Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209928
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: A., proti žalovanému O.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A. XXX/X, zastúpený JUDr. Z. I., advokátom so sídlom v Z., Ul. M. K. č.
6, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 09. októbra 2017, č.k. 12C/20/2017-65, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovaným

ako darcom a žalobcom ako obdarovaným dňa 31.1.2017 (ďalej darovacia zmluva) je platná, žalobu v
časti o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uvedených určení po tom,
ako Okresný úrad odbor katastrálny (ďalej tiež katastrálny úrad), prerušil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy z dôvodu doručenia odstúpenia od zmluvy zo strany darcu,
v ktorom rozhodnutí o prerušení konania vyzval žalobcu na akceptovanie odstúpenia alebo podanie
žaloby o určenie jeho neplatnosti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, §

49a OZ a § 628 ods. 1 OZ a prijal záver, že k odstúpeniu od darovacej zmluvy vôbec nedošlo.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že katastrálnemu úradu bol doručený
list podpísaný žalovaným, zo dňa 14.3.2017, v ktorom sa uvádza, že dňa 31.1.2017 podpísal DZ o
prevode vlastníckeho práva na nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXXX a to byt spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti podielu XX/
XXXX.Vtomtolistežalovanýtakistouvádza,žeaž10.3.2017sadozvedel,čopodpísalažesavpodstate

stal bezdomovcom. Vôbec nebol svojím synom A. S. (žalobcom) informovaný o tom, k akému právnemu
úkonu ide. V bode VI. je uvedené, že návrh na vklad tejto zmluvy je oprávnený podať obdarovaný a už aj
ztohovyplýva,žeboluvedenýdoomylu.Uviedoltiež,žeztohtodôvodužiada,abykonanievpredmetnej
veci, keďže nesúhlasí s prevodom jeho podielu predmetného bytu na syna A., bolo zastavené.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z právnej teórie, podľa ktorej je odstúpenie od zmluvy jednostranný

adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej
strane. V konaní bolo tvrdeniami strán, i z obsahu darovacej zmluvy zistené, že strany sporu sa na
možnosti odstúpenia od darovacej zmluvy nedohodli a takáto možnosť im nevyplýva ani zo zákona. V
konaní súčasne žalobca tvrdil a toto jeho tvrdenie žalovaný nijako nerozporoval, že žalobcovi zo stranyžalovanéhoneboltakýprávnyúkonanilenadresovaný.Žalobcasatakpodľasúduaninemoholdomáhať
žaloby o určenie, že odstúpenie od darovacej zmluvy je neplatné, keďže k odstúpeniu od darovacej
zmluvy vôbec nedošlo.

4. Čo sa týka platnosti samotnej darovacej zmluvy, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že bola podpísaná
v štyroch vyhotoveniach spolu aj s ďalšími písomnosťami na notárskom úrade, resp. podpisy oboch
zmluvných strán boli notárom overené. Z toho jednoznačne vyplýva, že obe strany sporu DZ podpísali
slobodne a museli, resp. aspoň mohli dobre vedieť, aký právny úkon podpisujú, resp. k čomu sa v ňom

zaväzujú. Napokon sám žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani v konaní netvrdil, že nemal možnosť
sa s obsahom DZ pred jej podpisom oboznámiť. Bez ohľadu na to však považoval súd prvej inštancie
za podstatné, že žalovaný mal možnosť pred uzavretím darovacej zmluvy sa s jej obsahom oboznámiť.
Pokiaľ túto možnosť žalovaný zanedbal, v žiadnom prípade to nemôže byť na ujmu žalobcu. Tvrdenia
žalovaného o neoboznámení sa s obsahom zmluvy považoval súd prvej inštancie popri tom aj za
nepravdivé, pretože na pojednávaní súdu zámerne nehovoril pravdu, keď v rozpore s tým, čo uviedol v

liste adresovanom katastrálnemu úradu, že podpísal darovaciu zmluvu, najprv tvrdil, že ju nepodpísal, a
že podpis na darovacej zmluve je falošný a až následne, potom, ako bol usvedčený z toho, že nehovorí
pravdu, zmenil svoju obranu a začal tvrdiť, že darovaciu zmluvu podpísal, ale vlastne nevedel, čo
podpisuje. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že bol pri podpise DZ uvedený žalobcom do omylu,
nenavrhol v konaní na podporu týchto svojich tvrdení žiadne dôkazy a to i napriek tomu, že bol v konaní

zastúpený advokátom.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, a keďže obe strany sporu mali úspech,
resp. neúspech v spore v jednej polovici, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

6. Proti rozsudku súdu prvej v jeho vyhovujúcej časti, t.j. o určení platnosti darovacej zmluvy podal
odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Namietal, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je neopodstatnená, čo ako predbežné
právne posúdenie uviedol aj sudca na pojednávaní. V odvolaní žalovaný uviedol, že na pojednávaní
dňa XX. X. XXXX sa vyjadril, že nikdy nesúhlasil s darovacou zmluvou pre žalobcu a bol jeho konaním

uvedený do omylu. Darovacia zmluva bola overená avšak nebola prečítaná a podľa žalovaného jeho
vôľa nebola nikdy taká, aby svoju nehnuteľnosť bez akýchkoľvek záruk bývania a dožitia v predmetnom
byte prepísal. Podľa žalovaného bolo zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že v darovacej zmluve nebolo
možné uzavrieť vecné bremeno práva dožitia, pretože pokiaľ by mal žalobca čistý úmysel, určite by sa na
práve bývania v prospech žalovaného vedel dohodnúť s vnukom žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom

predmetného bytu v jednej tretine. Poukázal na správanie sa žalobcu pred súdom, ktoré samotné
preukazuje, že nemohol dobrovoľne a v dobrom úmysle predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi darovať,
pretože ich rodinné vzťahy neboli dobré . Ani pred uzavretím darovacej zmluvy žalobca so žalovaným
nikdy normálne nekomunikoval ako sa medzi synom a otcom patrí. Formou SMS s ním komunikovala
iba nevesta, o čom predložil dôkazy, v ktorých je jasne uvedené, že sám žalobca chcel odstúpiť od

darovacej zmluvy a odovzdať žalovanému všetky peniaze. Vzhľadom na to že žalovaný žalobcovi
absolútne nedôveroval, žiadne následné zmluvy mu nepodpísal. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval žalovaný za alibistické a netýkajúce sa podstaty sporu ako bola žalovaná. Spolu
s odvolaním doložil fotodokumentáciu a kópie SMS správ obsahujúce komunikáciu medzi žalobcom a
žalovaným. V tej súvislosti poukázal na požiadavku žalobcu, aby si mohol ich vzájomné hovory hrávať,

čo podľa neho svedčí o negatívnom charaktere žalobcu. Záverom odvolania uviedol, že si nebol nikdy
vedomý, že by svojmu synovi, teda žalobcovi daroval svoj podiel z predmetnej nehnuteľnosti a namietal,
že súd ani ďalšie dokazovanie v tejto veci nevykonal. Podané odvolanie žalovaný následne doplnil o
prepis telefonickej komunikácie, z ktorej mal vyplývať negatívny vzťah medzi žalovaným a žalobcom
spolu s jeho manželkou. V doplnení odvolania uviedol, že nevie dôvod, pre ktorý by sa mali nahrávať

jeho rozhovory so žalobcom. Zopakoval že už z tohto jeho konania vyplýva výlučný záujem žalobcu o
predmetnú nehnuteľnosť a nie o žalovaného. Považoval za vylúčené, aby si syn vynucoval komunikáciu
s octom pod podmienkou nahrávania rozhovorov.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

8. V ďalších podaniach urobených v odvolacom konaní strany sporu svoje principiálne stanoviská k veci
nezmenili.9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

10. Odvolacia námietka o neopodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je zo
strany žalovaného nedôvodná, pretože v tejto časti bolo žalovanému vyhovené, keďže žaloba bola v
časti o určenie neplatnosti odstúpenia zamietnutá. Pokiaľ žalobca spochybňuje svoju vôľu k uzavretiu
darovacej zmluvy, je v tomto smere podstatné, že zmluva obsahuje jeho podpis, ktorého pravosť je

osvedčená, čo žalovaný napokon ani nespochybňuje. Ohľadom listinného dôkazu obsahujúceho právny
úkon s podpisom zmluvnej strany je potrebné vychádzať zo všeobecného pravidla, že písomnostiam
obsahujúcim podpis osoby, ktorej sa daná písomnosť týka, v tomto prípade darovacia zmluva, je
potrebnévrámcihodnoteniadôkazovpripisovaťvysokúmierupreukaznosti.Napreukaznostipísomných
právnych úkonov je založená spoľahlivosť tejto formy v právnych vzťahoch a prevažná väčšina
významnejších právnych úkonov je z toho dôvodu práve v písomnej forme robená. Pri významnejších

právnych úkonoch je zákonom predpísaná písomná forma spravidla stanovená. Písomná forma
zabezpečuje vysokú mieru dôvery v obsah a významne prispieva k stabilite právnych vzťahov. Vychádza
sa totiž z predpokladu, že podpísanie listiny, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti, by bolo zo strany
osoby plne spôsobilej na právne úkony konaním v rozpore s elementárnou obozretnosťou v životných
situáciách, konaním vysoko ohrozujúcim vlastné právne postavenie, teda všeobecne konaním vysoko

neracionálnym. Takúto dôkaznú silu nemožno uprieť ani v tomto prípade listine obsahujúcej darovaciu
zmluvu uzavretú medzi stranami sporu. Uvedená dôkazná sila podpísanej listiny síce neznamená
nemožnosť preukázania opaku skutočnosti vyplývajúcej z podpísanej listiny, strana preukazujúca opak
však musí poskytnúť dôkaz porovnateľnej preukaznosti, ako je listina obsahujúca podpis. Práve takýto
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť podpísanú darovaciu zmluvu však zo strany žalovaného

poskytnutý nebol. Pokiaľ sa žalovaný na pojednávaní dňa XX. X. XXXX vyjadril, že nikdy nesúhlasil s
darovacou zmluvou pre žalobcu a bol jeho konaním uvedený do omylu, bolo by možné o neplatnosti
darovacej zmluvy uvažovať len v prípade, pokiaľ by boli splnené podmienky ustanovenia § 49a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Preukázanie uvedenia žalovaného do omylu zo strany žalobcu bolo
dôkazným bremenom žalovaného, pretože neplatnosť z uvedeného dôvodu tvrdil a záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný takéto okolnosti nepreukázal bol správny. Samotná výpoveď žalovaného nebola
spôsobilá spochybniť jeho vôľu vyjadrenú podpisom darovacej zmluvy. Ďalšie dôkazy, ktorými žalovaný

mienil preukázať nedostatok jeho vôle uzavrieť darovaciu zmluvu boli predložené až v odvolacom
konaní, a pretože neboli splnené podmienky § 366 CSP umožňujúce ich prípustnosť v odvolacom
konaní, odvolací súd sa nimi nezaoberal. Ohľadom ďalšieho dokazovania pred súdom prvej inštancie,
na ktoré žiadal žalovaný odročiť pojednávanie dňa 11.9.2017 a poskytnúť lehotu na dôkazné návrhy,
bol správny postup súdu prvej inštancie keď pojednávanie z uvedeného dôvodu neodročil a vo veci

rozhodol. Tento postup bol plne v súlade s ust. § 153 ods. 1 a § 154 CSP. Na uvedenie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov bol žalovaný zo strany súdu prvej inštancie vyzvaný už písomnou
výzvou zo dňa 17.7.2017, doručenou 24.7.2017.

11. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a to tak vo výroku o

veci samej ako aj vo výroku o trovách konania zodpovedajúcom ust. § 255 ods. 2 CSP a rovnakej
miere úspechu oboch strán v konaní.

12. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd priznal
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania plne úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).