Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/364/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212713
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317212713.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ T. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX, P., 2/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., proti žalovanej: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o určenie neplatnosti zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok a mandátnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 18C/55/2017-45 zo dňa 1. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdI.inštancierozhodolvýrokomI.:Súdnariaďujetotoneodkladnéopatrenie:Súdzakazuježalovanej
nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. P., obec P., okres Galanta, zapísanými na LV č.

XXX: stavbou rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. 732/4, a parcelami registra, “C“
evidovanými na katastrálnej mape ako pozemok parc. č. 732/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere
272m2,pozemokparc.č.732/4,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriaovýmere71m2apozemok
parc. č. 732/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, a to zdržať sa ich predaja
a výkonu záložného práva, ktorého vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor pod č. V 3274/2011, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom

II : Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške
33 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia súdu I. inštancie vyplýva, že súd mal za preukázané, že žalobcovia odôvodnili potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej dostatočným spôsobom, nakoľko
je zrejmé, že žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok zo dňa 05.10.2011, a to predajom nehnuteľností na dražbe prostredníctvom
dražobníka: Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO; 36 583 936,
za účelom ich speňaženia a uspokojenia spornej pohľadávky žalovanej, pričom výkonom záložného
práva predajom nehnuteľností v dražbe dražobníkom môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a
k nezvratnému stavu, keď žalobca ako zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností aj so svojou
rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v dôsledku dražby. Z uvedeného dôvodu súd návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

3. Žalovaná s vydaným neodkladným opatrením ako aj dôvodmi jeho vydania nesúhlasí, a preto podala
odvolanie. Neodkladné opatrenie bolo nariadené iba z dôvodu, že žalobcovia sa podanou žalobou
domáhajú určenia neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, pričom podľa ich názoru, sú tieto zmluvy
neplatné z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v týchto zmluvách. Nariadenie

neodkladného opatrenia nesmie byť podľa názoru žalovanej šikanóznym nástrojom dlžníkov, ktorí
nemienia plniť svoje záväzky voči veriteľom, ktorí sa domáhajú splnenia svojich pohľadávok zákonomstanoveným spôsobom. Tak ako žalobcovia v podanej žalobe uviedli, bol im zo strany žalovanej
poskytnutý úver, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať. Nakoľko žalobcovia svoje zmluvné povinnosti
neplnili, pristúpila žalovaná k vyhláseniu predčasnej splatnosti a požadovaniu zaplatenia svojej

pohľadávky. Žalovaná v pozícii veriteľa vykonáva záložné právo, zriadené na zabezpečenie pohľadávky
žalovanej voči žalobcom. Neodkladné opatrenie nesmie byť zásahom do ústavou zaručeného práva na
majetok, ktoré obsahom je aj právo domáhať sa splnenia pohľadávky. Žalovaná pri výkone záložného
práva postupuje plne v súlade s právnymi predpismi, pričom neodkladné opatrenie, ktoré žalovanej
bráni toto svoje zákonné právo realizovať bolo nariadené iba na základe ničím nepodložených tvrdení

žalobcov. Žalovaná zároveň potrebuje poukázať na judikatúru ESD, konkrétne na rozsudok súdneho
dvora z 10.09.2014, č. C-34/13, podľa ktorého: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vkladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku
založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného
práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky. Samostatné

tvrdenie existencie neprijateľných zmluvných podmienok podľa názoru žalobcu nie je dostatočné, na
konštatovanie o nezákonnom uspokojovaní nároku zo strany žalobcu. Rovnako nie je dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že v dôsledku výkonu záložného práva prídu žalobcovia
o obydlie. Toto je následkom výkonu záložného práva, ktorý je povinný záložca strpieť. Žalovaná si
všetky svoje záväzky z predmetných zmlúv splnila, pričom žalobcovia svoje záväzky porušili, považuje

žalovaná návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelový nástroj dlžníkov, snažiacich sa vyhnúť
splneniu svojej povinnosti. Súd I. inštancie neodkladné opatrenie nariadil do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia má trvať do momentu,
kým sa právoplatne rozhodne o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy. Podľa

názoru žalovanej už len z podanej žaloby je zrejmé, že bude zamietnutá. Výroky o určení neplatnosti
zmlúv sú určovacími výrokmi, pričom v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskoršieho predpisu (ďalej iba „CSP“), ide v tejto časti o žalobu o určenie právnej skutočnosti
{§ 137 písm. d)}, v tomto prípade neplatnosti právnych úkonov. S poukazom na citované znenie §
137 písm. d), možnosť žalobcov domáhať sa určenia právnej skutočnosti je daná iba vtedy, ak by

to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti dražby, určenie neplatného skončenia
pracovného pomeru, atď.) V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva
možnosť domáhania sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere alebo záložnej, či mandátnej zmluvy. Ak bolo
neodkladné opatrenie nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci samej, bolo nariadené
úplne neúčelne, pretože už pred jeho vydaním je zrejmé, že v dôsledku zamietnutia žaloby bude musieť

byť zrušené. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napádané uznesenie v prvom výroku zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a aby odvolací súd druhý výrok zrušil. Žalovaná
si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas

a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)

nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritualebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala

alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej
konaním ohrozená.

Podľa ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu I. inštancie.

Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením môže
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

6. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere uzatvorená dňa 05.10.2011 medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovanou ako veriteľom, je neplatná,

a tiež, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátna zmluva uzatvorená dňa
05.10.2011 medzi žalobcom v l. rade ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v k. ú. P., obec P., okres
Galanta, zapísanými na LV č. XXX: stavbou rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parc. č.
732/4,aparcelamiregistra,“C“evidovanýminakatastrálnejmapeakopozemokparc.č.732/1zastavané

plochyanádvoriaovýmere272m2,pozemokparc.č.732/4,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria
o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. 732/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 53
m2, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva, ktorého vklad do Katastra nehnuteľností bol
povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. V 3274/2011, je neplatná.

7. Žalobcovia sa zároveň domáhali návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu
dňa 06.07.2017, aby súd uložil žalovanej zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú.
P., obec P., okres Galanta, zapísanými na LV č. XXX: stavbou rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený
na parc. č. 732/4, a parcelami registra, “C“ evidovanými na katastrálnej mape ako pozemok parc. č.
732/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, pozemok parc. č. 732/4, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. 732/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 53 m2, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva, ktorého vklad do Katastra
nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. V 3274/2011, a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo
základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť

na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristické. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvantitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného

dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasledujúcich CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje
súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) či navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude
vytvorený nenávratný stave) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah
f) sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

9. K prípustnostiam a opodstatnenostiam neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že neodkladné
opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi a ak
nie medzi účastníkmi vzťah, ktorý je upravený právom ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia netreba skúmať. Nadväzujúc na to, že medzi účastníkmi musí jestvovať právny vzťah treba

uviesť, že okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo
právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Z toho vyplýva, že tvrdiť a osvedčiť treba také právo
alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozovanie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením
nielen rozhodnutím vo veci samej. Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku
vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu, nie je rozhodujúce, že jeho ochrana patrí do právomoci
občianskoprávneho súdu. Ak je totiž ohrozované právo alebo nárok náležite chránené inštitútmi

hmotného práva, predbežná ochrana súdnym rozhodnutím, ktoré ani zďaleka nemôže dosahovať taký
stupeň zabezpečenia ako inštitúty zabezpečenia záväzkov nemá žiadny zmysel. Prvým predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi, ďalším predpokladom je, že dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi s
dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potrebnosť dočasnej úpravy, ktorá je obsahom neodkladného

opatrenia úzko súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu, osvedčenie potrebnosti vyplýva z
viacerých skutočností, pričom stačí, ak je osvedčovaná aspoň jedna z nasledujúcich skutočností, a
to, že predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.
z. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, že toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie
pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní
vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.
Výrok neodkladného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej
pozície navrhovateľa do takej miery, že sa mu oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Potrebnosť
sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú

ochranu. Obsah neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu
v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody v prípade
inej ujmy tak, ako je to napr. sporoch z nekalej súťaže. Neodkladným opatrením sa teda nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi. Účinky neodkladného opatrenia
nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov.

10. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych
vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti, právne pomery a ich relevanciu posudzuje
súd vždy v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie (§ 329 ods. 2). Potreba ich úpravy musí

byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti
však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť
bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku
považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce

je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia, osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutia
alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania onávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Keď
môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie
aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozovanej exekúcie ešte iba v štádiu

prebiehajúceho konania vo veci samej. Keď navrhovateľ navrhuje nenakladanie s určitými vecami alebo
právami, tak týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie
vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Oprávnenie nakladať
s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ekonomických hodnôt iným spôsobom než
užívaním alebo spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie

dochádza nevyhnutne k zásadu do základných práv povinnej osoby, a to do základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať, uskutočňovať inú činnosť
v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu k Dohovoru, a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného

oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nebola
zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

12. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na
tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je
presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného

opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

13. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia
nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho

nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými
prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného
dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej

zamietnutia.

14. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zmluvy o
zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy podal na súd I. inštancie žalobca
1/ a 2/ prostredníctvom svojho zástupcu 2.6.2017. Zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere

považujú za neplatnú vzhľadom na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v návrhu
uvádzajú záložnú zmluvu vzhľadom na akceptorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu treba
považovať v tomto prípade za neplatnú, navyše samotná zmluva o zriadení záložného práva nie je vo
svojom predmete určitá, obsahuje tiež ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

15.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobcoviaodôvodňujútým,ževydanímneodkladného
opatrenia sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimerane do práv strán
sporu, ani do práv tretích osôb. Žalovaná bude len do právoplatného skončenia konania vo veci samej
obmedzená k dispozícii s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu. Ak nebudú mať žalobcovia vo veci
samej úspech, uvedené obmedzenie zanikne. Výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v

dražbe dražobníkom môže dôjsť ku zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému vzťahu, keď žalobca
ako zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností aj so svojou rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v
dôsledku dražby. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že podľa oznámenia o dražbe má byť najnižším
podaním 36.800 eur, ktorá má vyjadrovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, je však zarážajúce, že
pri vybavovaní mimoriadneho medziúveru v roku 2011 žalovaná vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti

52.100 eur, ale na účely dražby akceptuje hodnotu 36.800 eur, pričom však nehnuteľnosti boli od
roku 2011 rekonštrukciou výrazne zhodnotené. Na základe toho hroziaca ujma bude reálne väčšia
ako dočasná strata oprávnenia žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami po relatívne krátku dobu do
rozhodnutia vo veci samej. Navrhované obmedzenie v podobe nariadenia neodkladného opatrenia je zpohľadu žalobcov jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, t. z. poskytnúť ochranu
právam žalobcov a ich vymožiteľnosť a vykonateľnosť, pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie
nie je v tomto prípade účinný. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov je primerané povahe

veci, navrhovaný zásah do práv záložného veriteľa považujú žalobcovia za nepatrný, nakoľko ide o
veľkú obchodnú spoločnosť, ktorej obchodná činnosť prípadným neodkladným opatrením nebude nijako
ovplyvnená. Žalobcovia mali preto za to, že z tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplývajú skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pričom nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy spočíva v možnej realizácii záložného práva zriadeného v prospech žalovaného k
predmetným nehnuteľnostiam, čím by bolo žalobcom znemožnené účinne sa domáhať ochrany svojich
práv, taktiež by mohlo dôjsť k ich bezprostrednému vysťahovaniu z predmetných nehnuteľností, teda by
sa ocitli v núdzi. Majú za to, že osvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
V návrhu poukázali, že termín dražby bol vyhlásený na deň 15.6.2017.

16. Pohľadávka žalovanej s príslušenstvom bola na základe zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok, uzavretej dňa 5.10.2011 zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam.
Žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalovaná im zasielala listom 5.10.2016 oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ich na úhradu celého dlhu. Žalobcovia svoj dlh
nesplnili, žalovaná listom zo 14.11.2016 oznámila žalobcom začatie výkonu záložného práva formou

predaja nehnuteľnosti. Podľa žalobcov keď žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva predajom
nehnuteľností hrozí žalobcom bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského
práva na obydlie. Neodkladné opatrenie súdom I. inštancie bolo nariadené len z toho dôvodu, že
žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, že sú tieto zmluvy neplatné z
dôvodu existencie neprijateľných podmienok, avšak aj tvrdenie žalobcov, že v žalobe uvádzali, že im

bol zo strany žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali splácať, je potrebné uviesť, že žalobcovia
svoje zmluvné povinnosti nesplnili, a preto pristupovala aj žalovaná k vyhláseniu predčasnej splatnosti a
požadovaniu zaplatenia svojej pohľadávky. Realizovala tak v zmysle ust. § 151m odsek 4 Obchodného
zákonníka účel zákonodarcu, že záložca je povinný strpieť výkon záložného práva, pretože sa riadil ust.
§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola riadne

a včas splnená, tak záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu v dražbe
podľa osobitného zákona.

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

18. Žalovaná teda vystupovala v pozícii veriteľa, vykonávala záložné právo, ktoré bolo zriadené na
zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči žalobcom. Postupovala plne v súlade s právnymi predpismi,
a preto zdôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaná týmto porušuje základné ľudské
práva na obydlie, a že žalobcom je spôsobená bezprostredná ujma na ich práva nie je plnenímzákladných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nevystihuje potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. Takéto zdôvodnenie, že sa realizuje záložné právo nie je dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia tvrdením samým o sebe. Súd I. inštancie vôbec nezhodnocoval

dôvody podania žaloby vo veci samej, predpoklad úspešnosti určenia neplatnosti zmlúv, ktoré žiadali
žalobcovia určiť za neplatné, a to zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o
zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy a hlavne význam podstaty zabezpečovacieho opatrenie
- uzavretie záložnej zmluvy.

19. Súd I. inštancie neposúdil v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; či navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie;
či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha; či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať okolnosti prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Navyše súd I. inštancie obdržal návrh vo veci samej 2.6.2017 aj s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia 2.6.2017 a vtedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

uznesením zo dňa 22.6.2017 s tým, že hoci im bolo oznámené už listom zo 14.11.2016, kedy je
stanovený termín dražby (15.6.2017), vyčkávali s podaním návrhu na neodkladné opatrenie až do
2.6.2017, tzn. nebolo akútne potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a nevyhnutné zasiahnuť
vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko súd rozhodol 22.6.2017, potom ako dražba prebehla a jeho
vydanie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s preventívnou funkciou. Predmetom dražby sú

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktoré tvoria záloh a dátum konania dražby je vyhlásený
na deň 15.06.2017. Predmet dražby ohodnotil Ing. T. O. na sumu 36.800 eur. Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe je zapísané i na LV č. XXX k nehnuteľnostiam v poznámke pod P2-191/2017, č. z. 249/2017. Dňa
15.06.2017sauskutočnilaprvádražbanehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,k.ú.P.,stýmvýsledkom,
že predmet dražby v prvom kole vydražený nebol. Žalobcom bolo doručené oznámenie o výsledku

dobrovoľnej dražby PDS č. 012/13-2017 zo dňa 15.06.2017. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,
Masarykova 21, Košice, IČO; 36 583 936, ako dražobník vzápätí zverejnila na svojej webovej stránke v
sekcii pripravované dražby informáciu, že pripravuje opakovanú dražbu predmetných nehnuteľností.
Súd I. inštancie sa vôbec nezaoberal tiež porovnaním ceny draženej nehnuteľnosti (36.800 eur) k dražbe
z 24.2.2017 a všeobecnou cenou nehnuteľnosti k 5.7.2011 k uzatváraniu zmlúv (52.100 eur) a výškou

poskytnutého úveru (49.500 eur) a zostatkom dlhu ako bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru k
5.10.2016 (48.175,98 eur).

21. Rozhodnutie súdu I. inštancie je preto nedostatočné, nezrozumiteľné, neodôvodnené a tak súd I.
inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto to bol dôvod na
zrušenie rozhodnutia súdu I. inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci podľa ust.
§ 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Keďže pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posudzuje súd v celom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) či
navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie; c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha; d) navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne

účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah; f) sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), bude
potrebné, aby sa súd I. inštancie sa zaoberal týmito prípustnosťami a opodstatnenosťami neodkladného
opatrenia v súhrne, vyhodnotil ich vzhľadom na opätovne podaný návrh žalobcami. Súd povinný
dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu

všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
Keďže pohľadávka žalovanej s príslušenstvom bola na základe zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok, uzavretej dňa 5.10.2011 zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam a
žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalovaná im listom 5.10.2016 oznámila vyhláseniemimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ich na úhradu celého dlhu; žalobcovia dlh nezaplatili, oprávnene
potom žalovaná dňa 14.11.2016 oznámila žalobcom začatie výkonu záložného práva formou predaja
nehnuteľnosti. Realizovala tak v zmysle ust. § 151m odsek 4 Obchodného zákonníka účel zákonodarcu,

že záložca je povinný strpieť výkon záložného práva, pretože sa riadil ust. § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, tak
záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva. Preto sa súd I. inštancie musí s tým vyporiadať.
Tvrdené dôvody, pre ktoré žalobcovia vo veci samej požadujú určiť neplatnosť zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva treba tiež predbežne posúdiť, či sú

spôsobilé byť preukázané, alebo či sa nejedná o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Nepochybne
sa treba tiež zaoberať aj porovnaním ceny draženej nehnuteľnosti k dražbe z 24.2.2017 a všeobecnou
cenou nehnuteľnosti k 5.7.2011 k uzatváraniu zmlúv a výškou poskytnutého úveru a zostatkom dlhu ako
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru k 5.10.2016. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

23. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd inštancie aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

24. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).