Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/292/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216917
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216917.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o. so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobnými návrhmi zo dňa 17.9.2012, podanými na súd dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal:

1/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 292/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,-eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnej P. A., nar. XX.X.XXXX na vymoženie pohľadávky,
ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 190/2004/, keď
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase;
2/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 269/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 990,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Pezinokvexekučnomkonaní,vedenomprotipovinnémuV.Y.,nar.X.X.XXXXnavymoženiepohľadávky,
ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 7195/2009/, keď
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.12.2010;
3/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 270/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 990,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnému L. Y., nar. X.X.XXXX, na vymoženie
pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX

7037/2009/, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.12.2010;
4/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 275/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 605,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnej M. A., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky,
ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 13658/2009/, keď
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.10.2010;
5/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 276/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur

a nemajetkovej ujmy vo výške 385,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnej Diana Stojková, nar. X.X.XXXX, na vymoženie
pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX
8663/2010/, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.12.2010;6/ vo veci, vedenej pod sp. zn. 4C 291/2012 zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 321,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnej Q. L., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky,

ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 10063/2008/, keď
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 9.12.2008.
Uznesením č.k. 4C 292/2012-94 zo dňa 13.11.2015 súd spojil vyššie uvedené konania na spoločné
konanie, ďalej vedené pod sp.zn. 4C 292/2012. Uznesenie nadobudlo platnosť dňa 23.11.2015.
Žalobca skutkovo ďalej žalobné návrhy odôvodnil tvrdením, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá

vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt, veriteľ zo
zmlúv o úvere, navrhol písomnými podaniami súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu, že
zo strany dlžníkov neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúcie žalobca
navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli nesplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o
úvere.

Vo veci 4C 292/2012 súdny exekútor požiadal Okresný súd Pezinok o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Pre obavy o právny a faktický stav pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom a z
dôvodu straty dôvery k poverenému exekútorovi pre jeho neefektívne a neúčinné postupy písomne zo
dňa 10.5.2010 navrhol zmenu súdneho exekútora. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných
pravidiel, uvedených v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 a od 1.12.2006 je

založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní
od doručenia takéhoto návrhu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zaťaženosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu návrhu a rozhodnutiu,
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora až dňa 19.4.2012 po uplynutí zákonom stanovej doby do 30 dní

od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
V ostatných spojených veciach žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu v tom,
že v označených exekučných konaniach, vedených podľa procesných pravidiel, uvedených v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2010 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od
1.6.2011, zakladajúcich povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, resp. do 30 dní, od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, v stanovenej lehote poverenie
nevydal napriek tomu, že veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zaťaženosti
a nevyžadovali takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu návrhu a rozhodnutiu.

Žalobca v žalobách uviedol, že nedisponuje rovnopismi príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom
príslušného návrhu na zmenu exekútora alebo návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahovali
vyznačený dátum doručenia súdu. V predmetných veciach neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutí o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,onávrhunazmenuexekútora,pristúpilažpoveľmi

dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa žalobca v predmetných veciach počas súdnych exekučných konaní nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú v žalobných návrhoch špecifikoval takto:
1/ vo veci 4C 292/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur a na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií,
poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv a legitímnych
očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom 995,76 eur / 55,32 eur za každý mesiac omeškania; pri
bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu viac ako 562 dní/.
2/ vo veci 4C 269/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačnéhosystému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu

konania na exekučnom súde 15,- eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv
a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 990,- eur / 55,- eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu za celých 18 mesiacov/.

3/ vo veci 4C 270/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv
a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 990,- eur / 55,- eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu za celých 18 mesiacov/.
4/ vo veci 4C 275/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv
a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 605,- eur / 55,- eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu za celých 11 mesiacov/.
5/ vo veci 4C 276/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv
a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 385 eur / 55,- eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu za celých 7 mesiacov/.
6/ vo veci 4C 291/2012 majetková škoda, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv
a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 321,- eur / 55,32 eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu viac ako 174 dní/.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si taktiež uplatňuje, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva.Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na

to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k
reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná práva úprava. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a

zákonných práv žalobcu, v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času, ktorá vyvolala
u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne
nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, čo spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.
Žalobca v žalobných návrhoch napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003
Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody do

podania žaloby. Žalovaný však na jeho žiadosti pozitívne nereagoval.
Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobám nepripojil žiadne listinné dôkazy, v
jednotlivých žalobách označil za dôkaz príslušný exekučný spis Okresného súdu Pezinok.
Vo veci 4C 292/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril, na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný sa nedostavil, neúčasť

ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Vo veci 4C 269/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril.
Vo veci 4C 270/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril.

Vo veci 4C 275/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril.
Vo veci 4C 276/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril.
Vo veci 4C 291/2012 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie dňa 24.6.2014. Žalovaný sa k

žalobe písomne nevyjadril.
Účastníci boli na pojednávanie, nariadené na deň 25.2.2016 riadne písomne predvolaní dňa 23.11.2015.
Žalobca elektronicky žiadal dňa 24.2.2016 pojednávanie odročiť s odôvodnením, že neboli splnené
podmienky v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. v tom zmysle, že sa nemohol na pojednávanie pripraviť, nakoľko
mu spolu s predvolaním na pojednávanie nebola oznámená jeho značka, identifikujúca konkrétny

žalobný návrh.
V súlade s ust. § 119 ods. 4 súd dňa 24.2.2016 elektronicky informoval žalobcu, že jeho žiadosť o
odročenie pojednávania nebude akceptovaná, nakoľko v uznesení, ktorým súd spojil vyššie uvedené
konania na spoločné konanie, bola uvedená dostatočná špecifikácia jednotlivých konaní, ktorých sa
spojenie týka.

Žalovaný neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu, vymedzenom žalobcom v žalobách, oboznámením
pripojených exekučných spisov Okresného súdu Pezinok sp. zn.:15Er 12260/2008, 9Er 462/2009, 1Er
983/2009, 16Er 2093/2009, 1Er 1713/2010 a 9Er 247/2008 a zistil nasledovné:
V exekučnej veci sp.zn. 15Er 12260/2008 /povinná P. A./ dňa 17.3.2004 bola súdu doručená žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa 3.3.2004 a exekučný titul - notárska zápisnica N 5347/2003, Nz 120219/2003
o vyhlásení uznania právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou zo dňa
13.12.2003. Dňa 7.4.2004 súd vydal poverenie č. 5107 001890 súdnemu exekútorovi Mgr. VladimíroviCipárovi. Dňa 6.10.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh zo dňa 5.10.2010 na zmenu exekútora.
O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č.k.: 15Er 12260/2008-23 dňa 19.4.2012. Tomuto rozhodnutiu
predchádzala výzva súdu zo dňa 18.10.2010 na vyčíslenie dovtedajších trov exekúcie, vyžiadanie

exekučného spisu, preskúmanie vyčíslenia, ako aj dopyt oprávnenému v súvislosti s navrhovanou
osobou exekútora JUDr. Krutého s poukazom na Nález ÚS SR č. III. 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011,
týkajúci sa osoby tohto exekútora.
V exekučnej veci sp.zn. 9Er 462/2009 /povinný V. Y./ dňa 16.9.2009 bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora
dňa 5.8.2009, spolu s exekučným titulom Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 9.6.2009 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno 8. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením sp.zn. 9Er
462/2009-15 zo dňa 26.11.2010, právoplatným dňa 15.3.2011 tak, že po preskúmaní exekučného titulu
z hľadiska ust. § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti úroku z omeškania
vo výške 0,25% denne zo sumy 431,50 eur od 12.3.2009 do 16.6.2009, úroku z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 388,35 eur od 17.6.2009 do 15.7.2009 a úroku z omeškania vo výške 0,25%
dennezosumy345,20eurod16.7.2009dozaplatenia.Dňa2.12.2010vozvyškuvymáhanejpohľadávky
s prísl. vydal poverenie pod č. 5107 018400.

V exekučnej veci sp.zn. 1Er 983/2009 /povinný L. Y./ dňa 16.9.2009 bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora
dňa 5.8.2009, spolu s exekučným titulom Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 3.6.2009 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava,

Karloveské rameno 8. Prípisom zo dňa 25.9.2009 bol od exekútora žiadaný opis právneho titulu - zmluvy
o úvere a prípisom zo dňa 4.2.2010 bol vyžiadaný spis rozhodcovského súdu. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením sp.zn. 1Er 983/2009-16 zo dňa 1.12.2010 tak, že po
preskúmaní exekučného titulu z hľadiska ust. § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol

v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1 298,52 eur od 2.11.2008 do zaplatenia a
dňa 2.12.2010 vo zvyšku vymáhanej pohľadávky s prísl. vydal poverenie pod č. 5107 018320.
V exekučnej veci sp.zn. 16Er 2093/2009 /povinný M. A.Á./ dňa 31.12.2009 bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa

11.12.2009, spolu s exekučným titulom Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 4.11.2009 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno 8. Prípisom zo dňa 20.1.2010 bol od exekútora žiadaný opis právneho titulu - zmluvy
o úvere. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením sp.zn. 16Er 2093/2009-11
zo dňa 13.10.2010 tak, že po preskúmaní exekučného titulu z hľadiska ust. § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 757,47 eur
od 31.5.2009 do zaplatenia a dňa 19.10.2010 vo zvyšku vymáhanej pohľadávky s prísl. vydal poverenie
pod č. 5107 016143.
V exekučnej veci sp.zn. 1Er 1713/2010 /povinný V. A./ dňa 12.8.2010 bola súdu doručená žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
7.7.2010, spolu s exekučným titulom Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 29.4.2010 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno 8 a zmluva o úvere. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol

uznesením sp.zn. 1Er 1713/2010-11 zo dňa 9.12.2010 tak, že po preskúmaní exekučného titulu z
hľadiska ust. § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti úroku z omeškania
vo výške 0,25% denne zo sumy 342,- eur od 23.11.2009 do zaplatenia a dňa 14.12.2010 vo zvyšku
vymáhanej pohľadávky s prísl. vydal poverenie pod č. 5107 018662.

V exekučnej veci sp.zn. 9Er 247/2008 /povinný Q. L./ dňa 1.12.2008 bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
31.10.2008, spolu s exekučným titulom Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 1.8.2008 Stálymrozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno 8. Exekučný súd vydal v tejto exekučnej veci poverenie už dňa 9.12.2008 pod č.
5107 006419.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.
Podľa§16ods.1,2 Zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostiza škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné
prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú

na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod, na
základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností

účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci

musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby na preukázanie svojich tvrdení /
povinnosť tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p./ označili dôkazy /dôkazná povinnosť podľa §
120 ods. 1, ods. 3 O.s.p./. Nesplnenie tejto povinnosti stíha účastníka nepriaznivým následkom v podobe
neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník
preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný prípad

aplikovaný. Z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný
stanovený okruh skutočností preukázať.
Žalobca sa v predmetnej veci domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v exekučných veciach, vedených
na tunajšom súde pod sp. zn: 15Er 12260/2008, 9Er 462/2009, 1Er 983/2009, 16Er 2093/2009, 1Er

1713/2010 a 9Er 247/2008, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V podanej žalobe žalobca síce uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a že žalovaný do podania žaloby na súd na
žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti však žalobca nepredložil v konaní

žiaden dôkaz a ani neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie.
Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát,
vzniknutých nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní. Otázka predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom
zákone č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len "žiadosť"/ s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto
náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa

odseku1apoškodenýnavýzvupríslušnéhoorgánuvurčenejlehoteneodstránilnedostatkyžiadosti;tým
nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávny úradný postup súdu vo vyššie uvedených exekučných
konaniach, súd nemal z vykonaného dokazovania toto tvrdenie za preukázané, keďže exekučný súd je
oprávnený, dokonca povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj napr.
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru
súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu /§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku/,alebonazákladektorýchfakultatívnepristúpiktakémutorozhodnutiu/§57ods.2Exekučného

poriadku/, upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih /čas/, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je
v ňom ustanovený explicitne.
Podľa § 44 ods. 7 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/
a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „Exekučný poriadok“/ v znení účinnom od 1.9 2005,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Zák.č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/
a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „Exekučný poriadok“/ v znení účinnom od 1.12 2006
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod. 3 Zák.č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa

podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnej zodpovednosti /bez zreteľa na zavinenie/. Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod na základe
ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Exekučné konanie, ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej

lehote podľa § 44 ods. 7, § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, samotné nedodržanie lehoty stanovej v
Exekučnom poriadku neznamená automatické prieťahy v konaní. Exekučným titulom boli rozsudky
stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. V
jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie, musel skúmať, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom prípade uzavretá platne.

Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na
tú skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučných konaní bola primeraná náročnosti veci.
Ústavný súd SR v náleze zo dňa 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 konštatoval, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to práve s ohľadom na jej mimosúdny

spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávnenéhoa povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal
exekučné tituly /vyššie uvedené rozhodcovské rozsudky/, na podklade ktorých sa predmetné exekúcie
viedli.

Uvedené právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesení vo veciach sp. zn. : 9Er 462/2009, 1Er
983/2009, 16Er 2093/2009, 1Er 1713/2010, ktorým predmetné exekúcie súd z úradnej moci čiastočne
zastavil v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Až po právoplatnosti uznesení o čiastočnom
zastavené exekučného konania malo význam vydanie poverenia vo zvyšku vymáhanej pohľadávky, na
ktorú sa rozpor nevzťahoval a exekučný súd tak aj konal.

V exekučnej veci sp. zn. 9Er 247/2008 exekučný súd dokonca vydal požadované poverenie dňa
9.12.2008, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 1.12.2008, teda
v tejto veci nemožno o nesprávnom úradnom postupe uvažovať vôbec.
V exekučnej veci sp. zn. 11Er 227/2004 exekučný súd posudzoval návrh oprávneného na zmenu
exekútora síce v období od 5.10.2010 do 19.4.2012, avšak v období rokov 2010 - 2012 osoba
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, z hľadiska jeho možnej zaujatosti, ako

bývalého zamestnanca žalovaného, bola predmetom stoviek hromadných podaní na ÚS SR a exekučný
súd o návrhu oprávneného preto rozhodol až po vyriešení tejto otázky. S prihliadnutím na špecifickosť
tejto veci teda súd v tomto konaní uzatvára, že ani v tejto exekučnej veci nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup.
S poukazom na vyššie uvedené tak súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup /existenciu

prieťahov v označených exekučných konaniach/, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že žalobca v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
vzniku skutočnej škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Pezinok v označených exekučných veciach, súd návrh v celom rozsahu

zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému proti
žalobcovi náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Pezinok.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.