Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010106
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. júna 2018, v trestnej veci obž. mjr. C.. G. W., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a/
Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41T/6/2018 zo dňa 26. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
mjr. C.. G. W., nar. XX.XX.XXXX v E.
F., trvale bytom ul.
G. R. XXXX/X, D.,

u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona v spojení s § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného z a r a d z u j e na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej strany E. A. - G. H. E. A..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/6/2018 zo dňa 26. februára 2018 bol obžalovaný mjr.
C.. G. W. uznaný vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

vdobeodroku2010do01.03.2017vPrešovenaODIORPZvPrešovenaul.Vajanského32,akopolicajt
služobne zaradený na oddelení výkonu služby ODI OR PZ Prešov, ktorý bol zodpovedný za evidenciu
a vyúčtovanie pokutových blokov, v uvedenom období od policajtov OVS ODI OR PZ Prešov postupne

preberal finančnú hotovosť za uložené blokové pokuty, ktorú priebežne aj odovzdával do pokladne OR
PZ Prešov, pričom za spomínané obdobie si neoprávnene prisvojil zverenú finančnú hotovosť vo výške
91.910,-Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou zúčtovanou od policajtov uvedeného oddelenia asumou odvedenou do pokladne OR PZ Prešov ku dňu 01.03.2017, čím takto spôsobil škodu pre G. H.
E. A. vo výške 91.910,- Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Trestného
zákona v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a súčasne uložený probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a

stanovenie skúšobnej doby v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému E. A. -

G. H. E. A. škodu vo výške 91.910,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodenú E. A. - G. H. E. A. so zvyškom
jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste a poškodený proti
výroku o náhrade škody.

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania poukazuje na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s
okolnosťou, že obžalovaný ako špecifický subjekt-policajt, ktorý má dbať na dodržiavanie zákonov,

úmyselne po dlhší čas, sofistikovaným spôsobom odčerpával finančné prostriedky odovzdané mu
podriadenými z vybraných pokút a následne ich používal na osobnú spotrebu. Schodky maskoval
vytváraním fiktívnych kníh cenín, ktoré následne používal pri ročných kontrolách. Konanie obžalovaného
je možné označiť za premyslené s cieľom zabezpečiť sebe majetkový prospech s následným
dômyselným maskovaním, pre ktoré došlo k jeho odhaleniu až po uplynutí značného času. Rozoberá

osobu páchateľa a jeho predchádzajúci život, pričom poukazuje aj na význam individuálnej a generálnej
prevencie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného ponechania uloženej povinnosti nahradiť
spôsobenú škodu.

Poškodený vo svojom odvolaní konštatuje, že voči obžalovanému si uplatnili náhradu škody vo výške
110.670,- Eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 1/2017 vypracovaného znalcom B.. C.
H.. Nesúhlasia so záverom prokurátora, ktorý za škodu považoval len finančnú hotovosť odkazujúc na
závery znaleckého posudku. Zároveň predložili v prílohe stanovisko odboru právnych služieb kancelárie

G. H. E., podľa ktorého sú pokutové bloky ak nie ceninou, tak hodnotou, ktorú je povinný policajt
vyúčtovať. Poškodený po vypracovaní doplnku k znaleckému posudku, ktorým bola ponížená škoda
na sumu 108.890,- eur, bol presvedčený, že obžalovanému bude dávaná k náhrade táto výška škody.
Požiadal preto, aby obžalovaný bol zaviazaný k náhrade tejto škody, prípadne od ktorej by mohla byť
odpočítaná suma škody 1.250,- eur (strata finančnej hotovosti P. B.), čiže škoda vo výške 107.640,- Eur.

K takto podaným odvolaniam sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom rozoberá
zásady ukladania trestu a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, k čomu cituje príslušnú
judikatúru. Námietku prokurátora o premyslenom spôsobe konania obžalovaného s cieľom zabezpečiť si
majetkový prospech považuje za nedôvodnú, pretože to predstavuje subjektívnu stránku trestného činu

sprenevery. Poukazuje na poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, a preto pokladá rozhodnutie
okresného súdu za zákonné a spravodlivé. V prípade uloženia nepodmienečného trestu by došlo
nepochybne k oveľa neskoršiemu uhradeniu spôsobenej škody. Odvolanie poškodenej strany považuje
za nedôvodné, nakoľko pokutové bloky sú bez nominálnej hodnoty, a preto nie sú ceninami a nemôžu
byť zúčtovateľným tlačivom. Navrhol odvolaniu týchto procesných strán nevyhovieť.

Zároveň bolo v odvolacom konaní predložené zo strany obžalovaného potvrdenie o úhrade časti
spôsobenej škody vo výške 7.000,- eur a zriadenie trvalého platobného príkazu na úhradu sumy 150,-
eur mesačne v prospech poškodenej strany. Taktiež rodičia obžalovaného prehlásili, že ako rodina sa
dohodli, v prípade chýbania financií obžalovanému, že mu pomôžu s úhradou dlhu.Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým prokurátor a poškodený podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, a dospel k záveru, že len odvolanie prokurátora je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. februára
2018, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný

zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr.
por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie ku skutku, ku ktorému sa obžalovaný
priznal, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. [zák. č. 301/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. septembra 2011 (ďalej len
„Tr. por.“)], ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo

niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto
rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

Preskúmaním trestného spisu odvolací súd nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na

obhajobu.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste a poškodeným
voči výroku o náhrade škody, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. poriadku, preskúmal len tieto napadnuté výroky.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že si prisvojil jemu zverené finančné
prostriedky v celkovej výške 91.910,- eur, čím spôsobil na cudzom majetku značnú škodu, svojím
konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu tohto zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr.
zák. teda, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, k spáchaniu skutku sa
dobrovoľne priznal, oľutoval ho a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a

preto v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a trest
bol ukladaný v rozmedzí od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. S uvedeným hodnotením poľahčujúcich
okolností sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom naň odkazuje.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. V registri priestupkov má 1
záznam, pričom bol v práci 73-krát odmenený.Súd prvého stupňa dospel k názoru, že účel trestu možno dosiahnuť i trestom odňatia slobody na samej
spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov, avšak prihliadal na to, že u obžalovaného ide o prvé
odsúdenie a tak následne súd došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania obdobných trestných činov, trest odňatia slobody nespojený s jeho okamžitým výkonom.
Preto prvostupňový súd obžalovanému v zmysle § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe, ktorú stanovil v trvaní 5 rokov. Zároveň bola obžalovanému v zmysle § 51 ods. 4 písm.

c) Trestného poriadku uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu, kde súd mal za to, že uložením tejto povinnosti, uvedené rovnako slúži k vyváženiu možného
účelu trestu odňatia slobody, ktorý by bolo možné dosiahnuť jeho okamžitým výkonom.

Nepochybil okresný súd pri určení druhu trestu, ak ukladal trest odňatia slobody a nepochybil ani
pri stanovení jeho výmery, ak ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby,

zohľadniac všetky vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti. Práve tie umožnili takýto postup, pretože
pri ich absencii, najmä s poukazom na výšku spôsobenej škody, by boli dôvodné úvahy o ukladaní
trestu v strede zákonom zníženej trestnej sadzby, teda v rozmedzí cca 5 a pol roka. Aj odvolací súd,
prihliadajúc na doterajší bezúhonný život obžalovaného, jeho pozitívne pracovné hodnotenie má za
to, že na naplnenie účelu trestu je možné uložiť trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej

sadzby, t.j. vo výmere 3 rokov.

Krajský súd však po preskúmaní spisového materiálu vo vzťahu k výroku o spôsobe výkonu uloženého
trestu zastáva názor, že súd prvého stupňa v rámci zásad platných pre ukladanie trestov nedostatočne
vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a

občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa týkajúci sa výkonu uloženého trestu
odňatia slobody. V uvedenom smere nemožno bagatelizovať najmä výšku spôsobenej škody ako aj
dobu, počas ktorej si obžalovaný protiprávne prisvojoval jemu zverené finančné prostriedky. Obžalovaný

si totiž za obdobie od roku 2010 do 1.3.2017 neoprávnene prisvojil sumu vo výške 91.910,- eur.
Obžalovaný musel počas uvedeného obdobia premyslene a sofistikovane kryť svoju trestnú činnosť
(vytváranie fiktívnych kníh cenín), keďže k jej odhaleniu, aj napriek vykonávaniu pravidelných kontrol,
došlo až po takejto dlhej dobe. Je teda celkom zjavné, že nešlo o ojedinelé konanie a vybočenie
obžalovaného z riadneho plnenia si služobných povinností, ale o neustále a častokrát sa opakujúce

prisvojovanie si finančných čiastok z vybraných pokút. Najmä povaha a závažnosť spáchaného zločinu
predstavujú také podstatné skutočnosti a okolnosti prípadu, na podklade ktorých krajský súd dospel
k záveru, že na nápravu páchateľa a odradeniu iných od páchania takejto trestnej činnosti z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie, je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody.

Zvážiac a vyhodnotiac uvedené krajský súd dospel k tomu, že na obžalovaného z hľadiska prevýchovy
je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody a to s prihliadnutím najmä na
spôsob spáchania činu, jeho závažnosť a následok, na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z
riadneho plnenia si pracovných úloh obžalovaného, z čoho následne odvolací súd vyvodil záver, že sú
splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu spojeného s jeho výkonom.

Odvolací súd preto na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne, so zaradením
obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Takto uložený trest dostatočne zohľadňuje

jednak osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, ako aj výšku spôsobenej škody, ale zároveň aj
preventívne pôsobí na neho a potencionálnych páchateľov.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej strany je potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne a zákonne
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 91.910,- eur, pričom vychádzal zo

skutkového stavu uvedeného v obžalobe, rešpektujúc pritom ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku. Nemohol
preto okresný súd vyhovieť návrhu poškodenej strany a priznať jej celú sumu uplatnenú v prípravnom
konaní, keďže vyhlásením o vine a jeho prijatím, po splnení zákonom stanoveného procesného postupu,
došlo k právoplatnosti tohto výroku vo vzťahu ku skutku, a teda aj k ustáleniu výšky spôsobenejškody obžalovaným. Keďže poškodená strana si uplatňovala vyšší nárok na náhradu škody, ako jej bol
napadnutým rozsudkom priznaný, bola preto v súlade so zákonom s jeho zvyškom odkázaná na civilný
proces.Lenokrajomjeeštenutnéuviesť,žejepotrebnéprisvedčiťargumentáciiobhajobyuvedenejvich

vyjadrení týkajúcej sa pokutových blokov, t.j. že pokutové bloky sú bez nominálnej hodnoty, a preto nie sú
ceninami a nemôžu byť zúčtovateľným tlačivom (viď rozsudok NS SR 6Sžo/93/2015 zo dňa 22.02.2017).

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.