Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3812010144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Kamily Krajčíkovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovaným
G. R. a D. E.

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. G. R., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom R., I. U. XXX/XX, prechodne bytom Q., M. R. T. XXX

2. D. E., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom R., časť T. S., J. L. U. XXX/XX

.
j e v i n n ý, ž e:

1. v období od mája 2007 do októbra 2007 obž. E. postupne dohodol od neznámych osôb odkúpenie
5 motorových vozidiel a to Škoda Fabia 1,4 Comfort, evidenčné číslo R., Škoda Fabia 1,4 Comfort,
evidenčné číslo M., Škoda Fabia 1,9 TDI PD Elegance, evidenčné číslo U., Škoda Fabia Sedan 1,2 HTP
Classic, evidenčné číslo U., Škoda Fabia Combi 1,9, TDI PD Elegance, evidenčné číslo U. ktoré boli

odcudzené rôznym vlastníkom na rôznych miestach v Slovenskej republike, za ktoré motorové vozidlá
zaplatil kúpnu cenu obž. R. na základe požiadavky obž. E. súčasne obž. R. od neznámych osôb prevzal
tieto motorové vozidlá bez dokladov, technických preukazov a kľúčov od nich, následne v období od
mája 2007 do októbra 2007 v obci Q. - U. (okres Prievidza), vo dvore rodinného domu na ulici F.. XXX/X
obž. R. obž. E. tieto motorové vozidlá uschovávali, spoločne rozobrali a rozpílili, z ktorých si jednotlivé
komponenty rozdelili a následne jednotlivé komponenty obž. R. sčasti držal vo dvore tohto rodinného
domu a sčasti rozpredal neznámym osobám a obž. E. s nimi naložil neznámym spôsobom, pričom obž.
E. povedal obž. R., aby rozstrihal a zahodil evidenčné značky týchto motorových vozidiel, čo však obž.

R. neurobil a evidenčné značky u seba uschovával, čím získali neoprávnený prospech vo výške 34 489,-
euro

2. po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa od 18:00 hodiny dňa 14. 09. 2007 do 05:10 hodiny
dňa 15. 09. 2007 vlámali do garáží na južnom obchvate v Prievidzi oproti firme Yazaky s popisným
číslom XXXX a XXXX tak, že prineseným páčidlom odstránili visiace zámky a vylomili cylindrické
vložky na týchto garážových dverách, následne vošli do priestorov týchto garáží, pričom z garáže s

popisným číslom XXXX odcudzili teplovzdušný agregát zn. PROBUGAS model KID15 v hodnote 398,33
eura, vysokotlakové striekacie zariadenie zn. PowrTwin typ 6900 v hodnote 7302,66 eura, technický
vzduchový kompresor zn. METABO typ E350/9/100 v hodnote 1493, 73 eura, stavebný technický
priemyselný vysávač zn. METABO typ AS 1200 v hodnote 663,88 eura, vysávač značky HS 1200 v
hodnote 165,97 eura, uťahovačku zn. Makita dva kusy v hodnote 331,94 eura, brúsku na sadrokartón
zn. Flex v hodnote 1161,79 eura, striekacie zariadenie značky TITAN v hodnote 1261,37 eura, uhlovú
brúsku zn. Makita v hodnote 82,98 eura, ručnú vŕtačku na kov zn. Makita v hodnote 82,98 eura, ručnú

vŕtačku zn. Makita v hodnote 165,97 eura, chvostovú pílu zn. Makita v hodnote 232,36 eura, 2 ks
hadice na PowrTwin 6900 v hodnote 199,16 eura, vibračnú brúsku zn. Metabo v hodnote 56,43 eura, 2sady vrtákov značky Makita v hodnote 56,43 eura, nitovacie kliešte v hodnote 16, 60 eura, uťahovačku
do sadrokartónu v hodnote 298,75 eura, ručné miešadlo zn. Makita v hodnote 232,36 eura, technický
vysávač značky HILTY v hodnote 663,88 eura, čím spôsobili majiteľovi garáže a uvedených vecí R.

A.kodu odcudzením vecí v celkovej výške 15 033,53 eura a škodu na poškodení zámkoch v celkovej
výške 119,50 eura, následne z priestorov garáže s popisným číslom XXXX odcudzili - 4 kusy hliníkových
diskov zn. BETABETA na osobné motorové vozidlo značky Suzuki Ignis v hodnote 298,75 eura, 4 kusy
pneumatík značky Nokia o rozmeroch 175 X 70 v hodnote 331,94 eura, 4 kusy plechových diskov v
hodnote 33,19 eura, 4 kusy pneumatík značky Michelin o rozmeroch 14/185 X 65 v hodnote 165,97

eura, modelársky vrtuľník značky Sigma v hodnote 49,79 eura, vzduchovku značky Slávia 631 a 100
kusov brokov v hodnote 49,79 eura, golasadu značky Tonna v hodnote 73,03 eura, autolekárničku v
hodnote 8,30 eura, 2 kusy kanistrov 20 l s benzínom v hodnote 73,03 eura, kvapalinu do ostrekovačov
v hodnote 2,32 eura, kľučku na osobné motorové vozidlo značky Lada v hodnote 6,64 eura, 2 kusy
žiaroviek H1 Xenon blue v hodnote 13,28 eura, čím spôsobili majiteľovi garáže a uvedených vecí H.
J.kodu odcudzením vecí v celkovej výške 1404,77 eura a poškodením zámkov v celkovej výške 53,11

eura,

t e d a:

v bode 1
- spoločným konaním držali, uschovávali, ukrývali, zničili a zmenili iný majetok z trestnej činnosti, v
úmysle zatajiť jeho existenciu, zakryť jeho pôvod v trestnom čine a zmariť jeho zaistenie na účely
trestného konania a činom získali značný prospech
v bode 2

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili vlámaním a spôsobili ním väčšiu
škodu

t ý m s p á c h a l

v bode 1
- pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 233
ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300 /2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
Tr. zák.)

v bode 2
- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona

a za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný G. R.

Podľa § 233 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona
k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.2,§38ods.2Trestnéhozákonaktrestuzákazučinnostiriadiťmotorovévozidlávšetkého
druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výroky o trestoch, ktoré boli uložené
obžalovanému G. R. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa 7.12.2010,
právoplatný dňa 7.12.2010, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa1.10.2008, právoplatný dňa 11.11.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovaný D. E.

Podľa § 233 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1
Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výroky o trestoch, ktoré boli uložené
obžalovanému D. E. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa 25.9.2012,
právoplatný dňa 20.2.2013, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XXXX zo dňa

21.11.2011, právoplatný dňa 28.12.2011, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/
XXXX. zo dňa 27.6.2008, právoplatný dňa 7.10.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní D. E. a G. R. sú povinní uhradiť spoločne a

nerozdielnepoškodenémuR.A.,nar.XX.XX.XXXX, bytomR.,I.XXX/XXškodu5000,-€,poškodenému
H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R., D. XXX/XX škodu vo výške 728,60 €.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza číslo XT XX/XXXX zo dňa 13. 08. 2014 boli obžalovaní R. a E.
uznaní vinnými pre pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva

podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od mája 2007 do októbra 2007 obžalovaný E. postupne dohodol od neznámych osôb
odkúpenie siedmich motorových vozidiel značky Skoda rôznych typových rád, ktoré boli odcudzené
rôznym vlastníkom na rôznych miestach Slovenskej republike, za ktoré motorové vozidlá zaplatil kúpnu
cenu obžalovaný R. na základe požiadavky obžalovaného E., súčastne obžalovaný R. od neznámych

osôb prevzal tieto motorové vozidlá bez dokladov, technických preukazov a kľúčov od nich, následne v
období od mája 2007 do októbra 2007 v obci Nedožery - Brezany (okres Prievidza), vo dvore rodinného
domu na ulici F.. XXX/X obžalovaný R. a obžalovaný E. tieto motorové vozidlá uschovávali, spoločne
rozobrali a rozpílili, z ktorých si jednotlivé komponenty rozdelili a následne jednotlivé komponenty
obžalovaný R. sčasti držal vo dvore tohto rodinného domu a sčasti rozpredal neznámym osobám a

obžalovaný E. s nimi naložil neznámym spôsobom, pričom obžalovaný E. povedal obžalovanému R.,
aby rozstrihal a zahodil evidenčné značky týchto motorových vozidiel, čo však obžalovaný R. neurobil a
evidenčné značky u seba uschovával, čím získali neoprávnený prospech vo výške 55 731 euro (1 678
952, 11 slovenských korún).

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. X ToXXX/XXXX zo dňa 24. 11. 2015 bol rozsudok Okresného
súdu Prievidza č. XT XX/XXXX zo dňa 13. 08. 2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d)
Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, odvolací súd uviedol, že výrok o vine napadnutého
rozsudku, konkrétne skutok nezodpovedá požiadavkám na obsah rozsudku uvedeným v ustanovení §
163 ods. 3 Trestného poriadku podľa ktorého výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo,
ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka a
to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a

spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú
určitú trestnú sadzbu. Podľa odvolacieho súdu v skutkovej vete napadnutého rozsudku nie sú predmetné
motorové vozidlá nijakým spôsobom bližšie špecifikované a identifikované, čo je nevyhnutné z hľadiska
toho, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, najmä s poukazom na skutočnosť, že obaja obžalovaní

už boli v minulosti odsúdený za trestnú činnosť súvisiacu s motorovými vozidlami. S tým úzko súvisí ajnámietkatýkajúcasavozidlaŠkodaFabia1,4ClassicevidenčnéčísloMT770AL.Prvostupňovýsúdtoto
odcudzené vozidlo zahrnul pod 7 motorových vozidiel, ktoré mali obžalovaní odkúpiť v období od mája
2007 do októbra 2007 od neznámych osôb, pričom toto vozidlo, ako vyplýva z dôkazov, bolo odcudzené

v apríli 2004. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal
prvostupňový súd, najmä ak obžalovaný R. uviedol, že dvere z martinského vozidlá kúpil a obžalovaný
E. nemá s nimi nič spoločné. Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou a
rozhodol predčasne. V danej veci jediným priamym dôkazom je výpoveď obžalovaného R., ktorý však
svoje výpovede mení. Oproti prípravnému konaniu zmenil výpoveď a tvrdil, že vozidlá ukradli spoločne

s obžalovaným E.. Súd prvého stupňa bez ďalšieho konštatoval, že ide o účelovú zmenu tvrdení
menovaného s odôvodnením, že v prípade kvalifikácie konania oboch obžalovaných ako trestného činu
krádeže uvedených motorových vozidiel, by trestná sadzba bola miernejšia ako v prípade žalovaného
zločinu. V tom vidí súd motiváciu zmeny výpovede obžalovaného R. po tom čo v tento zmenil advokáta.
Podľa odvolacieho súdu takéto odôvodnenie pravdivosti jednej z rozdielnych výpovedí obžalovaného,
naviac ak táto výpoveď je jediným priamym dôkazom usvedčujúcim aj spoluobžalovaného E., je

nedostatočné pre rozhodnutie o vine respektíve právnej kvalifikácii. Na preverenie tvrdení obžalovaného
mal súd doplniť dokazovanie podrobnejším výsluchom obžalovaného R., tento by sa mal podrobne
a jednoznačne vyjadriť k miestu, času a spôsobu odcudzenia jednotlivých vozidiel s uvedením času,
spôsobu, ako aj prípadných spolupáchateľov, konkrétne tiež k účasti spoluobžalovaného E. na týchto
krádežiach. Až po podrobnom výsluchu k uvedeným skutočnostiam a odstraňovaní rozporov, mal súd

hodnotiť pravdivosť rozdielnych výpovedí obžalovaného a následne riadne zdôvodniť, ktorú z nich a
prečo považuje za pravdivú. Odvolací súd tiež poukázal na to, že nie je zrejmé ako sa okresný súd
vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa skutočností, že uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa
30. 12. 2013 vo vzťahu k obvineniu D. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm.
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode mali odcudziť motorové

vozidlo Škoda Octavia 1,9 TDI, evidenčné číslo S., červenej farby v čase od 00. 01 do 09:20 hodine
dňa 28. 09. 2007 v Bratislave bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava 4 dňa 03. 04. 2014
zrušené, na čo obhajoba poukazovala už pred súdom prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné dopočuť svedkyňu J. k vykonanej rekognícii, aby sa vyjadrila k opoznávaniu obžalovaného
E. a tiež ku skutočnosti, či v predloženom albume bola niektorá z fotografií zvýraznená tak, ako

naznačuje obžalovaný v odvolaní respektíve či ju toto ovplyvnilo pri opoznávaní osôb. V závere svojho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pokiaľ obaja obžalovaní namietali, že zistená škoda vyjadruje len
škodu spôsobenú vlastníkom motorových vozidiel zo strany neznámych páchateľov, avšak táto nie je
totožná s finančným prospechom, podľa odvolacieho súdu s takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť
s poukazom na znenie § 124 ods. 1 Trestného zákona. Škodou sa pre účely tohto zákona rozumie aj

získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobená škoda
je súčasne prospechom, uvedený záver je logický, pretože páchateľ na seba neoprávnene prevedie vec
určitej majetkovej hodnoty, čím získa majetkový prospech, nie je podstatné za akú hodnotu potom vec
predá, alebo rozpredá (v danom prípade na súčiastky).

Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom ktorý vyslovil vo
svojom rozhodnutí odvolací súd, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07. 07. 2016 v podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojil na spoločné
konanievecivedenénaOkresnomsúdevPrievidzipodč.2TXX/XXXX.(skutok1)apodč.1T159/2013
(skutok 2), s tým, že spoločné konanie bude vedené pod č. XT XX/XXXX.

.
V prípade skutku pod bodom 2, po tom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku bolo prijaté vyhlásenie
obžalovaných E. a R. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, bolo vykonané dokazovanie len
ohľadne výroku o trestoch o náhrade škody.

V súvislosti so skutkom pod bodom 1 súd vypočul obžalovaného R., obžalovaného E., svedkyňu J.,
podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil uznesenie Krajského súdu Trenčín číslo listu 628 - 630,
registertrestovčíslolistu643-645.ZospisuXTXXX/XXXX,podľa§269 Trestnéhoporiadku,oboznámil
odborné vyjadrenie číslo listu 112, register trestov číslo listu 114 - 115, výpis z evidencie priestupkov
číslo listu 116 - 119.

Obžalovaný R., v prípade skutku pod bodom 1, potom čo bol vyzvaný predsedom senátu, aby sa v
zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu podrobnejšie vyjadril ku skutku, uviedol že už vypovedal k tomuto,
ďalej odmieta k tejto veci vypovedať.Obžalovaný E., v prípade skutku pod bodom 1, uviedol, že trvá na tom čo doteraz uvádzal, s tým skutkom
nemáničspoločné,jetovýmyselobžalovanéhoR..TaktiežsanevievyjadriťktvrdeniuobžalovanéhoR.e
tých 7 áut malo byť odcudzené po území Slovenska. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril k tvrdeniam

obžalovaného R., že sa mali spolu dopustiť krádeží týchto vozidiel, uviedol, že sa nemá k čomu vyjadriť,
už sa vyjadril, nemá s tým nič spoločné. Nevie uviesť o aké autá sa jedná. Tie autá nikdy nevidel a ani
nebol pri nich.

Svedkyňa J., okrem iného, uviedla že pokiaľ sa týka rekognície na polícii nebola žiadna z fotografií,

ktoré jej boli predložené k po poznávaniu, zvýraznená, aby označila obžalovaného E.. Fotografie boli
čiernobiele, nepamätá si, či niektorá z fotografií bola zvýraznená. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila
fotoalbumu na číslo listu 63 - 68, ktorý jej bol predložený, uviedla, že fotografie sú čiernobiele, fotografii
je 6 ks, nemá pocit, že by niektorá z fotografii bola zvýraznená.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy právny

názor odvolacieho súdu, ktorý tento vyslovil vo svojom uznesení č. 2To 124/2014 zo dňa 24. 11.
2015, dospel súd k záveru, po doplnení dokazovania v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že obaja obžalovaní sa dopustili skutku pod bodom 1
tohto rozsudku, čím naplnili všetky zákonné znaky pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda, že spoločným
konaním držali, uschovávali, ukrývali, zničili a zmenili iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť
jeho existenciu, zakryť jeho pôvod v trestnom čine a zmariť jeho zaistenie na účely trestného konania a
činom získali značný prospech. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že obaja obžalovaní
sa dopustili skutku pod bodom 2 tohto rozsudku, čím naplnili všetky zákonné znaky prečinu krádeže

formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili vlámaním a spôsobili ním väčšiu
škodu. Trestná činnosť pod bodom 2 tohto rozsudku bola obžalovaným preukázaná, okrem vyhlásenia
oboch podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal; taktiež obsahom dôkazov,
ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré pre potreby rozhodnutia o treste a o náhrade škody

boli na hlavnom pojednávaní oboznámené. Je potrebné uviesť v súvislosti so skutkom pod bodom 2
tohto rozsudku, že dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a tiež dôkazy zabezpečené v
spisovom materiály tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaných z tejto
trestnej činnosti usvedčujú. Vzhľadom na to súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
oboch obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vo vzťahu ku skutku pod bodom 2

a vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste a o náhrade škody. V prípade skutku pod bodom 1,
podľa názoru súdu, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku,
ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a to v súvislosti s odkúpením piatich motorových
vozidiel vymenovaných presne vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo spáchania trestnej činnosti oboma
obžalovanými sú títo usvedčovaní najmä výpoveďou obžalovaného R. z prípravného konania do dňa

09. 03. 2009, kde sa tento k spáchaniu trestnej činnosti priznal a to za prítomnosti svojho vtedajšieho
obhajcu a tiež za prítomnosti obhajcu obžalovaného E.. V tejto výpovedi obžalovaný R., okrem iného,
uviedol že obžalovaný E. mu navrhol začiatkom roka 2007, že by vedel zohnať motorové vozidlá, ktoré
by sa dali následne rozobrať a rozpredať na náhradné diely. V mesiaci máji 2007 tento prišiel za ním,
dohodli sa že nejaký kamarát obžalovaného E. donesie auto. Obžalovaný E. ho prosil, aby mu požičal

35 000 slovenských korún, že tieto mu vráti do jedného týždňa. V priebehu týždňa obžalovaný E. prišiel
za ním do rodinného domu v Q. - U. na ulici F.. XXX, po pár minútach tam prišiel kamarát E. na vozidle
Škoda Fabia zelenej farby. Potom išli všetci traja na benzínovú pumpu v Necpaloch, tam ten chalan
presadol do vozidla Volkswagen Passat a odišiel preč. Na druhý deň spoločne s obžalovaným E. vozidlo
Škoda Fabia rozobrali, časť vecí si zobral obžalovaný E., jemu zostali dvere a zadná náprava. Keď sa

opýtal komu vozidlo patrí a tiež na technický preukaz, povedal, že sa nemá do toho starať. Predpokladal,
že sumu 35 000 slovenských korún použil obžalovaný E. na vyplatenie toho motorového vozidla. Na
otázku vyšetrovateľa uviedol, že z uvedeného vozidla predal zadné dvere a tiež obal vzduchového filtra
na inzerát za cenu asi 2000 slovenských korún, ostatné veci mu zostali na dvore. Väčšina vecí z auta, tej
zelenej Fabie, ako aj iných, ktoré spomeniem neskôr, zobral obžalovaný E., ostatné veci, ktoré nemali

hodnotu zostali na dvore a boli nájdené pri domovej prehliadke. Sumu 35 000 slovenských korún mu
vrátil obžalovaný E. asi po dvoch týždňoch. V mesiaci jún 2007 obžalovaný E. povedal, že by vedel
vybaviť ďalšie auto Škoda Fabia, že sa mu ozve nejaký chalan z Bratislavy. Na druhý deň ráno mu volal
nejaký chlap, dohodli si stretnutie na čerpacej stanici pri vjazde do Prievidze z Novák. Po nejakej dobetam prišiel chalan na bielej Škoda Fabia, ukázal mu cestu do Nedožier do dvora toho rodinného domu.
To vozidlo tam zaparkoval, následne ho odviezol na autobusovú stanicu do Prievidze, ešte predtým
mu dal 35 000 slovenských korún. Obžalovaný E. mu povedal, že tieto peniaze mu následne vráti. Od

tohto vozidla nedostal žiadne kľúče ani doklady. Z tohto motorového vozidla mu zostali zadné dvere a
plasty z interiéru, ostatné veci si zobral obžalovaný E.. Sumu 35 000 slovenských korún mu obžalovaný
E. dal asi po dvoch týždňoch. Asi o mesiac mu povedal obžalovaný E.e ten istý chalan z Bratislavy
príde, zopakoval sa postup z druhého prípadu. V tomto treťom prípade to bola Škoda Fabia striebornej
farby. Z tohto vozidla predal 2 kusy dverí a zadnú nápravu na inzerát za sumu 4500 slovenských korún.

Ostatné veci, okrem veci ktoré zobral obžalovaný E., boli nájdené pri domovej prehliadke. Asi o 2 týždne
obžalovaný E. povedal, že ten chalan dovezie ďalšie auto Škoda Fabia kombi, bielej farby. Aj v tomto
prípade bol celý postup rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, teda stretnutie na čerpacej
stanici, prechod do Nedožier, vyplatenie chalana, zavezenie na stanicu, neskôr príchod obžalovaného
E., rozobratie auta. Z tohto auta predal predné dvere, ľavé aj pravé, zadný nárazník za sumu asi 4 000
slovenských korún. Pri domovej prehliadke z tohto auta sa našli obidvoje zadné dvere, ostatné veci si

zobral obžalovaný E.. Konca mesiaca september 2007 mu povedal obžalovaný E., on bol vtedy akurát
v Bratislave, aby sa stretol s tým chalanom. Stretli sa na čerpacej stanici na Zlatých pieskoch, tento mu
povedal, že na druhý deň mu dovezie Škodu Octavia, aj to tak bolo, takéto vozidlo červenej farby na
druhý deň doviezol. Všetky veci si zobral z tohto vozidla obžalovaný E.. V tomto prípade, na rozdiel od
predchádzajúcich aut, zaplatil tomu chalanovi sumu 45 000 slovenských korún. Na otázku vyšetrovateľa,

aby sa vyjadril k pravým zadným dverám pochádzajúcim z vozidla Škoda Fabia, striebornej metalízy,
evidenčného čísla MT 770 AL, uviedol že okrem vozidiel ku ktorým sa vyjadril, žiadne iné motorové
vozidlo nemal nikdy v rodinnom dome v Nedožeroch na ulici F.. Žiadna Fábia s martinskou značkou
nebola k nemu dovezená. Ešte sa chce vyjadriť, že vozidlo Škoda Fabia sedan, striebornej farby s
nápisom na dverách "Akuna", nebola nikdy v jeho rodinnom dome. Na otázku vyšetrovateľa, že ako

svedok k tomuto vozidlu uviedol, že takéto vozidlo tiež prišlo do rodinného domu v Nedožeroch, uviedol,
že tie dvere od tohto vozidla tam podstrčili v období od 01. 10. 2007 do 03. 10. 2007. Vo výpovede
svedka 13. 11. 2007 a 05. 12. 2007 nepovedal v súvislosti s vozidlom Škoda Fabia s nápismi "Akuna"
to čo je uvedené svedeckých výpovediach. Na otázku, či mal obžalovaný E. kľúče od rodinného domu
v Nedožeroch - Brezanoch, od priestorov kde sa manipulovalo s autami, uviedol, že áno, kľúče mal od

brány. Na otázku obhajcu akým spôsobom odvážal obžalovaný E. súčiastky z rodinného domu uviedol,
že menšie časti naložil do svojho auta, na väčšie časti používal auto značky BMW, prípadne Volkswagen
Caddy od svojho šéfa. Na ďalšiu otázku čo urobila s SPZ uvedených vozidiel uviedol, že obžalovaný
E. hovoril, aby ich rozstrihal a zahodil, tieto ponechal v rodinnom dome a boli nájdené pri domovej
prehliadke. Pri ďalších výpovediach dňa 03. 09. 2009 (v neprítomnosti svojho obhajcu JUDr. M.) a dňa

14. 10. 2010 (v prítomnosti svojho obhajcu JUDr. U.) obžalovaný R. svoju predchádzajúcu výpoveď
zo dňa 09. 03. 2009 nezmenil. Ako vyplýva z obsahu spisu, aj pri konfrontácii dňa 29. 04. 2009 so
spoluobžalovaným E. (v prítomnosti obhajcov JUDr. M. aj JUDr. U.), zotrval na skutočnostiach, ktoré
uviedol vo výpovedi 09. 03. 2009. V prípade prvého vozidla Škoda Fabia zelenej farby uviedol, že vozidlo
malo evidenčné číslo okresu Považská Bystrica. Uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcej zápisnice

svedka, okrem jedného tam uvedeného vozidla s ktorým nemá on ani obžalovaný E. nič spoločné. V
rámci konfrontácie uviedol obžalovaný E., že s obžalovaným R. nemá žiaden konflikt, tento mu, ale volal
asi pred týždňom, vyhrážal sa mu do telefónu, že on to tak nenechá. Obžalovaný R. uviedol, že tento
telefonát bol, súvisel s krádežou , myslel si, že ho obžalovaný E. vykradol. Uviedol ešte že asi 3 - 4
týždne dozadu mu volal obžalovaný E., že sa chce s ním stretnúť, stretol sa s ním na čerpacej stanici

Slovnaft, tam obžalovaný E. povedal že, ak ho nevynechá z tejto veci, zažije v Prievidzi peklo, a začne
sa to jeho autom. Asi o týždeň mu niekto rozbil na motorovom vozidle sklá, poprepichoval pneumatiky.
Obžalovaný R. zotrval na svojich výpovediach svedka, obvineného až do záveru prípravného konania,
kedy dňa 30. 11. 2011, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, v prítomnosti obhajcu, uviedol, že po
preštudovaní spisu chcel vypovedať a priznať sa k spáchaniu trestného činu krádeže, ktorý sa týkal

áut uvedených v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré sú predmetom trestného konania. Pokiaľ sa
týka výpovede obžalovaného R. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2017 po zrušení veci odvolacím
súdom, súd mal snahu, v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, podrobnejšie vypočuť tohto k
miestu, času a spôsobu odcudzenia jednotlivých vozidiel s uvedením času, spôsobu, ako aj prípadných
spolupáchateľov, taktiež účasti spoluobžalovaného E. na týchto krádežiach. Tento uviedol, že k tomuto

už vypovedal a odmieta ďalej vypovedať. Po vyhodnotení celej dôkaznej situácie, berúc do úvahy
skutočnosti a dôkazy, ktoré boli vykonané pred, aj po zrušení veci odvolacím súdom, dospel súd k
záveru, že v prípade piatich motorových vozidiel vymenovaných v skutkovej vete rozsudku je možné
bezpochyby konštatovať, že tieto motorové vozidlá, ktoré boli odcudzené rôznym vlastníkom na rôznychmiestach Slovenskej republiky a, za ktoré v období od mája 2007 do októbra 2007 zaplatil obžalovaný
R. kúpnu cenu na základe požiadavky obžalovaného E., potom čo obžalovaný E. postupne dohodol od
neznámych osôb odkúpenie týchto vozidiel, boli tieto vozidla prevezené do obce Nedožery - Brezany,

kde boli oboma obžalovanými na dvore rodinného domu na ulici F.. XXX/X rozobraté na súčiastky
a oboma obžalovanými rozpredané. Aj napriek skutočnosti že obžalovaný R. sa bližšie nevyjadril ku
skutočnostiam ku ktorým sa mal na základe právneho názoru odvolacieho súdu vyjadriť, ba práve
vzhľadom na túto skutočnosť považuje súd výpoveď obžalovaného R. na hlavnom pojednávaní, pred
zrušením veci odvolacím súdom, a tiež pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, za účelovú. Podľa

názoru súdu účelová nie je len z toho dôvodu že v prípade, že by boli páchatelia v tejto veci odsúdení za
krádež,hrozilbyimnižšítrest,aletiežztohodôvodužepodľanázorusúdu,skutočnosťžesaobžalovaný
R. nevedel, alebo nechcel bližšie vyjadriť k podrobnostiam krádeže nasvedčuje tomu že obžalovaní sa
krádeže týchto motorových vozidiel nezúčastnili, len prostredníctvom ďalších bližšie neznámych osôb
odkúpili odcudzené motorového vozidla, a tieto potom následne rozobrali na súčiastky a odpredali ako
je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Treba predovšetkým uviesť že túto verziu opakovane, s určitými

nepatrnými zmenami, uvádzal obžalovaný R. už počas celého prípravného konania, podrobne sa k
tomu vyjadril vo výpovedi obvineného dňa 09. 03. 2009 a tiež pri konfrontácii s obžalovaným E. dňa
29. 04. 2009. Na základe týchto výpovedí je možné konštatovať, na rozdiel od podanej obžaloby, že v
období od mája 2007 do októbra 2007 obžalovaný E. postupne dohodol od neznámych osôb odkúpenie
5 motorových vozidiel špecifikovaných a identifikovaných v skutkovej vete rozsudku. Nepodarilo sa

preukázať táto skutočnosť v prípade vozidla Skoda Fabia 1,4 Classic , evidenčné číslo J., toto vozidlo
bolo odcudzené v mesiaci apríl 2004 ako vyplýva z dôkazov, taktiež treba poukázať na skutočnosť že
obžalovaný R. uviedol, že dvere s martinskou vozidla kúpil on a obžalovaný E. nemá s nimi nič spoločné.
Taktiež na rozdiel od podanej obžaloby súd vypustil zo skutkovej vety rozsudku motorové vozidlo Skoda
Octavia 1,9 TDI, evidenčné číslo S. v prípade tohto motorového vozidla existovali pochybností či toto

vozidlo bolo privezené a rozobrané v Nedožeroch - Brezanoch oboma obžalovanými, keďže obžalovaný
R. počas prípravného konania tieto skutočnosti nepotvrdzoval, vo výpovediach z 09. 03. 2009 a pri
konfrontácii 29. 04. 2009 uvádzal že spôsobom popísaným v skutkovej časti rozsudku boli privezené
a rozobrané motorové vozidla v piatich prípadoch. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, súd
na hlavnom pojednávaní dopočul svedkyňou J., táto nepotvrdila namietané skutočnosti obhajobou,

nepotvrdila že by v súvislosti s opoznávaním obžalovaného E., niektorá z predložených fotografií bola
zvýraznená, nepotvrdila, že by ju to bolo pri rekognícii ovplyvnilo. Vzhľadom na skutočnosť že súd
upravil skutok v tom smere že tento sa týkal len piatich motorových vozidiel uvedených v skutkovej
vete rozsudku, s prihliadnutím na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie JF. ( číslo listu 118 - 158 )
upravil výšku neoprávneného prospechu obžalovaných na sumu 34 489 euro. Pri rozhodovaní o vine,

uznaní viny oboch obžalovaných, súd prihliadol aj na ďalšie listinné dôkazy, odborné vyjadrenia ktoré
preukazujú, že 5 motorových vozidiel uvedených v skutkovej vete rozsudku, ktoré boli odcudzené v
rôznych mestách Slovenska, bolo dovezených do rodinného domu v Nedožeroch - Brezanoch , kde boli
oboma obžalovanými rozobraté a zväčša rozpredané na súčiastky. Pri domovej prehliadke bola nájdená
len časť vecí. Je potrebné uviesť, že aj keď obžalovaný E. počas celého konania spáchanie skutku

pod bodom 1 tohto rozsudku popieral, táto trestná činnosť je preukázaná výpoveďami obžalovaného
R. z prípravného konania. V týchto výpovediach sa obžalovaný R. podrobne vyjadril akým spôsobom
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku prebehol. Túto svoju výpoveď podrobne, bez väčších
zmien zopakoval 29. 04. 2009 pri konfrontácii s obžalovaným E.. Tieto výpovede sú podrobné, logické,
podrobne popisujúce priebeh trestnej činnosti oboch obžalovaných. Podľa názoru súdu tieto výpovede,

spolu s ďalšími konštatovanými dôkazmi a okolnosťami tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré usvedčujú oboch obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti pod bodom 1 tohto
rozsudku v rozsahu uvedenom v skutkovej časti rozsudku. Na strane druhej tvrdenia obžalovaného
R. z hlavného pojednávania, taktiež pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, týkajúce sa tohože
tento tvrdil že uvedené vozidlá spolu s obžalovaným E. odcudzili, sú nekonkrétne, povrchné, obžalovaný

sa nevedel podrobnejšie k údajnému priebehu uvedených krádeží vyjadriť. Nevedel uviesť žiadne
podrobnosti, preto súd považuje tieto jeho výpovede za nevieryhodné, účelové. Vzhľadom na to súd
uznal oboch obžalovaných za vinných z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Obžalovaný R. ako vyplýva z registra trestov zo dňa 09. 06. 2016 bol doteraz 6 krát súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX. zo dňa 07. 12. 2010 mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody 10 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, pričom zároveň bolzrušený výrok o treste, ktorý bol menovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza
č. XT XXX/XXXX zo dňa 01. 10. 2008, právoplatný dňa 11. 11. 2008. V priestupkovom konaní nebol
postihnutý.

Obžalovaný E. podľa registra trestov zo dňa 09. 06. 2016 bol doteraz trikrát súdne trestaný. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa 25. 09. 2012, právoplatným dňa 20. 02. 2013 bol
odsúdený k trestu odňatia slobody 2 roky so skúšobnou dobou 3 roky. Tento trest bol súhrnný a zároveň
uvedeným rozsudkom bol zrušený výrok o treste , ktorý bol menovanému uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XXXX zo dňa 21. 11. 2011, právoplatný dňa 28. 12. 2011. Trest
uložený vo veci XT XX/XXXX bol tiež súhrnný trest, pričom uvedeným trestným rozkazom z 21. 11.
2011 bol tiež uložený súhrnný trest a bol zrušený výrok o treste, ktorý bol menovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa 27. 06. 2008, právoplatným dňa 07. 10.
2008. Obžalovaný E. nebol postihnutý v priestupkovom konaní.

Pri ukladaní trestov obom obžalovaným sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa,
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. S prihliadnutím na tieto skutočnosti dôležité na rozhodnutie o druhu
trestu a jeho výmere súd uložil obžalovanému R. podľa § 233 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods.

4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pričom
pre výkon trestu tohto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti
nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. V rámci ukladania súhrnného trestu súd opätovne
uložil menovanému zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 30 mesiacov, keďže

takýtotrestbolmenovanémuuloženýajvoveciOkresnéhosúduPrievidzač.XTXXX/XXXX.Súdukladal
súhrnný trest z toho dôvodu, že trestná činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku bola spáchaná skôr
ako vo veci Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX bol vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz,
ktorý bol neskôr zrušený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX a to vo výroku o
treste. V prípade obžalovaného E. súd uložil podľa § 233 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods.

2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov, pričom pre výkon trestu tohto súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.
Trestná činnosť obžalovaného E. bola spáchaná skôr ako vo veciach Okresného súdu Prievidza č.
XT XXX/XXXX, č. XT XX/XXXX a č. XT XXX/XXXX boli vyhlásené odsudzujúce rozsudky, preto súd

ukladal súhrnný trest, pričom zrušil výroky o trestoch ktoré boli vo vyššie uvedených veciach uložené.
Súd v prípade oboch obžalovaných uložil trest za použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona pretože mal zato, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery
páchateľa, by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V prípade obžalovaného

R., bez využitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, by prichádzalo do úvahy tomuto uložiť
trest odňatia slobody, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4, v rozpätí od 8 rokov 8 mesiacov do
12 rokov. V prípade obžalovaného E., bez využitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, by
prichádzalo do úvahy, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona uložiť tomuto trest v
rozpätí od 7 rokov do 12 rokov odňatia slobody. Podľa názoru súdu uloženie trestov obžalovaným v

takto určenej trestnej sadzbe by bolo neprimerane prísne, už aj vzhľadom na okolnosti prípadu, taktiež
vzhľadom na odstup času od trestnej činnosti za ktorú boli páchatelia odsúdení. Podľa názoru súdu
tresty, ktoré by boli ukladané, bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, by boli v rozpore aj
s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti

a úvahy, súd uložil obom obžalovaným za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnné
tresty odňatia slobody v trvaní 5 rokov, takto uložené tresty podľa názoru súdu dostatočne vystihujú
spoločenskú nebezpečnosť konania oboch obžalovaných a sú potrebné na ochranu spoločnosti pred
páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Súd zároveň v rámci adhézneho konania podľa § 287
ods. 1 Trestnom poriadku rozhodol o povinnosti oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť

poškodenému R. A. v súvislosti so skutkom pod bodom 2 škodu vo výške 5 000 euro a poškodenému
H. J. v súvislosti so skutkom pod bodom 2 škodu vo výške 728,60 eura. Škoda bola poškodenými
riadne uplatnená už v prípravnom konaní , taktiež v konaní pred súdom, v konaní pred súdom bolavykonanými dôkazmi aj preukázaná a preto bolo rozhodnuté tak že obaja obžalovaní sú povinní uhradiť
vyššie uvedeným poškodeným spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.