Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119474
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8304119474.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne U.. L. B., E. XX, U., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova 1, Košice, proti žalovanému X., X., D.,
D. XX, M., zastúpenému JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, Štúrova 13, Bratislava, za účasti
Intervenienta ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, v konaní o náhradu

škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 16C/133/2004-756 zo
dňa 25.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvjehonapadnutýchvýrokochotrováchkonaniastránsporuatrováchkonaniaštátu.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
801,64 eur z titulu bolestného a sumu 766,78 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatení sumy 110.759,80 eur
s prísl. zastavil. Žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % z
priznanej sumy. Rovnako aj štátu vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100

%. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 62,50 eur na súdnom poplatku na účet Okresného súdu
Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Intervenientovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa
domáhala náhrady škody z dôvodu, že dňa 26.08.2002 jej zamestnanci žalovaného spôsobili škodu tým,
že pri ťažbe dreva porušili viaceré predpisy bezpečnosti pri práci. Po vykonanom dokazovaní a citujúc

ustanovenia § 106 ods. 1, 2, § 415; § 420 ods. 1 až 3; § 441; § 444; § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 2 ods. 1; § 4 ods. 1; § 6 ods. 2 a § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. skonštatoval, že žalobkyňa v čase,
kedy malo dôjsť k ublíženiu na zdraví sa pohybovala po turistickom chodníku, ktorý bol riadne označený,
teda vošla do vojenského priestoru oprávnene. Keďže tak žalobkyňa, ako aj ďalší členovia jej skupiny
boli upozorňovaní nielen písomnými upozorneniami, ale aj pracovníkom žalovaného, a to lesníkom V.,
že v lesnom poraste sa vykonáva ťažba dreva, aj napriek tomu sa žalobkyňa ďalej pohybovala v tomto

poraste, nesie preto spoluzavinenie na spôsobení škody, ktoré súd prvej inštancie ustálil v rozsahu 30 %.
Uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní o nároku žalobkyne zohľadnil. Žalobkyni tak priznal dvojnásobok
bolestného, spolu vo výške 287,50 bodov x 2, t. j. 575 bodov. Túto hodnotu násobil vo výške 60 Sk, čo je
spolu 34.500 Sk, po prepočte 1.145,19 eur. Z tejto sumy odpočítal 30 % spoluzavinenie žalobkyne, čo je
343,50 eur, tak žalobkyni na bolestnom priznal sumu 801,64 eur. Za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd žalobkyni priznal, v zmysle bodového ohodnotenia znalcami, celkom za 275 bodov x 60 Sk, sumu

16.5000 Sk, ktoré násobil 2, čo predstavuje 33.000 Sk, čo je 1.095,40 eur. Od tejto sumy odpočítal30 % spoluzavinenie žalobkyne, čo predstavuje 328,62 eur, preto priznal za sťaženie spoločenského
uplatnenia v prospech žalobkyne sumu 766,78 eur.

3. Keďže v priebehu konania žalobkyňa čiastočne vzala žalobu späť, a to čo do zaplatenia sumy
110.759,80 eur s prísl., v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP súd konanie v uvedenej časti so súhlasom
žalovaného zastavil.

4. O trovách konania žalobkyne vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal

žalobkynitrovykonaniavrozsahu100%zpriznanýchsúmznasledovnýchdôvodov.Žalobkyňapodávala
žalobu za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v zmysle, ktorého podľa § 142 ods. 3, súd prizná účastníkovi
náhradu trov konania v plnej výške, ak mal vo veci čiastočný úspech a rozhodnutie súdu záviselo od
úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania. V konaní o priznanie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia rozhodnutie súdu závisí jednak od znaleckého dokazovania a od úvahy súdu. V týchto
konaniach sa potom priznávali trovy žalobcovi z priznanej sumy tzv. prísudku v plnej výške. Bolo by

nespravodlivé, ak by súd len v dôsledku zmeny procesného právneho predpisu v tomto konaní nepriznal
žalobkyni náhradu trov konania z prísudku a naopak, by priznal trovy konania žalovanému, ktorý mal
v konaní väčší úspech. Hlavnou zásadou pri priznávaní náhrady trov konania je zásada úspechu v
konaní, ale tú je potrebné posudzovať v širších súvislostiach tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí aj
Ústavný súd ČR v rozhodnutí I. ÚS 2904/2016 a v rozhodnutí IV. ÚS 1/2004, podľa ktorých rozhodnutie

o náhrade trov konania nemôže byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného
zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým
ukončením celého súdneho konania. Teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto konaní,
prvoinštančný súd zobral do úvahy výsledok sporu v tom, že žalobkyni bolo priznané bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, výška ktorých závisela od znaleckého dokazovania a nakoniec aj od úvahy

súdu. Z týchto dôvodov súd priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100% z tzv. prísudku, t.j. zo súm, ktoré boli žalobkyni priznané.

5. Obdobným spôsobom súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP o priznaní náhrady trov
konania štátu v rozsahu 100 %.

6. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie náhradu trov konania intervenientovi, vystupujúcemu na
strane žalovaného nepriznal.

7. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. z dôvodu, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Výšku poplatku
stanovil podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkoch platného v čase podania žaloby na súd.

8. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výrokov o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote

podal odvolanie žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa neriadil podľa zásady úspechu vo veci.
Zásada plného úspechu vo veci za účinnosti OSP sa uplatňovala aj vtedy, ak výška plnenia závisela od
úvahysúdualeboznaleckéhoposudku.Tútozásadu plnéhoúspechubolomožnéuplatniťajpriškodena
zdraví vtedy, ak čo do základu veci bol 100 % úspech ( teda bez akéhokoľvek spoluzavinenia žalobcu ),
keď vo výške plnenia sa zohľadnil znalecký posudok alebo úvaha súdu a bolo priznané menej než

žalobca v žalobe žiadal. Vtedy išlo o plný úspech vo veci. V prejednávanej veci však nie je tento prípad.
Žalobkyňa bola čo do základu veci čiastočne neúspešná vzhľadom na 30 % mieru jej spoluzavinenia.
Úspech sa teda mal posudzoval podľa miery úspechu žalobcu čo do základu veci a nie čo do priznaného
plnenia, od ktorého sa odvíja zodpovednosť za vznik škody, od čoho závisí aj výška priznanej sumy.
Poukázal aj na čiastočné späťvzatie žaloby so záverom, že žalobkyňa nebola vo veci čo do základu

plne úspešná. Ak teda strana vo veci mala úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí ( uznesenie NS SR z 22.06.2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010 ). Naviac žalobkyňa procesne zavinila,
že žalobu vzala v časti, v ktorej videla, že nebude úspešná, späť a v takomto prípade v tejto časti
patrí náhrada trov konania žalovanému, nakoľko procesne zavinil zastavenie konania. Rovnaký princíp
pomeru úspechu vo veci je potrebné použiť tak pri priznávaní náhrady trov konania účastníkovi konania,

ako aj náhrady trov konania štátu. Podľa žalovaného žalobkyni patrí náhrada trov konania vo výške 70
% ňou uplatnených trov konania a žalovanému zasa patrí 30 % ním uplatnenej náhrady trov konania,
ktoré mu vznikli, a ktoré bude musieť zaplatiť žalobkyňa. Tieto sumy môžu byť navzájom kompenzované.O tom sa rozhoduje až pri vyčíslení samotnej výšky súdom priznaných trov v konaní a samostatným
uznesením. Navrhol preto, aby súd rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient vystupujúci na strane žalovaného tak, že bolo by na
mieste rozhodnúť o trovách účastníkov konania a štátu v zmysle ustanovenia § 255 CSP podľa pomeru
úspechu vo veci, a preto považuje odvolanie žalovaného za dôvodné.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa tak, že zotrvala na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Poukázala na
znenie § 255 ods. 1 CSP a zásadu úspechu vo veci. Upriamila pozornosť na názor: „Zásadu úspechu
vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej

činnosti" (komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H. Beck 2016, str. 926). Žalobkyňa uviedla, že
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. „Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci", keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie do výšky priznaného
nároku."(komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H. Beck 2016, str. 926, 927). Ďalej namietala, že

žalovaným tvrdená 70 % úspešnosť žalobkyne sa netýka základu veci, ale iba jej výšky jej nároku, ktorá
v celom rozsahu závisí od úvahy súdu. Žalobkyňa bola čo do základu nároku plne úspešná, pričom súd
znížil výšku nároku žalobkyni o 30 % vzhľadom na jej spoluzavinenie. Je nepochybné, že výška nároku
záviselaodznaleckéhodokazovaniaaúvahysúduabolobyabsurdnévtomtoprípadezaťažiťžalobkyňu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu závisiaceho od úvahy a dokazovania. Pritom

čiastočné späťvzatie návrhu bolo z dôvodu dlhotrvajúceho súdneho sporu, traumatizujúceho žalobkyňu,
ktorá mala záujem ho čím skôr skončiť. Výpočet náhrady trov konania prezentovaný žalovaným nie je
možný. V prejednávanej veci by nebol správny, lebo výška plnenia závisela od úvahy súdu a znaleckého
dokazovania, t. j. žalobkyňa mala v danom prípade plný úspech v spore. Prvoinštančný súd správne
vzal do úvahy výsledok sporu, ktorého predmetom bolo priznanie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, výška ktorých závisela od znaleckého dokazovania a nakoniec aj od úvahy súdu. Správne
preto prvoinštančný súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP a aj o trovách štátu rozhodol tak, že ich zaviazal
nahradiť žalovanému v rozsahu 100 %. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho
posúdenia a neexistuje žiaden právny a logický rozpor medzi obsahom odvolaním napadnutých výrokov
a obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa preto považovala rozsudok za

vecne správny, a preto navrhla podľa § 387 ods. 1 CSP, aby odvolací súd ho potvrdil a zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania.

11. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko intervenient na strane žalovaného
s tým, že v plnom rozsahu trvá na jeho predchádzajúcom vyjadrení. Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením

žalobkyne, že žalovaným tvrdená 70 % úspešnosť žalobkynei sa netýka základu veci, ale iba výšky
jej nároku. Ako absurdné vyhodnotil tvrdenie žalobkyne o procesnom nezavinení zastavenia konania
v časti späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby v časti bolo realizované v dôsledku dôkaznej núdze a nie
„dlhotrvajúceho súdneho sporu“.

12. K vyjadreniu žalovaného zaujal svoje stanovisko aj žalovaný tak, že zotrval na dôvodoch uvedených
v odvolaní a žiadal zmeniť rozsudok v napadnutých výrokoch o náhrade trov konania tak, že o nich
bude rozhodnuté podľa pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. S poukazom na § 255 ods. 1
CSP uviedol, že pri priznávaní náhrady trov konania sa musí súd riadiť zásadou úspechu vo veci.
V prejednávanom prípade by to bolo v prípade, ak by čo do základu „merita“ veci bola žalobkyňa

100 % úspešná, teda bez akéhokoľvek spoluzavinenia. Žalobkyňa bola čo do základu veci čiastočne
neúspešná, nakoľko súd ustálil jej mieru spoluzavinenia na vzniku škody vo výške 30%. Teda úspech vo
veci sa v tomto prípade musí posudzovať podľa miery úspechu - neúspechu žalobkyne čo do základu
(merita) veci. Veď aj znaleckým posudkom ustálená výška škody (výška plnenia) bola súdom vzhľadom
na spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniku škody redukovaná a súd ponížil plnenie žalobkyne ustálené

znaleckým posudkom o 30% sumy (viď str. 9 bod 57. Rozsudku). Zásadne nesúhlasím s právnym
názorom právneho zástupcu žalobkyne, že údajne „70% úspešnosť žalobkyne sa netýka základu veci,
ale iba jej výšky jej nároku. “ Uvedené nemá právnu logiku. Práve od miery úspešnosti - neúspešnosti
v základe veci (základ veci bola zodpovednosť za náhradu škody a miera pričinenia sa na vzniku škodyúčastníkmikonania)sanáslednemuselasúdomupraviťvýškaplnenia(znalecvypočítaltotiž100%mieru
plnenia). Žalobkyňa by bola plne úspešná len vtedy, ak by jej súd priznal plnú výšku plnenia vypočítanú
znalcom, hoci táto výška plnenia by bola nižšia, než pôvodne žalovala. To však nie je uvedený prípad.

S poukazom na Veľký komentár k CSP uviedol, že úspech vo veci sa skúma vo vzťahu čo do právneho
základu veci a nie čo do výšky priznaného nároku. Pritom v prípade späťvzatia žaloby súd neskúma
dôvod späťvzatia, lebo späťvzatím procesne zavinil žalobca zastavenie konania, kedy žalovanému v
tejto časti patrí náhrada trov konania. Žalobkyňa v predmetnom spore bola úspešná iba pomerne. Vo
všeobecností platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí (Uznesenia NS SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Naviac žalobkyňa procesné zavinila,
žc žalobu vzala v časti, v ktorej videla, že bude neúspešná, späť (po zrušujúcom uznesení KS Prešov zo
dňa 09.03.2017) a v takomto prípade v tejto časti patrí plná náhrada trov konania žalovanému, nakoľko
procesné nezavinil zastavenie konania. Žalovaný poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Prešove,
č. k. 19Co/43/2016-695 zo dňa 09.03.2017, kde sa uvádzalo, že žalobkyňa s dlhým časovým odstupom
namieta závery znaleckého dokazovania, čím mení tvrdený skutkový stav a sťažuje rozhodnúť súdu v

primeranej lehote. Pritom aj samotný právny zástupca žalobkyne uvádza, že žalobkyňa nemá právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale maximálne 40 %.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom

rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné.

14. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( § 255 ods. 1 CSP ).

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi
stranami sporu, aj vo vzťahu k trovám konania vzniknutých štátu. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch, na ktoré v
zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom
ešte uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa bola čo do základu nároku úspešná.
Jednoznačne je treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že jej spoluzavinenie v rozsahu 30
% bolo zohľadnené iba čo do výšky priznaných súm, ktoré záviseli jednak od znaleckého posudku a

jednak od úvahy súdu. Ak teda súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že tieto priznal v
rozsahu 100 % iba z priznaných súm, rozhodol správne. Aj odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktoré v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie. Je tiež potrebné
zohľadniť aj to, že určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
závisí od znaleckého posudku. Pri čiastočnom neúspechu respektíve pri určení nižšej náhrady za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia ako sa požadovalo ( ak neúspech nespočíval priamo v základe
nároku ), je treba nárok na náhradu trov konania posudzovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP ( viď
R/28/1970 ).

17. Z vyššie uvedených dôvodov mal preto odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie čo

do trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu, ako aj čo do trov štátu bolo rozhodnutím správnym.
Ak odvolateľ tvrdí, že aj pri náhrade trov konania je nutné zohľadniť jednak čiastočné späťvzatie žaloby
a jednak 30 % spoluzavinenie žalobkyne, odvolací súd k tomu uvádza, že toto spoluzavinenie bolo už
zohľadnené pri vyčíslení nároku žalobkyne, pritom náhrada trov konania bola priznaná iba z priznanej
sumy v prospech žalobkyne. Aj keď došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, uvedené je možné posúdiť

ako neúspech žalobkyne nespočívajúci priamo v základe nároku, ale iba čo do výšky nároku, ktorého
výška tak, ako to už bolo uveené, závisela jednak od znaleckého posudku a jednak od úvahy súdu.

18. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je náhrada škody na zdraví žalobkyne aj odvolací súd je toho
názoru, že v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu ČR rozhodnutie o náhrade trov

konania nemôže byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia
rozhodnutia v merite veci. Teda aj rozhodovanie o trovách konania musí byť logickým a spravodlivým
ukončením celého súdneho konania. Skutočnosť, že predmetom konania bola náhrada škody na zdravížalobkyne je nutné zohľadniť a posúdiť komplexne aj pri rozhodovaní o trovách konania tak, ako to
správne zrealizoval aj súd prvej inštancie.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo
výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu a vo vzťahu k trovám štátu, ako vecne
právny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré
vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).