Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200099
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1618200099.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1. R. 2. T., 3. T. zast.: Advokátska kancelária advocatius
s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, P.O.Box 69, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: V. v konaní
o odstránenie neoprávnených stavieb a vypratanie pozemku o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 29.01.2018 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 10.01.2018 doručili súdu žalobu, ktorou sa domáhajú, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať pozemok s parc.č. X.: orná pôda o výmere 5.231 m2, nachádzajúci sa v k.ú. U. a
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „Pozemok žalobcov“ alebo „Pozemok“) a na vlastné
náklady odstrániť z Pozemku žalobcov:

a) stavbu so súpisným číslom XXX - priemyselná budova, administratívna budova, evidovanú na liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. U.,
b) stavbu so súpisným číslom XXX - rodinný dom, evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U.,
c) stavbu bez súpisného čísla umiestnenú na Pozemku žalobcov.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi Pozemku žalobcov, ktorý sa

nachádza v obci U.. Šetrením v katastrálnom operáte zistili, že na Pozemku žalobcov sa nachádzajú
viaceré stavby vo vlastníctve žalovaného. O ich výstavbe nemali vedomosť, ani k ich stavbe neposkytli
súhlas, a to ani dodatočne, z akého dôvodu je predmetné stavby nutné považovať za nezákonné. Stavby
žalovaného so súpisným číslom XXX a XXX zasahujú do Pozemku žalobcov, avšak tretia stavba bez
súpisného čísla je na takom Pozemku postavená celá. Žalovaný sa k výzve žalobcov na mimosúdne
riešenie vzniknutej situácie do dnešného dňa nevyjadril, dokonca si ním postavené stavby oplotil, čím

znemožnil žalobcom vstup na ich Pozemok. Od počiatku pritom možno konštatovať nedobromyseľnosť
žalovaného, keďže žalobcovia sú vedení ako podieloví spoluvlastníci Pozemku v katastri nehnuteľností
a súčasne žalovaný podľa žalobcov im adresoval viaceré konštatovania v zmysle, že mal za to, že
je vlastník pozemku odcestovaný v zahraničí. Žalovaný vo výstavbe pokračoval napriek upozorneniu
žalobcov,žestavianacudzompozemku,očomsvedčítiežvybudovanieoplotenia.Obestavbyoznačené
súpisným číslom sú využívané ako ubytovňa či nocľaháreň. Žalovaný na Pozemok umiestnil aj ďalšiu

stavbu, neoznačenú súpisným číslom, ako aj iné hnuteľné veci.

3. Dňa 29.01.2018 doručili žalobcovia na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
odôvodnili poukazom na skutočnosť, že si žalovaný na ich Pozemku postavil neoprávnené stavby, ktoré
oplotil,čímporušilústavnéprávožalobcovvlastniťmajetokanerušenehoužívať.Žalobcoviasaobávajú,
že by žalovaný mohol nakladať s predmetnými stavbami spôsobom, ktorý by znemožnil výkon práv

a oprávnených záujmov žalobcov. Keďže žalovaný postavil tretiu stavbu na Pozemku dodatočne, je
možné predpokladať, že s výstavbou neoprávnených stavieb bude ďalej pokračovať, prípadne že budepokračovať v budovaní oplotenia, ktoré znemožňuje žalobcom prístup na ich Pozemok. Žalovaný všetky
stavby využíva na podnikateľské účely (poskytovanie ubytovania označené ako „Ubytovanie u Kveta“),
čím sa neoprávnene obohacuje na úkor žalobcov. Súčasne sa v dôsledku umiestnenia neoprávnených

stavieb na Pozemku žalobcov pohybujú cudzí ľudia, čo si žalobcovia neželajú. Žalobcovia majú dôvodnú
obavu, že žalovaný v budúcnosti bude konať takým spôsobom, ktorý by zmaril výkon zákonných práv
žalobcov, napríklad i nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Majú za to, že je potrebná dočasná
úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Preto žalobcovia
navrhli, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil do skončenia konania vo veci samej zákaz

stavbyumiestnenénaPozemkužalobcovscudziť,zaťažiť,inaksniminakladať,akoajzdržaťsaužívania
Pozemku žalobcov, a to najmä vstupu pešo, motorovými vozidlami, inými vozidlami či strojmi.

4. Dňa 29.01.2018 si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody,
ktoré nevyčíslili a navrhli súdu vykonať za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia znalecké
dokazovanie.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.

Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

13.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP zároveň výslovne pripúšťa totožnosť obsahu neodkladného opatrenia
s výrokom vo veci samej, ak môže byť súdna ochrana poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného

uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je
to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Najmä v prípade zdržovacích nárokov alebo pre ochranu
vlastníckeho práva môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať
sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Súd
teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov.

15. Neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a
nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky

dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov
strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobcov
v danej právnej veci však súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

16.Žalobcoviasúduosvedčiliexistenciuprávnehovzťahumedzinimiažalovaným,ktorýnaichPozemku
postavil tri stavby. Dve zo stavieb sú zrejme postavené v súlade s vydaným stavebným povolením, o
čom svedčí skutočnosť, že im bolo pridelené súpisné číslo. Žalobcovia však tvrdia, že predmetné stavby
sú neoprávnené, keďže boli (sčasti) na Pozemku žalobcov postavené bez súhlasu ich ako vlastníkov
Pozemku.

17. Žalobcovia navrhujú, aby súd výrokom I. neodkladného opatrenia zakázal žalovanému nakladať
s jeho stavbami, najmä ich scudziť a zaťažiť. Výrokom II. neodkladného opatrenia má súd zakázať
žalovanému užívať Pozemok žalobcov, najmä naňho vstupovať pešo, motorovými vozidlami, inými
vozidlami a strojmi. Súd konštatuje, že ak by nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcov,

de facto by tým žalovanému úplne znemožnil užívať stavby so súpisným číslom XXX a XXX, ako aj
stavbu bez súpisného čísla, postavenú na Pozemku žalobcov, pričom tento stavby používa za účelom
podnikania.

18. Pokiaľ ide o prvý z navrhovaných výrokov, nie je možné mu vyhovieť. Zákaz nakladania s vecou

alebo právom žalovaného smeruje vo všeobecnosti pravidelne najmä k ochrane pred vznikom škody na
takej veci či majetku žalobcu alebo k prevencii vzniku nevymožiteľných pohľadávok. Či žalovaný bude do
skončenia konania vo veci samej nakladať so svojimi stavbami alebo nie, však majetok žalobcov nijakým
spôsobom neovplyvní. Ich Pozemok je totiž už reálne zastavaný a preto je jeho používanie obmedzené,
čo sa môže zmeniť až vydaním rozhodnutia vo veci samej. Teda skutočnosť, či žalovaný bude alebo

nebude stavby užívať, postavenie žalobcov neovplyvní. Preto tu nie je daná potreba neodkladnej úpravy
pomerov strán. Na to, aby súd mohol návrhu žalobcov vyhovieť, musela by byť osvedčená obava, že
exekúcia bude ohrozená. Súd tu však ani tento dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia nevidí. Ak
byžalovanýajpreviedolvlastníckeprávokstavbámnainúosobu,nijakobytoneohrozilokonanievoveci
samej, v ktorom by súd na návrh žalobcov mohol rozhodnúť o zmene žalovaného subjektu. Zaťaženie

nehnuteľností záložným, nájomným či iným právom tretej osoby je pre výkon rozhodnutia o odstránení
stavby či iné usporiadanie vzťahov medzi stranami úplne irelevantné. Žalobcovia teda neosvedčili, že by
tu bola potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ich návrh preto musel
súd už len z tohto dôvodu zamietnuť.

19. Pre zamietnutie návrhu žalobcov však svedčí tiež skutočnosť, že uložením zákazu žalovanému
nakladať s jeho nehnuteľnosťami by súd žalovaného obmedzil na jeho právach nad rozsah nevyhnutný
na dosiahnutie sledovaného účelu. Žalovaného stavby sú len sčasti postavené na Pozemku žalobcov,
preto súd považuje za neproporcionálne, aby mu zakazoval stavby užívať v celosti (pretože by muzakázal s nimi nakladať, teda ich aj napríklad prenajímať, ako činí i v súčasnosti), najmä ak ešte
nemá celkom preukázané (len osvedčené), že sú stavby skutočne postavené neoprávnene. Uložením
žalovanému povinnosti zdržať sa nakladania so stavbami by sa mu paradoxne znemožnilo i stavby

odstrániť, ako žalobcovia navrhujú vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je preto
na mieste zamietnuť aj pre porušenie princípu proporcionality.

20. Pokiaľ ide o druhý z navrhovaných výrokov, žalobcovia ním žiadajú, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa užívania ich Pozemku až do rozhodnutia vo veci samej. To by vo svojich dôsledkoch

znamenalo, že by žalovaný nesmel nielen vstupovať na Pozemok a užívať stavby na tomto Pozemku
postavené, ale keďže by sa mal zdržať užívania Pozemku, bol by prakticky povinný predmetné stavby už
na základe vydaného neodkladného opatrenia odstrániť (ich umiestnenie na Pozemku je totiž užívaním
Pozemku). Súd by tu teda rozhodol (obsahovo) rovnako ako sa navrhuje rozhodnúť vo veci samej,
pričom tu pre taký výrok nie sú podľa názoru súdu splnené podmienky. Návrh v rozsahu tohto výroku
je tak potrebné zamietnuť pre totožnosť výroku s rozhodnutím vo veci samej, ale tiež pre porušenie

princípu proporcionality, kde by podľa názoru súdu bol žalovaný obmedzený nad nevyhnutnú mieru tým,
že by nesmel jeho stavby v celosti užívať, pričom ešte súdu nebolo celkom preukázané, že by stavby
boli postavené neoprávnene.

21. Ani argument žalobcov, že na ich úkor vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie, nemôže

na rozhodnutí súdu nič zmeniť. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobcami
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie alebo potrebu upraviť pomery
medzi stranami, a to neodkladne. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná,
čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo

ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Súd je pritom povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom
na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Skutočnosť, že vlastnícke právo
žalobcov je rušené žalovaným v tom zmysle, že časť Pozemku žalobcov užíva bez právneho dôvodu,
teda je možné, že na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov, nezakladá samo

o sebe potrebu bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením. V posudzovanom prípade
totiž nedochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu osvedčeného práva žalobcov do takej miery, že
sa im už neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu žalobou na odstránenie neoprávnených
stavieb a vypratanie Pozemku. Žalobcom tiež nič nebráni domáhať sa náhrady škody, resp. vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného osobitnou žalobou na plnenie (ktorú aj, hoci s vadami, podali),

pričom z návrhu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by prípadná exekúcia v budúcnosti judikovanej
pohľadávky mala byť nejako ohrozená. Súd v neposlednom rade zdôrazňuje, že o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a (spravidla)
bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP). Naproti
tomu reálne dôsledky neodkladného opatrenia vykonateľného doručením, ktoré spočíva v okamžitom

upustení od užívania pozemku, ktoré v súdnom konaní (a po vyjadrení žalovaného) môže byť
napokon preukázané ako oprávnené, sú podľa názoru súdu v rozpore s požiadavkou prevencie vzniku
neprimeranej ujmy na strane žalovaného. Z návrhu taktiež nevyplýva, že by žalobcom bezprostredne
hrozil vznik škody z protiprávneho konania žalovaného, keď žalobcovia neuvádzajú, že by daný
Pozemok chceli užívať sami či ho prenajať inému nájomcovi. Aj s prihliadnutím k týmto skutočnostiam

má súd za to, že potreba upraviť pomery medzi stranami tu nie je neodkladná.

22. Žalobcovia žiadajú podaným návrhom poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany zabezpečením
trvalej úpravy právnych pomerov medzi účastníkmi právneho vzťahu vzniknuvšieho z porušenia
práva. Po posúdení všetkých vzájomných súvislostí súd dospel k záveru, že povaha prejednávanej

veci nepripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia s totožným výrokom vo vzťahu k
meritórnemu rozhodnutiu v zmysle § 330 ods. 2 CSP, keďže rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného
opatrenia nielenže konzumuje rozhodnutie vo veci samej, ale v skutočnosti aj vytvára pre žalovaného
nenávratný stav.

23.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúdnávrhžalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zamietol.24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o
náhrade trov spojených s neodkladným opatrením nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).