Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200005
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2718200005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR,
IČO: 247 85 199, zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352 proti žalovanému: Y. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX M., o zaplatenie 860,00 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 252,34 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený O. M., F..M.. R.: M. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, O.: XXXXXXXXX sumu 104,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,83
eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.01.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 860,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia z

titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2013
a náhradu trov konania.
2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho
neprítomnosti a na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť
neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené
oznámením v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko
tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2013, Zmluvou o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 24.11.2013, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení
pohľadávkyzodňa16.12.2016,predžalobnouvýzvouzodňa05.10.2017,písomnýmvyjadrenímžalobcu
doručeným súdu dňa 24.01.2018, čiastočným späťvzatím doručeným súdu dňa 28.03.2018, ako aj

ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5.PrávnypredchodcažalobcupodobchodnýmmenomProvidentFinancial,s.r.o.uzatvorilsožalovaným
ako fyzickou osobou dňa 24.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základezmluvy o úvere spoločnosť Provident Financial, s.r.o. poskytla žalovanému úver vo výške 1 000,00 eur.
Zmluvné strany si dohodli týždenné splátky vo výške 20,67 eur (poslednú splátku vo výške 20,64 eur),
splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v 7. kalendárny deň po uzavretí

zmluvy o úvere, splatnosť poslednej splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere a počet
splátok na 60 týždňov. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN vo
výške 46,46 % , úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 15,87 % ročne zo sumy úveru (t. j. 99,49
eur) a poplatok za garantovanú službu je vo výške 140,68 eur.
6. Právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 24.11.2013 aj

zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie
služby zaplatiť spoločnosti Provident Financial, s.r.o. odmenu vo výške 515,00 eur. Predmetnú odmenu
sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 týždenných splátok po 8,59 eur a 60.
splátka v sume 8,19 eur. Poskytnutá služba spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o úvere.
7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom

Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného aj
pohľadávka voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa
16.12.2016.
8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný celkovo uhradil 895,17 eur.
9. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, tak žalobca ho vyzval predžalobnou výzvou

zo dňa 05.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 879,80 eur najneskôr do 16.10.2017, avšak
žalovaný požadovanú sumu neuhradil.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.01.2018 uviedol, že mu bola postúpená pohľadávka v
celkovej výške 860,00 eur pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 489,98 eur, zostatku na úroku vo

výške 117,68 eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 252,34 eur. Ďalej uviedol, že
nárok, ktorý si uplatňuje v konaní predstavuje zostatok na istine, úroku a odmene za poskytnutie služby,
t. j. 489,98 eur + 117,68 eur + 252,34 eur = 860 eur. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný spolu uhradil
sumu vo výške 895,17 eur, ktorá bola započítaná tak, že na istine bolo uhradených 510,02 eur, na úroku
122,49 eur a na zmluve o zabezpečení splátok úveru 262,66 eur.

11. Žalobca doručil súdu dňa 28.03.2018 podanie, v ktorom uviedol, že berie podanú žalobu čiastočne
späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 252,34 eur a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť.

12. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola doručená oznámením v zmysle § 116 ods. 2
CSP.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (24.11.2013),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (24.11.2013),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (24.11.2013),
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(24.11.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere

(24.11.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(24.11.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák.
č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje
na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti
obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho

zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (24.11.2013),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere

(24.11.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvyoúvere(24.11.2013),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
23.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvyoúvere(24.11.2013),

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa

sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(24.11.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994

o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do Občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv, či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (24.11.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.
28.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy
o úvere (24.11.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s

dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere (24.11.2013), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere

(24.11.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu § 168 alebo pojednávanie.

34. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti 252,34 eur späť, súd konanie
podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.
35. Predmetom sporu je (po čiastočnom zastavení konania) zaplatenie sumy 607,66 eur s
príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná

dôvodnelenvčasti.Pooboznámenísasoskutkovýmiokolnosťamiprejednávanejveci,obsahomzmluvy
o pôžičke, obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových
okolnostiachsohľadomnauvedenéprávnepredpisybolinajmänasledovnéúvahy.Nazákladepísomnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1

000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné týždenné splátky po 20,67 eur po dobu
59 týždňov a v 60. týždeň v sume 20,64 eur, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 46,46
%, ročná úroková sadzba 15,87 % a konečná splatnosť úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy.
Žalovaný neplatil splátky riadne a včas, celkovo uhradil sumu vo výške 895,17 eur.
37. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý
nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve.
Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text
zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom
zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú

súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter ich
postavenia a zároveň vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného
zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

38. Na základe uvedeného si súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou

zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny
obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou

úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.39. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola
uvedená len výška mesačnej splátky. Zároveň nebol v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák.

č. 129/2010 Z. z. presne určený termín konečnej splatnosti úveru. Takýmto postupom sa obchádzali
jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2
písm.f)apísm.k)zák.č.129/2010Z.z.podľaktorýchzmluvamusíobsahovaťtermínkonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Zároveň zákon vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený presný termín
konečnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve o úvere ako konečnú splatnosť

7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy, avšak takéto vyjadrenie nie je presné a pre spotrebiteľa je
nezrozumiteľné, nakoľko nie je úlohou spotrebiteľa počítať si termín konečnej splatnosti, ale jednoducho
si v zmluve prečítať konkrétny dátum. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f) a písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať termín konečnej
splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením

jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj
uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť,
hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká
suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky.

40. Súd odčítaním zaplatenej sumy vo výške 895,17 eur od celkovej sumy úveru vo výške 1 000 eur
zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 104,83 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne
prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky
sumu 104,83 eur (1 000 eur - 895,17 eur), tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi práve
sumu vo výške 104,83 eur spolu so správne vyčísleným zákonným úrokom z omeškania ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
41. V danom prípade sa súd osobitne vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa
24.11.2013. Povaha uvedenej zmluvy má akcesorickú povahu k zmluve o úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod
1.4, podľa ktorého ak zákazník (žalovaný) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu 1 splátky,
na ktorej výške sa dohodli, tak tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy

o úvere a na službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva,
že zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o úvere.
V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) sú celkovými
nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby

vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti sumy vo výške 252,34 eur vyplývajúcej zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru späť, tak súd už danú zmluvu neposudzoval a nerozhodoval o nároku, ktorý
si žalobca pôvodne v žalobe uplatňoval.
42. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová)

zo dňa 09.11.2015 a v tejto súvislosti uvádza, že výklad Súdneho dvora Európskej únie v uvedenej
veci, podľa ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo
dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení
s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2uvedenej

smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a tak na základe uvedeného
je súd toho názoru, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v
záväzkovoprávnom vzťahu. Súd zároveň poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci
sp. zn. I ÚS 3512/11, podľa ktorých: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských
smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné

do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit
k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl
dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti
spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud taki přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní
ochranu.“
43. Predmetný rozsudok C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol výlučne výklad smernice a to konkrétne

článku 10 ods. 2 písm. h), článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, avšak výklad vnútroštátneho
práva poskytujú iba vnútroštátne súdy. Súdny dvor Európskej únie rozsudku C-42/15 v odseku 17
vyslovil, že Smernica je potrebné vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení a daný záver však vzhľadom na
napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať, nakoľko v danom

prípade ide o vnútroštátne právo (zákon), ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky
vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané
posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

44. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje odlišné požiadavky od požiadaviek Smernice. Zákon
tak vo svojich ustanoveniach uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov" a tak ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje,
aby boli v zmluvách vyjadrené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. K výkladu
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúceho sa rozpisu splátok existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov potvrdená aj rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
množstvo rozhodnutí okresných a krajských súdov, v zmysle ktorých je potrebné uvedené ustanovenie

vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov,
inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

45. Podľa § 48 ods. 1 CSP, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu
názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu

najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení
veci odôvodní svoj odlišný právny názor.

46. Podľa § 48 ods. 2 CSP, právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty
najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od

právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie
a rozhodnutie veľkému senátu.

47. Civilný sporový poriadok zaviedol vo svojich ustanovenia rozhodovanie tzv. veľkého senátu, ktorého
rozhodovacia činnosť má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov v prvom rade vnútri Najvyššieho

súdu SR, jeho jednotlivých kolégií a na zabezpečovanie jednotnosti rozhodovania súdov nižších
inštancií. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR
záväzný.

48. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 okrem iného rozhodol, že nie

je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Ďalej Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol,
že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010

Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.

49. Súd sa s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR oboznámil a zastáva názor, že toto

rozhodnutie nie je rozhodnutím zjednocovacieho tzv. veľkého senátu, ktoré by sa tak mohlo stať
záväzným pre ostatné súdy na nižšom stupni. Na základe uvedeného je preto súd toho názoru, že
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je pre súdy nižšieho stupňa záväzné a preto pri svojej
rozhodovacej činnosti v predmetnom spore vychádzal z platných právnych predpisov účinných ku
dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

neprihliadal, keďže nie je pre neho záväzné.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

52. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

54. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 262 ods. 1
CSP a žalovanému v konaní náhradu trov nepriznal. Žalobca žiadal zaplatiť 607,66 eur, súd mu priznal
sumu 104,83 eur. Teda úspech žalobcu bol 17 % (104,83 x 100/607,66), úspech žalovaného bol 83

% (100 - 17) a čistý úspech žalovaného bol 66 % (83 - 17 = 66 %). Nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplývajú a žalovaný ani nebol v konaní zastúpený právnym
zástupcom, tak súd mu v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).