Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010567
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010567.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému V. A., nar. XX.XX.XXXX v J., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a), písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138
písm.d) Tr.zák. a § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 7. augusta 2018
odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 29. mája 2018, sp.zn. 1T/29/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2018, sp.zn. 1T/29/2018 bol obžalovaný V. A.
podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a), písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138

písm.d) Tr.zák. a § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 01.02.2018 v čase približne o 17.00 hodine v rodinnom dome na adrese F. B. číslo XXX, po
predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol svoju manželku V. A. a to tým spôsobom, že ju
chytil za pravé predlaktie jeho ľavou rukou a jej vlastnou rukou ju udrel do hlavy, následne poškodená
odišla do detskej izby a hrala sa s deťmi, pričom za ňou prišiel, chytil ju za vlasy a na zemi ju fackal,

vytiahol ju z izby na chodbu, kde ju opäť udieral otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, na čo sa poškodená
pokúšala utiecť, pričom ju obvinený dobehol pri dverách a zabránil jej v privolaní pomoci vytiahnutím
telefónneho drôtu zo siete so slovami "Ty si koho chcela volať, koho si chcela volať! Ty ma budeš
rešpektovať, Ty ma budeš počúvať, ja tu s vami narobím poriadky."

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín
(ďalej len „prokurátorka“) pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t.j. výrokov o vine a treste.

Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že so záverom súdu prvého stupňa

nesúhlasí. Poukázala na to, že poškodená V. A. obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku
usvedčovala jednak podaním samotného trestného oznámenia a následne dňa 2.2.2018 do zápisnice o
výsluchu svedka tam uvádzanými okolnosťami prípadu tak, že obžalovaný bol v inkriminovanej dobe ako
keby nepríčetný, pričom počas kričania ju fyzicky napadol chytením za pravé predlaktie jeho ľavou rukou
a potom ju jej vlastnou rukou aj udrel do hlavy. Ich deti pritom plakali, obžalovaný jej vulgárne nadával a
na chodbe ju ešte udieral otvorenou dlaňou do hlavy. Ona sa ho bála a keď deti zaspali, neodvážila sa

volať políciu, aby ju obžalovaný náhodou nevidel a nezačal znovu kričať. Na políciu išla až potom, keď
obžalovaný odišiel do práce. Vie, že obžalovaný má deti rád, ale voči nej je agresívny a dokáže jej nielenvynadať, ale ju aj zbiť. Poškodená V. A. v priebehu hlavného pojednávania čiastočne zmenila svoju
výpoveď, keď uvádzala, že obžalovaný jej síce dal ľahšiu facku a niekoľko slabších pohlavkov, potom ju
však už nebil a ona z jeho konania nepociťovala bolesť, brala to skôr ponižujúco. Obžalovaný sa jej dňa

1.2.2018nevyhrážalnásilímaonaznehonemalastrach,rovnakoakovminulosti,ideskôrodeti,pretože
nechce, aby boli svedkami ich vzájomných konfliktov. Čo jej mal presne obžalovaný v inkriminovanej
dobe povedať, si presne nepamätá, ale vie, že by im nikdy neublížil. Obžalovaný však bol už v minulosti
odsúdený nielen pre trestný čin násilného charakteru, ale aj postihnutý za priestupky obdobnej povahy
a v tomto kontexte aj s poukazom na znalecký posudok z odboru psychológie, podľa ktorého sa u

poškodenej po viacnásobnom vystavovaní sa neočakávaným impulzívnym konaniam i nedôverčivým
podozrievavým reakciám zo strany obvineného, vyskytli psychické zmeny v oblasti kognície a emotivity,
možno považovať konanie obžalovaného v inkriminovanej dobe za také konanie, ktoré u poškodenej
vyvolalo obavu (keďže vyhľadala pomoc polície) o jej zdravie a život a boli teda naplnené pojmové
znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 360 Tr.zák. Pri trestných činoch domáceho násilia je zmena
výpovedepoškodenejosobycelkombežnýmjavomajepotrebnépristupovaťknimobzvlášťohľaduplne.

S rozhodnutím okresného súdu o oslobodení obžalovaného V. A. sa preto nestotožňuje, keď ten naviac
oslobodil obžalovaného spod obžaloby bez toho, aby vyhodnotil, či jeho konanie nevykazuje aspoň
znaky priestupku. Na podklade týchto skutočností prokurátorka navrhla, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená V. A. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky poukázala na to, že ona sa aj na
hlavnom pojednávaní dostatočne jasne vyjadrila v tom smere, že svojho manžela sa nikdy nebála a
naviac sa priznala, že určité skutočnosti jednak zle pochopila a jednak ich zveličila. Obžalovaného v
minulosti fyzicky napadla aj ona a pokiaľ sa týka inkriminovaného skutku, tak si nie je istá či sa jej

obžalovaný nejakýmzávažnýmspôsobomajvyhrážal,aletrvánatom,žesaurčitenejednaloovyhrážky,
ktoré by u nej vzbudzovali obavu o jej zdravie a život alebo o život jej detí. Celý incident vznikol na
podklade psychického zaťaženia ich oboch, keď ju podráždili rôzne výroky jej manžela, ktoré však
nemajú charakter nebezpečného vyhrážania, ale súviseli iba so žiarlivosťou obžalovaného. Ich vzťahy
s manželom sa upravili, deti ho majú radi, je medzi nimi vzájomne pokojná atmosféra. Obžalovaný aj

riadne pracuje, prispieva aj na deti a je aj v jej záujme, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené
dňa 4. júla 2018, vykonal dňa 7. augusta 2018 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5,
ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného V. A., pretože na taký postup boli splnené zákonné

podmienky (obžalovanému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené, bol
poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, pričom sám písomne výslovne
požiadal, aby sa verejné zasadnutie z dôvodu jeho vysokej pracovnej zaťaženosti konalo v jeho
neprítomnosti). Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4
Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové
zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného V. A. (od začiatku trestného stíhania poukazoval

na to, že je nevinný, pričom dňa 1.2.2018 išlo medzi ním a poškodenou o bežnú rodinnú hádku vyvolanú
okolnosťou, že poškodená podala žiadosť o rozvod), ale predovšetkým o svedecké výpovede samotnej
poškodenej V. A., ktorá sa jednoznačne vyjadrila v tom smere, že aj keď si presne nepamätá slová,
ktoré obžalovaný v inkriminovanej dobe vyslovil, v žiadnom prípade sa nejednalo o vyhrážky smrťou,ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a ona z obžalovaného nemala strach ani v minulosti,
nemá ho ani teraz a nemala ho ani v deň, keď ku spáchaniu skutku došlo a takéto jej vyjadrenie
nie je v zásadnom rozpore ani s jej prvými výpoveďami po vznesení obvinenia obžalovanému V. A.,

naopak,korešpondujúsjejcelkovýmpostojomkprejednávanémuprípadu,keďsajednoznačnevyjadrila
v tom smere, že zo strany obžalovaného sa určite nejednalo o vyhrážky, ktoré by u nej vzbudzovali
obavu o život alebo zdravie, išlo len o vzájomný konflikt pod tlakom psychického zaťaženia a sama sa
dožadovala, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil tak, ako v tomto smere správne
rozhodol už okresný súd, ako aj o ďalšie dôkazy - znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie,

odvetvia klinickej psychológie dospelých nevynímajúc, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobnejšie
poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a
pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom

ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že v prejednávanom prípade došlo medzi obžalovaným a

poškodenou k spáchaniu skutku tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, pričom samotná
poškodená vypovedala, že sa zo strany obžalovaného v žiadnom prípade nejednalo o vyhrážky smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, z ktorých by mala obavu a pokiaľ aj vyslovil slová
„ty si koho chcela volať, koho si chcela volať! Ty ma budeš rešpektovať, ty ma budeš počúvať, ja tu
s vami narobím poriadky,“ ani táto veta v nej nevzbudila žiadnu reálnu obavu. Krajský súd na základe

takto zisteného skutkového stavu veci - rovnako ako súd prvého stupňa - dospel k záveru, že vykonané
dôkazy v predmetnej trestnej veci nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, či sa obžalovaný poškodenej vyhrážal
inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, že čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (násilím) a na chránenej osobe (blízkej osobe). Záver o vine musí byť totiž založený

na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch, a nie na domnienkach založených na
pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazovala
vodvolaníprokurátorka,keďtietodôkazyiďalšievovecisúdomprvéhostupňavykonanédôkazyaznich
predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného V. A. a svedecké výpovede samotnej poškodenej V.
A., na ktoré v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa podrobne poukázal, odôvodňujú, že obžalovaný

nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a uvedený skutok nevykazuje zákonné znaky
žalovaného trestného činu. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval súd prvého stupňa správne, keď
obžalovaného V. podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého

stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia
a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako

to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí
vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa
vlastnéhovnútornéhopresvedčenia.Odvolacísúdnemôžepretovstupovaťdotohtohodnoteniadôkazov
a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom
vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického

konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil
podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom pochybenie okresného súdu nezistil krajský

súd ani v tom smere, pokiaľ ten žalovaný skutok v takej miere, v akej ho mal za preukázaný, neposúdil
ani ako protiprávne konanie, ktoré by vykazovalo znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.