Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/211/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245601
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110245601.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci
navrhovateľky: B. C. - X., s miestom podnikania: H. K. XXX/X, XXX XX IČO: 33 484 155, právne
zastúpená: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská
Bystrica, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 172.556,43 eura s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 domáhala voči odporcovi

zaplatenia sumy 172.556,43 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že žiadala, aby odporca predbežne prerokoval jej návrh na
náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava
II, so sídlom Drieňová 5, 827 02 Bratislava v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 37Er 5817/2006.

Odporca na jej nárok do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti do dnešného dňa vôbec nereagoval.
Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka dňa 20.09.2006 podala ako oprávnená návrh na
vykonanie exekúcie pre 71.737,04 eura proti povinným a to: 1) A. E., 2) Q. E., 3) A. Z., 4) P. A. a
5) B. Z.. Súdny exekútor JUDr. Z. Š., exekútorský úrad, Nálepkova 346, 017 01 Považská Bystrica
podala v zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v zákonnej lehote dňa 21.09.2006 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušnému súdu a to Okresnému súdu Bratislava II.

Žiadosť bola Okresnému súdu Bratislava II doručená dňa 25.09.2006. Okresný súd Bratislava II poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie až dňa 21.12.2006, pričom toto poverenie bolo súdnemu
exekútorovi doručené až dňa 01.02.2007. Navrhovateľka poukázala na nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava II spočívajúci v prieťahoch v konaní v súvislosti s nedodržaním 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ktorý vydal toto poverenie
až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to po viac ako 5 mesiacoch, čo spôsobilo, že nemohol byť

naplnený účel exekučného konania, nakoľko povinní v 1. až v 5. rade získali dostatok času na to, aby
svoje majetky previedli a pohľadávka je v súčasnosti nedobytná, nakoľko súdny exekútor zistil, že ani
jeden z povinných už nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Taktiež lustráciou
držiteľa motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte v Bratislave súdny exekútor zistil, že povinní
neprechádzajú evidenciou ako držitelia motorového vozidla. Daňový úrad Bratislava V v rámci súčinnosti
oznámil, že daňový subjekt Q. E. nemá v registri Daňového úradu evidovaný žiadny podnikateľský účet

a rovnako ja to aj v prípade ostatných povinných. Povinný v 5. rade mal v období, keď navrhovateľka
podala návrh na vykonanie exekúcie vedomosť, že povinný v 5. rade má majetok, z ktorého mohol byťuspokojený nárok navrhovateľky. Navrhovateľka má za to, že Okresný súd Bratislava II konal v rozpore s
ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. V danom prípade je preto daná zodpovednosť odporcu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Navrhovateľka má

za to, že sú splnené základné podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.10.2011
a uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za neopodstatnený a žiadal ho v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že odporca nerozporuje, že Okresný súd Bratislava II nedodržal zákonnú lehotu

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech navrhovateľky, nestotožňuje sa však s
tvrdeniami navrhovateľky o vzniku škody, nakoľko škoda navrhovateľke nevznikla, pohľadávka sa
nestala nevymožiteľnou, je čiastočne uspokojená zákonným spôsobom. Nakoľko navrhovateľke škoda
nevznikla, nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky, prednesmi
splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 14.12.2009, návrhom na vykonanie exekúcie, poverím
č. 5102 027268 na vykonanie exekúcie, žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 21.09.2006, obsahom
exekučného spisu Okresného súdu Bratislava II spisová značka 37Er 5817/2006, listinnými dôkazmi

založenými v spise na č.l. 88-119 ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z návrhu na vykonanie exekúcie, zo dňa 20.06.2006 súd zistil, že navrhovateľka ako oprávnená podala
návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu JUDr. Z. Š., súdny exekútor,

Nálepkova 346, 017 01 Považská Bystrica, dňa 20.09.2006.

Zo Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 3C 318/99-324 súd zistil, že súdny exekútor
požiadal žiadosťou zo dňa 21.09.2006 Okresný súd Bratislava II o udelenie poverenia. Žiadosť bola
Okresnému súdu Bratislava II doručená dňa 25.09.2014.

Z Poverenia číslo 5102 027268 zo dňa 21.12.2006 súd zistil, že Okresný súd Bratislava II poveril
vykonaním exekúcie JUDr. Z. Š., súdny exekútor, sídlo exekútorského úradu Nálepkova 346, 017 01
Považská Bystrica.

Žiadosťou zo dňa 14.12.2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súd zistil, že navrhovateľka požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR v
súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná

v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov

1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o
tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla

škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§25ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákona osobitným predpisom.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, kde nebolo vydané poverenie exekútorke JUDr.
Z. Š., a to v zákonnej 15-dňovej lehote. Týmto bola navrhovateľke spôsobená majetková škoda.

Poverenie bolo vydané až po 5 mesiacoch, kedy exekútorka už nemohla vymáhať pohľadávku na
základeexekučnéhotitulu,pretoževšetcipovinníznávrhunavykonanieexekúcienemaližiadnymajetok
a bolo zistené, že pred poverením jeden z povinných, ktorý vlastnil nehnuteľnosti tieto previedol na tretiu
osobu a to kúpnou zmluvou. Preto sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 172.556,43 eura a
to titulom náhrady škody, vrátane trov konania.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.Poverená zástupkyňa odporcu v rámci prednesu na pojednávaní dňa 07.03.2014 uviedla, že má za
to, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Návrh o náhradu škody bol podaný vo
výške 172.556,43 eura. Uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný u odporcu len do výšky 79.333,67

eura. Vo zvyšnej časti preto nie je splnená základná procesná podmienka a to predbežné prerokovanie
vymáhaného nároku. Ďalej vzniesla námietku premlčania. O prevode nehnuteľnosti, z ktorých mala byť
uspokojená pohľadávka navrhovateľky v exekučnom konaní, sa navrhovateľka dozvedela najneskôr
09.03.2007, čo vyplýva z priložených výpisov z Katastra nehnuteľnosti. Navrhovateľka zdôrazňuje, že
škoda jej mala vzniknúť práve v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Predajom týchto nehnuteľností počas exekučného konania bola ukrátená o uspokojenie jej pohľadávky.
Ak by tieto nehnuteľnosti boli predané v exekučnom konaní, tak by bola uspokojená celá jej pohľadávka.
Keďže uplynula premlčacia doba, vrátane 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku,
najneskôr 09.09.2010, a návrh bol podaný až 22.11.2010, považuje tento návrh za premlčaný. Ak by
sa súd nestotožnil s námietkou premlčania poukazuje na to, že exekučné konanie je neustále vedené.
Navrhovateľkamákdispozíciivykonateľnýexekučnýtitul.Tedajejnárokjevymožiteľný10rokovapokiaľ

neuplynie táto lehota nemožno hovoriť o nevymožiteľnosti nároku.

V tomto prípade sa súd priklonil k právnemu názoru odporcu, t.j. návrh navrhovateľky zmietol z dôvodu,
ževčastionáhraduškodyvovýške93.222,76euraodporcaniejevsporepasívnelegitimovaným.Návrh
o náhradu škody bol podaný vo výške 172.556,43 eura, pričom zo žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, bol uplatnený nárok predbežne
prerokovaný u odporcu len do výšky 79.333,67 eura. Vo zvyšnej časti preto nie je splnená základná
procesná podmienka a to predbežné prerokovanie vymáhaného nároku v súlade s ust. § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z..

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným a rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva
na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť.

Ak chcela byť navrhovateľka v konaní úspešná, musela v danom prípade súčasne preukázať, že existujú
základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody, nesprávny
úradný postup (protiprávne konanie) a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa,
súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že je opodstatnená, preto súd návrh

navrhovateľky zamietol.

Podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola
odporcovi doručená dňa 18.12.2009 a dátum doručenia návrhu na začatie konania o náhradu škody na

súd je dňa 22.11.2010.

Medzi účastníkmi konania nebol sporný dátum vzniknutia škody, t.j. dňa 09.03.2007, kedy sa
navrhovateľka dozvedela, že nehnuteľnosti povinného v 5. rade, v ktorých chcela byť navrhovateľka
uspokojená, už boli prevedené na tretiu osobu.

6-mesačná lehota určená zákonom č. 514/2003 na predbežné prerokovanie nároku v zásade nie
je premlčacou lehotou, ide o lehotu, počas ktorej premlčacia lehota stanovená ustanovením § 19
ods. 1 spočíva. To znamená, že počas predbežného prerokovania premlčacia lehota neplynie a
zostávajúci zvyšok premlčacej lehoty začína plynúť po uplynutí 6-mesačnej lehoty určenej na predbežné

prerokovanie.

Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota mala uplynula až dňa 16.12.2010, čo sú tri roky a viac ako
9 mesiacov od dňa 09.03.2007. Súd poukazuje na skutočnosť, že premlčacia lehota uplynula najneskôr
09.09.2010.

Vzhľadom na uvedené súd považuje tento nárok za premlčaný a preto bez ďalšieho dokazovania návrh
na začatie konania zamietol a rozhodol tak ako je uvedenú vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , úspešnému odporcovi trovy konania
nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona