Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114207760.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o
maloletého B. T., nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul. Q. č. XXXX/XX, občana Slovenskej
republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracoviskom Kysucké Nové Mesto, dieťa matky C. T., rod. C., nar. 3. 3. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul.
Q. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca C. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko

T., sídlisko H. občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 30. 8. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého B. T., nar. XX. 8. XXXX, z v e r u j e, do osobnej
starostlivosti matky C. T..

II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec C. T., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. T. sumou
90 EUR mesačne, od 1. 6. 2014, a od 1.9.2015 sumou 100 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. N e d o p l a t ona výživnom pre maloletého B. T., za obdobie od 1. 6. 2014 do 31. 8. 2017,
vo výške 3730 EUR, je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 100 EUR, splatných
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

V. Súd styk otca C. T. s maloletým B. T. n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 3. 6. 2014, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 6. 6. 2014 sa
navrhovateľka - matka domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal výživným vo výške 100 EUR. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sú manželia. Do marca 2014 žili v spoločnej

domácnosti. O dieťa sa stará sama. Otec na jeho výživu neprispieva.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu v určenej lehote nevyjadril.4. Otec dieťaťa bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13. 3. 2017, avšak
nepodarilo sa mu predvolanie doručiť. O termíne pojednávania však vedel, čo dosvedčuje úradný

záznam z č. l. 121, z ktorého vyplýva, že jeho neúčasť ospravedlnila jeho matka. Súd pojednávanie
odročil z tohto dôvodu na deň 29. 5. 2017, pričom predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť
účastníkovi ani políciou. Pojednávanie bolo odročené s tým, že manžel - otec bude predvolaný na
pojednávanie oznámením o doručovaní písomnosti (č. l. 157). Na posledné pojednávanie sa nedostavil
otec dieťaťa, ktorý mal predvolanie doručené náhradným spôsobom. Taktiež sa nedostavila kolízna

opatrovníčka, ktorá zobrala termín pojednávania na vedomie a neúčasť ospravedlnila. Požiadala, aby sa
pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti
kolíznej opatrovníčky a otca dieťaťa.

5. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej
starostlivosti. Od 1.3.2013, keď odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do trojizbového

bytu, kde býva doteraz, sa o dieťa osobne stará sama. V byte majú samostatnú izbu. Otec neprispieva
na výživu syna žiadnym výživným, ani sa so synom nestretáva, nič nekupuje. Naposledy ho videl
pred 4 rokmi. Syn otca ani nepozná. Syn sa jednoznačne vyjadruje tak, že by chcel bývať s matkou.
Jej zdravotný stav aj dieťaťa je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za bývanie platí rodičom za
celé obdobie, odkedy som sa k nim nasťahovala 50 EUR mesačne, v čom nie je strava. Pracuje ako

predavačka od 18.2.2016, s čistým mesačným príjmom 650 EUR. Iný príjem nemá. Predtým bola
na rodičovskej dovolenke. Na materskú dovolenku nastúpila v roku 2012, poberala len rodičovský
príspevok, pretože jej nevznikol nárok na materskú. V 1/2013 nastúpila ako čašníčka, takto pracovala
rok a pol, s čistým mesačným príjmom asi 680 EUR. Potom nastúpila na rodičovskú dovolenku v marci
2014 až do 22.8.2015. Od 23.8.2015 do 17.2.2016 bola evidovaná na úrade práce. Poberala dávku v

hmotnej núdzi vo výške asi 100 EUR. Iný príjem v tomto období nemala. Jej osobné výdavky od roku
2014 až doteraz sú priemerne, okrem výdavkov na bývanie, asi 250 EUR. V BSM nemajú s manželom
žiadny majetok. Majetok nemá ani vo výlučnom vlastníctve, aj dieťa je nemajetné. S výchovou a výživou
dieťaťa jej pomáhajú rodičia, brat a priateľ. V 9/2014 nastúpil syn do škôlky, kde je až doteraz.

Výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa od 1/2014 až do 8/2015 (do nástupu do škôlky) popísala
matkanasledovne: vtomtoobdobí saodieťaosobnestarala.Výdavkynastravu predieťaboli mesačne
150 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR,
lieky na bežné ochorenia 5 EUR, hračky 10 EUR. V tomto období iné výdavky so synom nemala. Od
8/2015 až doteraz sú výdavky pre dieťa v podstate rovnaké, ako v predchádzajúcom období. Pribudol

poplatok v škôlke 14 EUR a strava v škôlke 26 EUR, výdavky na stravu mesačne doma 120 EUR,
hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky
na bežné ochorenia 5 EUR mesačne, hračky 10 EUR mesačne. Od začiatku augusta 2017 syn začal
navštevovať futbalový krúžok, kde zatiaľ neplatí nič, ale musela synovi kúpiť športovú obuv a oblečenie
za 100 EUR v auguste 2017. Taktiež mu kúpila na narodeniny bicykel za sumu 80 EUR. V tomto

období iné výdavky so synom nemala.

Za celé obdobie od 1.6.2014 až doteraz otec výživné neplatil. Za mesiac 1/2017 matka otca dieťaťa
poslala výživné 20 EUR.

Manžel má vyštudované gymnázium. Pracoval ako čašník dva roky a zarobil asi 600 EUR, to bolo v roku
2011 až 2013. Potom robil rok v Kia Motors Slovakia, s.r.o., ako operátor výroby, mohol zarobiť 700
- 800 EUR netto. Toto miesto mu vybavila jej matka. Mal dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú.
Od roku 2014 nie je s manželom v kontakte, takže nepozná jeho príjmové pomery. Pokiaľ vie, manžel
nemá majetok, nie je invalidný a nemá zníženú pracovnú schopnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

6. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 8. 2011 v T. L. C., zapísané
v knihe manželstiev matričný obvodu C. T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové

číslo XX.

Z manželstva pochádza jedno dieťa - maloletý B. T., nar. XX. 8. XXXX.Z hlásenia úrazu zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že manžel fyzicky napadol navrhovateľku dňa 18. 4. 2014.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec dieťaťa nebol v rozhodnej dobe

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal sociálne dávky. Nepoberal ani nemocenské
dávky, dávky v nezamestnanosti a nie je poberateľom dôchodku.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že matka v rozhodnej dobe poberala
rodičovský príspevok od augusta 2012 do augusta 2015 a prídavok na jedno maloleté dieťa. Od 1. 2.

2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z evidencie
vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.

Zo správy od zamestnávateľa matky KINEKUS, s.r.o. vyplýva, že čistý príjem matky od mesiaca marec
2016 až do mája 2017 sa pohyboval od 135, 30 EUR do 714, 53 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky - Piváreň u Kultána, s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka
dosahovala príjem od apríla 2013 do marca 2014 od 305, 96 EUR do 86, 60 EUR.

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C/452/2015 vyplýva, že návrh manželky na určenie
manželského výživného bol zamietnutý (právoplatne).

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/142/2015 vyplýva, že otec dieťaťa bol právoplatne
uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (v úmyselnej
forme) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so skúšobnou
dobou vo výmere 1 rok. Vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 4. 6. 2015 uviedol, že od roku 2013 je

nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemal žiadny príjem. Je nemajetný a
jeho zdravotný stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice vyplýva, že bol zamestnaný v Kia Motors Slovakia, s.r.o. od 3. 1. 2012 do 2. 1. 2013. Zo správy od
tohto zamestnávateľa vyplýva, že neboli spokojní s jeho pracovnou morálkou a pracovnými výsledkami,
čo bol aj dôvod skončenia pracovného pomeru.

Kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia pomerov v rodine matky navrhla maloleté dieťa zveriť do
osobnej starostlivosti matke.

7. Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných

dôkazov.

9. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu dňa 6. 6. 2014, preto súd
rozhodoval o výške výživného od mesiaca jún 2014.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matka sa po opustení spoločnej domácnosti o dieťa

osobne stará, býva u svojich rodičov. Otec o dieťa nejaví záujem, dokonca bol pre neplnenie vyživovacej
povinnosti aj právoplatne odsúdený. Zverením maloletého dieťaťa matke bude zabezpečená kontinuita
a stabilita výchovného prostredia. Takúto úpravu navrhla aj kolízna opatrovníčka. Preto súd zveril
maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd styk otca s dieťaťom neupravil. Vychádzal zo skutočnosti, že otec sa o dieťa vôbec nezaujíma,
nestretáva sa s ním, ani si neplní vyživovaciu povinnosť. Ak budúcnosti otec o dieťa prejaví záujem a
rodičia sa na úprave styku otca s dieťaťom nedohodnú, nie je vylúčené rozhodnutie súdu o úprave styku.
Rodičia maloletého dieťaťa inú zákonnú vyživovaciu povinnosť nemajú a sú nemajetní. Nebolo

preukázané, že by mali zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu.

Súd pri určení výšky výživného prihliadol na príjem matky, ktorý sa pohybuje za posledný rok vo výške
650 EUR. Matka v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 a prídavok na jedno maloleté dieťa,
od 1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola

z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.

Podľa vyjadrenia otca v trestnom konaní, nemal v rozhodnom období žiaden príjem, bol dobrovoľne
nezamestnaný.

Otec je v produktívnom veku, nemá zníženú pracovnú schopnosť. Preto súd vychádzal z potenciálneho
príjmu otca, ktorý môže dosahovať - z minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy bola v Slovenskej republike v roku 2013 vo výške 337,70 €, v roku 2014 vo
výške 352 EUR, v roku 2015 vo výške 380 EUR, v roku 2016 405 EUR a v roku 2017 435 EUR.

Matka vo výpovedi popísala výdavky, ktoré vynakladá v súvislosti s výchovou a výživou maloletého
dieťaťa. Dieťa aktuálne navštevuje škôlku a začalo sa venovať športu. Výdavky pre maloleté dieťa súd
ustálil na sumu cca 200 EUR (120 EUR strava, poplatok v škôlke 14 EUR, hygienické a iné základné
potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 5 EUR

mesačne).

Tieto výdavky považoval súd za bežné a primerané výdavky pre dieťaťa predškolského veku, ktorého
zdravotný stav je dobrý a nemá špeciálne výdavky spojené so záujmovou činnosťou (okrem výdavkov
na šport v mesiaci august 2017).

Samozrejme, že súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje mu
aj iné potreby, predovšetkým bývanie. Naopak, otec s výchovou dieťaťa vôbec nepomáha, neplatí ani
minimálne výživné.

Matka v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 poberala prídavok na jedno maloleté dieťa, od

1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z
evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, prispievať na výživu maloletého dieťaťa
aspoň sumou 100 EUR mesačne, vychádzajúc z potrieb dieťaťa (cca 200 EUR mesačne) a
potencionálneho príjmu otca - minimálnej mzdy. Treba poukázať aj na to, že posledný zamestnávateľ

nebol spokojný s pracovnými výsledkami, čo bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru.

10. Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do úvahy prednostné
hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťa,

najlepšízáujemdieťaťamusíbyťprednostnýmhľadiskompriakejkoľvekrozhodovacejčinnosti,týkajúcej
sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti súdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na
nejaké abstraktné princípy, ale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho
dieťaťa v konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 3226/16). Vyživovacia povinnosť otca je
daná, vyplýva priamo zo Zákona o rodine.

11. Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie,
bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote
(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009). Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z
rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý

ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyžaduje platby druhého rodiča.
Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu musí byť vždy vyjadrená zásada
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno
dieťaťu poskytnúť, boli zabezpečené výživným (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14
Co 123/2008).

12. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Pri ustaľovaní súd poukazuje na

to, že výdavky dieťaťa nie je možné ustáliť exaktne, pretože sú premenlivé, náhodné, meniace sa každý
mesiac. Súd teda dospel ku konkrétnej výške výživné zo zistených schopností, možností a majetkových
pomerov rodičov dieťaťa a jeho odôvodnených potrieb, s využitím aj praktických a životných skúseností,
ktoré súd má. Civilné mimosporové konanie má svoje špecifiká, okrem iného aj v tom, že sa vo väčšom
rozsahumusíaplikovaťúvahasúdu.Jelensamozrejmé,žesavýškavýživnéhonedáexaktneodôvodniť,

čo vyplýva z charakteru konania a logiky veci. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby práva a povinnosti
rodičov k nemu boli upravené čo najskôr a jednoznačne. Kritéria preskúmateľnosti takýchto rozhodnutí
musia byť preto v zásade iné, ako je tomu napríklad v sporových konaniach. Predsa len, súd uviedol
základné skutočnosti, z ktorých pri určení výživného. Podľa názoru súdu nie je možné využiť vágne
štatistické údaje, ktoré samozrejme ani nevystihujú špecifiká konkrétneho prípadu.

13. So zreteľom na uvedené skutočnosti potom súd rozhodol, že v schopnostiach otca je platiť výživné
pre maloleté dieťa vo výške 90 EUR od 1. 6. 2014 do 31. 8. 2015 a od 1. 9. 2015 vo výške 100 EUR
mesačne, kedy dieťa nastúpilo do škôlky, s čím sa zvýšili výdavky matky (najmä poplatok v škôlke).

14. Určením výživného od podania návrhu , vznikol otcovi od 1. 6. 2014 do 31. 8. 2017 celkový dlh
na výživnom vo výške 3730 EUR.

Otec si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec v rozhodnom období (ani v naturálnej forme).

Za obdobie jún 2014 až august 2015 vznikol otcovi dlh v sume 1 350 EUR (15 mesiacov krát 90 EUR).

Za obdobie september 2015 až august 2017 vznikol otcovi dlh v sume 2 400 EUR (24 mesiacov

krát 100 EUR).

Spolu za obdobie od júna 2014 do augusta 2017 vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 3 750 (1 350
EUR plus 2 400 EUR).Súdzapočítalotcovidodlhunavýživnomsumu20EUR,ktorúuhradilavmesiacijanuár2017jehomatka.

15. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom pre maloleté dieťa po 100 EUR mesačne,
splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody
splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného
dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený

jednousplátkou.Rovnakosúdzohľadnilpritomtorozhodovanípríjmyamajetkovépomeryotca,ajmatky.
Otec si musel byť vedomý toho, že bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa
od podania návrhu matky a mal (mohol) svoje príjmy a výdavky tejto skutočnosti v predstihu prispôsobiť.
Výška splátok je určená aj s prihliadnutím k celkovej výške dlhu na výživnom.

16. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy
konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov
konania nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemajú nárok na náhradu trov
konania.

17. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

18. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.