Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912010505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 22. júla 2015, prejednal
odvolania obžalovaných T. P. a T. P., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 18.11.2014
sp.zn. 2T/155/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu u

oboch obžalovaných.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných npor. v zálohe T. P. a T. P. za vinných zo
spolupáchateľstva prečinu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie

tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania spoločne obaja obžalovaní, ktoré bol odôvodnené
prostredníctvom obhajcu a odvolania smerujú do výroku o vine, ako aj ostatných výrokov. Domáhali sa
zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, resp. vrátenia súdu prvého stupňa na

nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázali na dokazovanie a podľa ich názoru
boli vyvrátené skutkové tvrdenia obžaloby, pretože žiadny zo svedkov obžaloby nepotvrdil páchanie
trestnej činnosti, ktorá bola kladená obžalovaným za vinu. Svedkovia, ktorí ho mali usvedčovať zo
spáchania trestnej činnosti vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní
zmenili svoje výpovede, resp. vypovedali v tom smere, že buď si zápisnicu neprečítali, nevedia čítať,
prípadne zápisnicu len podpísali pod nátlakom tam prítomných policajtov. Títo niektorí svedkovia na

hlavnom pojednávaní nevedeli prečítať, alebo ani poriadne zopakovať, obsah prísahy, a teda nemohli
tak erudovane alebo odborne vypovedať vo svojich výpovediach v prípravnom konaní. Okrem toho
obžalovaná sama kúpila predmetný tovar, cigarety i alkohol, dodatočne zaplatila za tento tovar colnému
úradu. Obžalovaná 29.03.2012 zaplatila spotrebnú daň za konkrétny tovar a taktiež pokutu na Colnom
úrade Banská Bystrica, pobočka Jesenské, a teda je zrejmé, že žiadny trestný čin nenastal a je dôvod na
oslobodenie oboch obžalovaných spod obžaloby. Z hľadiska právnej kvalifikácie neboli naplnené znaky

predmetného trestného činu, pretože uvádzanie do obehu tohto tovaru nebolo vieryhodne preukázané,
teda nebolo preukázané, že mali rozširovať tovar medzi zákazníkov alebo na verejnosti akoukoľvek
formou, toto sa hlavne preukázalo na hlavnom pojednávaní, keď svedkovia vypovedali bez akéhokoľvek
ovplyvňovania a nátlaku na rozdiel od prípravného konania.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaných preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané,a zistil, že odvolania odvolateľov sú opodstatnené, ale nie tak z dôvodov uvádzaných v spoločnom
odvolaní, ako z dôvodov procesných, v čase rozhodovania súdom prvého stupňa jemu neznámych, teda
k pochybeniu došlo bez subjektívneho zavinenia prvostupňového súdu v dôsledku vývoja rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch a rozporností dvoch uznesení Najvyššieho súdu
SR.

V prvom rade odvolací súd musí konštatovať, že v konaní obžalovaných možno jednoznačne vidieť
naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu v zmysle § 279 ods. 1 Tr. zák. Súd

prvého stupňa upravil skutkové závery oproti obžalobe v zmysle rešpektovania aktívnej obrany oboch
obžalovaných, pokiaľ ide o právne posúdenie predmetného skutku aj podľa ods. 2 § 279, keď neuznal
závažnejší spôsob konania obžalovaných po dlhší čas, s týmito skutočnosťami a zmenou právnej
kvalifikácie sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku v zmysle
§ 168 ods. 1 Tr. por.

Objektívnymi podmienkami pre postup odvolacieho súdu v zmysle výrokovej časti napadnutého
rozsudku je skutočnosť, že po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa nastala situácia, keď dva senáty
Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch rozhodli rozdielnym spôsobom a vznikla tak právna
neistota z pohľadu zákonnosti prípravného konania, a potom aj nasledujúcich rozhodnutí súdov.

Vznikol totiž spor medzi senátom 1To pod vedením predsedu senátu Y.. P. V. a na druhej strane
rozhodnutím senátu 5Tdo/42/2015 pod vedením predsedu senátu Y.. Y. W.. Senát 1To dospel k názoru,
že v obdobných prípadoch, ale v tomto konkrétnom prípade rozhodol Špecializovaný súd v Pezinku
nezákonne, v stručnosti povedané preto, že prípravné konanie bolo vykonané Inšpekčnou službou
Ministerstva vnútra, riadeného Ministerstvom vnútra, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy. Teda

inšpekčnú službu neriadi nezávislý a apolitický orgán, ale cez policajného prezidenta na túto funkciu
politicky dosadeného ministrov vnútra, resp. Ministerstvom vnútra, ktoré je ústredným orgánom štátnej
správy podľa § 11 písm. c) Zákona č. 575/2011 Zbierky zákonov.

Na druhej strane je tu druhý rozsudok sp.zn. 5Tdo/42/2015, keď Najvyšší súd v rámci konania o

mimoriadnom opravnom prostriedku v zmysle dovolania obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol takéto dovolanie, ktoré sa tiež odvolávalo na tú
skutočnosť, že vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo vedené inšpekčnou službou Ministerstva vnútra.

Dovolací senát vyslovil rozdielne stanovisko ako odvolací senátu Najvyššieho súdu 1To, jeho závery sú

nesprávne a v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, keďže
nemajú oporou vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pričom jednoznačne podľa § 6 ods. 1
Zákona o polícii je policajný zbor podriadený ministrovi, pritom policajný zbor riadi prezident policajného
zboru, ak minister neurčí inak, a to v zmysle § 6 ods. 2, § 4 ods. 1,2 Zákona o policajnom zbore a teda
policajti inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR plnia príslušníci

policajného zboru úlohy inšpekčnej služby. Títo príslušníci PZ boli zákonom predpísaným spôsobom
určení za vyšetrovateľov PZ, resp. nadriadeným za poverených príslušníkov PZ na vykonávanie činností
v skrátenom vyšetrovaní, a teda na legálnom a legitímnom základe plnia zákonné úlohy PZ (§ 2 ods.
1 písm. d) Zákona o policajnom zbore) vo vzťahu k trestnej činnosti páchanej príslušníkmi policajného
zboru. Trestný poriadok nijako nerieši konkrétne služobné zaradenie (konkrétny útvar) policajtov ako

orgánov činných v trestnom konaní, ale výlučne ich príslušnosť k policajnému zboru. Pôsobnosť v
trestnom konaní majú teda v súlade s Trestným poriadkom a Zákonom o policajnom zbore vymedzenú
internými predpismi príslušníci PZ zaradení napr. v službe kriminálnej polície, služby poriadkovej polície
atď. až po službu v inšpekčnej službe (Úrad inšpekčnej služby).

Uvedený rozpor a dva rôzne výklady sú verejne diskutované, vrátane sudcov a medzi sudcami, pod
vedením Súdnej rady SR, ktorá predpokladá zvolanie pléna Najvyššieho súdu SR za účelom zjednotenia
alebo ujednotenia dvoch rôznych stanovísk právnych názorov senátov Najvyššieho súdu SR, pritom tiež
niejemožnévylúčiť,žebudeoproblémevýkladuaspornýchustanovení,týkajúcichsainšpekčnejslužby
Ministerstva vnútra a ich oprávnenosti vykonávať úkony prípravného konania, rozhodovať Ústavný súd

SR z hľadiska ústavnosti postupu toho - ktorého senátu, resp. názoru na výklad príslušných ustanovení
Trestného poriadku vo vzťahu k tejto inštitúcii Ministerstva vnútra, resp. policajného zboru.Preto pokiaľ je okresný súd, ako aj odvolací súd, viazaný právnymi názormi Najvyššieho súdu SR
pri rozhodovacej činnosti v zmysle už zverejnených judikátov alebo iných právoplatných rozhodnutí
Najvyššieho súdu v obdobných prípadoch, táto viazanosť je v tomto prípade daná tiež a nie je možné

pripojiť sa k jednému alebo k druhému stanovisku bez toho, aby bolo možné takéto rozhodnutie
považovať za zákonné aj pre prípad, že sa sudca alebo ten - ktorý súd pripojí k jednému alebo k druhému
stanovisku. V tomto prípade nie je rozhodujúci názor súdu nižšieho stupňa od Najvyššieho súdu SR,
resp. prípadne aj Ústavného súdu SR.

Z uvedených dôvodov potom súd prvého stupňa bude musieť vyčkať na právne zjednotenie akoukoľvek
formou týchto rozporných právnych názorov vo vzťahu k inšpekčnej službe Ministerstva vnútra, ktorá
aj v tejto veci konala v prípravnom konaní, lebo bol vyšetrovaný aj trestný čin príslušníka policajného
zboru. Zrejme teda bude naplnený dôvod na prerušenie trestného stíhania do času takéhoto ujednotenia
v zmysle § 283 ods. 1 Tr. por., zrejme z dôvodov ust. § 228 ods. 4 Tr. por. per analogiam.

Následne bude povinnosťou okresného súdu opätovne rozhodnúť rozsudkom, pritom jeho povinnosťou
bude dôslednejšieho sa zaoberať dôvodmi pre zrušenie napadnutého rozsudku, ktoré vytýkal v
nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa v odvolaní obžalovaný, resp. obaja obžalovaní, hlavne z
pohľadu naplnenia znakov trestného činu v zmysle uznanej viny teraz prejednávaným rozsudkom súdu
prvého stupňa a súladu výroku o vine v zmysle skutkových okolností a konkrétnych znakov trestného

činu, ktorými označil tento skutok súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, tiež v otázke vzťahu
predchádzajúceho zaplatenia pokuty colnému úradu, resp. dodatočného zaplatenia cla a následného
vznesenia obvinenia pre ten istý skutok ako trestného činu.

Zásadné pochybenia odvolací súd však v napadnutom rozsudku nezistil, preto nie je dôvod pre ďalšie

širšie doplňovanie dokazovania o dôkazy, ktoré by zrejme aj tak nepriniesli bližšie ustálenie skutočného
stavu veci, resp. podstatnú zmenu či už v skutkových zisteniach, ako aj podmienkach pre rozhodnutie
v celom rozsahu súdom prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.