Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117242498
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:6117242498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast.
ADVOKÁTI MÜLLER § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 264,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 264,08 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 264,08 Eur od 07.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 264,08 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 264,08 Eur od 07.10.2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.06.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky X. X. X., EČV: H. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo
poškodenému Euro FK s.r.o., so sídlom Štrková 19, 010 01, Žilina. Škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla B., EČV: M., ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal
náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 28.07.2017 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na
základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. X. a to na obdobie od 28.07.2017 do 15.08.2017, t.j. 19
dní po 100,- Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX
za prenájom vozidla v dĺžke 19 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 100,- EUR spolu s
jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom

1.930,- Eur. Žalovaný dňa 21.09.2017 poukázal plnenie vo výške 1.665,92 Eur, pričom krátenie nijako
neodôvodnil. Spolu so žalobou predložil zmluvu o nájme č. 40/2017, protokol o prenájme náhradného
vozidla, faktúru č. XXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky, výzvu z 23.08.2017.

2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalovaný podal odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom potvrdil poistenie vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ktorú taktiež
nespochybnil, avšak žalovaný namietal denný nájom za náhradné vozidlo, nakoľko vzhľadom na typ

prenajatého vozidla a dĺžku nájmu a po obstaraní vzorky trhu považoval sumu denného nájmu 87,68 Eur.
Požadovaná suma žalobcom podľa jeho názoru nezodpovedá trhovým podmienkam. Zároveň namietal
aj sumu 30,- Eur, keďže čistenie vozidla je bežnou činnosťou, ktorá sa vykonáva aj v prípade, že vozidlo
nie je poškodené a preto táto činnosť nie je výlučne v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva.
Pokiaľ žalovaný predkladal nejaké internetové ponuky na prenájom, tieto nemožno považovať za

relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny, nakoľko z tých cenníkov nie je zrejmé, či uvádzaná
cena je finálna cena. Poškodený nemá povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, pričom žalobca nie
je klasická autopožičovňa, keďže poškodený nevie, na akú dlhú dobu si auto požičiava. Pohľadávka bola
postúpená na žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi. Čo sa týka úrokov z omeškania, aplikuje
sa Obchodný zákonník vzhľadom na postavenie subjektov, a preto je daný aj nárok na paušálnu náhradu

v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia
šetrenia, t.j. do 06.10.2017, čo nesplnil, preto je v omeškaní. Neposkytnutím poistného plnenia v deň
splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. (l.č. 65 obsahu spisu)

4. Po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 08.01.2018, tunajší súd po vykonaní
procesných úkonov nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.

5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 4 CSP

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva

tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 30.06.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej

bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky X.t, EČV: H., ktoré v čase dopravnej nehody
patrilo poškodenému Euro FK s.r.o., so sídlom Štrková 19, 010 01, Žilina. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla B., EČV: M., ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade

súpravou§186ods.2vetaprváCSP.Súdposúdil,ževdôsledkuZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa
15.08.2017 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa
23.08.2017. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 15.08.2017 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo

výške 1.930,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške
1.930,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 15) Z toho dôvodu súd
posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.

15. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 28.07.2017 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. X. a to na obdobie
od 28.07.2017 do 15.08.2017. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č.
XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 19 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 100,- EUR
spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,-

eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.930,- Eur. (l.č. 14 obsahu spisu) Zo zmluvy je zrejmé,
že bolo prenajaté vozidlo X., EČV: H..

16. Z oboznámeného listinného dôkazu - list žalovaného zo dňa 19.09.2017 vyplýva, že žalovaný daným
listom oznámil poškodenému, že mu poukazuje náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 1.665,92

Eur, nepriznané - cena prenájmu 19x 12,32, t.j. -234,08 Eur a čistenie vozidla 30,- Eur, pričom pre
vysvetlenie uviedol, že čistenie vozidla považuje za bežnú prevádzku, ktorú by musel vykonávať majiteľ
poškodeného i v prípade, že by nedošlo k poškodeniu vozidla a na základe predložených dokladov a
prieskumu trhu bola priznaná cena za deň nájmu 87,68 Eur. Zároveň z listu vyplýva, že suma 1.665,92
Eur je záloha na náhradu škody. (l.č. 57)

17. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a teda ku škode na vozidle spol. Euro
FK s.r.o. Spornou skutočnosťou zostala výška denného nájmu a poplatok 30,- Eur. Porovnateľnosť
poškodeného vozidla a náhradného vozidla nebola sporná.

18. Žalovaný namietal účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného
motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na
účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak
nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie
je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na

všetky okolnosti prípadu, veci. Súd v zmysle čl. 2 CSP sa však stotožňuje s konštatovaním NS SR, že
rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Zároveň je potrebné
stanoviť výšku škody vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom
mieste a čase, výška náhrady je daná vo výške účelne vynaloženej. (R7/1992)

19. Žalovaný v oznámení zo dňa 19.09.2017 poukázal na prieskum trhu pri určení ceny denného nájmu
na výšku plnenia tak, že posúdil výšku denného nájmu 87,68 Eur. Súd v prvom rade poukazuje na
to, že z oznámenia o poskytnutí náhrady škody nevyplýva, kedy žalovaný skončil šetrenie. Taktiež nie
je zrejmé, aký prieskum trhu vykonal, a že ho skutočne aj vykonal, keďže z daného oznámenia ibavyplýva, že priznal denný nájom 87,68 Eur na základe doložených dokladov a prieskumu trhu. Z ničoho
relevantného však nevyplýva, prečo práve sumu 87,68 Eur priznal. Súd musí konštatovať, že je bežnou
praxou poisťovní (nielen žalovaného) znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez

relevantných podkladov, teda svojvoľne.

20. Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal vykonaný prieskum trhu v rozhodnom čase a na základe
čoho relevantným spôsobom určil denný nájom. V oznámení o plnení iba poukázal na prieskum trhu
bez ďalšieho, pričom aj v podanom odpore poukázal na prieskum trhu, kedy súdu predložil internetové

cenové ponuky, avšak z daných listín jednoznačne nevyplýva skutočné vykonanie prieskumu trhu v
rozhodnom období. Predložené ponuky sú bez dátumu, teda nie je zrejmé, pre aké obdobie sú dané
ponuky platné. Dokonca sú ťažko čitateľné, až nečitateľné. Dokonca z cenových ponúk nie je zrejmé
z dôvodu nečitateľnosti, či neuvedenia, z akého okresu, či miesta, je cenová ponuka a teda či ide o
ponuku v blízkosti sídla poškodeného.
- Zároveň je nutné poukázať, že cenové ponuky sú ponuky autožičovní iného typu než je žalobca,

nakoľko tie požičovne poskytujú vozidlá na konkrétne obdobie vopred známe. Na rozdiel od žalobcu,
ktorý poskytuje náhradné vozidlo práve v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude
poškodené vozidlo v opravovni.

21. Žalobca taktiež predložil cenové ponuky iných požičovní, z ktorých vyplýva porovnateľná cena

obdobných vozidiel.

22. Z predložených cenových ponúk vyplýva cena za obdobné vozidlo, pričom denný nájom je daný
podľa počtu dní nájmu. Z daných ponúk vyplýva cena denného nájmu pri počte 1-3 dni v rozsahu 75
Eur/deň - 144 Eur/deň, dokonca počas víkendu je cena v niektorých požičovniach až 180,- Eur. Súd

dopytom na žalovaným požadované autopožičovne zistil cenu nájmu v požičovni B. /ostatné dotazované
nereagovali, pričom žalovaný ani dotatočne nezabezpečil dané ponuky, pričom nebola zistená žiadna
prekážka na zabezpečenie požadovaného z jeho strany/, a to 53,- Eur bez DPH za 18 dní. V danom
prípade však je nutné zdôrazniť, že cena denného nájmu sa v danej požičovni líši od počtu dní trvania
nájmu, teda čím dlhší nájom, tak nižšia cena nájomného, čo je v prípade, že nájomca má vedomosť o

dĺžke trvania nájmu. V prejednávanej veci však poškodený nevedel vopred dĺžku nájmu, keďže vozidlo
bolo v oprave a dĺžku opravy poškodený nemohol ovplyvniť a preto si prenajal vozidlo na dobu neurčitú
pri dohodnutí/stanovení pevnej ceny denného nájmu bez ohľadu na to, koľko bude nájom trvať. Je teda
potrebné poukázať na rôznu cenu podľa počtu dní nájmu, ktorá sa značne odlišuje. V danom prípade
poškodený nevedel vopred, na akú dobu so vozidlo požičiava, preto žalobca poskytuje jednotnú cenu

bez ohľadu na počet dní nájmu. Preto z predložených cenových ponúk iných autopožičovní nie je možné
prihliadať na cenu stanovenú na 1 deň a pod. Dokonca niektoré požičovne poskytujú vozidlá cez víkend
za vyššiu cenu, a to aj 2-násobne.

23. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ aj iné cenové ponuky sú dané na vozidlo X., je nutné rozlišovať

vozidlo s 2-litrovým motorom a 3-litrovým motorom, kedy je cena vyššia a ponuka spol. B. ponúka vozidlo
s2-litovýmvozidlom,pričomcenanájmuza1deňpresahovala100,-Eurtedacenu,ktorábolaoznámená
súdu, je s prihliadnutím na dĺžku nájmu 18 dní.
- súd priamo na pojednávaní mal zistené z internetu, že cena za 1 deň je 118,- Eur v spol. B.r pre vozidlo
X. s 2-litrovým motorom.

24. Teda pokiaľ žalovaný predložil cenové ponuky na preukázanie vykonania prieskumu trhu a nižšej
cenynájmu,súddanédôkazynepovažujezarelevantnéadostatočné,nakoľkojednakniejenichzrejmé,
ktorého obdobia sa týkajú, nie je zrejmé, či ide o požičovne v blízkosti sídla poškodeného, pričom z
ničohonevyplýva,žebolskutočnevykonanýprieskumtrhupriposkytnutíplnenia,tedavrozhodnejdobe.

Z predložených ponúk žalobcu vyplývajú aj iné ponuky vo vyššej cene než predložil žalovaný, teda je
zrejmé, že žalovaný predložil ponuky pravdepodobne predovšetkým s najnižšou cenou, hoci na trhu sú
nepochybne ponuky aj s vyššou cenou. Taktiež v daných ponukách predložených žalovaným, žalovaný
nezohľadnil, že cena nájmu cez víkend je niekoľkonásobne vyššia než cez pracovný deň. Dokonca z
predložených ponúk žalovaným nie je ani čitateľný názov autopožičovní a miesto/sídlo. V tejto súvislosti

súd zároveň poukazuje na to, že sám žalovaný predložil aj také cenové ponuky, ktoré sú dokonca vo
vyššejsume,nežjecenanájmustanovenáprepoškodeného,avšaknapriektomužalovanýurčilinúcenu
bez konkrétneho vysvetlenia, či výpočtu, a je možné iba predpokladať, že z konkrétnych ním vybraných
ponúk urobil priemer.25. Žalobca predložil svoj cenník, z ktorého vyplýva cena nájmu za dané vozidlo tak, ako je uvedené v
zmluve, t.j. 100,- Eur/deň a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur.

26. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predložil dostatok vzoriek a ceny sú porovnateľné, súd sa s týmto
nestotožňuje, nakoľko predložené vzorky sú väčšinou nečitateľné a pokiaľ aj sú čitateľné, nie je zrejmé,
akého obdobia sa týkajú a či sú to autopožičovne z blízkosti sídla poškodeného. Zároveň nemožno
súhlasiťanisporovnateľnosťoucien,keďžezponúkpredloženýchžalovanýmvyplývajúcenyvrozmedzí

od 75 Eur/deň - 144 Eur/deň, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za porovnateľné ceny. Taktiež
nemožno súhlasiť s postupom žalovaného, pokiaľ zabezpečené vzorky spriemeroval, nakoľko nejde o
objektívneurčenúcenu,keďžesizvolilvzorky snižšoucenouapod.Dokoncaajzrozsahucenydenného
nájmu zo vzoriek predložených žalovaným, t.j. 75,- Eur/deň - 144,- Eur/deň, možno konštatovať, že
„stredová“ cena je cca 109 Eur, čo je vyššia cena než dohodnutý nájom žalobcom.

27.Žalobca,ktorýbolvzmluvnomvzťahuspoškodenýmakoprenajímateľnáhradnéhovozidla,prehlásil,
že vo svojej podnikateľskej činnosti sa venuje odlišnej činnosti ako bežné autopožičovne, nakoľko
poskytuje náhradné vozidla tým, ktorých vozidla sú poškodené v dôsledku dopravnej nehody a k tomu
im zabezpečuje všetku potrebnú administratívu. Teda nejde o bežné autopožičovne, v ktorých si klienti
zapožičajú vozidlo na vopred známe obdobie a pri dlhšom období je možné vopred poskytnúť zľavu

a pod. V danom prípade žalobca poskytne - prenajme náhradné vozidlo na dobu, ktorá nie je vopred
známa, keďže nie je známa dĺžka trvania opravy a pod.

28. Súd skonštatoval, že žalovaný predložil prehľad cien, ktoré však nepreukazujú, či boli podkladom
určenia ceny žalovaným pri poskytnutí tejto náhrady poškodenému. Dokonca z nich ani nie je zrejmé,

z akého obdobia sú dané ponuky. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade nebola vopred známa dĺžka
trvania nájmu, preto nebolo možné vopred určiť cenu nájmu, či zľavu, v zmluve o prenájme bola riadne
dohodnutá cena za deň bez ohľadu na dĺžku trvania nájmu, teda bez ohľadu, či vozidlo bude prenajaté
len niekoľko hodín, či niekoľko dní.

29. Medzi stranami nebola sporná dĺžka nájmu, ale iba výška nájomného.

30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že cena denného nájmu je primeraná vzhľadom na
typ autopožičovne, keďže nie je vopred známa dĺžka nájmu, vzhľadom na typ vozidla a porovnateľná
s cenami iných autopožičovní. Nie je možné akceptovať postup žalovaného pri určení ceny nájmu

len z najnižších ponúk na trhu bez zohľadnenia ďalších skutočností, resp. určenie ceny napríklad
vypriemerovaním určených vzoriek. Postup žalovaného je tak účelový. Bolo nepochybné, že vzorky
predložené žalovaným sú v rozsahu od 75,- eur do 144,- eur a požičovňa, na ktorú žalovaný poukazoval
- B.r, ponúka vozidlo za 1. deň nájmu vo výške 118,- Eur. Súd zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal,
že skutočne vykonal prieskum trhu pri posúdení výšky plnenia, hoci v oznámení naň odkazuje. Teda ak

žalovaný namieta výšku dohodnutej ceny nájmu, nepreukázal relevantným a objektívnym spôsobom inú
cenu, keďže táto cena pri obdobnom vozidle je u rôznych požičovní v rôznej výške, podstatne nižšej,
ale aj podstatne vyššej. Preto nemožno konštatovať, že dohodnutá cena nájmu je neprimeraná, ale je
porovnateľná, cca ako priemerná cena. Nemožno zohľadňovať iba najnižšie ponuky, pričom poškodený
v zmysle ustálenej súdnej praxe ani nie je povinný vyhľadávať požičovňu s najnižšou sumou. Predsa

on je poškodený a po dopravnej nehode potrebuje čo najskôr náhradné vozidlo, aby mohol naďalej
vykonávať podnikateľskú činnosť bez obmedzenia, a nie sa zdržiavať prieskumom trhu a pod., pričom je
nepochybné, že v súčasnosti pre každý podnikateľský subjekt je vozidlo nevyhnutnosť. Súd teda posúdil,
že žalovaný bol povinný nahradiť nájom vo výške 100,- Eur/deň. Keďže žalovaný uhradil náklady nájmu
iba vo výške 87,68 Eur za deň, je povinný doplatiť rozdiel, t.j. (100 Eur -87,68 eur) x 19 dní.

31. Žalovaný teda nepreukázal, ako určil cenu denného nájmu náhradného vozidla. Súd zároveň
opätovne poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.

Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové
vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške
nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,... (rozsudok OS BA I
zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...)Prieskum trhu nemožno považovať za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom
vozidla, nakoľko je potrebné rozlišovať počet dní, keďže mnohé požičovne poskytujú zľavu na nájomnom
pri dlhšom prenájme, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe

konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé trvanie nájmu,
či 2 dni, či 30 dní a pod. a od toho sa logicky odvíja aj cena nájmu.

32. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla,
v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a

namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd
má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený ako podnikateľský subjekt
si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté
povinne zmluvným poistením žalovaného. Súd sa zaoberal účelnosťou, ktorú posúdil za opodstatnenú.
Žalovaný nenamietal dĺžku opravy a teda počet dní nájmu.

33. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne
za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom
na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných
rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších
skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť

žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené
v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia
byťnutneaúčelnevynaložené.Súdskonštatoval,ženákladybolivynaloženéajnutne,ajúčelne,nakoľko
boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v
zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo, teda vozidlo rovnakej triedy a v

primeranej výške. Pokiaľ sú určité rozdiely v cene medzi požičovňami, nemožno na úkor poškodeného
vypočítavať aritmetický priemer. Ten by bol možný pri určovaní škody odhadom, či zisťovaní hodnoty
napr. nehnuteľností a pod. Nemožno pre tento prípad určovať cenu nejakým aritmetickým priemerom
obvyklých cien obdobných vozidiel v rôznych požičovniach, keďže v danom prípade bolo konkrétne
vozidlo, konkrétna zmluva, konkrétny cenník. Nejde o žiadnu imaginárnu hodnotu, cenu nájmu, ale

o konkrétnu výšku. Samozrejme nemôže byť neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými
podobnými cenami. Žalobca preukázal, že cena prenájmu je obvyklá s cenou prenájmu obdobných
vozidiel. Pri posúdení primeranosti ceny nemožno prihliadať iba na najnižšie ponuky, a zároveň je
potrebné prihliadať aj na ponuky v blízkosti sídla poškodeného a okolnosti zabezpečenie náhradného
vozidla. Poškodený potreboval vozidlo v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda bezodkladne, pričom

bolo preukázané, že cena nájmu je obvyklá a primeraná, pričom sú na trhu aj nižšie ponuky, aj vyššie a
žalovaný nepreukázal opodstatnenosť ním určenej výšky ceny nájmu.

34. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných
vozidiel. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a

relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal skutočné
vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Následne predložené vzorky neznamenajú
vykonanie prieskumu trhu v rozhodnom čase. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie
ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či
aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla,

vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe
uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne
vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Pokiaľ žalovaný
v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou
povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil.

Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena požičovného bola stanovená prieskumom trhu,
ktorého skutočné vykonanie v rozhodnom období z ničoho nevyplýva a z predložených vzoriek vyplávajú
rôzne ceny v rozmedzí od 75 eur do 144 eur. Aj žalobca, aj sám žalovaný predložil výšku nájomného
iných požičovní, z ktorých vyplýva aj vyššia, či porovnateľná výška nájomného za obdobné vozidlá.

35. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je
opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom
vozidla. Žalovaný daný poplatok namietal s tým, že predsa čistenie vozidla je bežnou činnosťou, ktorá
sa vykonáva aj v prípade, že vozidlo nie je poškodené a preto táto činnosť nie je výlučne v príčinnejsúvislosti so škodovou udalosťou. Súd však poukazuje, že daný poplatok vyplýva jednak z cenníka, a
to ako poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, nejde výslovne len o čistenie, pričom je logické, že
prenajímateľ má náklady s odovzdaním vozidla a jeho prevzatím a pripravením vozidla jeho očistením

pre ďalšieho klienta. Z ničoho nevyplýva, že poškodený by také náklady mal aj so svojim vozidlom.
Je síce prirodzená starostlivosť každého vlastníka/držiteľa o svoje vozidlo, ale je predsa logické, že
autopožičovňa musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní vozidla, a to aj ohľadom
čisteniavozidlaatobezohľadunadĺžkupredchádzajúcehonájmu.Súdposúdil,žeideonákladyspojené
s prenájmom vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť.

36. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme
č. XX/XXXX zo dňa 15.08.2017, a to faktúrou č. XXXXXXX na sumu 1.930,- Eur za 19 dní s poplatkom
za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 14) Výška nájomného je v súlade s uzavretou
zmluvou o nájme č. XX/XXXX, a to 100,- Eur za deň, t.j. 19 dní x 100,- Eur + 30,- Eur = 1.930,- Eur.

37. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia
skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti
ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil,
čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany.
Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej

obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany
uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť výšky
denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany
podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku
8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené

tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej
ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené
a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť
iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj

neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“
najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 100,- Eur za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná.
Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd
vzhľadomnavykonanédokazovanienemaldôvodspochybňovaťapovažovaťzaneprimeranú.Dokonca
obidvoma stranami boli predložené ponuky nájmu iných požičovní, z ktorých vyplýva aj podstatne

vyššia cena nájmu pre vozidlo obdobnej triedy. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o
neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

38. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

39. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.665,92 Eur
je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 264,08 Eur uplatnená dôvodne
(uplatnená suma 1.930,- Eur - priznaná suma 1.665,92 Eur = žalovaná istina 264,08 Eur), a toto právo

bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

40. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený sizapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania
vozila opravy (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú
v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie

veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou
a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u
iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to,

že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému,
resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným
spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového
vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej

klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné
zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický
priemer,prípadneindividuálnevýpočtyzamestnancažalovaného.Poškodenýnemánijakúpovinnosť,na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.

Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením
inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné
požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve,
aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať a

po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávne a neopodstatnený.
41. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 07.10.2017, keďže dá sa predpokladať, že poistné šetrenie bolo ukončené
listom z 21.09.2017, aj keď výslovne to tam nie je uvedené a začala plynúť 15-dňová lehota na
poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.10.2017.

42. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/

43. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

44. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

45. Podľa § 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
§1:(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.
(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.§2: Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona
je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

46. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti
na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku
pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený
vystupoval v statuse právnickej osoby, ktorý bol nútený si prenajať vozidlo v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a v rámci podnikania mu vznikli náklady spôsobené škodcom poisteným u žalovaného. Preto

je nutné aplikovať Obchodný zákonníka, a to aj pre úroky z omeškania, aj pre náklady spojené s
uplatnením pohľadávky, a to bez ohľadu na náhradu daného plnenia upraveného predovšetkým v
občianskoprávnych predpisoch, a to všetko s poukazom na § 261 ods.9 Obchodného zákonníka. Súd
posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax,
preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia,

t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších
súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od
07.10.2017, keďže súd posúdil skončenie šetrenia žalovaným listom z 21.09.2017 a začala plynúť 15-
dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.10.2017. Žalovaný neopodstatnene neposkytol
plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by

bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až
doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 1.930,-
Eur najneskôr do 06.10.2017. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 264,08 Eur
(t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez
faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí

15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn.
2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto
názorom sa súd stotožňuje.) Súd teda priznal úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené, ako aj náklady
spojené s uplatnením pohľadávky, a to v zmysle obchodného zákonníka.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania
tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).