Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313204127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: mBank
SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo
001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zast.
Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049
proti žalovanému: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., časť K. č. XX, o zaplatenie 3.190,21 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. júla 2016 č.

k. 11C/158/2014-198 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.835,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia, všetko do troch

dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a ďalším výrokom žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 77,78%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
497, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 506 Obchodného zákonníka, § 2, §
3 ods. 1, 2, § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 54, § 107 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe
žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.190,21 eura spolu so zmluvným úrokom
v o výške 16,50% ročne od 17. 06. 2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 17. 06. 2009 do zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ reg. číslo zmluvy 520700-4200875969/8360, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver. Úver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou
vo výške 16,50% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, pričom k 16. 06. 2009
je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.190,21 eura. Žalobca v zmysle zmluvy a bodu
2.3.5. všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil.
Žalobca má právo žiadať vrátenie dlžnej čiastky spolu s úrokmi s poukazom na § 506 Obchodného

zákonníka a na výšku úroku dohodnutú priamo v zmluve o úvere (bod 5.1.) vo výške 16,5% ročne.
Žalobca má nárok aj na zákonný úrok z omeškania. Žalobca uviedol, že žiada priznanie zmluvného
úroku z nesplatenej listiny od 17. 06. 2009, nakoľko do tohto dátumu bol zmluvný úrok v súlade so
zmluvou pripisovaný na úverový účet žalovaného. Žalobca v priebehu konania uviedol, že nárok na úrokz omeškania si mohol uplatniť od dňa, kedy od zmluvy o úvere odstúpil, a preto si uplatňuje nárok na
zaplatenieúrokuzomeškaniaod01.01.2012.Žalobcauviedol,žeodzmluvyoúvereodstúpileštevroku
2011. V zmysle bodu 2.4.7. všeobecných obchodných podmienok sa za deň doručenia považuje tretí

deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Preto je možné tvrdiť, že doručenie s istotou nastalo najneskôr
31. 12. 2011. Žalobca nepovažuje pohľadávku v zmysle štvorročnej obchodnoprávnej premlčacej lehoty
za premlčanú. Žalobca uviedol, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o úvere spadá
pod režim ochrany spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na daný vzťah sa budú
aplikovať ustanovenia §§ 52-62 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zák.č.258/2001 Z. z. a zák.

č. 129/2010 Z. z. Žalobca poukázal na to, že hoci sú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa zaradené do
Občianskeho zákonníka, nemožno aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanovenia
Občianskeho zákonníka v celom rozsahu. Podľa žalobcu nie je možno vylúčiť na daný vzťah aplikáciu
Obchodného zákonníka v otázke účinkov odstúpenia od zmluvy, ani v otázke premlčania, i keď si je
žalobca vedomý novej právnej úpravy, a teda, že s účinnosťou od 01. 04. 2015 sa sprostredkovateľské
zmluvy posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak by sa mali inak použiť

normy obchodného práva. Žalobca poukázal na to, že právny úkon vykonaný v roku 2011 nemôže byť
posudzovaný podľa novej právnej úpravy, a to vzhľadom na to, že zákonodarca v § 52 ods. 2 vety
tretej Občianskeho zákonníka neurčil žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by určilo, odkedy sa toto
ustanovenie má aplikovať, ďalej s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity, ktorá má garantovať princíp
právnej istoty, kde právny predpis, jeho účinky môžu pôsobiť výlučne do budúcnosti, a nie do minulosti.

V čase vykonania úkonu v roku 2011 žiadny z účastníkov právneho vzťahu nemal možnosť oboznámiť
sa s obsahom budúcej právnej normy a nemal možnosť jej obsah predpokladať. Žalovaný uviedol, že
zmluvu o poskytnutí úveru mPÔŽIČKA, reg. č. zmluvy 5207004200875969/8360 so žalobcom uzavrel
a na základe tejto zmluvy mu bol poskytnutý hotovostný úver. Nie sú podľa neho predpoklady pre to,
aby ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Namietol premlčanie pohľadávky žalobcu, pričom

podľa neho došlo k premlčaniu nároku v štvorročnej dobe. Je toho názoru, že zmluvné podmienky
sú v neprospech spotrebiteľa. Obsahujú neprimerané sankcie a nekalé podmienky. Podmienky pre
spotrebiteľa boli vopred pripravené, pokiaľ ide o obsah zmluvy a nebol priestor na zmenu týchto
podmienok pre spotrebiteľa. Nie je zrejmé, ako žalobca určil úrok z omeškania a nie je preukázaná ani
úroková sadzba. Žalovaný uviedol, že uhradil platby tak, ako je vo výpise z účtu uvedené. Uviedol, že

šesť mesiacov pôžičku splácal, i keď nepravidelne. Potom splátky prestal splácať, keďže sa rozišiel
s priateľkou, kvôli ktorej si pôžičku zobral. Nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby mohol vôbec
nejaké splátky pre žalobcu splácať, ak by bol na to súdom zaviazaný. V prejednávanej veci súd
mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 15. 10. 2008 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru mPÔŽIČKA, reg. č. zmluvy 520700-4200875969/8360, na základe ktorej žalobca

ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému na jeho žiadosť úver v sume 100.000,- Sk, t.j. 3319,39
eura. Žalovaný úver čerpal v uvedenej sume dňa 25. 10. 2008. Vyplýva to z predloženého výpisu z účtu.
Z výpisu z účtu tiež vyplýva, že žalovaný celkove uhradil žalobcovi 483,71 eura. Uvedené skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné. Napriek tomu, že išlo o zmluvu uzavretú stranami sporu podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd zmluvu uzavretú 15. 10. 2008 považoval zároveň za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z., keď zmluva bola uzavretá medzi
žalobcom, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorá
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
výkon povolania, zamestnania alebo podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi stranami sporu, podľa § 52 ods. 2 vety
tretej Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 04. 2015) sa na daný právny vzťah
medzi stranami sporu použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Súd mal preukázané, že žalobca odstúpil od Zmluvy s poukazom na § 506

Obchodného zákonníka a v súlade s ustanovením 2.3.5. obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané na jeho korešpondenčnú adresu uvedenú
v zmluve a bolo mu uložené na pošte 10. 10. 2011. Tretí deň od uloženia oznámenia o zásielke na pošte
sa považuje za deň doručenia v zmysle čl. 2.4.7. obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa považuje za účinné dňom 13. 10. 2011. Týmto dňom došlo k zrušeniu zmluvy.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá tak v Obchodnom zákonníku,
ako aj v Občianskom zákonníku. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane. Podľa § 351 ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka, strana, ktorej predodstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu
s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Podľa § 506
Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť,
len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods.
2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisomustanovenéaleboúčastníkmidohodnutéinak.Občianskyzákonníksodstúpenímodzmluvyv

ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od začiatku. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka,
ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Súd s prihliadnutím na právne závery súdu o potrebe aplikovať podľa § 52
ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vychádzal z toho, že je potrebné odstúpenie od zmluvy, ako aj jeho právne účinky posudzovať podľa §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

keď právnym predpisom nie je inak stanovené a ani účastníkmi zmluvy, t.j. stranami sporu, nebolo
inak dohodnuté. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalovanému poskytol úver v sume
100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eura. Žalobcovi z dôvodu zrušenia zmluvy vznikol nárok, aby mu žalovaný
vrátil 3.319,39 eura. Žalovaný doposiaľ žalobcovi vrátil sumu celkove 483,71 eura. Žalovaný má tak
povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 2.835,68 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný

ku dňu rozhodnutia súdu nepreukázal, že žalobcovi túto sumu zaplatil. Súd preto žalovanému stanovil
povinnosť žalobcovi zaplatiť 2.835,68 eura a v časti uplatnenej sumy 354,53 eura súd žalobu zamietol.
Žalovanému nevznikla povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka žalobcovi uhradiť zmluvný úrok,
ale len poskytnutú sumu úveru. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,50%
ročne zo sumy 3.190,21 eura od 17. 06. 2009 do zaplatenia zamietol. Súd poukázal tiež na to, že ak

si strany sporu dohodli v zmluve pri jej uzavretí podmienky odstúpenia, zmluvné podmienky upravené
v zmluve sa v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, nemohli
odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich odstúpenie od zmluvy a jeho právne
účinky podľa § 48 a od ustanovení upravujúcich povinnosti pri vydaní bezdôvodného obohatenia podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka. Ak by zmluvné podmienky upravujúce odstúpenie od Zmluvy mali byť

upravené podľa Obchodného zákonníka, žalovaný ako spotrebiteľ by si zhoršil už pri uzavretí zmluvy
svoje zmluvné postavenie, keďže právna úprava odstúpenia od Zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
bolaprenehovýhodnejšiaakoprávnaúpravapodľaObchodnéhozákonníka,spoukazomnato,žepodľa
Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť spotrebiteľa vrátiť len to, čo mu bolo veriteľom poskytnuté.
Žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 2.835,68 eura vo výške

9% ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Súd prihliadol na to, že žalovanému vznikla povinnosť úrok
z omeškania žalobcovi zaplatiť najskôr od nasledujúceho dňa po doručení mu odstúpenia od zmluvy s
výzvou. Nakoľko však žalobca v priebehu konania uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje až od 01.
01. 2012, súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9% ročne zo sumy
2.835,68 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania

žalobu zamietol. Za obdobie od 17. 06. 2009 do 13. 11. 2011 žalobcovi uplatnený nárok na úrok z
omeškania nevznikol, keďže v omeškaní s peňažným plnením do dňa odstúpenia od zmluvy žalovaný
nebol. Súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania za obdobie od 17. 06. 2009 do
31. 12. 2011 aj z dôvodu, že žalobca na priznaní úroku z omeškania za uvedené obdobie netrval, avšak
žalobca v tejto časti žalobu späť nevzal. Súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne

zo sumy 354,53 eura za obdobie od 01. 01. 2012 do zaplatenia, nakoľko so zaplatením sumy 354,53
eura sa žalovaný do omeškania nedostal. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu, vznesenú
žalovaným,súdsazaoberaltým,čidošlokpremlčaniunárokužalobcuvočižalovanému.Súdsazaoberal
možnosťou premlčania nároku aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Súd plynutie premlčacej doby a
dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa dozvedel, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného dňa 02. 11. 2011 (deň vrátenia zásielky žalobcovi o
odstúpení od zmluvy), keď najskôr mu bolo známe, že k zrušeniu zmluvy došlo 13. 10. 2011. Dňom 02.
11. 2013 uplynula žalobcovi dvojročná premlčacia doba, počas ktorej mohol uplatniť svoj nárok z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia na súde. Žalobca si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil dňa
11. 03. 2013, teda v čase, keď mu ešte subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie

žalovanej sumy neuplynula. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.835,68 eura sa tak nepremlčal a súd
nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú. Súd nepovažoval za dôvod pre
zamietnutie žaloby, že žalovaný podľa jeho tvrdenia nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby mohol
vôbecnejakésplátkyprežalobcusplácať.Žalovanýjepovinnýpriznanúsumužalobcovizaplatiť,pretožez dôvodu zrušenia zmluvy mu vznikla povinnosť vydať žalobcovi poskytnuté mu peňažné plnenie, ktoré
žalobcovi doposiaľ v celkovej sume nevrátil a zaplatiť mu aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Strany mali v konaní čiastočný procesný

úspech, pričom žalobca mal procesný úspech v rozsahu 88,89% (priznaná suma istiny 2.835,68 eura)
a žalovaný mal procesný úspech v rozsahu 11,11% (nepriznaná istina 354,53 eura). Celkový procesný
úspech žalobcu činí 77,78%. Súd preto rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu
77,78%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, napadol v zákonnej lehote odvolaním
(v spojení s jeho doplnením) žalovaný, udávajúc, že s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je daná neprijateľná požiadavka na spotrebiteľa.
Na súde preukázal jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Žalobca nerešpektuje aj dobu premlčania, ktorá
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do podania žaloby žalobcom uplynula. Poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo veci 12C/415/2013 zo dňa 23. 06. 2015 a Okresného súdu

Bratislava IV vo veci 4C/12/2015. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

3. Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,ževšeobecnévyjadreniažalovaného
o údajných nekalých podmienkach obsiahnutých v zmluve nie sú ničím podložené a sú vysoko
zavádzajúce. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetná zmluva obsahovala akúkoľvek

nekalú (resp. neprijateľnú) zmluvnú podmienku. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že k premlčaniu jeho nároku dôjsť nemohlo. Žalovaný zrejme opomína fakt, že od zmluvy
akožalobcaprávoplatneodstúpil,nazákladečohosacelýdlhžalovanéhostalvcelomrozsahusplatným.
Okamih účinnosti odstúpenia od zmluvy je okamihom rozhodným pre začatie plynutia premlčacej doby
na uplatnenie práva na súde. Deň poskytnutie úveru nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so

splatnosťou úveru ako celku. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, nakoľko žalovaný neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ním uplatnený nárok v predmetnom konaní, ani žiadne
legitímne dôvody, v ktorých by spočívala nesprávnosť napadnutého rozsudku. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 3.190,21 eura spolu so zmluvným
úrokom vo výške 16,50% ročne od 17. 06. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 17. 06. 2009 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia podanej
žaloby vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“,

reg. č. 520700-4200875969/8360 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver, s
dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru podľa zmluvy, pričom k 16. 06. 2009 je v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.190,21 eura. Z
dôvodu omeškania žalovaného žalobca v zmysle bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok ako
aj § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na to, že žalovaný dlh s príslušenstvom

žalobcovi neuhradil, domáhal sa žalobca svojho nároku na plnenie súdnou cestou, o ktorou nároku
žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vzhľadom na rozsah podaného odvolania žalovaného predmetom prejednania odvolacím súdom v jeho
vyhovujúcom výroku, a to z tých odvolacích dôvodov, ktoré uviedol žalovaný v podanom odvolaní (v
spojení s jeho doplnením).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného aj správne právne posúdil. S poukazom na
uvedené,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievjehonapadnutomrozsahu akovecnesprávne,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa
zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní.

14. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nárok žalobcu na plnenie nie je premlčaný. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený
nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie správne posúdil prejav vôle žalobcu zo
dňa 04. 10. 2011 ako odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, pričom

právnym následkom odstúpenia od zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne posudzoval plynutie
premlčacej doby, ako aj dĺžku premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, keď
okamih, kedy si žalobca mohol právo uplatniť prvý krát, bol okamih účinného odstúpenia od zmluvy, ktorý
súčasne založil u žalobcu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku zrušenia zmluvy

od počiatku. Potom dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 02. 11. 2013 a v rámci jej plynutia žalobca podal žalobu na súd. Teda nie je
možnéstotožniťsasnázoromžalovaného,ženárokžalobcujepremlčaný,akoanisjehoargumentáciou,
že pre premlčanie je podstatný okamih uzavretia zmluvy. Tak, ako už odvolací súd uviedol, premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát, ktorý moment sa v danom prípade viaže

na okamih účinného odstúpenia od zmluvy, a nie na okamih jej uzatvorenia, kedy žalovaný vstúpil do
zmluvného vzťahu so žalobcom, avšak žalobca si dňom uzatvorenia zmluvy právo na plnenie ešte
voči žalovanému uplatniť nemohol. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s tým, ako
súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania, na ktorú, vzhľadom na jej
nedôvodnosť, neprihliadol. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutia okresných

súdov, odvolací súd k uvedenému udáva, že v rámci svojho rozhodovania týmito rozhodnutiami nie je
viazaný, keď súdy pri svojom rozhodnutí zohľadňujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít. Ďalšie žalovaným prezentované odvolacie dôvody týkajúce sa toho, že žalobca nerešpektuje
smernice Európskej únie, Smernicu Rady 93/13/EHS, sú v rovine všeobecných konštatovaní odvolateľa,
bez spôsobilosti privodiť zmenu vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

rozsahu. Rovnako nemožno za právne relevantný odvolací dôvod považovať žalovaným udávanú
skutočnosť o jeho nepriaznivej finančnej situácii, ktorá skutočnosť nemôže mať vplyv na právne
posudzovanie žalobcom uplatneného nároku na plnenie.15. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pričom o výške náhrady následne rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).