Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210425
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116210425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Mgr.
J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený:
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857
513, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41C/173/2016-219 zo dňa 18. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe
Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 24.11.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a

bez poplatkov. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania a trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v prejednávanej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 09.09.2016, ktorým žalobu
zamietol. Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/8/2017-193 zo dňa 12.04.2017 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že okresný súd dospel k
nesprávnemu záveru, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Okresný súd

bol v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu, preto
vec opätovne prejednal a po konštatovaní existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení
sa zaoberal posúdením dôvodnosti uplatneného nároku. Konštatoval, že sporná úverová zmluva má
charakter spotrebiteľského úveru a posudzoval náležitosti jej obsahu v zmysle ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zmluva neobsahuje jednu z obligatórnych
náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahovala vyčíslenie toho, aká časť každej

dohodnutej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky. Uviedol, že v splátke by
tieto jednotlivé zložky mali byť vyjadrené oddelene. Na podporu správnosti svojho právneho záveru
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ale aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžo/19/2012
zo dňa 12.03.2013, v ktorých bol vyjadrený obdobný právny záver. Pre úplnosť uviedol, že na tomtozávere nič nemení skutočnosť, že bol vydaný rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016,
ktorý konštatoval, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov. Nakoľko sa ale jedná v súdenej veci o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice a

jej výkladu európskym súdom je pre aplikovanie na tento právny vzťah vylúčený, pretože by sa jednalo
o výklad práva contra legem. V nadväznosti na to okresný súd konštatoval, že nemožno ani uvažovať
o nepriamom účinku smernice. Keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto prípade by išlo o výklad
contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné obligatórne náležitosti inak
ako dotknutá smernica. Rovnako okresný súd vzhliadol absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. f) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy zistil, že spotrebiteľských
úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a zo zmluvy vyplýva, že doba trvania zmluvy je na dobu
neurčitú s termínom konečnej splatnosti úveru zánikom zmluvy alebo dňom vyhlásenia okamžitej
splatnosti. Takéto zmluvné ustanovenie považoval za všeobecné, pričom splatnosť by mala byť uvedená
konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Ďalej dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje ani
ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) tohto zákona. Z obsahu zmluvy síce

vyplýva konkrétna výška RPMN, nevyplývajú však z nej údaje, na základe ktorých bola vyčíslená.
Na záver okresný súd zdôraznil, že v prípade rozhodovania o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru nie je právne možné prejudiciálne riešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti danej
zmluvy tak, ako sa toho domáhal žalobca. V prípade určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
o úvere, ako aj v prípade určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy, sa jedná o určovacie žaloby,

pričom vyhovenie jednej by automaticky negovalo druhú žalobu. Absencia obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje jej neplatnosť, ale zákon ju postihuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou . Dodatočnú žiadosť žalobcu o prejudiciálne preskúmanie platnosti zmluvy o úvere
nevyhodnotilakozmenužalobyvzmysle§139CSP.Ajprespotrebiteľajepodľanázorusúduzachovanie
platnosti zmluvy výhodnejšie, inak by musel vydať bezdôvodné obohatenie, kým pri platnosti zmluvy má

zachované splátky bez úrokov a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako v konaní úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd dospel k
nesprávnemu záveru o absencii údaja podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v
predmetnej zmluve o úvere. Predmetný údaj, vzhľadom na charakter poskytnutého úveru z objektívnych
dôvodov nie je možné uviesť. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a jej predmetom je revolvingový
úver, ktorý je svojou povahou neustále doplňovaný a čerpaný. Údaj o konečnej splatnosti je v tomto

prípade vopred nedosiahnuteľný, nakoľko jeho hodnota je závislá primárne od spôsobu, frekvencie a
výšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu nie je možné určiť,
ani odhadnúť. Nakoľko nebolo možné vopred s určitosťou uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, požiadavka zákona je v tomto prípade splnená uvedením údaja o splatnosti splátok a uzavretí
zmluvy na dobu neurčitú. V samotnej zmluve o úvere v časti III. „Podmienky úveru“ je jasne uvedené,

že doba trvania zmluvy je neurčitá a termín konečnej splatnosti je v deň zániku zmluvy alebo v
deň vyhlásenia okamžitej splatnosti zmluvy. Rovnako o dĺžke trvania zmluvy sa hovorí aj v čl. X
Obchodných podmienok. Za nesprávne označil aj závery okresného súdu, že z obsahu zmluvy vyplýva,
že spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a zároveň, že trvanie zmluvy je dohodnuté
na dobu neurčitú. Tvrdenie o poskytnutí úveru na jeden rok bolo uvádzané len ako hypotéza pri

indikatívnom výpočte RPMN, pre ktoré je nevyhnutné uviesť nejakú dobu trvania zmluvy, aby bol
žalobcovi poskytnutý aspoň takýto príkladný výpočet RPMN. V tejto súvislosti odvolateľ namietal, že
okresný súd mu neumožnil uskutočňovať voči predmetnému záveru prislúchajúce procesné práva
v zmysle CSP. V priebehu celého prvoinštančného konania nebola žalobcom absencia predmetnej
náležitosti v zmluve o úvere tvrdená a spochybňovaná, takže nemal dôvod a ani reálnu možnosť sa

voči takýmto záverom akýmkoľvek spôsobom brániť. Procesný postup súdu, ktorý bez upovedomenia
strán sporu a po vyhlásení dokazovania konštatoval svoj zásadný a skutkový záver bez toho, aby im
umožnil vyjadriť sa k nemu, porušil jeho právo na spravodlivý proces. Ďalej poukázal na to, že okresný
súd svojím postupom, kedy žiadna zo sporových strán nenamietala nedostatky predmetnej zmluvy o
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, okresný súd napriek tomu posudzoval obsah tejto

zmluvy aj z hľadiska ustanovení tohto právneho predpisu. Týmto postupom konal v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania, ako aj rovnosti strán v konaní.4. Za nesprávny označil aj právny záver okresného súdu o nutnosti rozčlenenia splátky na to, koľko z
nej pripadá na istinu, koľko na úroky a poplatky. Poukázal na to, že je potrebné ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch podriadiť výkladu, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ v rozsudku

C-42/2015. Týmto spôsobom by došlo k uplatneniu eurokonformného výkladu tohto ustanovenia tak, že
predmetné ustanovenie bolo zhodné s rozsudkom Súdneho dvora EÚ. Okresný súd sa tiež nevyporiadal
s protichodnými názormi iných súdov SR vyjadrenými v tejto otázke. Za nesprávny považoval aj záver
okresného súdu o absencii náležitostí vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to údaj o RPMN. Poukázal jednak na rozhodnutia iných krajských súdov o rovnakej otázke,

ako aj na skutočnosť, že v zmluve o úvere sa nachádza indikatívny výpočet RPMN, nakoľko konkrétna
výška RPMN sa v prípade revolvingového úveru uviesť nedá.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Výklad zmluvy, ktorý podáva žalovaný v odvolaní, je v rozpore s jednou zo základných
zásad právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, kedy vždy výklad má byť v maximálnej miere v prospech

spotrebiteľa.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§379,§380CSP)abeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.

7. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Z odvolania je zrejmé, že žalovaný namieta správnosť právneho riešenia otázky, či zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú

byť splatné jednorazovo.

9. Odvolací súd sa už uvedenou otázkou vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal a zhodne
so súdom prvej inštancie ustálil záver, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť
jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov. Na tomto závere zotrval aj po vydaní rozsudku Európskeho

súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre B. (ďalej
len „Rozsudok“). Poukazoval, rovnako ako súd prvej inštancie, na explicitné znenie zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že ak by pripustil výklad uvedený v predmetnom rozsudku,
vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ, čo je postup typický pre priamy účinok, ktorý je však v
sporoch medzi jednotlivcami vylúčený. Uvedená právna otázka však bola následne riešená v uznesení

Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp.zn. 3Cdo 146/2017. Najvyšší súd SR dospel k právnemu
záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným

výkladom. Krajský súd, vychádzajúc zo záverov tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR konštatoval, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak svoje rozhodnutie založil na tom, že uvedená zmluva o
spotrebiteľskom úvere má obsahovať presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok.

10. Rovnako za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného o nesprávnom závere

okresného súdu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti, ako aj absenciu
údajov o RPMN.

11. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v konkrétnom prípade sa jedná o revolvingový úver.
Pre tento typ úveru je typické, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné v čase kontraktácie zmluvného

vzťahu vykonať, pretože v čase kontraktácie tohto vzťahu nie sú presne známe podstatné náležitosti na
toto zadefinovanie, pretože celá úverová zmluva sa priebežne čerpá a dopĺňa. V konkrétnom prípade
sú v zmluve uvedené všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch
v čase jej uzavretia. S poukazom na špecifickosť revolvingového úveru, ako bolo uvedené vyššie,nie je objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť úveru, počet splátok, celkové náklady úveru a
RPMN, pričom zákon aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. V tomto smere žalovaný ako
veriteľ v zmluve o úvere uviedol výšku úverového limitu, ročnej úrokovej sadzby a poplatkov, ako aj

indikatívny výpočet RPMN. Z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že nie je možné určiť údaj o
počte splátok, keďže táto zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dohoda o trvaní záväzkového
vzťahu na neurčitý čas medzi stranami sporu je podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej
inštancie,dostatočneurčitá.Zákonospotrebiteľskýchúverochnevylučujemožnosťuzatvoreniaúverovej
zmluvy na neurčitý čas. V tomto prípade je nutné rozlišovať medzi zánikom záväzku a zánikom dlhu,

čo znamená, že jeden z účastníkov záväzkového vzťahu splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z obsahu
záväzkového vzťahu. V tomto prípade záväzkový vzťah ako taký vznikol na základe revolvingovej
zmluvy, ktorej trvanie bolo dohodnuté na neurčitý čas, naproti tomu dlh dlžníka, ktorý na základe
poskytnutéhoúverovéhorámcaztohtočerpal,bolstanovenýsplnenímdlhuúhradoujednotlivýchsplátok
(§ 559 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd nepovažoval za správny
právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej revolvingovej zmluvy

z dôvodu absencie doby trvania.

12. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. Odvolateľ namietal aj procesné pochybenia súdu prvej inštancie, a to prekvapivosť rozhodnutia a
zaoberanie sa skutočnosťami, ktoré neboli predmetom námietok žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd
uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného sporu, v záujme ochrany spotrebiteľa,
je možné spotrebiteľovi v zmysle ustanovení CSP poskytnúť vyššiu mieru ochrany a prelamuje sa tam
zásada dispozičného princípu (§ 295 a nasl. CSP). Naviac, Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach

poukázal na to, že konanie pred súdom prvej inštancie spolu s odvolacím konaním tvoria jeden celok
a žalovaný ak nemá možnosť vzniesť námietky vo vzťahu k právnym a skutkovým záverom v konaní
pred súdom prvej inštancie, môže tak urobiť v rámci odvolacieho konania, čo bol aj prejednávaný
prípad. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k zásahu do žalovaným označených procesných
práv. Uvedená okolnosť však na právnom závere odvolacieho súdu o nutnosti zmeniť rozsudok súdu

prvej inštancie nič nemení.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Tým, že došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie a žaloba bola zamietnutá, v konaní
bol úspešný žalovaný, ktorému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)