Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316010317.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného A. U., pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 83/16 zo dňa 04.04.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júna 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. U. P. R. L. V. G. , nar. XX.XX.XXXX S. C., trvale bytom C., W.. C. XXXX/X, prechodne
bytom C., Š. X,

j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. V. O., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa
vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX
zo dňa 19.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa
31.01.2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 155,- eur mesačne do rúk matke dieťaťa O.
O., od októbra 2015 až doposiaľ si v C. túto svoju povinnosť úmyselne riadne neplní aj napriek tomu, že
vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže, a tak za uvedené obdobie

dlhuje na výživnom sumu 2.815,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia

slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného A. U. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp. zn. 1Pv 83/16/7702 zo dňa
04.04.2016 i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu súd vo veci nariadil termíny
viacerých hlavných pojednávaní, na ktoré sa obžalovaný nikdy nedostavil, svoju neúčasť ospravedlňoval
zdravotnými ťažkosťami alebo súdne zásielky s predvolaniami na hlavné pojednávania neprevzal

v odbernej lehote. Na základe príkazu na zatknutie zo dňa 11.05.2018 bol obžalovaný zatknutý a
predvedenýnaOkresnýsúdHumenné,kdeboldňa25.05.2018mimotermínuhlavnéhopojednávaniavo
veci vypočutý. Obžalovaný A. U. uviedol, že má vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Na adrese trvalého bydliska v C. na
ulici W. C. X sa nezdržiava už asi tri roky, potom býval na adrese U. X, ale ani tam už nebýva. Toho času

sa zdržiava na ulici Š. X S. C. v podnájme u p. G.. Na Slovensku mal problém zohnať si prácu, preto po
ukončení činnosti v SBS službe v januári tohto roku sa od februára zamestnal v nemeckej firme, pričom
jej presný názov si nepamätá, a pre túto firmu pracuje v Japonsku v meste Vatari. Bol tam po dobu 4
mesiacov, ale nakoľko pracovné vízum platí iba 95 dní, vrátil sa z Japonska domov, aby si ho obnovil
a po jeho vybavení sa do Japonska mienil vrátiť. Čo sa týka platenia výživného na syna V., uviedol, že

sa snaží výživné platiť tak, ako mu to dovoľuje jeho finančná situácia. Uviedol, že jeho matka zaslala na
výživu syna O. O. sumu 800,- eur a aj on jej poslal na výživu syna sumu 500,- eur. Nevedel sa vyjadriť
presne k tomu, akú sumu ešte dlhuje na výživu syna V., ale chce toto výživné vyrovnať najneskôr v
lehote dvoch mesiacov, pretože v Japonsku zarába slušne a výživné bude schopný vyrovnať najneskôr
do 20. júna 2018, kedy by mu mali prísť ďalšie peniaze.

Nazákladevyjadreniaobvinenéhosamosudcaurčiltermínhlavnéhopojednávanianadeň26.06.2018o
12.30 hod., čo obžalovaný U. zobral na vedomie s tým, že viac písomne predvolávaný nebude a zároveň
bol poučený, že v prípade opätovnej neúčasti súd môže znovu vydať nový príkaz na zatknutie, prípadne
hlavné pojednávanie za splnenia zákonných podmienok vykonať aj v jeho neprítomnosti. Obžalovaný

dodal, že on sa tohto hlavného pojednávania pravdepodobne nezúčastní, ale súhlasí s tým, aby sa
vykonalo v jeho neprítomnosti. Uviedol, že on výživné nezaplatí osobne, ale pošle peniaze na svoj účet,
s ktorým má právo disponovať aj jeho matka O. U., bytom O., G. X, a ona toto výživné zaplatí namiesto
neho tak, že pošle peniaze na účet jeho bývalej manželke a požiada ju, aby potvrdenie o vyrovnaní
výživného zaslala alebo osobne doniesla na okresný súd.

Na hlavné pojednávanie dňa 26.06.2018 sa obžalovaný nedostavil a preto súd vykonal hlavné
pojednávanie za splnenia zákonných podmienok v jeho neprítomnosti. Dokazovanie súd vykonal
prečítaním výpovede A. U. z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej a listinnými
dôkazmi - rozsudkom OS Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX, rozsudkami OS v Prešove sp. zn. XXCoP/

X/XXXX a KS v Prešove sp. zn. XXCoP/XX/XXXX, rodným listom mal. V., potvrdením o návšteve
školy, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Sociálnej poisťovne, Okresného
úradu Humenné, katastrálneho odboru a Daňového úradu Humenné, správou o povesti obžalovaného,
odpisom z registra trestov a registra priestupkov.

Obžalovaný A. U. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní dňa 09.03.2016 uviedol, že vyživovaciu
povinnosť si plní nepravidelne, no stále výživné zaplatí, aj keď neskôr, pretože jeho príjem je
nepravidelný. Podniká ako živnostník spolu so svojou manželkou, s ktorou má spoločnú firmu SBS s
názvom LS Pakt s.r.o., licencia je vydaná na jej meno. V minulosti po podaní trestného oznámenia zo
strany bývalej manželky O. O. stále dlžné výživné zaplatil. Teraz za faktúry mu majú prísť v blízkej dobe a

vynasnaží sa čo najskôr vyplatiť dlžné výživné. Vie, akú sumu dlhuje za jednotlivé mesiace. S manželkou
majú spoločnú kasu, okolo 1 000,- eur im mesačne odchádza na pôžičky a nájom za byt, vlastní mobilný
telefón a osobné motorové vozidlo Kia Vectra.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu O. O., bývalú manželku obžalovaného a matku ich syna

V.. Uviedla, že toho času jej obžalovaný dlhuje na výživnom sumu 2. 815,- eur. Od obdobia mesiacaoktóbra 2015 doposiaľ jej na výživnom doposiaľ zaplatil 2. 300,- eur v troch splátkach, a to 1.000,-, 800,-
a 500,- eur, pričom posledná splátka bola okolo 20. mája tohto roku. Peniaze na výživné jej posiela
prevodom na účet. O syna sa nezaujíma, posledných desať rokov nemali absolútne žiaden kontakt so

synom ani s ňou, okrem tých troch platieb cez účet. Tisíc eur jej poslal jeho brat A. U. a ďalšie dve
platby prišli od jeho mamy O. U.. Keď sa náhodou syn s otcom stretli, každý sa otočil na inú stranu.
Syn jej nikdy nehovoril, aby sa s ocom niekedy stretol alebo sa o neho zaujímal, a to ani v škole. Syn
navštevuje Strednú odbornú školu technickú v Humennom. Nebolo pre ňu problémom dospieť k výške
dlhu na výživnom, pretože si to ráta každý mesiac a presne si vedie evidenciu, kedy, koľko, za akých

podmienok zaplatil alebo nezaplatil. Keď jej brat bývalého manžela zaslal sumu tisíc eur, najprv ju asi po
deviatich rokoch kontaktoval s tým, že sa blíži pojednávanie v tejto trestnej veci a že brat mu povedal,
že potrebuje tisíc eur na vyrovnanie výživného. On jej aj poslal sumu tisíc eur, ale v tom čase už bol dlh
2 500,- eur, takže sa vlastne týmto nič nevyriešilo. Čo sa týka ďalších dvoch platieb 800,- a 500,- eur,
zase jej volal brat obžalovaného s tým, že obžalovaný už chce platiť výživné pravidelne cez mamu a
žiadal ju, aby mu dala číslo svojho účtu, čo aj urobila a na tento účet jej matka obžalovaného zaslala raz

800,- a raz 500,- eur. Okrem týchto troch platieb za obdobie od októbra 2015 až doposiaľ peniaze na
výživné nedostala. Ona robí všetko preto, aby mal. V. núdzou netrpel, ale ak by otec peniaze posielal,
bolo by to lepšie. Od 31.01.2013 raz došlo k zmene výšky výživného zo sumy 165,- eur na sumu 155,-
eur a takúto sumu má obžalovaný aj toho času platiť. Ona nikdy nepodala návrh na zvýšenie výživného,
určenú sumu navrhol bývalý manžel.

Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného bol upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. XXC/XX/. zo dňa 13.12.2007, podľa ktorého bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. syn V.
U. bol na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na synovu výživu sumou 5 000,- Sk mesačne, vždy do 1. dňa v mesiaci od

právoplatnosti rozsudku, ktorá nastala 14.01.2008, k rukám matky.

Neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným preukazuje nielen výpoveď bývalej manželky
obžalovaného, ale aj jeho vlastné priznanie počas jeho výsluchu mimo hlavného pojednávania dňa
25.05.2018, po jeho zadržaní a predvedení pred konajúceho sudcu na základe vydaného príkazu na

zatknutie, keď priznal, že vie aj o dlhu na výživnom a že tento je schopný vyrovnať najneskôr do 20.
júna 2018, kedy by mu mali prísť peniaze.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vyplynulo, že obžalovaný A. U. nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky. Náhradné výživné za neho matke O.

O. nebolo a nie je vyplácané.

Podľa Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, obžalovaný je vedený ako zamestnanec v pracovnom
pomere, a to od 01.01.2015 až doposiaľ, poberateľom dôchodku nie je.

Obžalovaný sa na Okresný súd Humenné na hlavné pojednávanie nedostavil, ale mal vedomosť o tom,
že zaplatením dlžného výživného môže byť spod obžaloby oslobodený.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že
obžalovaný A. U. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, na
základe čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec mal. syna V., D.. XX.XX.XXXX, aj napriek
tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine i z rozhodnutia
súdu, za obdobie od októbra 2015 do dňa podania obžaloby na súd na výživu syna dlhuje matke dieťaťa
sumu najmenej 915,- eur. Svoju povinnosť si úmyselne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje

možnosti a schopnosti na výživu syna prispievať mohol, pretože ako zamestnaný mal a má príjem. Aj
podľa svojho posledného vyjadrenia po predvedení na súd na základe Príkazu na zatknutie pracuje v
Japonsku a zarába slušne, takže dlžné výživné je schopný uhradiť najneskôr do 20. júna 2018, kedy by
mu mali prísť peniaze. Skutočnosť je však taká, že neplatí nielen nižšie, ale celkom žiadne výživné, a
od októbra 2015 zaplatil len tri splátky v celkovej výške 2. 300,- eur, pričom dlh na výživnom sa ku dňu

rozhodnutia medzičasom vyšplhal, aj po zrealizovaní uvedených úhrad, na sumu 2. 955,- eur.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti Mesta C. obžalovaný žije v C. na adrese W. C. XXXX/X, prechodné bydlisko má
v C. na ulici U. Č.. X, v mieste bydliska má dobrú povesť a nebol riešený v priestupkovom konaní.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný do stretu so zákonom sa dostal druhýkrát. V roku 2015 bol

trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 25.03.2015 odsúdený pre
prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na 4-mesačný
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu a so skúšobnou dobou jeden rok i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 15 mesiacov.

Prokurátor uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v priebehu vyšetrovania i

súdneho konania má za to, že obžalovaný A. U. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako je to
uvedené v obžalobe okresného prokurátora zo dňa 04.04.2016. Svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom
na osobu páchateľa, obsah priestupkového registra aj registra trestov, navrhol uznať vinu a uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre jeho

výkon ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Je nepochybné, že
obžalovaný si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. V. O., a matka maloletého ako
živnostníčka s nepravidelným príjmom sa musí snažiť, aby dieťa nebolo vydané do nebezpečenstva
núdze.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Tr. zák. ), priťažujúcu okolnosť zistil takisto jednu, a
to, že už bol za trestný čin súdený ( § 37 písm. m/ Tr. zák. ), pričom je zrejmé, že ide o odsúdenie
pre prečin inej povahy než v danom prípade. Vzhľadom k vyrovnanému pomeru oboch okolností
súd nepristúpil k úprave trestnej sadzby. Pri prečine zanedbania povinnej výživy je v zmysle ods.

1 je trestná sadzba pri treste odňatia slobody až na dva roky. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil
všetky zákonné kritériá na uloženie trestu. S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť
a osobu obžalovaného súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným
odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov, teda v strede trestnej sadzby,
pretože faktické odňatie slobody pre obžalovaného nie je potrebné a uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody by bolo skôr kontraproduktívne ako účelné, predovšetkým preto, že obžalovaný sa v
poslednom období, osobne, ale aj prostredníctvom svojich blízkych príbuzných, snažil výživné platiť,
čo na hlavnom pojednávaní potvrdila aj jeho bývalá manželka a matka ich spoločného syna. Súd
zohľadnil jeho snahu v priebehu súdneho konania zaplatiť aspoň časť dlhu na výživnom tromi splátkami,
no na zbavenie viny ani táto snaha nepostačuje, pretože pri rozhodovaní o vine obžalovaného pre

skutok, ktorým je zanedbanie povinnej výživy, súd musí skúmať aj ďalšie správanie obvineného pri
plnení bežnej vyživovacej povinnosti; v danom prípade dlh na výživnom na strane obžalované rapídne
narástol v porovnaní s výškou dlhu uvedenou v obžalobe a oslobodenie pre uvedený trestný čin do
úvahy by prichádzalo iba v prípade, ak by obžalovaný vyrovnal celé výživné, ktoré dlhuje až ku dňu
vyhlásenia rozsudku skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu a za podmienky, že neplatenie

výživného nemalo trvalo nepriaznivé následky. Súd je toho presvedčenia, že aj takto uložený trest bude
na obžalovaného dostatočne výchovne pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania
a v budúcnosti sa nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protiprávnej činnosti, lebo v opačnom
prípade mu môže byť uložený už trest prísnejší, ktorý môže byť spojený už aj s jeho výkonom.

Na posilnenie výchovného účinku a dosiahnutie účelu trestu, súd výrokom o treste a o povinnosti zaplatiť
v určenej skúšobnej dobe zameškané výživné dáva šancu obžalovanému, aby si uvedomil, že ako otec
maloletého syna má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine aj zo súdneho rozhodnutia, a
teda mal by sa voči nemu začať správať ako zodpovedný otec a výživné platiť pravidelne a v plnej výške
a nie iba vtedy, keď sa proti nemu začne trestné stíhanie a hrozí mu uloženie trestu.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.