Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203163
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu I. K., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom Y., L. A. XXX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom
v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 55, v spore o zaplatenie 1250 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 4. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1250 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1. 3. 2016
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 8. 11. 2015, na ceste číslo
II/584, Huty, došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej mu ako prevádzkovateľovi osobného motorového
vozidla značky Opel Astra, ev. č. KK 158 AV, vznikla škoda následkom stretu s osobným motorovým
vozidlom ev. č. BL 556 JY, ktoré riadil K. K.Á.. Podľa výsledkov policajného vyšetrovania, dopravnú
nehodu zavinil výlučne vodič K. K., ktorému aj bola za priestupok uložená bloková pokuta. V čase

nehody mal prevádzkovateľ motorového vozidla ev. č. BL 556 JY uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva zo zákonného ustanovenia § 15 zákona číslo 381/2001 Z. z.. Žalovaný
mu plnil sumu 2423,96 eura, ktorá však nepredstavuje náhradu skutočnej škody. Všeobecná hodnota
vozidla bola ku dňu vzniku škody vypočítaná na 3673,96 eura. Keďže náklady, vypočítané žalovaným
na opravu vozidla, presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, išlo o tzv.
totálnu škodu. Uvedené skutočnosti nenamieta. Žalovaný od všeobecnej hodnoty vozidla odpočítal ním

stanovenú hodnotu zvyškov v sume 1250 eur, v dôsledku čoho mu vyplatil len rozdiel v sume 2423,96
eura. Pri výpočte náhrady škody nevzal do úvahy, že vozidlo bolo svojpomocne opravené a v súčasnosti
je bez závad a je prevádzkyschopné. Z uvedeného dôvodu nemohol byť uskutočnený odpredaj zvyškov.
Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému dňa 10. 2. 2016. Aj keď žalovaný uzavrel poistnú udalosť
ako totálnu škodu, bol povinný nahradiť mu škodu vo výške nákladov na uvedenie veci do predošlého
stavu. Len pokiaľ by boli vypočítané náklady na opravu vozidla vyššie ako všeobecná hodnota veci, mal
obdržať náhradu vo výške poškodenej veci, t. j. 3673,96 eura.

2. Súd vydal vo veci dňa 10. 8. 2016, pod číslom konania 10C/126/2016-22, platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že nepopiera pasívnu
vecnú legitimáciu v spore. Nakoľko vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu preposúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, išlo v predmetnej veci o tzv. totálnu škodu. Hodnotené
zvyšky vozidla vypočítal na základe ponukovej karty vo výške 1250 eur. Svoju povinnosť v postavení
poisťovne si splnil plnením zo dňa 3. 2. 2016, keď v prospech žalobcu plnil 2423,96 eura. Zvyšnú sumu

mal žalobca k dispozícii v podobe použiteľných častí vozidla v hodnote 1250 eur. Ako sa následne s
peniazmi vysporiadal, nie je záujmom poisťovne. Skutočnosť vykonania opravy motorového vozidla, a
teda aj skutočnosť, že k predaju zvyškov vozidla nedošlo, mu bola oznámená dňa 10. 2. 2016, spolu
s pokusom o zmier, teda až po vyplatení poistného plnenia. Žalobca žiadnym tvrdením, ani dôkazom,
náklady na uvedenie motorového vozidla do predchádzajúceho stavu nepreukázal. Žalobca neuvádza,

aké boli celkové náklady na opravu vozidla alebo o akú sumu prevyšovali jeho celkovú hodnotu. Je
potrebné rozlíšiť, či žalobca vozidlo opravil tak, že ho navrátil do pôvodného stavu alebo použil nové,
drahšie súčiastky a zvýšil tak hodnotu vozidla. Z dôkazov nie je zrejmé ani to, že auto v súčasnosti
funguje tak, ako to opisuje žalobca. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

3. Uznesením zo dňa 8. 12. 2016, číslo konania 10C/126/2016-32, súd zrušil vydaný platobný rozkaz

v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu elektronicky dňa 5. 5. 2017, uviedol, že nárok žalobcu v
konaní je nepreukázaný a neopodstatnený. V konaní nie je sporné, že na vozidle žalobcu vznikla totálna
škoda, ktorá sa vypočítava z hľadiska účelnosti ekonomickej stránky opravy vozidla. Žalovanému bol

ponechaný vrak vozidla v hodnote 1250 eur, spolu s odporúčaním, ktorá spoločnosť za predmetnú sumu
vozidlo odkúpi a bol mu vyplatený rozdiel vo výške 2423,96 eura. Skutočnosť, že žalobca si vozidlo
následne dobrovoľne svojpomocne opravil, nemôže byť na ťarchu žalovaného, nakoľko mu zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť za takúto opravu žalobcovi nahradiť uplatnené náklady.
Žalobca doposiaľ škodu, ktorá mu vznikla opravou vozidla, nepreukázal.

5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v
neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Právny zástupca žalovaného neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v celom rozsahu trval. Uviedol, že
medzi stranami sporu je nesporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda, za
ktorú zodpovedá osoba poistená u žalovaného. Poukázal na to, že sa uhrádza skutočná výška škody,
pričom sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Nerozporuje všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá

bola ustálená žalovaným na 3673,96 eura. Keďže však vrak žalobca nespeňažil, nie je možné jeho
hodnotu odpočítať od všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca vykonal na vozidle svojpomocne opravy,
pričom hodnota opravy spočívala v cene náhradných dielov, keďže opravu vykonal svojpomocne so
svojím synom. Hodnota náhradných dielov bola vyššia ako všeobecná hodnota vozidla pred vznikom
škody. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že došlo k totálnej škode vozidla, mal uhradiť skutočnú hodnotu vozidla

a neodpočítavať od hodnoty vozidla hodnotu použiteľných zvyškov. Navrhol podanej žalobe v celom
rozsahu vyhovieť.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 8. 11. 2015, na ceste číslo II/584 - Huty, došlo ku dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli
K. K. ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla značky Nisan X-Trail, ev. č. BL 556 JY a
žalobca ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla značky Opel Stra, ev. č. KK 158 AV.
Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti, vyhotoveného Okresným riaditeľstvom
PZ, Okresný dopravný inšpektorát, Liptovský Mikuláš, pod číslom ORPZ-LM-ODI-2-312/2015, bola

účastníkovi škodovej udalosti K. K. za priestupok uložená bloková pokuta vo výške 20 eur.

9. Dňa 11. 11. 2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia
a nákladov na opravu vozidla, vypočítaných technikom Slovexperty, poisťovňa posudzovala rentabilitu
opravy vozidla, pričom vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie

ekonomickej opraviteľnosti vozidla, preto škodu posúdila ako totálnu škodu - neekonomickú opravu.
Žalovaný dňa 27. 1. 2016 oznámil žalobcovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia
a nákladov na opravu vozidla, vypočítaných technikom Slovexperty, poisťovňa posudzovala rentabilitu
opravy vozidla, pričom vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenieekonomickej opraviteľnosti vozidla, preto škodu posúdila ako totálnu škodu - neekonomickú opravu. Pre
výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody vypočítaná všeobecná hodnota vozidla 3673,96
eura. V rámci zlepšovania služieb prieskumom na trhu zistila hodnotu predajných zvyškov vozidla v

sume 1250 eur, pričom záujemcom o odkúpenie vozidla je obchodná spoločnosť Probto s. r. o. Podľa
ponukovej karty portálu spoločnosti AUTOonline, s. r. o. predstavovala najvyššia ponuka na odkúpenie
vozidla žalobcu 1250 eur od spoločnosti Probto s. r. o.. Dňa 4. 2. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi,
že dňa 3. 2. 2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého likviduje poistnú udalosť ako
neekonomickú opravu - totálnu škodu a súčasne mu poukazuje poistné plnenie vo výške 2423,96

eura ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla vo výške 3673,96 eura a hodnotou použiteľných
zvyškov vozidla vo výške 1250 eur. Dňa 10. 2. 2016 žalobca uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie
skutočnej škody vo výške 3673,96 eura, predstavujúcej vypočítanú všeobecnú hodnotu vozidla.
10. Z pripojeného spisu škodovej udalosti, vedeného u žalovaného pod číslom 112/0697/15-A, mal súd
preukázané, že celkové náklady na opravu poškodenia vozidla, súvisiace s poistnou udalosťou, boli
vyčíslené na 3905,06 eura, všeobecná hodnota vozidla bola určená na 3675,96 eura. Žalobca si uplatnil

u žalovaného nárok na náhradu škody dňa 18. 11. 2015. Podľa osvedčenia o evidencii motorového
vozidla značky Opel Astra, ev. č. KK 158 AV, je vlastníkom vozidla žalobca.

11. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd, na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa
žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená na majetku -motorovom vozidle pri dopravnej nehode. Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna vecná legitimácia
žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného (táto vyplýva zo zákonného ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje poškodenému uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi). Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné,
že za škodu, spôsobenú pri dopravnej nehode, zodpovedá osoba, ktorá bola v čase vzniku škody
povinne zmluvne poistená zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
žalovaného ako poisťovateľa, všeobecná hodnota vozidla žalobcu ku dňu vzniku škody, výška poistného

plnenia, poskytnutého žalovaným žalobcovi a hodnota tzv. použiteľných zvyškov (poškodeného
vozidla, resp. jeho dielov po dopravnej nehode). Žalovaný pri výpočte poistného plnenia vyhodnotil
poškodenie vozidla žalobcu ako tzv. totálnu škodu, teda škodu, pri ktorej by náklady na opravu
veci presiahli jej hodnotu pred vznikom škody. Medzi stranami sporu bola sporná len dôvodnosť
samotného žalovaného nároku, vykonanie opravy vozidla po dopravnej nehode žalobcom a výška
nákladov na uvedenú opravu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je

osobitným druhom zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednostného vzťahu sa pritom vyžaduje
vznik udalosti, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom
škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho
zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa pre vznik zodpovednostného

vzťahu nevyžaduje zavinenie. Pre vznik zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlaniejepotrebnépreukázaťporušenieprávnejpovinnostiškodcu,nakoľko
na vznik zodpovednostného vzťahu sa vyžaduje len vznik škody, ktorá bola vyvolaná osobitnou
povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. V zmysle zákonného ustanovenia §
427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá

prevádzateľ motorového vozidla, ktorým sa rozumie osoba, ktorá má právnu a súčasne i faktickú
možnosť disponovať s predmetným motorovým vozidlom. Splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla medzi žalobcom ako poškodeným a osobou, poistenou pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (prevádzateľom motorového vozidla) nebolo

sporné. Podľa ustálenej judikatúry, sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Podľa rozsudku
Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 25 Cdo 1160/2005: „Skutočnou škodou na veci je potrebné
rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie

veci do predchádzajúceho stavu. Bez ohľadu na to, že Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.
1. 1992 (po novele vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) uprednostňuje náhradu v peniazoch pred
tzv. naturálnou reštitúciou (uvedením do predchádzajúceho stavu), sú aj naďalej uplatniteľné závery
citovaného stanoviska, pretože ak sa vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného
pred a po poškodení, tak i rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú

v peniazoch) nutnú k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Nie je pritom podstatné, či poškodený
vec skutočne opravil alebo nie, lebo výšku škody nie je možné činiť závislou na tom, ako poškodený
s vecou naloží, teda napr. či ju opraví, či ponechá v zhoršenom stave, či ju dokonca niekomu daruje,
predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu); tieto okolnosti sú totiž náhodilé a bez súvislosti s
príčinou vzniku škody. Zásada, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny

opravy, ak bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná a že šlo o účelne vynaložené
náklady potrebné k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu bez zhodnotenia veci. Okolnosť, že
oprava vykonaná nebola, nemá vplyv na to, či škoda vznikla alebo nie a jej výšku je možné určiť
tiež tak, aby zodpovedala predpokladaným nákladom na nutnú opravu, potrebnú k uvedeniu veci
do stavu pred poškodením.“ Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam a právnym záverom mal súd

preukázané, že žalobcovi žalovaný nárok neprislúchal. Žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie vo
výške zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu vzniku škody (ktorú žalobca
nerozporoval) a hodnotou tzv. použiteľných zvyškov, t. j. hodnotou poškodenej veci (motorového vozidla)
po vzniku škody. Podľa vyššie citovaného rozhodnutia sa škoda zisťuje porovnaním majetkového stavu
poškodeného pred a po poškodení, teda zodpovedá v predmetnom prípade rozdielu medzi hodnotou

motorového vozidla pred vznikom škody a hodnotou motorového vozidla po vzniku škody, ktorou bola
práve hodnota tzv. použiteľných zvyškov (ktorých výšku žalobca taktiež nerozporoval). Bez vplyvu na
uvedenú skutočnosť bolo vykonanie opravy vozidla žalobcom, nakoľko, aj v súlade s vyššie citovanými
právnymi závermi, výšku škody nie je možné činiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží,teda najmä či ju opraví alebo ponechá v poškodenom stave. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
v prípade vykonania opravy veci je pri určení výšky škody potrebné skúmať, či šlo o účelne vynaložené
náklady potrebné k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, bez zhodnotenia veci. Žalobca tvrdil,

že motorové vozidlo opravil svojpomocne, pričom hodnota náhradných dielov, použitých pri oprave,
prevyšovala hodnotu vozidla pred vznikom škody. Náklady, vynaložené na opravu vozidla v uvedenom
rozsahu, však nemožno považovať za účelné. Za účelne vynaložené náklady by bolo možné vyhodnotiť
náklady, ktoré by neprevyšovali rozdiel medzi hodnotou vozidla pred vznikom škody a po vzniku škody.
Náklady na opravu, ktoré by prevýšili uvedenú sumu, nemožno považovať za účelne vynaložené (za

účelne vynaložené by sa uvedené náklady mohli považovať v prípade určitého osobitného druhu vozidla,
napr. vozidlo historickej alebo technickej hodnoty, mimoriadnej osobnej hodnoty pre poškodeného, čo
však v konaní tvrdené nebolo). Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ žalobca argumentoval tým, že, z
dôvoduopravyvozidla,nezískalpeňažnéprostriedkypredajompoužiteľnýchzvyškov,pretomuprislúcha
náhrada škody v hodnote uvedených zvyškov, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú
nemal. Žalobca síce nezískal peňažné prostriedky za predaj použiteľných zvyškov, avšak, po vykonanej

oprave (zohľadniac aj výšku účelne vynaložených nákladov na uvedenú opravu) disponuje motorovým
vozidlom, ktoré je, podľa jeho tvrdení, v prevádzkyschopnom stave, keď súčasne od žalovaného obdržal
poistné plnenie vo výške 2423,96 eura.

20. Súd rozhodol, že dôkaz výsluchom svedka Richarda Drzewieczkeho nevykoná, nakoľko zistený

skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť, jeho výsluch by bol bez vplyvu na právne posúdenie veci,
preto by vykonanie takéhoto dôkazu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznikol mu voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania, ktoré mu súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.