Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211360
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114211360.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335
004, proti odporkyni 1) W. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. U. H. XXXX/XXX, XXX XX Z. Z., štátnej občianke
Slovenskej republiky, odporkyni 2) S. I., I.. XX. XX. XXXX, Z. Š. X. XX, XXX XX Z. Z., Š. T. M. L. a
odporcovi3)J.I.,I..XX.XX.XXXX,Z.Š.B.X.XX,XXXXXZ.Z.,štátnemuobčanoviSlovenskejrepubliky,
odporkyňa 2) a odporca 3) zastúpení JUDr. Katarínou Barinovou, advokátkou so sídlom Rudlovská cesta
47, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 20 163,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa1)akodlžníka,odporkyňa2)aodporca3)akoručiteliasú povinní zaplatiťnavrhovateľovi

19 858,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 19 737,22 eura od 01.
05. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1 209,50 eura za zaplatený súdny poplatok s
tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných odporcov, a to
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 250,00 eur mesačne splatných vždy do 20-teho
dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom júl 2016 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie vyčísleného úroku 6,59 % ročne od 19. 10. 2013 do 30. 04. 2014 vo
výške 305,14 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 39,60 eura od 01. 05. 2014
do zaplatenia návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 05. 2014 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 20
163,23 eura. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola
s odporcami 1), 2) a 3) uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom
- spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 09. 2011, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporkyni 1) mimoriadny medziúver vo výške 20 000,00 eur. Odporkyňa 1) sa zaviazala do pridelenia

cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,59% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
59,84 eura počas prvých 12 mesiacov. Po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,59 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,83 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa odporkyňa 1) zaviazala splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške
4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 141,84 eura. Odporkyňa 2) a odporca 3)
prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporkyňa 1). Odporkyňa

1) porušila zmluvne dohodnuté podmienky, medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 07.
10. 2013 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporkyňu 1), aby v 7 dňovej lehote vrátila
zostatok úveru. Odporkyňa 1) peňažné prostriedky nevrátila, o odstúpení od zmluvy boli upovedomení aj
odporkyňa 2) a odporca 3). Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal odporkyňu1), odporkyňu 2) a odporcu 3) zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 20 163,23 eura spolu s 6,59 %
ročným úrokom za úver zo sumy 19 737,22 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 19 776,82 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Odporkyňa 1) vo veci uviedla, že dlžnú sumu nemala z čoho vyrovnať, tak ihneď požiadala o splátkový
kalendár. Listom zo dňa 06. 11. 2013 jej navrhovateľ určil, v akých splátkach má uvedený dlh
splatiť. Odporkyňa 1) si je vedomá, že došlo k porušeniu zmluvných podmienok a dlh riadne a včas
navrhovateľovi nesplácala, no nemala z čoho dlh okamžite vyplatiť.

Odporkyňa 2) a odporca 3) ako ručitelia poukazovali na to, že zmluva s navrhovateľom sa im nedostala
do rúk pred jej uzatvorením a nemali ani vedomosť o tom, komu sa úver poskytuje. Aj na mestskom
úrade, kde overovali svoje podpisy na zmluve s navrhovateľom, im bola predložená len posledná strana,
na ktorú sa podpísali. Uzatvorili ju v omyle, mysliac si, že úver sa poskytuje ich synovi z jeho manželkou,
teda ich nevestou. Nemali vedomosť o tom, že úver sa poskytuje ako dlžníkovi odporkyne 1). Keby

mali o tom vedomosť, ako ručitelia by takúto zmluvu neuzatvorili. Domnievajú sa, že nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu, tak všetky podmienky uvedené v zmluve sú voči nim z dôvodu podľa § 53 ods. 4
písm. a) Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko s nimi neboli pred uzatvorením zmluvy oboznámení.
V prípade, ako by sa súd nestotožnil s obranou odporcov, navrhli splácať pohľadávku v mesačných
splátkach po 100,00 eur mesačne.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 12C/7/2014-111 zo dňa 14. 10. 2014 rozhodol, že
odporkyňa 1), odporkyňa 2) a odporca 3) sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 20 163,23 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 737,22 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške 1 209,50 eura za zaplatený súdny poplatok, a to všetko v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 250,00 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
počnúc mesiacom december 2014 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Po včas podanom odvolaní navrhovateľa, odporkyne 2) a odporu 3) Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom č.k. 16Co/322/2015-143 zo dňa 12. 05. 2016 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 12C/7/2014-111 zo dňa 14. 10. 2014 v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa
na zaplatenie úrokov vo výške 6,59 % ročne zo sumy 19 737,22 eura od 01. 05. 2014 potvrdil a vo
zvyšku rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 18. 09. 2014, 14. 10. 2014 a 21. 06. 2016, na ktorých z
vykonaného dokazovania listinami, z prednesov a výsluchov účastníkov a prednesov zástupcov, zistil
nasledovný skutkový stav: odporkyňa 1) ako dlžníčka a odporkyňa 2) a odporca 3) ako ručitelia uzatvorili
s navrhovateľom dňa 07. 09. 2011 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol odporkyni 1) poskytnutý stavebný úver vo výške 20 000,00 eur na dobu určitú, ktorý sa

zaviazala odporkyňa 1) zaplatiť spolu vo výške 44 284,52 eura. Odporkyňa 1) sa zaviazala do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 3,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 59,84 eura počas prvých 12 mesiacov. Po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru vo výške 6,59
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,83 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení sa odporkyňa 1) zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 141,84 eura. Nakoľko voči odporkyni 1) bola
začatá exekúcia, naplnil sa dôvod pre odstúpenie od úverovej zmluvy a navrhovateľ v súlade s článkom
7. úverovej zmluvy, ako aj v zmysle všeobecných podmienok pre stavebné sporenie, pre fyzické osoby
článok XIX ods. 2 a 3 odstúpil od zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere a požadoval okamžite vrátiť

poskytnuté úverové prostriedky. Dlžná suma dňa 07. 10. 2013 predstavovala 19 955,00 eur. Odstúpenie
od zmluvy prevzala odporkyňa 1) dňa 18. 10. 2013, odporkyňa 2) prevzala oznámenie o odstúpení od
zmluvy dňa 11. 10. 2013 a odporca 3) prevzal oznámenie o odstúpení od zmluvy dňa 17. 10. 2013. Podľa
výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, ku dátumu účinnosti odstúpenia 18. 10. 2013 predstavovala
dlžná suma 20 163,23 eura, z toho nezaplatené úroky a poplatky do účinnosti odstúpenia 39,60 eura,

istina19737,22euraanezaplatenépoplatky,úrokyzaúveraúrokyzomeškaniapoúčinnostiodstúpenia
386,41 eura.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o stavebnom sporení“), stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia

obsahovať najmä
a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o
stavebnom úvere,
b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky
a predpoklady poskytnutia stavebného úveru,

c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení,
d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového
povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu, 3b)
e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a),
f) bližšiu špecifikáciu stavebných účelov uvedených v § 11 ods. 1,
g) spôsob a lehoty preukazovania použitia prostriedkov získaných stavebným sporením na stavebné

účely uvedené v § 11 ods. 1.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení, cieľová suma sa skladá
a) z vkladov od stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa,
b) z úrokov,

c) zo štátnej prémie,
d) zo stavebného úveru,
e) z iných zdrojov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne

dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

Podľa § 546 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou 1) dňa 07.
09. 2011 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere podľa zákona o stavebnom
sporení v spojení s Obchodným zákonníkom, na základe ktorej bol odporkyni 1) poskytnutý mimoriadny
medziúver vo výške 20 000,00 eur, ktorý sa zaviazala navrhovateľovi splácať a vrátiť mu spolu 44 284,52

eura. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko odporkyni 1), ktorá je fyzickou osobou
nepodnikateľkou, boli navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru, a preto na zmluvný vzťah treba aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporkyne 1), keďbolo voči nej začaté exekučné konanie, navrhovateľ podľa článku 7. bod 2, písm. c) zmluvy od zmluvy
odstúpil a požadoval vrátiť dlžnú sumu, účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 18. 10. 2013. Výška
pohľadávky navrhovateľa predstavovala ku dňu 18. 10. 2013 spolu 19 844,99 eura, pričom pozostávala

z istiny vo výške 19 737,22 eura, nezaplatených úrokov do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške
65,46 eura a neuhradených poplatkov vo výške 42,31 eura. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil
spolusumu20163,23eura,ktorápozostávalazistinyvovýške19737,22eura,nezaplatenýchpoplatkov
vo výške 39,60 eura, nezaplatených úrokov za úver po účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 305,14
eura a nezaplatených úrokov z omeškania po účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 81,27 eura.

Odporkyňa 2) a odporca 3) vystupovali ako ručitelia, ktorí v prípade ak dlh neuhradí odporkyňa 1), sú
povinní podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzatvorenej zmluvy uhradiť. Tvrdenia o ich uvedení
do omylu súd nepovažuje za preukázané, nakoľko z podpisov na vyhlásení ručiteľa vyplýva, že zmluvu
podpísali vlastnoručne, pričom s podmienkami zmluvy mali možnosť sa oboznámiť. Pokiaľ ide o ich
tvrdenie, že nevedeli komu išli ručiť, k tomu súd uvádza, že zmluvu mali odporkyňa 2) a odporca 3) k

dispozícii pred jej podpisom a nič im nebránilo oboznámiť sa s jej obsahom, osoba dlžníka je uvedená
na prvej strane. Pokiaľ ide o ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, taktiež nebolo
preukázané, že by odporcovia nemali možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy so zmluvnými
podmienkami. Zmluvu mali k dispozícii v celosti pri podpise, nič im nebránilo túto si prečítať a s ňou
sa aj oboznámiť, v prípade ak by nesúhlasili s jej obsahom ju nepodpísať. Navrhovateľ sa nedomáha

žiadnych plnení, ktoré by vyplývali z ustanovení, ktoré v zmluve nie sú uvedené. V danom prípade
súd považuje za preukázané, že odporkyňa 2) a odporca 3) mali možnosť sa so zmluvou oboznámiť,
a to najneskôr pred jej podpisom na mestskom úrade. Nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľovi,
že odporkyňa 2) a odporca 3) ľahkovážne pristúpili k zmluve s navrhovateľom a s touto sa pred jej
podpísaním riadne neoboznámili, keď uvedenie osoby dlžníka je uvedené hneď na prvej strane zmluvy.

S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 16Co/322/2015-143
zo dňa 12. 05. 2016 na strane 5.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázanú výšku dlžnej sumy, ktorú odporcovia nerozporovali a ku
dňu rozhodovania súdu vo veci neuhradili, a preto súd podanému návrhu vyhovel a uložil odporkyni 1)

ako dlžníčke, odporkyni 2) a odporcovi 3) ako ručiteľom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo
výške19858,09eura,zktorejistinaúverupredstavuje19737,22eura,nezaplatenépoplatkypredstavujú
39,60 eura a vyčíslené úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni
účinnosti odstúpenia od zmluvy - 19. 10. 2013 do 30. 04. 2014 predstavujú 81,27 eura.

Z dôvodu zrušujúceho rozsudku krajského súdu v Banskej Bystrici súd vo výroku výslovne uviedol, že
odporkyňa 1) je povinná uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu ako dlžníčka a odporkyňa 2) a odporca
3) ako ručitelia, pričom zároveň vyjadril vzťah medzi odporcami a navrhovateľom tým spôsobom, že
plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných odporcov. Uvedené
vyjadrenie znamená, že navrhovateľ od každého z odporcov môže požadovať celú dlžnú sumu, nakoľko

plnia svoj dlh (odporkyňa 1) ako dlžníčka a odporkyňa 2) a odporca 3) ako ručitelia), nejde o solidárny
ani delený záväzok a v prípade akéhokoľvek čiastkového plnenia zo strany ktoréhokoľvek z odporcov
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.

Z dôvodu omeškania odporcov s plnením peňažného dlhu, vzniklo navrhovateľovi podľa § 369

Obchodného zákonníka právo požadovať od odporcov aj zaplatenie úroku z omeškania v zmluvne
dohodnutej výške 5 % ročne, ktorá neprevyšuje zákonom a nariadením stanovenú výšku. Odporcom
bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 737,22 eura
(istina poskytnutého úveru) od 01. 05. 2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu
doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie úroku vo výške 6,59 % ročne zo
sumy 19 737,22 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia, v tejto časti nadobudol rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 12C/7/2014-111 zo dňa 14. 10. 2014 právoplatnosť dňa 09. 06. 2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/322/2015-143 zo dňa 12. 05. 2016.Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie vyčísleného úroku 6,59 %
ročne od 19. 10. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 305,14 eura. Istina je suma poskytnutých finančných
prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné

úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba
splatnosti úrokov, za poskytnutie peňazí, sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník
pri úverových vzťahoch rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako jeho
spôsobu splatenia istiny úveru, t.j. jedno rázovo alebo po splátkach. Celková suma úrokov musí byť
však zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľ ako veriteľ preto nebol

oprávnený žiadať od odporcov zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého
úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí, veriteľovi prislúchajú len úroky z omeškania, keďže
do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov
pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený záver vyplýva z podstaty
zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi
do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Zmluvný úrok je vždy

odplata za užívanie poskytnutej istiny do lehoty splatnosti. Zmluvný úrok s poukazom na uvedené po
vyhlásení celého úveru za splatný (tzv. zosplatnení) preto navrhovateľovi nemohol byť priznaný. Na
uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko takáto je pre obchádzanie zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 265 Obchodného zákonníka absolútne neplatná. S uvedeným
záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 16Co/322/2015-143 zo dňa 12.

05. 2016 na strane 4.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy39,60eura,ktorápredstavujenezaplatenépoplatky,od01.05.2014dozaplatenia.Úroky,
aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo

požadovať od odporcu príslušenstvom z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania z poplatkov)
ObčianskyaniObchodnýzákonníknepripúšťa.Nauvedenomničnemeníanidohodaúčastníkovnakoľko
táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Pojem „istina“ používa Občiansky zákonník (151b
ods. 3; § 566 ods. 2 v znení účinnom od 01. 01. 2008), Obchodný zákonník (§ 330 ods. 2), aj
zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. i)), ale legálnu definíciu neobsahuje ani jeden z

nich. Vo všeobecnosti sa pojem istina prijíma vo význame sumy poskytnutých finančných prostriedkov
veriteľom dlžníkovi. V prípade zmlúv o úvere je istina ponímaná ako peňažné prostriedky do určitej
sumy (§ 497 Obchodného zákonníka), či použité peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Oproti pojmu istina, pojem „príslušenstvo pohľadávky“ definuje ustanovenie § 121 ods. 3
Občianskehozákonníka,ktorézapríslušenstvovýslovnepovažujeúroky,ajúrokyzomeškania.Definícia

príslušenstva pohľadávky platí aj pre vzťahy upravené Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka), keďže Obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o príslušenstve pohľadávky. Právo
požadovať príslušenstvo z príslušenstva Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Občiansky ani
Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s plnením príslušenstva
pohľadávky. Uvedený záver je dlhodobo osvojený súdnou praxou, keď napríklad podľa rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 4/94 zo dňa 29. 03. 1995 (publikovaného
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom R 70/1995), cit.: „Úroky z
omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov
nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka)“. Tiež Najvyšší súd
Českej republiky v rozsudku sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. 03. 2004 (publikovanom v Sbírce

soudních rozhodnutí a stanovisek pod číslom 5/2006), vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej
so slovenskou, uviedol, cit.: „Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z
omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto
možnosť nepriznávajú. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú
súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané ako civilné plody peňazí (fructus

civiles)) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto
zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. Uvedené však
nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí iba istina a nie príslušenstvo pohľadávky.“ Na uvedené
rozhodnutie nadväzuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 689/2006 zo dňa
30. 08. 2006, podľa ktorého, cit.: „V poňatí zastávanom súdmi nižších stupňov by na základe dohody

účastníkov záväzkového vzťahu bolo v konečnom dôsledku možné dohodnúť napríklad aj poberanie
dohodnutých úrokov z omeškania zo zákonných úrokov z omeškania a podobne. Práve potretie
takýchto úvah ale sledovalo R 5/2006.“ Súd sa stotožňuje v plnom rozsahu s citovanými rozhodnutiami
a ich odôvodneniami. Zotrváva na názore, že zákon, ani dohoda účastníkov neumožňujú upraviťmajetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Súd tiež poukazuje
na tú skutočnosť, že citované rozhodnutia sú rozhodnutiami obchodno-právnych senátov a netýkajú
sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ale obchodno-právnych vzťahoch vzniknutými

medzi dvoma rovnoprávnymi subjektmi po faktickej aj právnej stránke (tzv. B2B vzťahy (vzťahy medzi
obchodníkmi)).Pretopokiaľuvedenézáveryplatiapreobchodnoprávnevzťahyotoviacplatiaprevzťahy
zo spotrebiteľských zmlúv. Pripustením uvedenej možnosti by sme pri výklade „ad absurdum“ mohli
dospieť k záveru, že je možné dohodnúť aj požadovanie úroku z omeškania z nezaplateného úroku
z omeškania, úrok z omeškania z priznaných trov občianskeho súdneho konania, či každý ďalší deň

požadovať úrok z omeškania z úroku z omeškania nezaplateného v predchádzajúci deň a podobne.
Možnosť požadovať príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úrok z omeškania z poplatkov)
rozpracovalo aj rímske právo (ako základ súčasného občianskeho práva platného v kontinentálnej
Európe), so záverom: „Supra duplum autem usurae, et usurarum usurae nec in stipulatum deduci, nec
exigi possunt et solutae repetuntur: quemadmodum futurarum usurarum usurae.“ (Digesta 12, 6, 26, 1 -
Ulpianus), vo voľnom preklade úroky nad dvojnásobok (zapožičanej čiastky) a úroky z úrokov nemožno

ani dohodnúť, ani ich nemožno vymáhať ak boli zaplatené, možno žiadať ich navrátenie. Taktiež,
pre zdôraznenie správnosti súd uvádza, že odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa
môže znamenať dôvod neprijateľnosti klauzuly, napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-415/11, cit.: „Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: - pojem
„značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych

predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, - na

účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“,
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní.“ (publikovaný dňa 18.5.2013, Úradný vestník Európskej únie C 141/5). V danom prípade
súd pod pojem príslušenstvo zaradil aj pojem „poplatok“. Poplatok je totiž bezpochyby nárokom

vyplývajúcim z vedľajšieho záväzkového vzťahu, ktorý by bez hlavného záväzkového vzťahu (v danom
prípade úverového) stratil svoje opodstatnenie. Je absurdné sa domnievať, že by bolo možné dohodnúť
záväzkový vzťah, ktorého predmetom bude výlučne „poplatok“. Poplatok je preto tiež príslušenstvom,
keď ide o vedľajší nárok veriteľa vyplývajúci z hlavného nároku a v danom prípade vystupuje len ako
vedľajší, závislý nárok vyplývajúci z hlavného, úverového vzťahu.

Z dôvodu, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil vyčíslený úrok po dni účinnosti odstúpenia od úverovej
zmluvy a úroky z omeškania z poplatkov, teda príslušenstvo z príslušenstva, súd návrh v prevyšujúcej
časti o zaplatenie vyčísleného úroku 6,59 % ročne od 19. 10. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 305,14 eura
a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 39,60 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia zamietol.

Nakoľko navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania v plnej výške a zaviazal tak

odporcov na nahradenie uhradeného súdneho poplatku za podanie návrhu navrhovateľom vo výške 1
209,50 eura.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcov, určil plnenie v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 250,00 eur, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na
osobu navrhovateľa a troch odporcov považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo
i len jednej splátky, má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.
Pri určenej výške splátky by mala byť dlžná suma bez úrokov z omeškania a trov konania uhradená do

81 mesiacov, (takmer 7 rokov), čo vzhľadom na výšku dlžnej sumy, pôvodne dohodnutú dobu trvania
zmluvy, ak by nedošlo k jej odstúpeniu navrhovateľom a majetkové pomery odporcov považuje súd za
primerané.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.