Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 9, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215823
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115215823.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Kuzmányho 18, Žilina, IČO: 30 841 283, proti
žalovanému: W.. C. T.Í., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XX, Ž., o uloženie povinnosti,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný odovzdať žalobcovi obchodné a účtovné doklady a dokumenty žalobcu, a to: hlavnú
účtovnú knihu spoločnosti žalobcu, daňové priznanie podané za žalobcu za rok 2010 a 2011, osvedčenie

o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla (šedá kartička) a osvedčenie o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty (ružová kartička), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 21.05.2015, doručeným Okresnému

súdu Žilina dňa 21.05.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti podať daňové priznanie
za spoločnosť žalobcu a odovzdať likvidátorovi všetky obchodné a účtovné doklady a dokumenty
spoločnosti žalobcu. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je v likvidácii a žalovaný ako konateľ
spoločnosti bol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie pred vstupom do likvidácie a
odovzdať všetky dokumenty likvidátorovi. Následne svoj návrh na výzvu súdu opravil tak, že špecifikoval
doklady, ktoré požadoval vrátiť, pričom pôvodne požadoval, aby tieto doklady boli vrátené likvidátorovi,

keďže likvidátor je ten, ktorý toho času koná za spoločnosť.

2. Uznesením zo dňa 05.10.2015 bolo konanie o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému
podať daňové priznanie za spoločnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom
spoločnostidolikvidácieaskončilodňompredchádzajúcimdňujejvstupudolikvidácie,t.j.zazdaňovacie
obdobie od 01.01.2012 do 09.04.2015, zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2015.

3. Predmetom konania tak zostal len žalobný návrh na uloženie povinnosti odovzdať likvidátorovi všetky
obchodné a účtovné doklady a dokumenty spoločnosti žalobcu, ktoré špecifikoval vo svojom podaní
zo dňa 02.09.2015 tak, že požadoval hlavnú účtovnú knihu spoločnosti žalobcu, daňové priznanie za
rok 2010 a 2011, osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla (šedá kartička) a
osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (ružová kartička). (l.č. 23 obsahu spisu)

4. Vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie dňa 04.02.2016, ktoré bolo napadnuté odvolaním a odvolacím
súdom bolo rozhodnutie zrušené s tým, že odvolací súd poukázal na to, že hoci došlo k špecifikácii
petitu na výzvu súdu, prvostupňový súd sa s touto úpravou nevysporiadal v rozhodnutí, hoci správne
postupoval, keď žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov. Zároveň poukázal na formuláciu výroku
a vymedzenie okruhu sporových strán, keďže žalovanému bola uložená povinnosť vrátiť doklady

likvidátorovi, ktorý však nie je stranou v konaní.5. Súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu, ktorého názorom je súd viazaný a v danej
veci nariadil ústne pojednávanie na 09.06.2017, pričom predmetom konania bolo uloženie povinnosti v
zmysle § 137 a) CSP. Na pojednávanie sa dostavil iba žalovaný s tým, že žalobca ospravedlnil svoju

neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

6. Žalobca písomnými podaniami doručenými súdu pred nariadeným pojednávaním v zmysle
vysloveného názoru odvolacieho súdu a na výzvu súdu upravil petit tak, že požadoval zaviazať
žalovaného vrátiť doklady špecifikované v podaní z 02.09.2015, a to žalobcovi. Súd uvedenú úpravu

neposúdil ako zmenu návrhu, ale ako úpravu/opravu petitu, keďže išlo o úpravu/opravu na základe
výzvy súdu a čo sa týka určenia subjektu, komu má žalovaný odovzdať doklady, súd to považoval za
upresnenie subjektu v súlade s označením strany konania, ktorou je žalobca a nie likvidátor, hoci koná
za spoločnosť, ktorá je v likvidácii a z obsahu žaloby tieto skutočnosti vyplývajú.

7. Žalovaný sa podaním zo dňa 30.07.2015, doručeným súdu dňa 03.08.2015, vyjadril tak, že žalobný

návrh žiadal zamietnuť s tým, že nemôže vydať žiadne doklady spoločnosti žalobcu, nakoľko vstup
spoločnosti do likvidácie považuje za účelový a poškodzujúci majetkové práva jeho osoby a tichých
spoločníkov a tretích osôb. Následne žalovaný v podanom odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 04.02.2016
uviedol, že nevedel o valnom zhromaždení, na ktorom bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti,
ani členovia dozornej rady neboli pozvaní a valné zhromaždenie bolo v rozpore so spoločenskou

zmluvou. Zároveň menovaný likvidátor si nesplnil povinnosti v zmysle § 74 Obchodného zákonníka,
keďže nezaslal účtovnú súvahu a prehľad o imaní každému spoločníkovi. Nemal vedomosť ani o tom,
že spoločnosť bola daná do likvidácie. Požadované doklady preukazujú spôsob nadobudnutia majetku
spoločnosti žalobcu, preto má obavu, že keď ich odovzdá, stratia sa a tým, že ich zadržiava, bráni tak
ukončeniu likvidácie.

8. Súd vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa žalovaného a prečítaním listinných dôkazov ktoré
tvoriaobsahspisovéhomateriálu.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázanýnasledovný
skutkový stav:

9. Podľa uvedenia likvidátora žalobcu, spoločnosť bola uzneseniami prijatými na valných
zhromaždeniach dňa 05.04.2012 a 25.05.2012, zrušená a žalobca vstúpil do likvidácie ku dňu
10.04.2012. Zároveň bol ustanovený likvidátor - W.. I..T., ktorému bol povinný žalovaný ako konateľ
spoločnosti, odovzdať všetky obchodné a účtovné doklady a dokumenty žalobcu. Žalovaný však napriek
opakovanej výzve, predmetné doklady a dokumenty neodovzdal.

10. Podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je v likvidácii, pričom likvidátorom bol
ustanovený W.. I. T. od 10.04.2012, ktorý v mene spoločnosti koná samostatne. Žalovaný bol konateľom
spoločnosti a zároveň bol aj spoločníkom. V súčasnosti spoločníkom spoločnosti je už len Ľ..Š.W. a
taktiež žalovaný už nie je ani konateľom žalobcu.

11. Žalovaný výslovne potvrdil, že predmetné doklady a dokumenty má k dispozícii, ale odmieta ich
vydať žalobcovi, či likvidátorovi, nakoľko má za to, že valné zhromaždenie konané v roku 2012 bolo v
rozpore so zákonom, bolo to na základe rozhodnutia jednej osoby bez prizvania tichých spoločníkov,
či dozornej rady. Spoločnosť bola daná do likvidácie, hoci v tom čase podľa neho majetok spoločnosti

bol viac ako 8 mil. Eur. Preto na jednom z pojednávaní navrhol, aby sa stretli tichí spoločníci, dozorná
rada, spoločníci, toto všetko si vykonzultovali, lebo valné zhromaždenie, na ktorom bola spoločnosť
zrušená s likvidáciou, považuje za neplatné. Zároveň uviedol, že tieto všetky požadované dokumenty
a doklady spoločnosti žalobcu predloží na danom stretnutí. Výslovne uviedol, že všetky tieto doklady
má k dispozícii, len si chráni svoj majetok, keďže valné zhromaždenie považuje za neplatné. Zatiaľ však

dokladyneodovzdal,hocijehofunkciaskončila,keďžebolodvolanýazároveňfunkciakonateľaprešlana
likvidátora v zmysle § 70 ods.3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pôsobnosť štatutárneho orgánu
prechádza na likvidátora. Nepochybné však je, že žalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný, a preto nie
je žiadny dôvod, aby si ponechával dokumenty spoločnosti.

12. Súd mal zistené, že tomuto konaniu predchádzalo súdne konanie o neplatnosť valného
zhromaždenia žalobcu v roku 2012, na ktoré poukazoval žalovaný, ale žaloba bola okresným súdom v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zamietnutá a konanie je právoplatne skončené.13. Je nepochybné, že do obchodného registra bol riadne vykonaný zápis, z ktorého vyplýva, že
spoločnosť žalobcu je v likvidácii, v mene ktorej koná menovaný likvidátor, ktorý však ku svojej činnosti
potrebuje predmetné účtovné doklady. Súd nezistil žiadny dôvod spochybňovať tento zápis.

14. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je neplatnosť valného zhromaždenie a súd nemôže
v tomto konaní prejudiciálne skúmať platnosť uznesenia valného zhromaždenia žalobcu v roku 2012,
pričom je nepochybné, že súdne konanie o neplatnosť už bolo vedené a je právoplatne skončené.

15. Súd nezistil ani žiadne dôvody pre spochybnenie likvidácie žalobcu. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s
likvidáciou, či postupom žalobcu, mal možnosť domáhať sa svojich práv v inom konaní, k čomu aj
podľa vyššie uvedeného došlo, ale k vysloveniu neplatnosti uznesenia, ktorým bola spoločnosť daná do
likvidácie s ustanovením likvidátora, nedošlo a žalovaný v takom prípade musí akceptovať rozhodnutie
spoločnosti. Súd nemal zistené, či preukázané nejaké ďalšie konanie, v rámci ktorého sa žalovaný
domáha svojich práv.

16. Žalovaný opakovane tvrdil, že nemá dôveru v likvidátora, valné zhromaždenie považuje za neplatné.
Zároveň uvádzal, že sa chce s ním dohodnúť, ale bojí sa, aby dané doklady sa nestratili, nakoľko má
za to, že spoločnosť má majetok a nie je dôvod na likvidáciu. Z ničoho však nevyplýva žiadny pokus
o nejakú dohodu z jeho strany. Nepochybné je, že doklady má k dispozícii. Na jednej strane tvrdí, že

chce ich vrátiť, ale na druhej strane tvrdí, že nemá dôveru v likvidátora a bojí sa mu doklady odovzdať,
aby likvidácia nebola ukončená.

17. Z vyjadrení žalovaného pred súdom vyplýva (viď zvukové záznamy z pojednávaní), že si je vedomý
svojej povinnosti odovzdať dané požadované doklady, na ktoré má likvidátor opodstatnený nárok. Je

však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný odmieta tieto doklady vrátiť z dôvodu, aby zabránil likvidácii,
nakoľko spôsob konania likvidátora považuje za rozporný so zákonom, a preto sa chce brániť a
zachrániť existenciu spoločnosti žalobcu, predmetom tohto konania, ako ani zatiaľ žiadneho iného, nie
je domáhanie sa takých nejakých práv žalovaným, ale predmetom tohto konania je uloženie povinnosti
žalovanému vrátiť/odovzdať predmetné účtovné doklady žalobcu, ktorými nepochybne disponuje.

18. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že chráni si svoj majetok, pričom v danej spoločnosti už nie je
ako konateľom, ani spoločníkom. Pokiaľ spoločnosť vstúpila do likvidácie a nebola vyslovená neplatnosť
takého uznesenia valného zhromaždenia, musí toto akceptovať a nie svojvoľne považovať uznesenie
za neplatné a neakceptovať likvidáciu spoločnosti. Dokonca žiadne iné právne inštitúty na ochranu jeho

práv nevyužil, čo on sám potvrdil.

19. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný, aj keď si je vedomý svojej povinnosti, napriek tomu
odmietavydaťpožadovanédoklady,pričomzároveňuviedol,ževdanejveci,akbudenejakérozhodnutie
(čo bolo vyhlásené dňa 09.06.2017), dá odvolanie aj voči tomuto rozhodnutiu, aby sa natiahol čas,

aby sa mohol brániť. (hoci zatiaľ žiadny inštitút nevyužil, žiadne iné konanie nie je vedené). Teda hoci
žalovaný si je vedomý svojej povinnosti, koná špekulatívne s cieľom znemožniť ukončenie likvidácie
spoločnosti žalobcu. Avšak slovenský právny poriadok poskytuje dostatočné množstvo inštitútov na
ochranu práv a to aj žalovaného, avšak tieto zatiaľ nevyužil a nie je dôvod jeho konania „naťahovať čas".
Z ničoho nevyplýva ani návrh na odvolanie likvidátora,.... Pokiaľ žalovaný sa chce domáhať nejakých

práv ohľadom likvidácie, tie nie sú predmetom tohto konania, čo si žalovaný nevie/nechce uvedomiť.

20. Keďže uznesenie valného zhromaždenia, ktorým spoločnosť bola zrušená s likvidáciou a bol zvolený
likvidátor, nebolo súdom vyhlásené za neplatné a ani v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia sa neviedlo
žiadne také súdne konane, súd vychádzal z údajov v obchodnom registri, podľa ktorého spoločnosť je

zrušená s likvidáciou a v mene spoločnosti koná likvidátor od vstupu do likvidácie, t.j. od 10.04.2012.

21. Je nepochybné, že žalovaný má predmetné dokumenty a doklady spoločnosti žalobcu, čo výslovne
pred súdom potvrdil a je nepochybné, že svojvoľne neakceptuje rozhodnutie žalobcu o vstupe do
likvidácie bez akéhokoľvek vyslovenia súdu o neplatnosti takého uznesenia a teda svojvoľne tieto

doklady zadržiava, hoci vstupom spoločnosti do likvidácie konateľ už nekoná v mene spoločnosti,
ale na jeho miesto nastupuje likvidátor, ktorý k svojej činnosti potrebuje obchodné a účtovné doklady
spoločnosti. Tieto však likvidátorovi neodovzdal, v dôsledku čoho bráni likvidátorovi v plnení jeho
zákonných povinností.22. Podľa § 70 ods.2 Obchodného zákonníka spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia,
ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom

"v likvidácii".

23. Podľa § 70 ods.3 veta prvá Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza
na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 71.

24. Podľa § 71 ods.1, veta prvá Obchodného zákonníka likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako
likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo
stanovy neurčujú inak.

25. Podľa § 71 ods.7 Obchodného zákonníka za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým
istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

26. Podľa § 72 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony
smerujúce k likvidácii spoločnosti.

27. Podľa § 74 Obchodného zákonníka likvidátor zostaví ku dňu vstupu do spoločnosti do likvidácie

účtovnú súvahu je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.

28. Podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so

stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

29. Podľa § 131ods.5 Obchodného zákonníka právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné
pre každého.

30. Podľa § 135 ods.1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o

záležitostiach spoločnosti.

31. Z citovaných zákonných ustanovení vyplývajú povinnosti nielen likvidátora, ale aj konateľa, pričom
je nepochybné, že likvidátor pre výkon svojej činnosti nevyhnutne potrebuje účtovné doklady, ktoré
mu však žalovaným neboli predložené, hoci nimi disponuje, ako sám potvrdil. Žaloba o neplatnosť

valného zhromaždenia bola zamietnutá a žiadna ďalšia nebola podaná v zákonom stanovenej lehote,
preto uznesenie zostáva v platnosti, a to bez ohľadu na to, že žalovaný ho svojvoľne neakceptuje,
pričom nevyužil žiadne iné právne inštitúty, trvá iba na svojej nedôvere k likvidátorovi, uznesenie valného
zhromaždenia považuje za neplatné, ale na ochranu svojich práv je nečinný. Žalovaný už nemôže
vystupovať ako štatutárny zástupca, preto je povinný odovzdať všetky doklady žalobcu, ktoré sú zároveň

potrebné k výkonu funkcie likvidátora, a to bez ohľadu na to, či akceptuje likvidáciu alebo nie. Pokiaľ
neakceptuje, má dostatok právnych inštitútov, ktoré však nevyužil okrem žaloby na neplatnosť žaloby.
Dokonca tým, že už nie je ani konateľom, je nepochybnou povinnosťou tieto doklady vrátiť žalobcovi,
na ich dispozíciu nemá žiadny právne relevantný dôvod.

32. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaný bol konateľom žalobcu, avšak bol odvolaný na valnom
zhromaždení, čo bolo medzi stranami konania nesporné a výslovne potvrdené, preto súd osobitne
túto skutočnosť nedokazoval s poukazom na § 151 CSP. Dané uznesenie nebolo určené súdom za
neplatné. Keďže žalovaný už nie je konateľom spoločnosti žalobcu, nie je žiadny právny dôvod na to,
aby zadržiaval doklady spoločnosti žalobcu, a to bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je v likvidácii a

je jeho povinnosťou tieto doklady vrátiť žalobcovi, pričom zároveň sú nevyhnutné pre úkony likvidátora.
Tým, že žalovaný ich odmieta vrátiť, zadržiava ich neoprávnene.33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na citované právne predpisy a vzhľadom na to, že
žalovaný disponuje s požadovanými dokladmi a dokumentami spoločnosti žalobcu, ktoré mu ich odmieta
svojvoľne vydať, súd posúdil, že žalobný návrh je opodstatnený a uložil žalovanému požadovanú

povinnosť vydať žalobcovi všetky obchodné a účtovné doklady a dokumenty tak, ako bolo špecifikované
vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

35. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany konania. Tvrdený skutkový stav nebol nikým a ničím relevantným spochybnený. Hoci v právnych
predpisoch nie je výslovne uvedená povinnosť konateľa odovzdať účtovné doklady likvidátorovi, či

žalobcovi, táto povinnosť však nepochybne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, v zmysle
ktorých - keďže spoločnosť žalobcu je v likvidácii, likvidáciu vykonáva likvidátor ako štatutárny orgán,
ktorýrobívmenespoločnostiúkonysmerujúceklikvidáciispoločnosti,kčomupotrebujeúčtovnédoklady
na zostavenie likvidačnej účtovnej súvahy v zmysle § 74 OBZ, pričom ustanovením likvidátora do
funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Z toho dôvodu je

potrebné, aby mal k dispozícii účtovné doklady a teda je povinnosťou žalovaného ako bývalého konateľa
žalobcu tieto doklady odovzdať žalobcovi. Táto povinnosť vyplýva aj z toho dôvodu, že žalovaný už
nie je konateľom a teda štatutárnym orgánom žalobcu a neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby
akékoľvek doklady žalobcu zadržiaval. To znamená, že tieto doklady je povinný odovzdať žalobcovi
bez ohľadu na to, či žalobca je v likvidácii a má menovaného likvidátora, nakoľko už nie je štatutárnym

orgánom, keďže bol odvolaný.

36. S poukazom na uvedené súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky,
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

39. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

41. Podľa čl.4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,

právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

42. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd v zastavenej časti nepriznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania, nakoľko k zastaveniu došlo pred prvým pojednávaním a to v čase odstraňovaniavád a do toho času ani z ničoho nevyplýva, že by žalovanému vznikli nejaké trovy s tým spojené. S
poukazom na čl. 4 CSP a § 257 CSP súd posúdil, že nie je dôvod priznať náhradu trov v danej časti
žalovanému, a to aj vzhľadom na predmet konania a na časový úsek zastavenia konania - pred prvým

pojednávaním a na základe úvahy súdu. V časti, ktorá zostala predmetom konania, žalobca bol plne
úspešný, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu ako plne úspešnej
strane v konaní, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

43. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a to v zmysle intencií odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).