Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316203014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu X.. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XXX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Fabianová, PhD., advokátka so sídlom Štúrova 27,
040 01 Košice, proti žalovanému Mesto Medzilaborce, so sídlom Mierová 326/4, 068 01 Medzilaborce,
IČO: 00 323 233, právne zastúpenému: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát so sídlom Hlinky 262/6, 091 01
Stropkov, o náhradu za nevyčerpanú dovolenku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 18Cpr 1/2016-66 zo dňa 06. decembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§2odsek2zákonač.253/1994Z.z.oprávnompostavení
a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

3. Mal za preukázané, že žalobca bol v období rokov 2010 až 2014 primátorom mesta Medzilaborce.
V roku 2013 si žalobca nevyčerpal 3 dni dovolenky za rok 2013. V roku 2014 si žalobca nevyčerpal
pomernú časť dovolenky, a to 23 dní dovolenky. Spolu teda žalobcovi zostalo 26 dní nevyčerpanej
dovolenky. Mestské zastupiteľstvo mesta Medzilaborce na 8. zasadnutí dňa 30.12.2014 uznesením č.

73/2014 nesúhlasilo s preplatením nevyčerpanej dovolenky žalobcovi, a teda nebola splnená jedna
z dvoch podmienok, ktorú zákon vyžaduje na poskytnutie náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku
starostovi. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie vec
nesprávneprávneposúdil,keďustálil,žeprávostarostunanáhraduplatuzanevyčerpanúdovolenkubez

rozhodnutia obecného zastupiteľstva nie je nárokovateľné. Uznesenie mestského zastupiteľstva nebolo
vôbec odôvodnené. Nemožno k nemu prihliadať, nakoľko uvedené uznesenie je nezákonné, svojvoľné
a v rozpore s ústavne zaručenými právami žalobcu. Žalobca si nemohol vyčerpať dovolenku v celom
rozsahu z dôvodu, že jeho funkčné obdobie primátora bolo skončené dňa 15.12.2014. Navyše výkonverejnej funkcie bol v danom období veľmi časovo náročný a spojený so zabezpečovaním dôležitých
a časovo rozsiahlych neodkladných úloh týkajúcich sa výkonu samosprávy mesta, ako aj plnenia úloh
štátnej správy.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Poukázal na ustanovenia § 2 odsek 2 zákona č. 253/1994 Z.z., v zmysle ktorého je možné
aby bola starostovi preplatená nevyčerpaná dovolenka ak po skončení funkčného obdobia, avšak túto
možnosť zákon obmedzuje kumulatívnym splnením podmienok ako sú vznik nároku na dovolenku,

nemožnosť vyčerpania dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka a rozhodnutie mestského
zastupiteľstva o náhrade platu. Žalobca neuviedol pre ktoré konkrétne objektívne dôvody nemohol
vyčerpať dovolenku za roky 2013 a 2014. K odvolacej námietke týkajúcej sa nezákonného odmietnutia
dôkazného návrhu žalobcu na jeho vypočutie žalovaný uviedol, že žalobca sa nezúčastnil ani jedného
pojednávania a aj tento návrh na jeho vypočutie predniesol právny zástupca žalobcu až na poslednom
pojednávaní. V prípade, ak mal žalobca pochybnosti o správnosti a zákonnosti uznesenia č. 73/2014

Mestského zastupiteľstva v Medzilaborciach, zrejme mal podať návrh na jeho preskúmanie orgánu, ktorý
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vykonával v období rokov 2010 až 2014 funkciu primátora mesta
Medzilaborce. Jeho funkčné obdobie zaniklo dňa 15.12.2014. Zo mzdových listov žalobcu vyplýva,
že žalobca za rok 2013 nevyčerpal 3 dní dovolenky a za rok 2014 nevyčerpal 23 dní dovolenky.
Ku dňu skončenia volebného obdobia teda žalobca nevyčerpal 26 dní dovolenky. Žalobca požiadal

mestské zastupiteľstvo mesta Medzilaborce o vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Na
základe uvedenej žiadosti mestské zastupiteľstvo mesta Medzilaborce uznesením č. 73/2014 zo dňa
30.12.2014 rozhodlo tak, že nesúhlasí s preplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

10. Podľa ustanovenia § 2 odsek 2 zákona č. 253/1994 Z.z., starostovi počas výkonu funkcie patrí

dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je
záväzná pre obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis. Náhradu
platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani
do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

11. Zákon č. 253/1994 Z.z. má charakter lex specialis voči všeobecnej pracovnoprávnej úprave
Zákonníka práce, pokiaľ ide o náhradu platu starostu obce za nevyčerpanú dovolenku. Na vzťahy
vyplývajúce z verejnej funkcie sa Zákonník práce vzťahuje len ak tak výslovne ustanovuje alebo pokiaľ
to ustanovuje zákon č. 253/1994 Z.z..

12. Zákon o platových pomeroch starostov v ustanovení § 2 odsek 2 druhej vete pripúšťa možnosť
nahradiť plat za nevyčerpanú dovolenku starostovi obce, ktorý si nemohol vyčerpať dovolenku ani do
konca budúceho kalendárneho roku, ale len za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo.
Objektívne právo teda uznáva právo starostu obce na náhradu platu na nevyčerpanú dovolenku,
jeho nárokovateľnosť a uplatniteľnosť však podmieňuje rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Do

podoby súdne uplatniteľného nároku sa tak právo na náhradu platu starostu obce dostáva až po
zodpovedajúcom rozhodnutí obecného zastupiteľstva. Ak uznesenie podľa ustanovenia § 2 odsek
2 druhej vety zákona č. 253/1994 Z.z. obecné zastupiteľstvo neschváli, nie je právo na náhradu
platu dotknutým subjektom súdne uplatniteľné. Uvedený záver vyplýva zo špecifického postaveniastarostu obce, ktorý síce nie je zamestnancom obce (ustanovenie § 2 odsek 1 zákona č. 253/1994
Z.z.), no dovolenka mu patrí v rozsahu stanovenom pracovno-právnymi predpismi (ustanovenie § 2
odsek 2 prvá veta zákona č. 253/1994 Z.z.). Súčasne je starosta obce štatutárnym orgánom obce

(ustanovenie § 13 odsek 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov), a preto dôvodová správa k ustanoveniu § 2 odsek 2 zákona č. 253/1994
Z.z. výstižne objasňuje, že „vzhľadom na to, že funkcia starostu sa nevykonáva v pracovnom pomere
a starostovi v zmysle Zákonníka práce nemá kto určiť dobu čerpania dovolenky, ustanovuje sa, že
o preplatení nevyčerpanej dovolenky rozhodne zastupiteľstvo obce“. Starosta obce ako štatutárny

orgán obce nie je v postavení „štandardného“ zamestnanca, ktorému je zamestnávateľ povinný
určiť čerpanie dovolenky s tým, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti patrí zamestnancovi nárok
na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Preto, ak starosta obce nevyčerpá dovolenku ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka, vystavuje sa riziku, že mu za nevyčerpanú dovolenku
nebude poskytnutá náhrada platu. Popísané riziko sa v právnej rovine prejavuje práve absenciou
nárokovateľnosti práva regulovaného ustanovením § 2 odsek 2 druhou vetou zákona č. 253/1994 Z.z.,

ktorá je spätá so širokou diskréciou obecného zastupiteľstva pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie
náhrady platu. (Pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 587/2017-13 zo
dňa 28.09.2017)

13. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd správne poukázal na skutočnosť, že v

prejednávanom prípade nebol splnený predpoklad na poskytnutie náhrady platu za nevyčerpanú
podmienku, nakoľko obecné zastupiteľstvo mesta Medzilaborce s takouto náhradou nesúhlasilo.
Rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí tejto náhrady platu bolo teda plne v moci obecného
zastupiteľstva, ktoré o tomto rozhodlo na svojom zasadnutí negatívne.

14. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie aj v tom smere, že súd prvej inštancie nebol v konaní o náhradu
za nevyčerpanú dovolenku oprávnený preskúmavať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva
obce Medzilaborce, ktorým mestské zastupiteľstvo vyjadrilo svoj nesúhlas s preplatením nevyčerpanej
dovolenky. Tvrdenie žalobcu o nezákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Medzilaborce
č. 73/2014 je vzhľadom na vyššie uvedené predčasné a odvolací súd k tomuto (rovnako ako aj súd prvej

inštancie) ani nemôže zaujať stanovisko.

15. Vzhľadom nato, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na poskytnutie náhrady
platu, súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol.

16. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdzuje ako
vecne správny (§ 387 C.s.p.).

18. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).