Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/244/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200532
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200532.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.
s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1/ V.. V. H., nar. XX. 4. XXXX,
trvale bytom A., R. XXXX/X, zastúpenej splnomocneným zástupcom V.. V. K., bytom A., R. XXXX/X,
2/ D. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D., T. M. XXXX/X, 3/ P. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D.,

K. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom V.. V. K., bytom A., R. XXXX/X, a 4/ A. H., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom S. XXXX, za účasti intervenienta na strane žalobcu V.. F. R., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom D., N. XX, právne zastúpenej Hudec, s. r. o., IČO: 36 855 260, so sídlom Bratislava, Lazaretská
23, o zaplatenie 41.480,65 € s príslušenstvom a o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ - 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/12/2016-242
zo dňa 16. 1. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu D. pre okres, obec
a katastrálne územie D., zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. X na 2. poschodí vo vchode č. X bytového

domu so súp. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 8355/92794-ín na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXXX a na pozemkoch registra CKN č. XXX/X č.
XXX/X a č. XXX/X a na LV č. XXXX ako garáž so súp. č. XXXX postavená na pozemku registra CKN č.
XXX/X, v spoluvlastníctve žalovanej 3/ a žalovaného 4/ (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), všetko v
prospech peňažnej pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2814457
7 03 a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 zo dňa 3. 6. 2008, pozostávajúcej z istiny vo výške 41.480,65

€ s príslušenstvom.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovaným 1/ - 4/
domáha zaplatenia 41.480,65 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o
stavebnom sporení č. 2814457 2 01 bola so žalovanými 1/, 2/ a A. H., nar. XX. 4. XXXX, bytom T. M.
XXXX/X, XXX XX D. (ďalej aj „Poručiteľ“) uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2814457 7

03 a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 zo dňa 3. 6. 2008, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným
1/, 2/ a Poručiteľovi mimoriadny medziúver vo výške 53.774,15 €. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ ako aj
Poručiteľ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne splácať, žalobca listom
zo dňa 3. 7. 2014 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/, 2/ a Poručiteľa, aby v lehote
siedmich dní vrátili zostatok úveru; títo však peňažné prostriedky žalobcovi nevrátili. Poručiteľ zomrel
dňa 8. 4. 2015, pričom jeho dedičmi sa stali žalovaní 3/ a 4/ na základe právoplatného osvedčenia o

dedičstve. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 8C/12/2016-148 zo dňa 25. 4. 2017,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok z dôvodu podania odvolania dosiaľ nie jeprávoplatný. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd okrem iného uviedol, že z návrhu na
intervenciu podaného V.. F. R. zistil, že ona je vlastníčkou bytu, ktorý je predmetom záložného práva v
prospech žalobcu zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5. 6. 2008 (ďalej

aj „Sporný byt“). Sporný byt, ku ktorému bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu a ktorý bol vo
vlastníctve žalovanej 1/, žalovaná 1/ na základe zmluvy zo dňa 4. 7. 2011 previedla na intervenientku
a v tejto súvislosti je aj vedené trestné stíhanie proti žalovanej 1/. Dňa 6. 10. 2017 bolo súdu zo
strany žalobcu doručené písomné podanie označené ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia o zaplatenie dlhu z úveru č. 2814457703 z 3.6.2008“, ktorým sa žalobca domáha nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 a
2814457 7 03 zo dňa 3. 6. 2008, a to k Predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/.
Svoj návrh žalobca odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že jeho nárok uplatňovaný žalobou mu bol
voči žalovaným 1/-4/ súdom priznaný, avšak konečné rozhodnutie nie je právoplatné. Podľa žalobcu nie
je možné vylúčiť stav, kedy pri výkone súdneho rozhodnutia nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku

z majetku žalovaných, pričom priamym dôsledkom takéhoto prípadu by bol výkon záložného práva k
Spornému bytu intervenientky. S ohľadom na opísaný skutkový stav, kedy žalovaná 1// previedla záloh
(Sporný byt) na intervenientku, nie je podľa jeho názoru existencia (zmluvného) zabezpečenia jeho
pohľadávky záložným právom na záloh sama o sebe prekážkou pre zriadenie sudcovského záložného
práva k inému majetku, konkrétne k Predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve

žalovaných 3/ a 4/.

3. Okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je plne
dôvodný. Uviedol, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť konečnú
vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a zároveň reštriktívne obmedziť priestor na

špekulatívne zbavovanie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. V kontexte uvedeného možno
potom vyvodiť záver, že na to, aby súd pristúpil k zriadeniu „sudcovského“ záložného práva je potrebné
naplniť kumulatívne podmienky spočívajúce jednak v existencii záväzkového vzťahu, kde jeden subjekt
vystupuje v postavení veriteľa a druhý subjekt (prípadne ďalšie subjekty) v postavení dlžníka a jednak
v existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že pohľadávka bude súdom právoplatne

priznaná. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca svojím návrhom domáha zriadenia záložného práva
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v režime podielového spoluvlastníctva žalovaných 3/ a 4/ o
veľkosti spoluvlastníckych podielov 1 (Predmetné nehnuteľnosti), a to v prospech žalobcu, sledujúc tým
zámer,abysavprípadeúspechuvsporežalobcamoholuspokojiťvýkonomzáložnéhoprávazriadeného
zabezpečovacím opatrením na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ a nie výkonom

záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve intervenientky (Sporný
byt). Konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu nevyplýva zákaz konkurencie
záložných práv zriadených resp. existujúcich v prospech záložného veriteľa (v tomto prípade žalobcu)
zabezpečujúcich jeho pohľadávku voči dlžníkovi (v tomto prípade žalovaní 1/ až 4/) odhliadajúc pritom
od právneho titulu ich vzniku. V prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej a následnej nemožnosti

uspokojenia jeho pohľadávky priznanej voči strane žalovaných z majetku žalovaných 1/ - 4/ by totiž
bolo prinajmenšom diskutabilné pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávky žalobcu výkonom záložného
práva vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve intervenientky, ktorú tá nadobudla od
žalovanej 1/ za okolností, ktoré sú predmetom trestného konania vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 4T/52/2017 (konanie proti žalovanej 1/ ako obžalovanej pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a

3 písm. a) Trestného zákona a pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradnej úzavery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona), ktoré nie je
doposiaľ právoplatne skončené, a to prednostne pred uspokojovaním sa žalobcu výkonom záložného
práva viaznuceho na majetku žalovaných 3/ a 4/, ktorí sú faktickými dlžníkmi veriteľa (žalobcu). V
danom prípade je podľa názoru okresného súdu naplnená aj požiadavka zákonodarcu kladená na

existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, a to so zdôraznením tej skutočnosti, že žalobca je v
postavenízáložnéhoveriteľavovzťahukpredmetuzálohu(Spornýbyt),ktorýsanachádzavovlastníctve
intervenientky ako záložcu, keď potom v prípade úspechu žalobcu v konaní, tento sa môže domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva viaznuceho na predmetnom byte, avšak to by
bolo voči intervenientke vonkoncom nespravodlivé, nakoľko tá nadobúdala predmetný byt od žalovanej

1/vdobrejviere,ženiejezaťaženýžiadnymvecnýmprávomvprospechtretejosoby.Akjenárokžalobcu
zabezpečenýzáložnýmprávom,zvyčajnenebezpečenstvozmareniavýkonurozhodnutiabezprostredne
a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (R 41/1995).
Na druhej strane však treba dodať, že zákonodarca nevylučuje zriadenie a existenciu „sudcovského“záložného práva popri už existujúcom zmluvnom záložnom práve, v dôsledku čoho súd nevidel dôvod,
pre ktorý by nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/ - 4/.

5. Žalovaní 1/ - 3/ vo svojom odvolaní uviedli, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
opisuje inštitút zabezpečovacieho opatrenia ako právny akt slúžiaci k zabezpečeniu ochrany porušených
alebo ohrozených práv strán sporu v prípade, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V kontexte

prejednávanej veci je však naliehavosť potreby použitia zabezpečovacieho opatrenia a potreba
okamžitého zásahu neopodstatnená, keď žalobca tento inštitút neuplatnil, hoci tak urobiť mohol,
ani po viac ako dvojročnej dobe od podania žaloby. Ďalej uviedol, že žalobca svoj návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedostatočne odôvodnil. Napriek uvedenému okresný súd
zabezpečovacie opatrenie nariadil s odôvodnením, že jeho nárok uplatňovaný voči žalovaným 1/ - 4/
mu bol priznaný neprávoplatným rozsudkom. To by však znamenalo, že by žalobca v akomkoľvek

majetkovom spore automaticky využíval inštitút zabezpečovacieho opatrenia len na základe rozhodnutia
prvoinštančného súdu, čo sa v praxi samozrejme nedeje. Sám žalobca pritom tvrdí, že hoci je to
krajné riešenie, pri plnom úspechu v spore by si uplatňoval svoju pohľadávku aj výkonom záložného
práva k bytu intervenientky. To znamená, že jeho pohľadávka je dostatočne krytá. Vyhovieť jeho
návrhu, v ktorom požaduje zabezpečenie svojej pohľadávky záložným právom k ďalšej nehnuteľnosti,

je preto neodôvodnené a v rozpore aj so súdnou praxou, v zmysle ktorej platí, že ak je nárok
žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia
bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného
opatrenia (R 41/1995). Súd sa rovnako dostatočne nevysporiadal ani s druhou hlavnou podmienkou pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciou obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vo svojom

zdôvodnení okresný súd uvádza, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým
zvýšiť konečnú vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a zároveň reštriktívne
obmedziť priestor na špekulatívne zabavovanie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Jedinou
„majetkovoudispozíciou“ sPredmetnýminehnuteľnosťamivšakbolodedičskékonanieposmrtimanžela
žalovanej 2/ (Poručiteľa), kde na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sa stali žalovaní 3/

a 4/ podielovými spoluvlastníkmi Predmetných nehnuteľností a zároveň bolo zriadené vecné právo
doživotného bývania žalovanej 2/ v uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaní teda nijakým spôsobom
s uvedenou nehnuteľnosťou nenakladali, hoci na to mali dostatočný časový priestor. Vzhľadom k
uvedenému navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

6. Žalovaný 4/ v podanom odvolaní so zriadením záložného práva k Predmetným nehnuteľnostiam
nesúhlasil. Podľa uznesenia okresného súdu by totiž pohľadávka žalobcu mala byť vyplatená bytom,
ktorý žalovaná 1/ (obžalovaná v trestnom konaní) nevlastní a zároveň by menovaná pripravila o strechu
nad hlavou žalovaných 2/ - 4/, s tým, že skutočná dlžníčka (žalovaná 1/) by nezaplatila ani 1 €. Z
písomností, ktoré mu boli doručované súdom, žalovaný 4/ zistil, že žalovaná 1/ požiadala o úver,

špekulatívnym spôsobom získala podpisy k plnej moci od svojich starých rodičov (žalovanej 2/ a
Poručiteľa), získala úver no nesplácala ho, podvodným spôsobom predala Sporný byt intervenientke
(za čo je stíhaná), získala od nej peniaze, no opäť ich nepoužila na splácanie úveru. Žiadal súd, aby
našiel inú variantu a vyplatenie úveru vymáhal od žalovanej 1/, ktorá je pracujúca a jedine zodpovedná
za nesplácanie úveru.

7. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/ uviedol, že nakoľko nemá právnické vzdelanie,
relevantne sa k nemu vyjadriť nevie. Nie je mu však zrejmé, akým spôsobom chce žalovaná 1/ svoj dlh
uhradiť a prečo tak neurobila už pred viac ako desiatimi rokmi

8. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ v podstate zotrvala na obsahu vlastného
odvolania. Doplnila však, že byt dotknutý zabezpečovacím opatrením užíva už 50 rokov a v jej veku 84
rokov je pre ňu akýkoľvek predaj a sťahovanie nemysliteľné.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že sa s odvolaním napadnutým uznesením v plnom

rozsahu stotožňuje.

10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávaniav súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil
(nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie) tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to z nasledovných dôvodov.

11. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou
zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho
skončení, nastať. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia

pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých
bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru zabezpečovacieho opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje

bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak
uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti
umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov

účastníkov konania (strán sporu), cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potreba
prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo
skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie

ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred jeho nariadením
by mohol zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu a kompletného spisového
materiálu dospel k záveru, že okresný súd vyššie uvedené špecifiká zabezpečovacieho opatrenia
dostatočne nezohľadnil. Hoci sa dá plne stotožniť s jeho záverom, že žalobca v podanom návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčil existenciu skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej, čo je
preukázané už len samotnou skutočnosťou, že podanej žalobe bolo (zatiaľ neprávoplatne) vyhovené
rozsudkom okresného súdu č. k. 8C/12/2016-148 zo dňa 25. 4. 2017, nemožno však opomínať, že
ďalším z predpokladov, aby mohol konajúci súd zabezpečovacie opatrenie nariadiť, je, že navrhovateľ

zabezpečovacieho opatrenia (v prejednávanom prípade žalobca) osvedčil existenciu bezprostredného
nebezpečenstva z ohrozenia exekúcie. Žalobca pritom svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia odôvodnil vo vzťahu k nebezpečenstvu z ohrozenia exekúcie len tým, že nie je možné
vylúčiť stav, kedy pri výkone súdneho rozhodnutia nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku z majetku
žalovaných, pričom priamym dôsledkom takéhoto prípadu by bol výkon záložného práva k spornému

bytu intervenientky. V podstate teda vychádzal z existencie dlhu voči jeho osobe zo strany žalovaných
1/ - 4/, z určitej miery pravdepodobnosti, že v exekučnom konaní jeho pohľadávku z majetku žalovaných
1/ - 4/ uspokojiť nebude možné a zo záveru, že v takomto prípade by bolo následkom uspokojenie
jeho pohľadávky z majetku intervenientky. K uvedenému však odvolací súd v prvom rade uvádza,
že existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť
ochranu (m. m. R 20/1998, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2012). Len
osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,

v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia
pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (žalobcu) mohla byť zmarená. U dlžníka môže
byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je
možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové
pomery. Ako však už správne uviedli žalovaní 1/ - 3/ v podanom odvolaní, žalobca žiadnym spôsobom

neosvedčil existenciu dôvodnej (t. j. objektívne preukázateľnej) obavy, že žalovaní 3/ a 4/ už vykonávajú
konkrétne kroky, resp. aspoň majú v úmysle Predmetné nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve scudziť,
prípadne zaťažiť a tým zmariť uspokojenie nároku žalobcu, a uvedené nezistil po preskúmaní spisu
ani odvolací súd. Obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie nepredstavuje ani skutočnosť, že žalobcamá zriadené záložné právo nie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 1/ - 4/, ale vo vlastníctve
intervenientky, keď samotná táto skutočnosť jednak neukladá žalobcovi povinnosť uspokojovať svoju
pohľadávku z majetku intervenientky (ale mu uvedený postup len umožňuje), a jednak nemá vplyv

na existenciu vlastníckeho práva žalovaných 3/ - 4/ k Predmetným nehnuteľnostiam, ktorá sa od
začatia konania nijakým spôsobom nezmenila, a teda ani vplyv na možnosť žalovaného uspokojiť
svoju pohľadávku práve z tohto majetku. Odvolací súd pritom chápe snahu žalobcu zabezpečiť svoju
pohľadávku iným spôsobom, ako záložným právom k nehnuteľnosti tretej osoby (intervenientky), a to
za účelom zvýšenia istoty, že sa uspokojí z majetku svojich dlžníkov, a nie z majetku tejto tretej osoby,

čím zároveň predíde iným prípadným súdnym konaniam, zároveň však dáva do pozornosti, že ani
v podstatne nepriaznivejšej situácii, než v ktorej sa žalobca ocitol v prejednávanom prípade, napr. v
prípade absolútneho zániku záložného práva napr. pre zničenie zálohu, by nebolo možné uvedenú
situáciu riešiť zriadením záložného práva k inej nehnuteľnosti formou zabezpečovacieho opatrenia bez
toho, aby bola splnená podmienka osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto podmienka
by však, ako už bolo uvedené vyššie, nemohla byť odôvodnená len existenciou dlhu voči žalobcovi,

ale muselo by byť osvedčené konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné
postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
Povedané inak, ani zničenie predmetu zálohu by nezakladalo dôvody na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia k ďalšiemu majetku dlžníka, ak by nebolo osvedčené, že k zničeniu zálohu došlo zavinením
dlžníka, alebo že tento uskutočňuje kroky smerujúce k tomu, aby prípadná exekúcia z jeho zvyšného

majetku bola zmarená, či sťažená. Pokiaľ však v prejednávanom prípade žalovaní 3/ a 4/ nezavinili,
že došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu záložného práva (k Spornému bytu) zo žalovanej
1/ na intervenientku, a zároveň nebolo osvedčené, že by so svojim nehnuteľným majetkom, ktorý
tvoriaPredmetnénehnuteľnosti,akýmkoľvekspôsobomnakladali,aleboaspoňmienilinakladať,žalobca
neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia svojej prípadnej exekúcie a z tohto dôvodu nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia okresným súdom na mieste nebolo.

13. Vzhľadom k všetkému už uvedenému vyššie neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).