Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215130.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N.
XXX/XX, o zaplatenie 117,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 19.01.2017, č. k. 15Csp/26/2016 -28 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) zamietol žalobu
a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia § 708 ods. 1 a 2 a § 710 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5
ods. 1, § 9 ods. 2 § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané uzavretie zmluvy medzi stranami sporu

dňa 18.9.2014 o zriadení účtu, vydaní a používaní platobnej karty, poskytovaní služieb elektronického
bankovníctva, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť účet žalovaného. Zistil, že ku
dňu 31.5.2016 vykazoval účet žalovaného -111,69 Eur. Jednalo sa o poplatky a úroky. Po prevedení
debetného zostatku na interný účet sa dlžná suma navýšila o ďalšie úroky a príplatky za vedenie účtu
na sumu 117,38 Eur. Dospel k záveru, že zmluva medzi stranami nebola uzavretá v súlade s platnou
právnou úpravou zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, nakoľko v prípade spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania mala
spotrebiteľská zmluva obsahovať zákonom vyžadované obligatórne náležitosti. Zmluva však s výnimkou
výšky limitu PK neobsahuje žiadnu z vyžadovaných obligatórnych náležitostí, napriek tomu si žalobca
uplatňuje poplatky a úroky bez toho, aby tieto boli súčasťou zmluvných dojednaní strán sporu. Žalobca
nepreukázal zmluvné dojednania o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonané na
ťarchu účtu žalovaného a pokiaľ žalobca odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky na sadzobník

poplatkov, uvedené nie sú zmluvnými dojednaniami zmluvných strán. Od spotrebiteľa dodávateľ nemôže
požadovať poplatky, úroky, ktoré nie sú zmluvne individuálne vyjednané. Domáhal by sa tak nárokov z
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neprípustné a neplatné.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko na tieto nemá právo a žalovanému ich nepriznal z

dôvodu, že mu trovy konania nevznikli.5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia. Mal za to, že súd nesprávne posúdil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov zo dňa 18.09.2014, nakoľko sa nejedna o zmluvu o povolenom prečerpaní. V

zmluve je len informácia o povolenom dennom limite, ktorú môže žalovaný/klient dosiahnuť pri platbe
platobnoukartou,nejednásaolimitpovolenéhoprečerpania.Zuvedenéhodôvoduposúdenienáležitosti
v zmysle zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je správne. Okrem uvedeného mal za
to, že odôvodnenie nie je dostatočné, nakoľko súd len konštatoval, že zmluva neobsahovala všetky
náležitosti, avšak neviedol, ktoré konkrétne. Ďalej uviedol, že Zákon o platobných službách výslovne

neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt individuálne dojednané.
Zákony 258/2001 Z.z. a 129/2010 Z.z. nestanovali, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené
v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15
(Home Credit vs Bíróva), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. Zároveň priznal náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania(§ 385 C.s.p.

a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

9. Podľa § 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

10. Podľa § 1 ods. 2 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti

11. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského
úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

12. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie

nesprávne posúdil zmluvu uzavretú dňa 18.09.2014 medzi stranami sporu ako zmluvu o povolenom
prečerpaní.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 25.7.2016 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 117,38 eura s úrokom vo výške 28 % zo sumy 117,38 eura od 10.06.2016

do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku, na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 18.09.2014, ktorej obsahom bola Zmluva o zriadení bežného účtu č.
8586708001, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s výškou denného limitu 1000 eur
a Zmluva poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Žalobca poukázal na porušenie zmluvnejpovinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej
istiny a tento dlh nevyrovnal. Žalobca preto zatvoril účet, o čom žalovaného informoval posledným
výpisom z účtu a pred zatvorením účtu vykonal dňa 09.06.2016 internú účtovnú transakciu (prevod),

kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca si uplatnil
okrem nesplatenej istiny vo výške 117,38 eur aj úrok vo výške 28 % ročne a to až do vyplatenia celej
pohľadávky. V tejto časti nároku poukázal na bod 3,12 Všeobecných obchodných podmienok Prima
banka Slovensko, a.s. v zmysle ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť
z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní

účtu.

14. Odvolací súd preskúmal obsah Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 18.09.2014 a nezistil, že by žalobca mal so žalovaným uzavretý zmluvný vzťah o prečerpaní
(existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného poskytnutých
bankou, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných náležitostí

a podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Predmetná Zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje žiadne dojednanie medzi nimi o možnosti
prečerpania bežného účtu (dojednanie o zriadení služby „povoleného prečerpania). Ak žalobca použil
slovnéspojenie,,nepovolenéprečerpanie“zrejmemieniloznačiťzápornésaldoúčtuklientaprizúčtovaní
úrokov, poplatkov, čo možno vyvodiť z textu čl. 3. 12 Všeobecných obchodných podmienok, kde uvádza,

že pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

15. Uvedené zistenia by mohli nasvedčovať záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k

uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, v dôsledku čoho nebolo
zo strany súdu prvej inštancie dôvodne posudzovať v danej veci obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

16. Vzhľadom na uvedené, považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku

žalobcu na zaplatenie sumy 117,38 eur s príslušenstvom za nesprávny a vzhľadom na vyššie zistené
skutočnosti aj predčasný.

17. Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o žalobe
žalobcu,stým,žesimusíujasniťoakýzmluvnývzťahmedzistranamisporuide.Pokiaľdospejekzáveru,
že v danej veci nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ale
len zmluvy o bežnom účte, zváži či žalobcovi prináležia žalované debetné úroky a poplatky z hľadiska

ich individuálneho dojednania. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2
C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

19. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).