Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010790
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 30. 10. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému S. H.

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. H., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom K., prechodne bytom J. - G., O. XX/X

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu syna H. H., nar. XX. XX. XXXX a
rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. XX P/XX/XXXX, právoplatným 09. 01. 2014, je zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 80 euro mesačne vopred, s účinnosťou od 01. 09. 2013, vždy do 20.
dňa v mesiaci, do rúk matky S. O. v období od 01. 09. 2015 do 30. 10. 2017 sa plneniu tejto zákonnej
povinnosti úmyselne vyhýba v mieste bydliska matky v Prievidzi tým, že od 08. 06. 2015 do 07. 09.
2015 pracoval v spoločnosti Y. s. r. o., kde s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej
dobe z dôvodu neospravedlnenej absencie, dňa 30. 11. 2015 sa zaevidoval v evidencii uchádzačov

o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, odkiaľ bol dňa 06. 06. 2016
vyradený pre nespoluprácu, od 14. 04. 2016 do 10. 07. 2016 bol zamestnaný na dohodu o pracovnej
činnosti v spoločnosti Z., s. r. o., kde bol ukončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa pre jeho
nespokojnosť s prácou u obžalovaného, po čom sa nezaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako uchádzač o zamestnanie, v dôsledku čoho dlhuje
na zameškanom výživnom sumu 1 840,- euro, pričom bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
v Prievidzi č. XT XXX/XXXX, právoplatným 22. 01. 2016 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 2 Trestného zákona,

t e d a:

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čím spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákonaa z a t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 13 (trinásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu O., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil listinné dôkazy číslo listu 11 - 14, 30 - 41, správy číslo listu 15 - 29, register trestov číslo listu
50, trestný rozkaz číslo listu 57.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18. 09. 2017, okrem iného, uviedol, že v žalovanom období
užíval drogy, v súčasnosti tomu už tak nie je asi trištvrte roka. Pokiaľ sa týka zameškaného výživného
predpokladá, že toto bude môcť uhradiť pôžičkou, ktorú očakáva. Od 03. 03. 2017 platí na syna H.
výživné 30 eura mesačne. Predtým od 01. 09. 2015 neplatil nič. Je pravdou, že v auguste 2015 svojvoľne
prestal chodiť do práce spoločnosti T&B SK. Potom robil vo firme JIA XIANG čašníka, pracoval tam asi

polroka. Prestal tam pracovať z toho dôvodu, že dostával nízky zárobok. Denne dostával 10 euro. Je
možné, že v tejto firme pracoval od 14. 04. 2016 do 10. 07. 2016. Je pravdou, že v období medzi prácou
u týchto dvoch zamestnávateľov bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Z evidencie úradu
práce bol vyradený z dôvodu, že neprišiel na povinný kontakt. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce,
poberá 56 euro. Nebol práceneschopný v období, keď neplatil výživné. Je pravdou, že v súčasnosti je

práceneschopný, od marca 2017. Súvisí to s tým, že bral drogy. Naposledy bol so synom na Mikuláša
roku 2016, odvtedy tohto mu matka nechce dať. Na otázku samosudcu uviedol, že tú pôžičku si chce
vybaviť jeho priateľka. Od marca 2017 každý mesiac zaslal poškodenej 30 euro, celkom za 6 mesiacov.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 10. 2017, okrem iného, uviedol, že od pojednávania 18. 09. 2017
zaplatil na výživné 60 euro.

Svedkyňa O. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 09. 2017, okrem iného, uviedla že aktuálny dlh na
výživnom je 1 740,- eura, pretože obžalovaný od marca 2017 platí mesačne výživné 30 euro. Za obdobie
od septembra 2015 do februára 2017 obžalovaný nezaplatil žiadne výživné, odvtedy platí po 30 euro
mesačne. Má vedomosť, že v uvedenom období obžalovaný bol aj nezamestnaný, taktiež pracoval,

ale ho vyhodili z práce. V žalovanom období nebolo ani cestou exekútora nič vymožené na výživné. Z
dôvodu neplatenia výživného obžalovaným v žalovanom období sa nedostal syn do nebezpečenstva
núdze. Na otázku samosudcu uviedla, že od toho marca zaplatil obžalovaný za 6 mesiacov 180 euro.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 10. 2017, okrem iného, uviedla, že od posledného pojednávania
obžalovaný zaplatil len 60 eur.

Na čísle listu 12 - 13 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. 3T 156/2015 zo dňa 07.
10. 2015, právoplatný dňa 22. 01. 2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 9 mesiacov,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 22 mesiacov.

Na čísle listu 19 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 27. 09.
2016 z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 30. 11.
2015 do 06. 06. 2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

Na čísle listu 32 sa nachádza správa firmy Y. z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol vo firme zamestnaný
v období od 08. 06. 2015 do 07. 09. 2015 ako baník v Nemecku, bol s ním zrušený pracovný
pomer v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, pretože od 31. 08. 2015 bola u tohto evidovaná
neospravedlnená absencia. V mesiaci ju on 2015 zarobil v čistej mzde 1 572,51 euro, v mesiaci júl 2015
2 333,12 euro a v mesiaci august 2015 1 034,33 euro.Na čísle listu 41 sa nachádza správa firmy Z. Prievidza, podľa ktorej obžalovaný bol zamestnaný vo
firme od 14. 04. 2016 do 10. 07. 2016. Pracovná morálka obžalovaného nebola v súlade s požiadavkami
zamestnávateľa, preto s ním bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti zo strany zamestnávateľa.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu

svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná samotnou výpoveďou
obžalovaného na dvoch hlavných pojednávaniach, taktiež výpoveďami svedkyne O. na dvoch hlavných
pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili v tejto trestnej veci a tiež je preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé
a preukázané, že obžalovaný napriek tomu že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XXX/

XXXX zo dňa 07. 10. 2015, právoplatným dňa 22. 01. 2016 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, aj v nasledujúcom období, od 01. 09. 2015 až do
rozhodnutia súdu dňa 30. 10. 2017 sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného a zároveň spáchal tento čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený.Úmyselnévyhýbaniesaplneniesvojejvyživovacejpovinnostispočíva,podľaustálenejsúdnej

praxe, v tom že počas žalovaného obdobia bol v dvoch prípadoch s obžalovaným ukončený pracovný
pomer zo strany zamestnávateľa, v jednom prípade počas žalovaného obdobia obžalovaný bol vyradený
pre nespoluprácu z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Tieto skutočnosti sa,
podľaustálenejsúdnejpraxe,považujúzaúmyselnévyhýbaniesaplneniuzákonnejpovinnostivyživovať
iného. Aj keď v poslednom období, najmä po podaní obžaloby, obžalovaný sčasti plnil svoju vyživovaciu

povinnosť voči poškodenej O., ktorá toto potvrdila, je preukázané, že za žalované obdobie obžalovaný
zostal dlhovať poškodenej O. výživné vo výške 1 840 eura. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd uznal
obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov, bol doteraz štyrikrát súdne trestaný, v prípade prvých troch
odsúdení sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným
trestným rozkazom okresnom súdu Prievidza č. XT XXX/XXXX zo dňa 07. 10. 2015, právoplatným
dňa 22. 01. 2016. Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti neuvádza. Z evidenčnej karty vodiča
obžalovaného vyplýva, že obdobie od 20. 08. 2012 do 23. 08. 2014 bol postihnutý za štyri priestupky

v oblasti dopravy.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery na možnosť

jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. l) Trestného zákona (priznanie a oľutovanie trestnej činnosti) a vzhľadom na skutočnosť, že
sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
Prievidza č. XT XXX/XXXX, s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 13 mesiacov, pričom pre

výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Podľa názoru súdu takto uložený trest
dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a zároveň ide o trest potrebný
na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.