Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by Mgr. Daniela Pristášová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214970
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7714214970.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu AT personalistika s.r.o.,
IČO: 46788425, Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpený JUDr. Zuzana Adamová
Tomková, advokátka, B. Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50 56 94 65, proti žalovanému
N. o zaplatenie 134,56 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na tunajší súd bola dňa 19.9.2014 doručená žaloba, v ktorej žalobca žiada od žalovaného zaplatenie
sumy 134,56 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 so žalovaným, ako
záujemcom, uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ, na základe zákona o službách na vnútornom trhu
v zmysle § 25 Dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu č. 101160, predmetom ktorej bol
záväzok sprostredkovateľa sprostredkovať žalovanému zamestnanie vo forme samostatnej zárobkovej
činnosti, ako opatrovateľ, prípadne vykonávanie pomocných prác v domácnosti. Žalovaný bol na jej
základe povinný za sprostredkovanie zamestnania zaplatiť žalobcovi odmenu, ktorá bola dohodnutá v
článku 2, bode 4, písm. m, vo výške 334,56 € s DPH. Žalobca túto aj vyúčtoval faktúrou č. 1020120291
zo dňa 19.12.2012, ktorá sa stala splatnou dňa 18.1.2013, a z tejto zaplatil žalovaný časť a to 200
€. V žalobe je ďalej uvedené, že žalovaný bol síce viackrát vyzývaný žalobcom na zaplatenie zvyšku
odmeny, avšak doposiaľ tak neurobil. Žalobca tiež v žalobe poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril
zmluvu o poskytovaní služieb č. 1021160, dňa 28.11.2012, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu,
ako poskytovateľa, poskytovať pre žalovaného služby podľa článku 3, uvedenej zmluvy, a žalovaný
sa zaviazal za poskytovanie týchto služieb uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 300 €. Odplata bola
vyúčtovaná faktúrou zo dňa 19.12.2012, splatnou 19.3.2013, avšak tento poplatok bol zo strany žalobcu
žalovanému odpustený. Žalovaný predčasne ukončil so žalobcom spoluprácu, napriek tomu, že v
poplatku boli zahrnuté aj reálne služby, ktoré žalobca žalovanému poskytol, a to vybavenie rakúskej
živnosti a zapísanie žalovaného do registra podnikateľov v Rakúskej republike a ďalšie úkony, ktoré
žalobca vykonal, napríklad zabezpečenie dopravy, poskytovanie informácií, prihlásenie na pobyt a
podobne. Poplatok zo strany žalobcu voči žalovanému bol odpustený, pokiaľ ide o zmluvu zo dňa
28.11.2012.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
3. Žalobca so žalovaným uzavreli ako poskytovateľ so záujemcom Zmluvu o poskytnutí služieb č.
XXXXXX, dňa 28.11.2012. Uzatvorili ju v zmysle Obchodného zákonníka a dojednali sa na tom,
že žalobca bude poskytovať žalovanému služby spojené s vykonávaním zamestnania vo formesamostatnej zárobkovej činnosti ako opatrovateľ, prípadne vykonávanie pomocných prác v domácnosti
ažalovanýsazaviazalzaposkytovanieslužiebzaplatiťposkytovateľoviodplatu.Odplataboladojednaná
v článku 4, vo výške 300 €, ako odmena pre žalobcu za to, že bude jeden rok poskytovať služby,
ktoré sú dohodnuté v zmluve, s tým, že doba jedného roka začína plynúť dňom nástupu k opatrovanej
osobe a uplynutím dohodnutej doby k tomuto dňu vzniká opätovne nárok poskytovateľa na odplatu za
poskytovanie služieb na nové obdobie.
4. Z Dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, ktorú uzavreli ako sprostredkovateľ žalobca,
ako záujemca žalovaný, dňa 8.12.2012, bolo zistené, že ju uzavreli v zmysle zákona č. 136/2010 Z.z.,
o službách na vnútornom trhu, v nadväznosti na § 25 Zák. č. 5/2004 Z.z., o službách v zamestnanosti.
V tejto sa dohodli na tom, že žalobca bude sprostredkovať pre žalovaného zamestnanie vo forme
samostatnej zárobkovej činnosti ako opatrovateľ, prípadne sprostredkovať vykonávanie pomocných
prác v domácnosti a žalovaný sa zaviazal za toto sprostredkovanie zaplatiť sprostredkovateľovi, teda
žalobcovi odplatu. Dohoda bola špecifikovaná tak, že bude sprostredkované zamestnanie v štáte
Rakúsko pre žalovaného, a opatrovanou osobou bol Edmund Műller s tým, že je tu uvedená aj
adresa zahraničného zamestnávateľa a jeho identifikačné číslo, pričom dĺžka trvania sprostredkovaného
zamestnania bola dohodnutá na viac ako 6 mesiacov. Dĺžka jedného turnusu bola dohodnutá na 28
dní s nástupom dňa 15.12.2012 a odmena, ktorá má byť vyplatená žalovanému, teda záujemcovi 2020
€ za jeden turnus, teda za 28 dní. Výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu bola
dohodnutá na 334,56 € s DPH. V článku 2 je dohodnutý aj rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa
za nedodržanie podmienok dohody. Je tu uvedené, že v prípade, ak sa preukáže, že podmienky tejto
dohody neboli v zmluve uzatvorenej medzi záujemcom a zahraničným zamestnávateľom dodržané,
je sprostredkovateľ povinný prijatú úhradu za sprostredkovanie záujemcovi vrátiť. Sprostredkovateľ
nezodpovedá za prípady, ak Zmluva uzatvorená medzi záujemcom a zahraničným zamestnávateľom
bola ukončená dohodou alebo jednostranným úkonom jednej zo strán. Z faktúry č. 1020120291, bolo
zistené, že ju vystavil ako dodávateľ žalobca pre žalovaného ako odberateľa na sumu 334,56 €, a to
na základe Dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu č. 121160, s tým, že žalovaný je povinný
zaplatiť v lehote splatnosti 18.1.2013.
5. Z predžalobnej výzvy zo dňa 30.6.2013 bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného, aby mu v lehote 3
dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil dlžnú sumu 134,56 €, nakoľko dňa 28.12.2012 s ním bola uzavretá
Zmluva o sprostredkovaní zamestnania a nakoľko mu bola zasielaná aj faktúra v sume 334,56 € splatná
18.1.2013. Žalovaný žalobcovi uhradil iba sumu 200 €, a to 25.1.2013, zvyšok dlhu je povinný zaplatiť
v už spomínanej lehote.
6. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol v konaní vydaný, a v tomto odpore
uviedol, že skutočne uzavrel so žalobcom Dohodu o sprostredkovaní zamestnania, a žalobca mu mal
sprostredkovať prácu v zahraničí, a to v Rakúsku. Práca mu bola poskytnutá však iba raz, a aj do
Rakúska za pomoci sprostredkovania žalobcu vycestoval len jediný raz. Žalobca mu mal odpustiť 300 €,
ako odplatu za sprostredkovanie zamestnania, a preto čakal kedy vycestuje opäť. Avšak to sa nestalo, a
preto z dojednanej sumy zaplatil 200 €. Zvyšných 134 € už nezaplatil, nakoľko to nepokladal za správne,
keďže nedostal prácu, akú mu žalobca sľuboval. Uviedol tiež, že sumu 134 € je ochotný splácať na
základe splátkového kalendára v 4 splátkach, keďže je nezamestnaný a stále sa lieči. Následne podal
ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nielenže už nie je ochotný zaplatiť zvyšnú sumu, ale podľa jeho
názoru práve žalobca mu má vrátiť sumu 200 €, ktorú mu zaplatil, keďže odmenu mu nemal zaplatiť,
lebo bola od neho vybratá nelegálne a nezákonne.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetom uplatneného nároku je len zostatok nároku
vo výške 134 € za sprostredkovanie zamestnania za úhradu, čo je v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. v
znení účinnom k 30.4.2013, legálny spôsob a aj bola dojednaná odmena 20 % z dohodnutej mesačnej
odmeny, teda 2020 €, čo bolo 404 €, ale žalobca žiadal odplatu iba 334,56 €. Uviedol, že žalovaný,
aj keď nesúhlasí so zaplatením sumy 134 €, keďže mal za prácou vycestovať do Rakúska iba jediný
krát, tak nepoukázal už na tú skutočnosť, že žalobca mu naďalej aktívne poskytoval ponuky týkajúce
sa zmeny rodiny, v ktorej mal činnosť vykonávať. Po odpracovaní prvého turnusu totiž príslušná rodina
ukončila so žalobcom spoluprácu z dôvodu, že opatrovaná osoba, v ktorej pôsobil žalovaný, bola
umiestnená do stálej opatrovateľskej služby, a rodina tak ďalej nepotrebovala služby žalovaného. Podľa
článku 21 Zmluvy teda žalobca ponúkol v uvedenej lehote nové pracovné podmienky pre žalovaného,
ktoré žalovaný už neprijal a od Zmluvy s agentúrou odstúpil, čo však podľa žalobcu nemá vplyv nasplatnosť odmeny žalobcu v zmysle článku 3, bodu 2,3 Dohody o sprostredkovaní zamestnania za
úhradu. Poukázal tiež na to, že sám žalovaný v odpore uznal svoj dlh, keď uviedol, že je ochotný sumu
134 € splácať na základe splátkového kalendára v 4 splátkach.
8. Žalovaný ďalej trval na svojich vyjadreniach, a tiež poukázal na to, že žalobcovi už nezaplatí žiadnu
sumu, nakoľko neboli splnené podmienky, na základe ktorých by mal túto sumu žalobcovi zaplatiť.
Zaplatil pritom žalobcovi sumu 200 €, čo podľa neho bolo obohatením sa žalobcu na jeho úkor.
9. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu
134,56 € ako doplatok za odmenu za sprostredkovanie zamestnania v zahraničí, ktoré mu bolo
sprostredkované v rodine opatrovanej osoby G. kde nastúpil, a aj vykonal žalovaný prvý turnus a žalobca
mu sám umožnil zaplatiť túto úhradu za sprostredkovanie v dvoch splátkach, a to v splátke 200 € a
134,56 €. To, že následne opatrovaná osoba G.r bola umiestnená do stálej opatrovateľskej služby,
a už nepotrebovala služby opatrovateľa, nič nemení na tom, že sprostredkovanie bolo vykonané, a
dohoda bola naplnená. Žalobca na základe inej zmluvy sprostredkoval pre žalovaného aj ďalšieho
zahraničného zamestnávateľa v rodine Schulz. Došlo k posunu nástupu pre rehabilitáciu opatrovanej
osoby. Potom žalovaný odmietol ďalšiu spoluprácu a osobne dňa 26.2.2013 prišiel do sídla žalobcu a
oznámil ukončenie spolupráce, teda, že nenastúpi na ďalší turnus u iného zahraničného zamestnávateľa
a to bolo rozhodnutím žalovaného, nie žalobcu. Keďže ďalšie sprostredkovanie na základe tohto nebolo
zrealizované, žalobca mu odplatu podľa tejto ďalšej zmluvy odpustil. Trvá však na zaplatení odmeny za
prvú zmluvu. Poukázal tiež na to, že v čase uzavretia zmluvy prehlásil žalovaný, že nie je uchádzačom
o zamestnanie, a že nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a preto v zmysle § 25
ods. 3 Zák. č. 5/2004, s účinnosťou do 31.10.2013, sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby
súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnickej alebo fyzickej osoby, pre ktorú
sprostredkúva zamestnanca, a výšku poplatku podľa prvej vety dojednáva sprostredkovateľ pre osobu,
pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Opäť poukázal na to, že vo svojom písomnom podaní žalovaný
sám bol ochotný splácať sumu 134 € na základe splátkového kalendára v štyroch splátkach.
10. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
11. V tomto konaní mal súd za preukázané, že dňa 28.12.2012 žalobca so žalovaným uzavreli Dohodu
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu č. XXXXXX, v zmysle § 25 zák. č. 5/2004 o službách
v zamestnanosti. V tejto zmluve sa dohodli na tom, že bude vykonávať žalovaný opatrovateľskú
službu pre opatrovanú osobu G. v Rakúsku, a dĺžka trvania sprostredkovaného zamestnania bola
dohodnutá na viac ako 6 mesiacov. Dĺžka turnusu bola 28 dní s nástupom dňa 15.12.2012, a odmena
bola dohodnutá v sume 2020 € pre žalovaného za jeden turnus 28 dní. Tiež bola dohodnutá v
článku 2 výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu a to 334,56 € s DPH. V tom
istom článku bolo dohodnuté, že výška úhrady je dojednaná v prospech záujemcu oproti vyhláške,
a to tak, že žalovaný, teda ako záujemca, bude vykonávať opatrovateľskú službu v 28 dňových
turnusoch, a v týchto prípadoch bude sprostredkovateľ účtovať záujemcovi poplatok vo výške 20 % z
prvej mesačnej odmeny alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej
užívateľským zamestnávateľom, aj ak práca sprostredkovaná záujemcovi je dlhšia ako 6 mesiacov.
Rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody bol tiež upravený v
spomínanom článku 2, a to tak, že ak sa preukáže, že podmienky tejto dohody neboli v zmluve
uzatvorenej medzi záujemcom a zahraničným zamestnávateľom dodržané, je sprostredkovateľ povinný
prijatú úhradu za sprostredkovanie záujemcovi vrátiť. Sprostredkovateľ nezodpovedá za prípady, ak
Zmluva uzatvorená medzi záujemcom a zahraničným zamestnávateľom bola ukončená dohodou alebo
jednostranným úkonom jednej zo strán.
12. V konaní nebolo sporné, že bola žalovanému účtovaná faktúra, v ktorej účtoval žalobca žalovanému
zaplatenie sumy 334,56 € so splatnosťou 18.1.2013, z ktorej aj žalovaný zaplatil žalobcovi časť, a to
200 €, a doposiaľ nezaplatil sumu 134,56 €. Tiež nebolo sporné, že žalovaný vykonával opatrovateľskú
službu u G. v zmysle uzavretej dohody, iba počas jedného turnusu, keďže túto skutočnosť potvrdili tak
strana žalobcu, ako aj žalovaného, a to bolo z dôvodu, že už opatrovaná osoba bola umiestnená do
stálej opatrovateľskej služby po uplynutí jedného turnusu (28 dní) a nepotrebovala služby opatrovateľa.
Podľa žalobcu týmto bolo sprostredkovanie vykonané, dohoda bola naplnená, a práve z tohto dôvodu
žiada aj zaplatenie zvyšnej časti úhrady 134,56 €. Žalovaný vzhľadom na to, že vykonal iba prácu
počas prvého turnusu 28 dní, a iba za tento turnus dostal odmenu, pričom potom sa vrátil z Rakúska aprácu opatrovateľa nevykonával, z tohto dôvodu odmieta predmetnú sumu žalobcovi zaplatiť. Žalobca
uviedol, že sprostredkoval žalovanému aj náhradnú rodinu, v ktorej však odmietol žalovaný robiť
opatrovateľskú službu, a osobne dňa 26.2.2013 u žalobcu oznámil ukončenie spolupráce, preto
podľa žalobcu takéto rozhodnutie žalovaného, že už nenastúpil na ďalší turnus u iného zahraničného
zamestnávateľa, nemôže mať vplyv na to, že je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť dojednanej
úhrady za sprostredkovanie zamestnania.
13. Súd vychádzal z predmetnej zmluvy zo dňa 28.12.2012, od ktorej odvodzuje žalobca v tomto konaní
svoj nárok, a dospel k záveru, že úhrada bola dojednaná za sprostredkovanie zamestnania počas
doby viac ako 6 mesiacov. Preukázateľne žalovaný opatrovateľskú služby vykonával iba počas jedného
turnusu 28 dní, za ktorý dostal odmenu, preto nepatrí žalobcovi plná časť dojednanej úhrady, ale iba
jej alikvotná časť za uvedený jeden turnus, pritom úhrada je dojednávaná za dobu viac ako 6 mesiacov
vo výške 334,56 € s DPH. Žalobca nepredložil súdu také dôkazy, akými by preukázal, že žalovanému
bola poskytnutá ďalšia práca za takých podmienok, aké sú dojednané v predmetnej dohode, a že takúto
prácu žalovaný odmietol vykonávať, teda nepreukázal, že by zabezpečil ďalšie zamestnanie žalovaného
v zahraničí svojím pričinením tak, aby sa stala splatnou celá dojednaná úhrada za sprostredkovanie
zamestnania, ktorú žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi až po zamestnaní sa v zahraničí. Vzhľadom
na uvedené súd žalobu o zaplatenie 134,56 € zamietol.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd vyslovil, že žiadnej zo
strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania, keďže v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne
trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.