Rozsudok – Život a zdravie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010071
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418010071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich

Ľubice Horváthovej a Ing. Štefana Migaľu v trestnej veci proti obžal. O.Á. Z. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného

O.na Z., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Palárikove, trvale bytom B. E. K. XXXX,
Bratislava,

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 2Pv 481/17, zo dňa 16.02.2018 pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
dňa 10.12.2017 o 13.25 h v kuchyni rodinného domu v Bratislave, B. E. K., chatovej oblasti R. P., B.
Č.. XXXX, po predchádzajúcej hádke s bývalou manželkou, poškodenou Ing. A. Z., mával kuchynským

nožom pred tvárou poškodenej a povedal jej, aby vypratala jeho polovicu domu, lebo inak uvidí, čo jej
spraví,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. O. Z. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej Ing. A. Z., výsluchom svedka A. Z., oboznámením
listinných dôkazov a prehratím zvukového záznamu.

Obžalovaný O. Z. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného trestného činu.
K veci uviedol, že v inkriminovaný deň si varil večeru do práce. Po príchode poškodenej do kuchyne
jej povedal, že si neželá, aby do jeho misky dávala žrádlo pre psa. Povedal jej aj to, že je špinavá
infekčná žena aby nechytala jeho veci do rúk. On si išiel variť kávu, ktorú otváral nožíkom a poškodená
mu povedala že na neho zavolá policajtov, že sa jej vyhrážal nožom. Poškodená mu hovorila, že mu
vyhádže tašky s papierom, na čo on jej povedal, že keď mu ona vyhádže tašky, tak on jej vyhádže veci z

vedľajšejmiestnosti,lebopolkadomujejeho.Natoišlapoškodenávolaťpolicajtov.Poškodenejsanijako
nevyhrážal ani v čase údajného skutku, ani predtým, nezahnal sa na ňu nožom a nežiadal od nej aby
vypratala polku domu. S poškodenou v čase incidentu komunikoval miernym hlasom. Vzdialenosť medzi
ním a poškodenou bola asi tri štvrte metra, s nožom na poškodenú nemieril, ani sa sním na ňu neotáčal,bol k nej otočený chrbtom keď držal nôž v ruke. Keď poškodená volala policajtov bola vonku, dvere boli
pootvorené a počul jej slová „Nie, neublížil mi“. Po telefonáte poškodenej s políciou táto normálne stála,
neodpadávala. V čase skutku nebolo medzi ním a poškodenou vysporiadané BSM.

Svedkyňa-poškodená Ing. A. Z. uviedla, v inkriminovaný deň chcela ísť k synovi na obed a ako
prechádzala cez kuchyňu, kde bol obžalovaný, tak tento začal na ňu kričať, že naposledy dala do jeho
misky ryžu pre psa. Povedal, jej, že je špinavá, infekčná a že mu má vypratať polku domu. Ona mu
povedala, že nič vypratávať nebude, lebo nemajú určené, koho je ktorá polovica domu. Obžalovaný k

nej pristúpil s nožom v ruke a začal jej akoby mávať do tváre a povedal, aby vypratal jeho polovicu domu,
inak uvidí, čo je spraví. Ona sa strašne zľakla a zavolala políciu. Potom vonku so synom, ktorému tiež
volala čakala na príchod polície. Keď mal obžalovaný v ruke nôž naznačoval bodanie cca 4 krát smerom
na jej tvár a čepeľ noža sa dostala k jej tvári na 20-30 cm. Pocítila vtedy reálnu obavu o svoj život, mala
strach, rozplakala sa. Keď volala políciu, ešte sa nachádzala v kuchyni s obžalovaným a tento sa jej
smial, a hovoril že je bláznivá, aby ju prišli zobrať. Keď volala na políciu mala zlomený hlas. Napriek

tomu, že sa obžalovaného bála, po incidente z domu nepodišla a ešte v jeho prítomnosti telefonovala na
políciu. Polícii povedala, aby jej prišli pomôcť, že sa na ňu obžalovaný zaháňa nožom. Nepamätá sa či
povedala polícii aj dôvod, prečo sa na ňu zaháňal nožom. Pred skutkom mávala s obžalovaným slovné
konflikty, nemali vysporiadané BSM a volala na neho aj políciu. Tí to s obžalovaným vybavili dohovorom.

Svedok A. Z. uviedol, že mu volala mama, aby prišiel dole. Mama bola vystrašená, bolo jej na odpadnutie
a povedala mu, že sa jej otec vyhráža. Mama stála pri bránke, v jeho prítomnosti políciu nevolala.
K okolnostiam skutku hovorila nesúvisle, povedala, že obžalovaný mával nožom, že uvidí. Príčinou
konfliktu mala byť nejaká miska, kam mama dala psovi ryžu. Mama spomínala, že obžalovaný chcel,
aby vypratala polovicu domu, ale to už trvalo dlhšie. Medzi mamou a otcom nebol už žiadny vzťah, boli

tam len nadávky. Aj on s otcom prestal komunikovať. Keď on prišiel dole, za mamou, otca nevidel, videl
ho až po tom, ako ho policajti brali z domu. Otca sa on nepýtal čo sa tam vlastne stalo.

Zlistinnýchdôkazovsúdoboznámilprotokoloohliadkemiestačinunafotoktorejjezachytenýkuchynský
nôž s čiernou rúčkou. Protokol o dychovej skúške na alkohol z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase

skutku nebol pod vplyvom alkoholu. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 4Pc 11/2017 zo
dňa 03.10.2017, právoplatného dňa 16.10.2017 vyplýva, že manželstvo obžalovaného a poškodenej
bolo rozvedené. Z policajného záznamu zo dňa 16.10.2017 vyplýva, že poškodená podávala na
obžalovaného oznámenie za to, že 16.10.2017 jej mal nadávať. Z prepisu telefonátu poškodenej na
políciu zo dňa 10.12.2017 vyplýva, že táto polícii povedala, že sa jej bývalý manžel vyhrážal nožom a je

to pravda. Uviedla, že obžalovaný sa smeje, že je bláznivá a má ísť na vyšetrenie. Z posudkov
a registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri trestov jeden záznam, ale hľadí sa na
neho akoby nebol odsúdený. Za nadávky voči poškodenej zo dňa 16.10.2017 dostal pokarhanie.

Súd oboznámil aj zvukovú nahrávku telefonátu poškodenej na políciu po skutku z obsahu ktorej je

zrejmé, že prepis hovoru zodpovedá uvedenej nahrávke, hlas poškodenej nie je zlomený, nie je
vystrašený, je vyrovnaný, poškodená neplače, práve naopak verbálne sa dožaduje príchodu polície,
vysvetľuje miesto, kde sa chata nachádza, ale nepopisuje čo sa stalo v čase skutku medzi ňou a
obžalovaným, len zdôrazňuje, že je pravda, že sa jej mal vyhrážať nožom. Potvrdzuje to, že obžalovaný
v čase telefonátu na ňu neútočil, len sa jej smial.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný celkom jednoznačne ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel, že by
sa uvedený skutok stal, vypovedal identicky, svoje výpovede nemenil. Potvrdil, že v čase kedy sa mal
skutok stať mal v ruke nôž, ale otváral s ním kávu a bol otočený k poškodenej chrbtom. Poprel, že by
sa jej nožom vyhrážal, alebo ju s nožom v ruke nútil, aby vypratala polovicu domu.
Poškodená uviedla, že obžalovaný k nej pristúpil s nožom v ruke a začal jej akoby mávať do tváre a

povedal, aby vypratala jeho polovicu domu, inak uvidí, čo je spraví. Uvádzala že sa veľmi preľakla, že
plakala, že pri telefonáte na políciu mala zlomený hlas. Toto tvrdenie poškodenej však nezodpovedá
zvukovej nahrávke, z ktorej jednoznačne vyplýva, že poškodená neplakala, hlas nemala zlomený a jej
hlas už vôbec nepôsobil vystrašene. Poškodená policajtom nepovedala že obžalovaný ju vydiera, abyvypratala polovicu domu, nepovedala, že by sa jej nožom vyhrážal zabitím, ujmou na zdraví, alebo inou
ťažkou ujmou. Len cielene zdôrazňovala že to, že sa jej vyhráža je pravda.
Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že z konania obžalovaného mala strach. To však nezodpovedá

jej konaniu po skutku, kedy bez akýchkoľvek obáv z obžalovaného zotrvala s ním v kuchyni domu, a
pred obžalovaným vybrala svoj telefón a pred obžalovaným začala volať políciu. Ak by poškodená mala
z obžalovaného strach, určite by vyšla z domu von a tam volala políciu, alebo by vyhľadala pomoc syna,
ktorý býva vo vedľajšom dome. To však neurobila, konala jednoznačne tak, že z jej správanie vyplýva,
že z obžalovaného žiadny strach nemala. To nesvedčí tomu, že by pred telefonátom zažila taký šok, ako

uvádzala, že sa pred jej tvárou obžalovaný zaháňal nožom a hrozil jej.
SvedokA.Z.neboločitýmsvedkomincidentu.Oskutkusadozvedellensprostredkovaneodpoškodenej,
pričom uviedol, že to, že obžalovaný chcel, aby poškodená vypratala polovicu domu, už trvalo dlhšie.
Pri hodnotení uvedených výpovedí je potrebné uviesť, že medzi poškodenou a jej synom na jednej
strane a obžalovaným na strane druhej, sú narušené vzťahy, je medzi nimi nepriateľstvo. Po rozvode
manželstva nemá poškodená s obžalovaným vysporiadané majetkové vzťahy a nakoľko bývajú v jednej

domácnosti ich spolužitie prináša rad konfliktov a nezhôd.
Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení sp.zn. 3Tpo/5/2018 zo dňa 13.02.2018, ktorým prepustil
obžalovaného z väzby na slobodu okrem iného uviedol, že spolužitie obžalovaného a poškodenej
vyvolávalo rôzne konfliktné situácie, ktorých podstata ani v súčasnosti neodznela a ich vzájomná
komunikácia je veľmi komplikovaná, podfarbená vzájomnými negatívnymi emóciami. Krajský súd v

Bratislave tiež konštatoval, že dôkazná situácia ku skutku v súčasnosti je postavená na tvrdení
poškodenej proti tvrdeniu obvineného.

Aj prvostupňový súd konštatuje, že aj po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa dôkazná

situácia nezmenila, ostalo tvrdenie poškodenej proti tvrdeniu obžalovaného, ale s tým, že prihliadnutím
na obsah zvukovej nahrávky, súd neuveril tvrdeniu poškodenej o tom, ako bola vystrašená z
obžalovaného, ako sa ho obávala, ako plakala, aký mala zlomený hlas. Ak by skutočne ku skutku
došlo tak, ako ho prezentovala obžaloba, súd neverí, že by poškodená po takých vyhrážkach nožom od
obžalovaného bez akéhokoľvek strachu zotrvávala s ním v kuchyni, v jeho prítomnosti telefonovala s

políciou a nesnažila a ochrániť seba tým, že opustí dom a vyhľadá pomoc syna, ktorý býval vo vedľajšom
dome. Je zrejmé, že poškodená afektovane a cielene privolala policajnú hliadku ako argument pre ďalšie
konanie voči obžalovanému pri rozdelení ich spoločného majetku a aby tak zabránila obžalovanému v
pobyte v ich spoločnom dome. Z obsahu jej telefonátu nevyplýva, že by obžalovaný s nožom v ruke
žiadal od poškodenej aby vypratal polovicu domu, ako to tvrdí obžaloba. Poškodená v telefonáte účelovo

zdôrazňovala práve tú skutočnosť, že je pravda, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať nožom, ale neuviedla
za akých okolností, akým spôsobom, ani prečo.

V konaní nebol okrem spochybnenej výpovede poškodenej produkovaný jeden jediný dôkaz, ktorý by
potvrdzoval to, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby. Medzi obžalovaným a poškodenou

pretrváva nevraživosť, konflikty, ktoré však nemôžu riešiť súdy v trestnom konaní.

Č. 36/1968: Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak je odvolací súd toho názoru, že je tomu
tak preto, že okresný súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané, môže odvolací súd upozorniť
prvostupňový súd v ktorých smeroch má byť konanie doplnené alebo čím sa treba znova zaoberať,

nesmie však pre spôsob hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny.
Č. 57/1984:Odvlací súd môže vytknúť chyby pri hodnotení dôkazov, ktorých sa podľa jeho názoru
dopustil súd prvého stupňa /nelogickosť záverov, opomenutie niektorých okolností a.p./, nie je však
oprávnený dávať mu záväzné pokyny k akým záverom má dôjsť pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ani
pokyny, aké celkové zistenia má urobiť. Je oprávnený iba na to, dať súdu prvého stupňa záväzné pokyny

znova vykonať dôkazy alebo vykonať nové dôkazy.
Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,
t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné
skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho

presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž
nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta
skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v
okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade
odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené

a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam,

kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po
vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963,
č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých

pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Nakoľko súd po vykonanom dospel k jednoznačnému záveru, že nebilo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia,

cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.