Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204687
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512204687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:

JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: SERRAGHIS LOAN
MANAGEMENT LTD, so sídlom Cyperská republika, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca,
zapísaného v Registri obchodných spoločností (Companies register) pod č. HE 257931, zastúpeného
splnomocnencom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického č. 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, Z., a 2/ W. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. č. XX, Z., o zaplatenie 4.069,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. novembra 2016, č.k. 9C/61/2012-123, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
na žalovaných zaplatenia sumy 4.069,74 eur s príslušenstvom a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že pôvodný žalobca spoločnosť Debtinvest Limited, so
sídlom Britské Panenské ostrovy, 33 Porter Road, P.O.BOX 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, sa
domáhal, aby súd určil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 4.069,74 eur s príslušenstvom

a náhradu trov konania z dôvodu, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela so
žalovanými 1/, 2/ dňa 30.6.2003 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť
žalovaným 1/, 2/ spotrebný úver vo výške 90.000,- Sk, t.j. 2.987,45 eur pri RPMN 11,27%. Žalovaní
1/, 2/ sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.240,- Sk t.j. 41,16 eur,
pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.5.2013 a splatnosť prvej splátky 20.9.2003.
Dňa 21.10.2010 Zmluvou o postúpení pohľadávok Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca postúpila
pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy spoločnosti APS Slovakia, a.s., Heydukova 6, Bratislava,

žalovaný bol upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Dňa 10.11.2010 spoločnosť APS
Slovakia,a.s.akopostupcapostúpilapohľadávkunaspoločnosťDebtinvest Limited,očombolžalovaný
upovedomený a uvedená spoločnosť podala žalobu na súd. V priebehu konania pôvodný žalobca
Debtinvest Limited podal návrh na zmenu strany sporu vzhľadom k tomu, že uvedenú pohľadávku
spoločnosť postúpila na postupníka spoločnosť Serraghis Loan Management Ltd. so sídlom Afentrikas
4, Larnaca, Cyprus. O tomto postúpení predložil pôvodný žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok
z 10.4.2012 a súd uznesením zo dňa 2.7.2015 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd

na základe vykonaného dokazovania zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ uzavrela so
žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi 30.6.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0283156696, na základe ktorej
bol žalovaným 1/, 2/ poskytnutý spotrebný úver jednorazovo bezhotovostne vo výške 2.987,45 eur pri
RPMN 11,27%. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach. Neoddeliteľnú súčasťzmluvy tvorili všeobecné obchodné podmienky, z ktorých súd okrem iného z bodu 18.16 zistil, že klient
výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a
to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na

právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takýmito
pohľadávkami akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Pohľadávka veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., voči
žalovaným 1/, 2/ bola postúpená najskôr Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 na spoločnosť

APS Slovakia, a.s., následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 na spoločnosť
Debtinvest Limited a následne na spoločnosť Serraghis Loan Management Ltd.. Právne súd prvej
inštancie vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 3 ods. 1, 2, § 2 psím. a) zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, podľa § 6 ods. 3
písm. b) Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 524 ods. 1, 2 O.z. a Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých obchodných podmienkach. Mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Zmluva o

splátkovom úvere uzavretá dňa 30.6.2003 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovanými
1/, 2/ je zmluvou spotrebiteľskou. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré
spotrebiteľ ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Primárne
sa preto na právny vzťah strany v tomto konaní použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona
o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred prijatím právnej
úpravy vykonanej zákonom č. 150/2004 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka), ktorá zaviedla inštitút
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Bez ohľadu na pozitívne právne vymedzenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom systéme SR je za účelom približovania sa práva s právom
Európskej únie aj v prípadoch spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred vstupom SR do Európskej únie

potrebné vykladať hmotné právo v čase vzniku zmluvy eurokonformne. Súd tu dal do pozornosti Nález
Ústavného súdu ČR z 15.6.2009, sp.zn. I. ÚS 342/09. Súd posudzoval preto jednotlivé ustanovenia
zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok, pričom v prvom rade sa aj vzhľadom na predošlú
svoju rozhodovaciu činnosť zameral na viacnásobné postúpenie pohľadávky na strane žalobcu.
Pohľadávka bola niekoľkokrát postupovaná zmluvami o postúpení pohľadávok, o čom boli žalovaní 1/,

2/ upovedomovaní oznámeniami o postúpení pohľadávky. Súd mal pritom preukázané, že žalovaným
1/, 2/ bola možnosť postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne
umožnená len výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako veriteľa. Veriteľovi zmluva však umožňovala bez akéhokoľvek obmedzenia pohľadávky zo zmluvy
voči dlžníkom žalovaným 1/, 2/ postúpiť. Toto ustanovenie, resp. jeho konkrétna realizácia je však v

rozpore s dobrými mravmi. Postúpenie pohľadávky by nemalo mať za následok zhoršenie postavenia
dlžníka, avšak nie je to tak aj v praxi, teda i postúpenie môže predstavovať stav, ktorému zákon ochranu
neposkytuje. Dôležité je, aj v predmetnej veci, že objektívne už na prvý pohľad postúpenie pohľadávky
na subjekt na Britských panenských ostrovoch, teda únik z územia Slovenskej republiky na ostrov pri
inom kontinente, znamená aj pre nadpriemerne práva znalý subjekt minimálne sťaženie garancií. Pri

nízkych pohľadávkach je tu aj nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dlžníka takýto postup celkom odradí
od uplatňovania akéhokoľvek svojho práva vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy od postupcu
so sídlom v Atlantickom oceáne. O nič menej je odradzujúca aj predstava o vymáhaní práv už len
vzhľadom na okolnosti doručovania. Uvedené úkony, teda postúpenia pohľadávok preto súd považoval
za absolútne neplatné právne úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a to v zmysle § 39 O.z..

Keďže na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, preto konštatuje, že
žalobca nemal na podanie žaloby v predmetnej veci aktívnu legitimáciu, keďže úkon postúpenia práv
na neho je neplatným právnym úkonom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP. Žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy im v konaní nevznikli,
ani si ich neuplatnili, preto im ich súd nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že zákon neobmedzuje v žiadnych ustanoveniach možnosť postúpenia pohľadávky na
zahraničný subjekt. Nakoľko uvedená podmienka bola uvedená vo všeobecných podmienkach a nebola
dojednaná v úverovej zmluve individuálne, mal sa súd pri rozhodovaní držať dikcie § 525 ods. 2

O.z., ktorý stanovuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s
dlžníkom.Neplatnosťpostúpeniapohľadávkytedamôžespôsobiťibaexistenciadohodymedziveriteľom
a dlžníkom, že pohľadávku nemožno postúpiť. Neobstojí ani konštatovanie, že postúpenie pohľadávky
môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomtokonkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku a nie spotrebiteľ, preto použitie
§ 39 O.z. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v skutkovom stave. K postúpeniu pohľadávky nie je
potrebný súhlas dlžníka. Ani tvrdenie, že postúpenie pohľadávky výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa,

môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv nemá opodstatnenie, nakoľko konanie prebieha
na všeobecnom súde odporcu a nech by bol veriteľom ktokoľvek, vždy by nároky zo spotrebiteľskej
zmluvy musel uplatňovať na tomto súde. Z ustanovenia, že druhý účastník úverového vzťahu nie je
oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, meniť či akokoľvek
disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, nie je možné vyvodiť, že banka nemôže svoj nárok postúpiť.

Uvedené ustanovenie je možné posúdiť iba ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
je neplatná a preto aj druhý účastník úverového vzťahu má právo so svojou prípadnou pohľadávkou
slobodnedisponovať.Neprijateľnápodmienkavovšeobecnýchpodmienkachvzmluvenemôžespôsobiť
neplatnosť postúpenia pohľadávky, lebo neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 O.z. neplatná.
Možno konštatovať, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve bola iba podmienka, ktorá
vylučovala u spotrebiteľa možnosť postúpiť svoje nároky. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/61/2012 je určenie povinnosti

žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.069,74 eur s 9,5% ročným úrokom
z omeškania od 17.9.2011 do zaplatenia a trovy konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorýmbolažalobažalobcuvcelomrozsahuzamietnutázdôvodu,žežalobcanemalnapodaniežalobyv

predmetnej veci aktívnu legitimáciu, keďže úkon postúpenia práv naňho je neplatným právnym úkonom.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

7. Pre úplnosť k odvolací dôvodom odvolací súd dodáva, že pôvodne išlo o pohľadávku Slovenskej
sporiteľne, a.s., ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 postúpená na
spoločnosť APS Slovakia, a.s. (č.l. 20), následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010

na spoločnosť DEBTINVEST LIMITED so sídlom na Britské Panenské Ostrovy (č.l. 30) a následne
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 na žalobcu, so sídlom na Cypre. V takýchto
prípadoch viacnásobného postúpenia tej istej pohľadávky (až na spoločnosti mimo územia SR) je
potrebné podrobiť súdnej kontrole aj skutočnosť, či nedochádza konaním postupcov pohľadávok k
nekalej obchodnej praktike.

8. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať
ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže
odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej

obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z. (ďalej aj len ZOS) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky
dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné

praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu
o ochrane spotrebiteľa (takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako čierny zoznam).

9. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho,
t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1) či k nim došlo postupom dodávateľa bez

odbornej starostlivosti a 2) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr.
uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá
existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú

skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa zároveň definuje, že odbornou
starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS) a podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné

obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil
(§ 2 písm. r) ZOS).

10. Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná, ako bolo vyššie uvedené a to na spoločnosti
majúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa

bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej
nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že
to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa, vrátane jeho právnych
nástupcov, hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku, konkrétne postup,

ktorým došlo k následnému postúpeniu pohľadávky na subjekty so sídlom v zahraničí.

11. Je pravdou, že všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré sú súčasťou
zmluvy v bode 18.16. (č.l. 18) stanovili, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú súčasné, alebo budúce,

podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

12. Takúto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú pre rozpor s dobrými mravmi, a

preto absolútne neplatnú. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ
právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto
právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Súd videl zjavnú
nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Navyše je potrebné
prihliadnuť aj ku skutočnosti, že banka je osobitným subjektom, podliehajúcim dohľadu Národnej banky

Slovenka,podnikajúcimajpodľaosobitnéhozákonaobankách,ktorémudlžníkzveruje osebemnožstvo
osobných a dôverných údajov a preto dlžníkovi môže záležať na tom, aby ostal v zmluvnom vzťahu len
s týmto subjektom. Na základe uvedeného tak právni predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju
pohľadávku voči žalovanej až na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Ďalej
je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (Debtinvest Limited, SERRAGHIS

LOAN MANAGEMENT LTD.), ktorý sa nachádza v rade veriteľov, ktorým bola predmetná pohľadávka
postúpená, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ. Právni
predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na žalobcu bez súhlasu spotrebiteľa. Slovenskými súdmi
už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt (v tomto prípade na
subjekt v Karibiku a na Cypre) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej

ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko
uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie (napr. rozsudok OS Prešov zo dňa 12.07.2010,
č.k. 17C/56/2010-54, rozsudok OS Prešov zo dňa 28.09.2010, č.k. 19Cb/164/2008-139, rozsudok OSPrešov zo dňa 04.02.2011, č.k. 10C/141/2010-102, rozsudok KS Trnava zo dňa 16.05.2012, sp.
zn. 11Co/81/2011, rozsudok OS Košice okolie zo dňa 10.05.2012, č.k. 10C/130/2012-76). Postúpenie
pohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne aj na subjekt v Karibiku či na Cypre) je zároveň nekalou

obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
14.07.2011, sp. zn. 6Co/1/2011. Ako už bolo konštatované, ak sa uplatňuje právo po použití nekalej
obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní 1/, 2/.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).