Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201793
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5718201793.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. T. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX R., 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX
R., proti odporkyni: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. XXXX/XX, XXX XX B., v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného

súdu Martin č.k. 10C/27/2018-26 zo dňa 07. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 10C/27/2018-26 zo dňa 07. júna 2018 p o t v r d z u j e .

Odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „CSP") zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného
opatrenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa
17.05.2018 domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho a obmedzujúceho nerušený prechod, prejazd a prístup
navrhovateľov cez pozemok parc. č. 18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 711 m2, k.ú. L., k

nehnuteľnostiam na ul. N. v L., a to k rodinnému domu pariacemu navrhovateľom súp. č. XX postavenom
na parc. č. 9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2 a k záhrade zriadenej navrhovateľmi
na časti tejto parcely, ako aj zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho nerušené užívanie tejto
záhrady, to všetko najmenej v trvaní až do prípadného právoplatného skončenia dodatočného konania
o dedičstve navrhovateľov a súdneho konania o zriadení vecného bremena. Navrhovatelia v podanom
návrhu uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX zapísanom na LV č.

XXX, k.ú. L. postavenom na prac. č. 9. Na časti uvedeného pozemku majú navrhovatelia zriadenú
malú prídomovú záhradu. K tomuto pozemku nie je doposiaľ založený list vlastníctva. K rodinnému
domu so záhradou majú navrhovatelia prístup a príjazd s motorovým vozidlom jedine cez pozemok
parc. č. 18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 711 m2, slúžiaci ako spoločný dvor pre majiteľov
okolitých nehnuteľností. Ani k tomuto pozemku nie je doposiaľ založený list vlastníctva. Odporkyňa ako
spoluvlastníčka susediaceho pozemku, napriek doposiaľ neusporiadaným majetkovoprávnym vzťahom

kdotknutýmnehnuteľnostiam,nelegálnepostavilaoplotenietak,ženavrhovateľomzamedzilaakýkoľvek
prechod, prejazd a prístup z cesty cez parc. č. 18 k ich rodinnému domu, a naviac oplotila tú časť
pozemku parc. č. 9, na ktorej majú navrhovatelia zriadenú záhradku.
3. Okresný súd po oboznámení sa s dôvodmi uvádzanými navrhovateľmi v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili
splnenie podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovaným neodkladným

opatrením by sa neodstránila porucha, keďže plot je už postavený a bráni navrhovateľom v prístupe
na pozemok a navrhovatelia nepreukázali žiadne iné konanie odporkyne, ktoré by ich obmedzovalo vužívaní predmetnej nehnuteľnosti. Na zabezpečenie sledovaného cieľa navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktorým má byť zabezpečenie prístupu a nerušeného užívania predmetných nehnuteľností
navrhovateľmi do času rozhodnutia v dedičskej veci, by bolo potrebné aktívne konanie odporkyne, nie

pasívne konanie spočívajúce v zdržaní sa určitého konania. To, že by bola odporkyni uložená povinnosť
zdržať sa určitého konania, by v danom prípade neriešilo vzniknutú situáciu.

4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v rade
1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd nariadi navrhované neodkladné opatrenie,

alternatívne žiadali zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Navrhovatelia uviedli, že nariadením neodkladného opatrenia tak, ako ho
žiadajú, by sa odstránila porucha, nakoľko odporkyňa okrem oplotenia pozemku pri vstupe na spoločný
pozemok zriadila bránu, ktorú zatvára, čím znemožňuje prechod a prejazd nie len k ich nehnuteľnosti,
ale aj k susediacim nehnuteľnostiam postaveným okolo pozemku parc. č. CKN 18. Akceptovali
názor súdu prvej inštancie o tom, že sa mali domáhať odstránenia plotu alebo zriadenia prístupu k

pozemku, v tejto súvislosti poukázali na aktuálne prebiehajúce konanie o nepovolenej stavbe - oplotenia
vystavaného odporkyňou, v ktorom navrhovatelia žiadajú odstránenie plota ako čiernej stavby. Vo
vzťahu k pozemkom, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, aktuálne už prebieha
dodatočné konanie o dedičstve pred súdnym komisárom JUDr. Vrlíkovou pod sp. zn. 17D/347/2018,
o ktorom zámere podať návrh na začatie konania navrhovatelia informovali súd už v rámci návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Odporkyňa doposiaľ využíva stav, kedy nie sú pozemky zapísane
v katastri nehnuteľností; po právoplatnom skončení konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa
navrhovateľ v rade 1/ ako neopomenuteľný dedič po poručiteľke stane spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, na základe čoho mu vznikne zákonné právo na tieto pozemky vstupovať ako aj právo
prejazdu a prechodu. Do toho času je však podľa názoru odvolateľov nevyhnutné upraviť pomery medzi

účastníkmi navrhovaným neodkladným opatrením. Nesúhlasili ani s názorom prvoinštančného súdu o
tom, že navrhované neodkladné opatrenie by vo vzťahu k vzniknutej situácii nič neriešilo. Odporkyňa
okrem toho, že nezákonne postupne oplocuje ich záhradku, poškodzuje aj ich zeleninu a stromy.

5.Odvolacísúdpostupompodľa§329ods.1druhávetaCSPdoručilodporkyni odvolanienavrhovateľov

spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré však adresát v stanovenej lehote
nereagoval.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario

toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave civilného sporového konania, keď v rozhodnutí na
označenie procesných strán použil pojmy „navrhovateľ", „odporca", namiesto „žalobca", „žalovaný", ako
sa to uvádza v prvoinštančnom rozhodnutí, dávajúc tým najavo, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia bol podaný pred začatím konania.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Vo vzťahu k dôvodom odvolania, na podporu správneho záveru prvoinštančného súdu o nesplnení
zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd upriamuje
pozornosť na dôvody uvedené nižšie.

10. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,

či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy účinnej do 30.06.2016, v zmysle Civilného sporového poriadku (účinný od 01.07.2016) sa upúšťa
od koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; v odôvodnených prípadoch je prípustná zhoda petitu
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej

ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie

vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

15. Navrhovatelia sa v danom prípade domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola odporkyni
uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho a obmedzujúceho nerušený
prechod, prejazd a prístup navrhovateľov cez pozemok parc. č. 18 o výmere 711 m2, k.ú. L., doposiaľ
nezapísanej na liste vlastníctva (list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený) a zároveň
sa domáhali, aby bola odporkyni uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho

nerušené užívanie záhrady zriadenej na časti parcely CKN č. 9, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. L.. Z
uvedeného dôvodu bolo namieste skúmať potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
V rámci konania o neodkladnom opatrení, v zmysle vyššie formulovaných zásad, bolo možné skúmať
dôvodnosť vznesenej požiadavky (návrhu) navrhovateľov len na základe nimi prednesených tvrdení, a
to bez naplnenia kontradiktórneho princípu sporového konania.

16. K preukázaniu existencie pomerov (ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené) ako
jednej zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že tieto
pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov - regulácia faktických pomerov je z povahy a
účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyučená. Navrhovatelia podľa názoru odvolacieho súdu v časti,

v ktorej sa podaným návrhom domáhajú úpravy pomerov medzi nimi a odporkyňou v súvislosti s
právom nerušeného prechodu, prejazdu a prístupu cez pozemok parc. č. 18 o výmere 711 m2, k.ú.
L., nepreukázali existenciu právneho pomeru k týmto nehnuteľnostiam - z listín predložených súdu
navrhovateľmi má súd osvedčené, že navrhovatelia zatiaľ nedisponujú vlastníckym právom k parcele č.
18 o výmere 711 m2, k.ú. L. ani iným právom, z ktorého by im právo nerušeného prechodu, prejazdu

a prístupu cez predmetnú parcelu vyplývalo. V časti podaného návrhu, v ktorej navrhovatelia žiadali
formou neodkladného opatrenia zabezpečenie nerušeného užívania záhrady na parc. č. 9 o výmere 268
m2, k.ú. L., a tým spôsobom povinnosti odporkyne zdržať sa konania, ktorým by bolo do nerušeného
užívania navrhovateľov zasiahnuté, navrhovatelia existenciu právnych pomerov rovnako nepreukázali.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. L. mal súd osvedčené, že navrhovatelia sú vlastníkmi rodinného domu

súp. č. XX, avšak navrhovatelia neosvedčili svoje vlastnícke právo k „prídomovej záhrade".17. Navrhovatelia v danom prípade neosvedčili ani ďalšiu zákonnú podmienku pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keď neosvedčili bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by im mohla bez dočasnej
provizórnej ochrany formou neodkladného opatrenia vzniknúť.

18. Na uvedenom právnom závere súdu nemohli nič zmeniť ani navrhovateľmi produkované tvrdenia
o konaní odporkyne, majúcom za následok poškodenie zeleniny a stromov navrhovateľov, ako ani
tvrdenia o tom, že odporkyňa na spornom oplotení zriadila bránku, ktorú zatvára (uzamyká), ktoré
tvrdenia navrhovatelia produkovali až v podanom odvolaní. Z podaného odvolania je zrejmé, že

navrhovateľom nič nebránilo uvedené tvrdenia, za účelom preukázania opodstatnenosti podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predložiť súdu už spolu s podaným návrhom, príp. počas
konania na prvoinštančnom súde.

19. Pre odvolacie konanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý
vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou

pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to
za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva,
že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v

konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno
uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373
ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolatelia doplnili svoju právnu argumentáciu v prebiehajúcom konaní o

tvrdenia uvedené vyššie až v odvolacom konaní, na tieto odvolací súd už neprihliadal. Jednalo sa
totiž o prostriedok procesného útoku, ktorého zamýšľaným účelom bolo preukázanie opodstatnenosti
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré mohli navrhovatelia nepochybne predložiť
už v štádiu prvoinštančného konania, t.j. pred rozhodnutím okresného súdu o ich návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Keďže navrhovatelia tieto prostriedky procesného útoku vniesli do konania až

v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ich už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP. Okrem toho netreba opomínať fakt, že pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP).

20. Posúdením návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj navrhovateľmi
podaného odvolania podľa ich obsahu je zrejmé, že zamýšľaným účelom navrhovanej úpravy je v danom
prípade vyriešenie faktického stavu vzniknutého konaním odporkyne, ktorá bez akéhokoľvek právneho
podkladu na parcele č. č. 18 o výmere 711 m2, k.ú. L. postavila plot, ktorý navrhovateľom znemožňuje
prechod k ich rodinnému domu a záhrade. Prvoinštančný súd v danom prípade správne poukázal na

nedôvodnosť riešenia vzniknutého stavu navrhovaným neodkladným opatrením; ako vhodným právnym
inštrumentom proti takémuto svojvoľnému konaniu odporkyne sa javí vyvolanie konania na stavebnom
úrade (ktoré konanie podľa tvrdení navrhovateľov aktuálne prebieha). Zároveň prvoinštančný súd vo
svojom rozhodnutí správne poukázal na eventuálny následok nariadenia neodkladného opatrenia v
zmysle podaného návrhu, ktorý by fakticky nijakým spôsobom neriešil spornú situáciu, ktorá medzi

navrhovateľmi a odporkyňou vznikla (bližšie odsek 13. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie).

21. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľov na jeho

vydanie ako vecne správne p o t v r d i l .

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporkyni ako úspešnej
procesnej strane odvolacieho konania nárok na ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisového materiálu

totiž vyplýva, že odporkyni v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve
to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd),
mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri
striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázovérozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vovecilenonárokunanáhraduadruhéažnáslednérozhodnutieprvoinštančnéhosúduovýškenáhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu,

a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa

28.02.2018

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).