Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116204593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v spore žalobcu K.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. XXX/X, V. W. Y., zastúpenému STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 369,88 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 1 369,88 eur spolu 5,05% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1 369,88 eur od 23.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a trovy konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to osobitným
uznesením, ktoré vypracuje súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 23.02.2016 osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 23.02.2016 sa
žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť

mu sumu 1 369,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 369,88 eur
od 23.02.2017 a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril úverovú
zmluvu č. 8100020057 zo dňa 22.04.2009 na sumu 1 128,59 eur. Predmetnú zmluvu uzatváral z dôvodu
zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní mu zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísal
bez toho, aby bližšie porozumel jej obsahu. Zástupca žalovaného mu pri podpise povedal, že ak chce
pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú zmluvu.
Žalobca má za to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva

musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje.
Bol názoru, že predmetná zmluva nespĺňajú viaceré podmienky zákona č. 258/2001 Z.z. Citoval § 4
ods. 2 písm. i) , a j) zákona č. 258/2001 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mal za to,
žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa. V
predmetnej zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave.
V zmluve je uvedená RPMN vo výške 68,86% a 61,17%, pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až
87,37 %. V zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 940,72 eur, pričom v skutočnosti

sú vo výške až 1052 eur. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým
úverom. Žalovaný však do výšky RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo
výške 111,73 eur (bod 8.1 zmluvy). Konanie žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkovýchnákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom
(111,73 EUR) a tieto poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené
dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti označil za mimoriadne

závažnú nekalú obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože
žalobca nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č .
258/2001 Z.z. mal za jednoznačné, že v zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov

a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Upozornil, že v danom prípade tento údaj v
úverovej zmluve absentuje. Citoval znenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001Z.z.. Uviedol, že nesprávne
uvedeniepodstatnýchnáležitostízmluvyjepotrebnépovažovaťakokebytietonáležitostineboliuvedené
vôbec. Konštatoval, že zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia
zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mal za
to, že nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov,

žalobca bol povinný vrátiť žalovanému len sumu, ktorú si od žalovaného požičal. Poukázal, že žalovaný
žalobcovi vyplatil na základe predmetnej zmluvy len sumu 1 016,86 EUR (1 128,59 eur - 111,73 eur),
nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetnej zmluvy si hneď započítala na poskytnutý úver podľa
bodu 8.4 zmluvy, pričom žalobca zaplatil postupnými platbami žalovanému až sumu 2 386,74 eur. Bez
právneho dôvodu žalovanému zaplatil sumu 1 369,88 EUR. Po zistení vyššie uvedených nedostatkov

žalovaného vyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia, čo však žalovaný odmietol. Podľa žalobcu
žalovaný úmyselne, ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov
sa uvedeným konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a to tým, že s ním uzatvoril zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s nedostatkami, neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k zmluve, hoc o tejto
povinnosti dlhodobo vedel a požadoval rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva je neplatná resp.

bezúročná a bez poplatkov.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2016, doručenom okresnému súdu dňa 22.11.2016,
k podanej žalobe uviedol, že považuje za nedôvodné tvrdenie, v zmysle ktorého ma byť výška RPMN
vypočítaná nesprávne, a to z dôvodu nezapočítania odplaty za poskytnutie služby, dojednanej v článku

8. Pri uzatvorení zmluvy bola medzi stranami osobitne uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí služby,
ktorej predmetom bola možnosť poskytnutia odkladu max. troch splátok úveru za splnenia podmienok
predpokladanýchvichobsahovomznení.Dohodaoposkytnutíslužbyjesamostatnýmprávnymúkonom,
ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho
dojednania. Poukázala na bod 8. ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby, s tým, že je len jedným z faktorov,

ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti
oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Poukázala, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Je samostatná od ostatného
obsahuzmluvyorevolvingovomúvere.Podpísanímzmluvysanepristupujeaautomatickysaneuzatvára
dohoda o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon

zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ.
Definovala pojem priemerný spotrebiteľ a v súvislosti s tým konštatovala, že spotrebiteľ si je vedomý,
že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas
s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Tvrdil, že aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody
slobodné a dobrovoľné. Žalobca vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich.

Tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Vylučovala záver o jej neprijateľnosti. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny
právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle zmluvnej strany, v prospech
ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Poukázal, že žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje,
že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie

je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Mal za vylúčené, aby
odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového
a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Z uvedeného mal za nepochybné, že služba
je nepovinná, a pre jej uzatvorenie sa žalobca rozhodol sám a dobrovoľne. Uviedol, že keď táto dohoda
boladobrovoľnáanebolapodmienkounazískanieúveru,taksaaniodplatazaposkytnutiebalíkaslužieb

nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Mal tiež za to, že čo sa týka druhého dôvodu uvádzaného
žalobcom, zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje výšku splátok, termín ich splatnosti, ako
aj počet splátok. Poukázal, že zmluva obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky (68,98 eur), termín
splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí -29) a počet splátok (30), teda aj náležitosť podľa § 4 ods. 2písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. Mal za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len

vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch
splátok a podobne. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo
veci Home Credit Slvoakia, a.s. proti Klára Bírová, podľa ktorého zmluva nemusí obsahovať presný
rozpis splátok a konkrétny dátum splatnosti každej splátky a ani nemusí spresňovať aká časť splátky
bude započítaná na istinu t.j. ani na splatenie úrokov. Zároveň SD EÚ uvádza, že členské štáty vo

svojej vnútroštátnej úprave nemôžu stanoviť takúto povinnosť. Čo sa týka právnej úpravy otázky, kedy
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, SD EÚ jednoznačne uviedol, že ak zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti táto sa bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov len vtedy ak ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
3. Žalobca sa podaním zo dňa 20.10.2017 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach. Nad rámec uviedol len skutočnosť, že súd nemôže posúdiť vec vo svetle

rozsudku Súdneho dvora tak ako uviedol žalovaný. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona
členského štátu musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať či môže smernici priznať priamy účinok.
Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice vylúčený, vnútroštátny súd musí
skúmať či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok smernice však nie
je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo

a výklad contra legem t.j., že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nemožno v tomto
svetle vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý výslovne hovorí, že práve absencia tých
istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Zároveň by došlo k nedôvodnému
narušeniu ústavného princípu právnej istoty, nedôvodnému odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené

je neprípustné aj s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právny istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Žalovaný sa k predmetné mu vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa
21.11.2017, v ktorom však len zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.11.2017. Súd vec prejednal za
splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý vyjadril súhlas s vykonaním
pojednávania bez jeho prítomnosti. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý v plnom
rozsahu zotrval na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach.

5. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so žalobou ( č.l. 1 až2), so
žiadosťou o poskytnutie úveru ( č.l. 3 až 6), predžalobnou výzvou ( č.l. 7 až 8), s predloženými výpismi
( č.l. 11 až 28), s písomným vyjadrením žalobcu a žalovaného ( č.l. 34 až 36 a č.l. 42 až 43).

6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil

podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľaa aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon"), na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

14. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a Veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať
a)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m)výpočet nákladov uvedených v§ 2 pís.c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n)oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p)práva spotrebiteľa podľa § 7,
q)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.16. Podľa § 4 ods. 3 zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, Výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č.
8100020057 zo dňa 20.04.2009 na sumu 1 128,59 eur. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania,

povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z
príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi stranami sporu na základe predmetných zmlúv je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné
zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. Súd má tak za to, že právny vzťah založený
úverovými zmluvami je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

23. Z predloženej úverovej zmluvy je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1
128,59 eur. Vyčerpanú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 30 splátkach mesačne vo výške 68,98 EUR
so splatnosťou k 29. dňu v mesiaci. Žalovaný žalobcovi vyplatil na základe predmetnej zmluvy len sumu

1016,86 eur (1 128,68 eur - 111,73 eur eur), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetných zmlúv
si hneď započítala na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv. Celkovo tak žalovaný poskytol žalobcovi
sumu 1 016,86 eur. Žalobca žalovanému postupnými platbami uhradil sumu 2 386,74 eur. Žalovaný
tieto skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe nerozporoval, súd ich teda považuje za
nesporné.

24. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., súd zisťoval,
či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona.

25. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna

náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. i), t. j. výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že

povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona,ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku
a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na
presnosť vyžadovanú uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti,

ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na
úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci spotrebiteľ
ako dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa
používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej
istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť

na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky
započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie
uvedeným výkladom z predmetnej zmlluvy o úvere ani z predložených splátkových kalendárov, či dohôd
o plnení v splátkach nevyplýva. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z
predmetnej zmluvy o úvere ani zo samotných splátkových kalendárov nevyplýva, že by tieto splátkové

kalendáre mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, resp. že by k týmto bezpochyby
prináležali a tvorili s nimi jeden celok.

27. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného
zákona sa v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez

poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považujú za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie
jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre
rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru nepovažoval za
nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej
spotrebiteľskejzmluvy.Odôvodnenierozhodnutiavtomtosmerepovažovalvzhľadomnavyššieuvedené

právne závery za nadbytočné.

28. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C-42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (s uvedeným názorom celkom
zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou
poslednej splátky úveru) a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala
rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Súd sa stotožnil s

tvrdeniami žalovaného a síce pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý
konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom
č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v
prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a
bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok

smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok
nepriamy, teda či môže zákon č. 258/2001 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok
smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným
výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice

vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť
a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene
hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje.
Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto
veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to,

že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od
ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxeniet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I
napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
(rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky) a písm. g/ tohto zákona (konečná splatnosť úveru) nemala

spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neurčité uvedenie výšky RPMN (ako v prejednávanej
veci - rozmedzím), by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu
rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky
konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice
2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na

úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako
je ročná percentuálna miera nákladov (táto v prejednávanej veci nebola jednoznačne a určito uvedená),
resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou
môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Čiže aj keby súd povedal, že
splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť úveru nemusí byť
uvedená v zmluve, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov.

29. Súd teda dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov úveru 1 016,86 eur. Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje postup
žalovaného, ktorý pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobcovi odpočítal odplatu za službu v zmysle
bodu 8.8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby vo výške 111,73 eur, ktorou službou bol žalobcovi
umožnený odklad troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez

ohľadu na to, či žalobca vôbec o takúto službu bude alebo nebude mať záujem, a či túto službu v čase
trvania úverového vzťahu vôbec využije. Okresný súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovaného na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a
jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových
prostriedkov hneď pri poskytnutí úveru, je neprijateľný postup žalovaného, výrazne v neprospech

žalobcu, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen ako neplatnú
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Výška stanoveného poplatku predstavovala
takmer 10 % poskytnutého úveru. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer
dosahuje sumu 2 splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaná nemala právo na takúto odplatu, a preto aj

neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítala na pohľadávku žalovanej na poskytnutie
úverovej sumy. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia
vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

30. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z tvrdení žalobcu, nakoľko teito

žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a síce, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy o revolvingovom úvere vyplatil žalobcovi celkovo sumu 1 016,86 eur a žalobca uhradil k zmluvám
celkovo sumu 2 386,74 eur. Súd mal teda za nesporné, že na základe zmluvy bola poskytnutá istina
vo výške 1 016,86 EUR (1 128,59 EUR - 111,73 eur), celkovo bolo splatené 2 386,74 eur, platené bez
právneho dôvodu bolo 1 369,88 eur a suma uplatnená v žalobe predstavovala sumu 1 369,88 eur t.j.

postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných
spotrebiteľských úverov preplatil žalobca žalovanému sumu 1 369,88 eur, ktorá tak predstavuje rozsah
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného
získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka
žalobcovi vydať.

31. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom do 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktoré si uplatnil odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 23.02.2016 do zaplatenia.

32. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deňpo tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri
bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania
odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 23.02.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 369,88 eur od 23.02.2016 do zaplatenia, avšak žalobca si
uplatnil len úrok vo výške 5,05% ročne a v tejto sume mu bol aj priznaný, nakoľko súd nemôže priznať
viac, ako žalobca žiada.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) CSP, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.