Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616203163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom Y., L. A. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so
sídlom T., C. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Štefanovičova
4, IČO: 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom J., E. XX, o
zaplatenie 1.250 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10C/126/2016-58 zo dňa 7. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.250 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania
ročne. Konštatoval nedôvodnosť žalovaného nároku na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená na
motorovom vozidle pri dopravnej nehode.
2.Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia
žalovaného (tieto vyplývajú zo zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje poškodenému uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi), taktiež nebolo sporné, že za škodu, spôsobenú pri dopravnej nehode,
zodpovedá osoba, ktorá bola v čase vzniku škody povinne zmluvne poistená zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného ako poisťovateľa, všeobecná hodnota vozidla
žalobcu ku dňu vzniku škody, výška poistného plnenia, poskytnutého žalovaným žalobcovi a hodnota
tzv. použiteľných zvyškov (poškodeného vozidla, resp. jeho dielov po dopravnej nehode).

3.Žalovaný pri výpočte poistného plnenia vyhodnotil poškodenie vozidla žalobcu ako tzv. totálnu škodu,
tedaškodu,priktorejbynákladynaopravuvecipresiahlijejhodnotupredvznikomškody.Medzistranami
sporubolaspornálendôvodnosťsamotnéhožalovanéhonároku,vykonanieopravyvozidlapodopravnej
nehode žalobcom a výška nákladov na uvedenú opravu.
4.Súd prvej inštancie vymedzil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je osobitným druhom zodpovednosti za škodu. Pre vznik tohto zodpovednostného vzťahu sa vyžaduje
vznik udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom
škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho
zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa pre vznik zodpovednostného
vzťahu nevyžaduje zavinenie. Pre vznik zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaniejepotrebnépreukázaťporušenieprávnejpovinnostiškodcu,nakoľko
na vznik zodpovednostného vzťahu sa vyžaduje len vznik škody, ktorá bola vyvolaná osobitnou
povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. V zmysle zákonného ustanovenia §

427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
prevádzateľ motorového vozidla, ktorým sa rozumie osoba, ktorá má právnu a súčasne i faktickú
možnosť disponovať s predmetným motorovým vozidlom. Splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla medzi žalobcom ako poškodeným a osobou, poistenou pre prípad zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (prevádzateľom motorového vozidla) nebolo
sporné. Podľa ustálenej judikatúry, sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.
5.Z hľadiska osobitostí súdenej veci poukázal okresný súd na rozsudok Nejvyššího soudu České
republiky, sp. zn. 25 Cdo 1160/2005, v zmysle ktorého (okrem iného) „nie je podstatné, či poškodený vec
skutočne opravil alebo nie, lebo výšku škody nie je možné činiť závislou na tom, ako poškodený s vecou

naloží, teda napr. či ju opraví, či ponechá v zhoršenom stave, či ju dokonca niekomu daruje, predá
alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu); tieto okolnosti sú totiž náhodilé a bez súvislosti s príčinou
vzniku škody. Zásada, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ak
bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná a že šlo o účelne vynaložené náklady
potrebné k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu bez zhodnotenia veci.“

6.Nadväzne súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie vo výške
zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu vzniku škody (ktorú žalobca
nerozporoval) a hodnotou tzv. použiteľných zvyškov, t. j. hodnotou poškodenej veci (motorového
vozidla) po vzniku škody. Škoda sa zisťuje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po
poškodení, teda zodpovedá v predmetnom prípade rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla pred

vznikom škody a hodnotou motorového vozidla po vzniku škody, ktorou bola práve hodnota tzv.
použiteľných zvyškov (ktorých výšku žalobca taktiež nerozporoval). Bez vplyvu na uvedenú skutočnosť
bolo vykonanie opravy vozidla žalobcom, nakoľko (aj v súlade s vyššie citovanými právnymi závermi)
výšku škody nie je možné činiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda najmä či ju
opraví alebo ponechá v poškodenom stave. V prípade vykonania opravy veci je pri určení výšky škody

potrebné skúmať, či šlo o účelne vynaložené náklady potrebné k uvedeniu veci do predchádzajúceho
stavu, bez zhodnotenia veci. Žalobca tvrdil, že motorové vozidlo opravil svojpomocne, pričom hodnota
náhradných dielov, použitých pri oprave, prevyšovala hodnotu vozidla pred vznikom škody. Za účelne
vynaložené náklady by bolo možné vyhodnotiť náklady, ktoré by neprevyšovali rozdiel medzi hodnotou
vozidla pred vznikom škody a po vzniku škody. Náklady na opravu, ktoré by prevýšili uvedenú sumu,

však nemožno považovať za účelne vynaložené (za účelne vynaložené by sa uvedené náklady mohli
považovať v prípade určitého osobitného druhu vozidla, napr. vozidlo historickej alebo technickej
hodnoty, mimoriadnej osobnej hodnoty pre poškodeného, čo však v konaní tvrdené nebolo). Súčasne
rozhodol, že dôkaz výsluchom svedka O. K. nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo
veci rozhodnúť, jeho výsluch by bol bez vplyvu na právne posúdenie veci, preto by vykonanie takéhoto

dôkazu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
7.Záverom okresný súd odmietol aj argument žalobcu, že z dôvodu opravy vozidla nezískal peňažné
prostriedky predajom použiteľných zvyškov, preto mu prislúcha náhrada škody v hodnote uvedených
zvyškov. V danej spojitosti zdôraznil, že žalobca síce nezískal peňažné prostriedky za predaj
použiteľných zvyškov, avšak, po vykonanej oprave (zohľadniac aj výšku účelne vynaložených nákladov

na uvedenú opravu) disponuje motorovým vozidlom, ktoré je, podľa jeho tvrdení, v prevádzkyschopnom
stave, pričom súčasne od žalovaného obdržal poistné plnenie vo výške 2423,96 eur.

8.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Zopakoval nesporné skutkové okolnosti prípadu a zdôraznil,
že poistný vzťah existoval medzi žalovaným a jeho poistencom D. K., zatiaľ čo medzi žalovaným
a žalobcom žiadny zmluvný ani poistný vzťah neexistoval. Žalobcu teda v prípade totálnej škody

nič nezaväzovalo k postupu zvolenému žalovaným, t.j. k odpredaju hodnotných zvyškov. Žalobca
bol oprávnený nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Tu bol totiž daný vzťah
zodpovednosti za škodu, ktorú bol žalovaný povinný plniť namiesto svojho poistenca v zmysle ust.
§ 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a to v rozsahu, ako je to upravené v ustanoveniach § 442, ods. 1,2a § 443 Občianskeho zákonníka. Práve v tejto skutočnosti spočíva zmysel povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla. Pre právne posúdenie veci bola
preto podstatná tá skutočnosť, že žalovaný likvidoval škodu vzniknutú z tejto poistnej udalosti /dopravnej

nehody/ ako totálnu škodu, vzhľadom na to, že predpokladaná cena opravy motorového vozidla
bola vyššia ako žalovaným určená všeobecná hodnota motorového vozidla. Z takéhoto stanoviska
žalovaného bolo potrebné vychádzať aj pri právnom posúdení nároku uplatneného žalobcom v tomto
konaní.
10.Žalovaný v priebehu konania podľa odvolateľa spoľahlivo nevysvetlil svoj postup pri likvidácii poistnej

udalosti, keď žalobcovi poskytol čiastočnú náhradu škody vo výške 2.423,96 eur, napriek tomu, že
poistnú udalosť uzavrel ako totálnu škodu. Neplnil plnú výšku škody až do výšky všeobecnej ceny
motorového vozidla v čase vzniku škody, v zmysle ust § 443 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by sa
súd prvej inštancie oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti
za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla č. 636, zo žiadneho ustanovenia týchto poistných
podmienokbynezistil,žežalovanýmalprávovtakýchtoprípadochtotálnejškodypostupovaťspôsobom,

ako postupoval v prípade žalobcu (konkrétne plnenie žalovaného upravuje ust. čl. VIII). Pritom ust. §
822 Obč. zákonníka upravuje, že v prípade poistnej udalosti poistiteľ za svojho poisteného nahradí
podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Vzhľadom na to, že vo Všeobecných
poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou motorového
vozidla č. 636, neboli žalovaným upravené osobitné podmienky plnenia v prípade zodpovednosti za

škodu z poistnej udalosti za poisteného, mal súd prvej inštancie postupovať podľa ust. §§ 442 a 443
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spôsob náhrady škody.
11.Ďalej sa podľa odvolateľa pri určení výšky náhrady škody vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola
vecpoškodená.Plnúvýškunáhradyškodydostanepoškodenýlenvtedy,keďdošlokuabsolútnejškode/
vec bola úplne zničená alebo bola odcudzená, takže zostala nulová hodnota veci/. Inak, má poškodený

právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Ale ak náklady na
uvedenie veci do predošlého stavu bolí vyššie ako náhrada za zničenú vec, žalobca mal dostať náhradu
do výšky hodnoty zničenej veci, t.j. v sume 3.673,96 eur (bližšie viď. komentár k ust. § 443 OZ - prof.
Peter Vojčík a kol. Občiansky zákonník vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION spol.s.r.o.
Bratislava r. 2010). Pokiaľ by súd prvej inštancie vychádzal z právneho posúdenia veci podľa ust. §§ 442

ods. 1, 443 Občianskeho zákonníka, dospel by ku záveru, že pokiaľ žalovaný uzavrel poistnú udalosť, z
ktorejvzniklažalobcovitotálnaškoda,bolpovinnýžalobcoviposkytnúťnáhraduškodyvovýškenákladov
na uvedenie veci do predošlého stavu, čo žalobca uskutočnil, nakoľko motorové vozidlo opravil a preto
odpočet hodnotných zvyškov žalovaným neprichádzali do úvahy. Žalovaný pri výpočte náhrady škody
neakceptoval, že vozidlo bolo opravené v rozsahu obhliadkou preukázaného poškodenia a bolo opäť

uvedené do prevádzky. Pri výpočte plnenia postupoval tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla vo výške
3.673,96 eur odpočítal hodnotné zvyšky v sume 1.250 eur a plnil žalobcovi iba 2.423,96 eur.

12.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Argumentáciu žalobcu označil za absurdnú. Odkázal na svoje tvrdenia prezentované v konaní pred

súdom prvej inštancie, ako aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, najmä s poukazom na bod 19.,
v ktorom okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vyvrátil zmätočnú argumentáciu žalobcu. Žalovaný
je v danom prípade povinný vychádzať z výšky vzniknutej škody v čase škodovej udalosti, a nie až v
čase, keď si žalobca zaumieni opraviť si auto na vlastné náklady. Taktiež, ako správne poukázal súd, v
súčasnosti má žalobca k dispozícii funkčné vozidlo a súčasne obdržal poistné plnenie vo výške 2.423,96

eur, takže do úvahy pripadá aj bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.

13.V písomnej reakcii na predmetné vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na doterajšej argumentácii
s dôrazom na tvrdenie, že žalovaný nezaplatil žalobcovi skutočnú škodu vo výške všeobecnej ceny
motorového vozidla v čase vzniku škody v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka, aj napriek tomu, že

žalobca preukázal, že vozidlo opravou uviedol do pôvodného stavu a tým predaj hodnotných zvyškov
neprichádzaldoúvahy.Preurčenievýškyskutočnejškodyjerozhodujúcistav,vakomsavecnachádzala
v čase poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená že poškodenému
sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel. Preto aj výška škody sa má určiť tak, aby škodca mal
povinnosť poškodenému nahradiť škodu najviac vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia.

Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie, ako náhrada za zničenú vec, poškodený
by mal dostať náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci, aby nedošlo ku bezdôvodnému obohateniu
poškodeného na úkor škodcu. V doterajšom konaní bolo preukázané, že ku bezdôvodnému obohateniu
žalobcu nedošlo.14.Námietka žalovaného týkajúca sa preukázania účelnosti vynaložených nákladov na opravu
potrebných k uvedeniu vozidla do predchádzajúceho stavu, bez jeho zhodnotenia, je podľa odvolateľa
irelevantná, nakoľko žalobná pohľadávka jednoznačne predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou

vozidla vo výške 3.673,96 eur po odpočítaní hodnotných zvyškov v sume 1.250 eur, po zohľadnení /
odpočítaní/ čiastočného plnenia 2.423,96 eur žalovaným. Čiže žalovaná suma predstavuje bezdôvodný
odpočet hodnotných zvyškov žalovaným, ktorých odpredaj žalobca nemohol realizovať, nakoľko vozidlo
svojpomocne opravil, čo v konaní preukázal.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Odvolacia argumentácia je neopodstatnená. Ako náležite poznamenal aj žalovaný, súd prvej
inštancie podrobne a v plnej miere zodpovedajúco relevantnej/aplikovanej právnej úprave posúdil/
vyhodnotil skutkové okolnosti súdenej veci. S prezentovaným právnym posúdením (predovšetkým bod
6 tohto odôvodnenia) sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a v konkrétnostiach
naň odkazuje. Určujúcim v okolnostiach danej veci je (práve a len) záver, v zmysle ktorého žalovaný

plnil žalobcovi poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla
ku dňu vzniku škody (ktorú žalobca nerozporoval) a hodnotou tzv. použiteľných zvyškov, t. j. hodnotou
poškodenej veci (motorového vozidla) po vzniku škody (ktorých výšku žalobca taktiež nespochybnil).
17. Čo sa týka následnej svojpomocnej opravy vozidla vykonanej žalobcom, jednak platí, že výšku škody
nie je možné činiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží (najmä či ju opraví alebo ponechá v

poškodenom stave), t.j. na náhodilých okolnostiach bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Predovšetkým
však, prípadné náklady (odhliadnuc od okolnosti, že ich napriek explicitnej námietke žalovaného žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal) vynaložené na opravu vozidla nemožno považovať za účelné v
prípade, ak by prevyšovali (ako je tomu i v súdenej veci - zápisnica z pojednávania konaného dňa
7.6.2017) rozdiel medzi hodnotou vozidla pred vznikom škody a po vzniku škody.

18.Z opísaného/určujúceho hľadiska postráda akúkoľvek právnu relevanciu tvrdenie žalobcu, že medzi
ním a žalovaným neexistoval poistný ani zmluvný vzťah. Právnym základom plnenia zo strany
žalovaného je totiž primárne poistný vzťah žalovaného a jeho poistenca (škodcu) a následne úprava
rozsahu náhrady škody obsiahnutá v Občianskom zákonníku (ktorú úpravu cituje samotný odvolateľ).
Takto vymedzenému právnemu rámcu zodpovedá postup žalovaného, ktorý pri stanovení výšky škody

odpočítal od ceny vozidla pred poškodením speňažiteľné zvyšky. Následne je síce skutočne v plnej
právnej dispozícii žalobcu (akokoľvek) nakladať so svojim majetkom (t.j. prípadne vozidlo aj opraviť),
avšak už mimo rámca tohto zodpovednostného vzťahu. Inými slovami, na postup žalovaného, ktorý
(postup) korešponduje právnou normou vymedzenému spôsobu ustálenia výšky škody, nemá vplyv
následné konanie žalobcu v podobe opravy poškodenej veci. Žalobca ako vlastník je samozrejme

oprávnený podľa svojho uváženia naložiť s predmetom svojho vlastníctva, avšak bez vplyvu na zákonný
rozsah zodpovednosti žalovaného ako poistiteľa.
19.Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku.

20.Obdobne vecne správnym je aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý aplikovanej/

relevantnej procesnej norme zodpovedajúco zohľadnil mieru úspechu sporových strán v konaní.
21.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ
v ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v
plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk

uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.