Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010098
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010098.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného W. S., stíhaného pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212
ods. 1, 3 písm.b/ ods. 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr.zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. mája 2018, o odvolaní okresného prokurátora a

obžalovanéhoW.S.protirozsudkuOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.4T/40/2017zodňa04.10.2017,takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného W. S. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/40/2017 zo dňa 04.10.2017 bol obžalovaný
G. S. v bode 1) rozsudku uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr.zák. v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.

e/ Tr.zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.

Obžalovaný P. S. v bode 1) rozsudku bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr.zák. v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na
§ 138 písm. e/ Tr.zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a v bode 2) rozsudku
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/ Tr.zák.

Obžalovaný W. S. bol v bode 1) napadnutého rozsudku uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, 3, 4 písm.b/ Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. e/ Tr.zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku pod bodom 1) a 2).

Za toto konanie okresný súd uložil obž. G. S. podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 37 písm.h/, m/
Tr.zák. , § 38 ods. 2 , 4 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obž. P. S. okresný súd uložil v zmysle § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l/, n/ Tr.zák. , § 37

písm.h/, m/ Tr.zák. , § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 , 2 Tr.zák. súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. súd obžalovaného
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd súčasne zrušil výrok o treste uložený obžalovanému P. S. rozsudkom
OkresnéhosúduZvolen,sp.zn.3T/138/2016zodňa08.03.2017,právoplatnýmdňa30.05.2017vspojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5To/43/2017 zo dňa 30.05.2017, ktorým bol
obžalovanému P. S. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne, na výkonktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/138/2016 zo dňa 08.03.2017, právoplatným
dňa 30.05.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5To/43/2017 zo dňa
30.05.2017, zostali týmto rozhodnutím okresného súdu nedotknuté.

Obžalovanému W. S. okresný súd podľa § 212 ods., 4 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l/, n/ Tr.zák., § 37
písm.h/, m/, § 38 ods. 5 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm.e/ Tr.zák. uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd všetkým trom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému V. K., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom J. XX, škodu vo výške 535,- €.

Obžalovanému P. S. uložil povinnosť nahradiť poškodenému Družstvu AGRA Litava, so sídlom Litava

962 44, Litava 290, IČO: 36 037 168, škodu vo výške 160,- €. Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd odkázal
poškodené Družstvo AGRA Litava so sídlom Litava 962 44, Litava 290, IČO: 36 037 168, so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to proti výroku o treste u

obž. W. S.. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátor sa stotožnil s výrokom
o vine obžalovaného, avšak trest uložený obž. W. S. považuje za trest ukladaný v rozpore so zásadami
ukladania trestov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 38 ods. 5 Tr.por., kedy pri opätovnom spáchaní
zločinu zvýšil dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o polovicu, t.j. z 3 rokov na 6 rokov a 6 mesiacov
a zároveň použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm.e/

Tr.zák., ktorú skutočnosť odôvodnil vyhodnotením všetkých okolností prípadu, celkovým správaním
obžalovaného po spáchaní skutku a jeho postojom k žalovanej trestnej činnosti. Podľa prokurátora však
nie je možné za súčasného použitia ust. § 38 ods. 5 Tr.por. uplatniť ust. § 39 ods. 1 písm.e/ Tr.por. s
odôvodnením, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel. V tejto súvislosti prokurátor ďalej poukázal na osobu
obžalovaného W. S., ktorý má 9 záznamov v odpise z RT za rôznu kriminálnu trestnú činnosť, v minulosti

bol opakovane odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody aj za majetkovú trestnú činnosť,
pričom takejto trestnej činnosti sa dopustil opätovne. Preto mal prokurátor za to, že neexistujú žiadne
okolnosti prípadu, ktoré by boli dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm.e/
Tr.zák. a to zvlášť, že bolo aplikované ust. § 38 ods. 5 Tr.por. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste obž. W. S. a aby odvolací súd rozhodol vo veci sám bez

použitia ust. § 39 ods. 1, 3 písm.e/ Tr.zák. a uložil obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby 6 rokov a
6 mesiacov až 10 rokov, so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj obž. W. S., ktoré prostredníctvom svojej

obhajkyne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto smeruje
protivýrokuotresteuobž.W.S.,pričomobhajobapoukázalanarozhodnutieokresnéhosúduvsúvislosti
s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami a ďalšími skutočnosťami, na ktoré okresný súd pri ukladaní
trestu obžalovanému prihliadol.

V tomto smere sa obhajoba stotožnila s rozhodnutím okresného súdu, že boli splnené podmienky na
použitie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. vzhľadom na okolnosti prípadu a celkové správanie obžalovaného W.
S., ako aj postoj k žalovanej trestnej činnosti, avšak nesúhlasil s trestom uloženým okresným súdom,
ktorý považuje aj naďalej za neprimerane prísny z nasledujúcich dôvodov.

V prvom rade obhajoba poukázala na to, že ostatní obvinení z tohto trestného činu boli usvedčovaní na
základe výsluchu výpovede obž. W. S., ktorý významnou mierou už v prípravnom konaní prispel k tomu,
aby páchatelia tohto trestného činu boli usvedčení a za uvedené skutky potrestaní, kedy títo obžalovanív prípravnom konaní nedoznali svoju vinu tak, ako to učinil obž. W. S., ktorý popísal skutok ako sa stal a
pomohol usvedčiť obž. G. S. a obž. P. S., ktorí v prípravnom konaní po vznesení obvinenia nevypovedali.

Podľa obhajoby je nesporné, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, záujem štátu je na objasnení
tohto skutku niekoľkonásobne prevyšujúci záujem štátu na trestnom stíhaní obžalovaného W. S., ktorý
sa ku skutku doznal už v prípravnom konaní, pomohol objasniť priebeh spáchaného skutku. Súčasne
prejavil záujem nahradiť spôsobenú škodu, kedy trestať takýto druh trestnej činnosti, najmä vzhľadom
na spôsobenú škodu, hranicou trestnej sadzby od 3 až do 10 rokov, t.j. posudzovať právnu kvalifikáciu

spáchaného skutku tzv. závažnejším spôsobom konania u obž. W. S. aj podľa ust. § 212 ods. 4 písm.b/
Tr.zák. sa obhajobe zdá v právnom štáte nespravodlivé a neprijateľné.

V tomto smere obž. W. S. svojím postojom v trestnom konaní dostatočne preukázal, že si vinu
uvedomuje, túto priznal, nezľahčoval ju, ani nepopieral. V záujme pravdivosti vypovedal vo svoj
neprospech a zaviazal sa nahradiť spôsobenú škodu. Z uvedeného dôvodu má obhajoba za to, že

uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov, je neprimerane prísne a v rozpore s ust. § 34 ods.
1 Tr.zák. Trestné zákonodárstvo nie je len o potrestaní páchateľa, ale aj o jeho prevýchove. Obhajoba
má za to, že na nápravu obžalovaného W. S. postačuje nepodmienečný trest odňatia slobody kratšieho
trvania ako sú 4 roky a ktorého výšku ponecháva na zvážení súdu za použitia ust. § 39 Tr.zák. Z
uvedeného dôvodu obhajoba požiadala zrušiť napadnutý výrok o treste v napadnutom rozsudku vo

vzťahu k obž. W. S. a uložiť mu primeraný, ale najmä spravodlivý trest odňatia slobody.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody bez použitia § 39 Tr.zák. a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiavajú písomných dôvodov
ich odvolania, má za to, že uložený trest obžalovanému vzhľadom k spáchanému skutku a osobe
obžalovaného je neprimerane prísny, z toho dôvodu požiadala uložiť obžalovanému primeraný trest
odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a tento trest aby mohol vykonať

v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pridržiaval návrhu svojej obhajkyne a poprosil súd, aby mu uložil
primeraný miernejší trest.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a zistil, že okresný súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyhlásenie obžalovaných
P. S. a W. S. urobené v zmysle § 257 ods. 5 Tr.por., ktoré okresný súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr.por.

prijal a preto vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, ako
aj výroku o náhrade škody.

Z obsahu odvolania okresného prokurátora a obž. W. S. je zrejmé, že tieto smerovali len proti výroku
o treste. Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal tento výrok a zistil, že okresný súd

nepochybil, keď obžalovanému W. S. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. V tomto smere poukazuje na to, že za predmetné konanie obžalovanému Trestný zákon
umožňoval uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí zákonom ustanovenej trestnej sadzby od 3 do 10
rokov. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa

zákona prihliadnuť mal. Správne aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr.zák., podľa ktorého ak páchateľ spáchal
opätovne zločin, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu,
teda z troch rokov na šesť rokov a šesť mesiacov. Na tomto mieste však je potrebné zdôrazniť, že
takto upravená dolná hranica trestnej sadzby neumožňuje súdu v tomto prípade uložiť primeraný a
predovšetkým spravodlivý trest za skutok, ktorý spáchal obžalovaný.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd SR ako aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach
pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku
zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základnýchpráv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom,
pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahu do práv chránených
dohovorom majúcich podobu trestných sankcií.

S prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR PL.ÚS 106/2011 zo dňa 05.10.2011 odvolací súd
poukazuje na to, že požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne
výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť
prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym

ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.

V konečnom dôsledku v nadväznosti na vyššie uvedené z Nálezu ÚS SR tiež vyplýva, že v prípade,
ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom,
nedôjdelenknegáciitohtobezprávia,alezároveňuloženým trestomvzniknenovébezprávie-bezprávie
voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva,

ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému
toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva,
keďže monopol na potrestanie má v rukách štát.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu a

obžalovanému uložil primeraný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov nepodmienečne,
okrem iného aj s použitím ust. § 39 ods. 1, 3 písm.e/ Tr.zák. so zaradením menovaného pre výkon trestu
do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia.

K námietke prokurátora o nemožnosti aplikácie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. odvolací súd neprihliadol, keďže

žiadne zákonné ustanovenie Tr.zákona a Tr. poriadku nebráni takémuto postupu v tomto prípade.

Navyše vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho
súdu SR súdy musia každý jeden ukladaný trest posúdiť s maximálnym ohľadom práve na charakter
jednotlivého prípadu, aby mohli uložiť páchateľom trestnej činnosti primerané tresty. Ďalej odvolací súd

sa nestotožňuje ani s námietkami obžalovaného o neprimeranosti uloženého úhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere 48 mesiacov, keďže tento mu bol uložený pod hranicou upravenej trestnej sadzby,
kedy bez použitia ust. § 39 ods. 1 , 3 písm.e/ Tr.zák. by súd musel obžalovanému ukladať trest
minimálne vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, čo aj odvolací súd vyhodnotil ako neprimeraný trest tomu,
čo obžalovaný urobil, ako aj spôsobenej škode, k osobe obžalovaného a jeho postoju k trestnej činnosti.

Okresný súd v tomto smere svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa krajský súd
stotožnil.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolania okresného prokurátora a obžalovaného W. S. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.