Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208893
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617208893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobkyne N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.,
T. XXXX/XB, proti žalovanému Endepro, s. r. o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO:
35 805 731, konajúca prostredníctvom likvidátora C/L/A CONSULTANCY, a. s. so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 10/D, právne zastúpenému De minimis, spol. s r. o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.175,94 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 21Csp/173/2017-191 zo dňa 21. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.175,94 EUR

s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania (výroky I., III., IV.) p o t v r d z u j e ;

II. vo zvyšku (výrok II.) ostáva rozsudok nedotknutý.

III. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č. k. 21Csp/173/2017-191 zo dňa 21. 02. 2018 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.175,94 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 04. 08. 2017 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), zamietol návrh na zaplatenie 5 % úroku z

omeškania ročne zo sumy 2.175,94 EUR od 30. 04. 2017 do 03. 08. 2017 (II. výrok), žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením (III. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
súdny poplatok vo výške 130,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok).

2. Okresný súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným, ktorý pôvodne podnikal pod obchodným
menom „Provident Financial“ zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610801202 zo dňa 23. 10. 2014, na

základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.500 EUR (č. l. 82). Úrok
bol vyjadrený úrokovou sadzbou 21,5 % ročne t. j. vo výške 356,56 EUR, poplatok za garantovanú
službu sumou 398,02 EUR, RPMN vo výške 57,17 % a priemerná hodnota RPMN bola uvedená
vo výške 44,06 %. Uvedenou zmluvou vznikol žalobkyni záväzok zaplatiť žalovanému celkovú sumu
2.254,58 EUR v 100 týždenných splátkach po 22,55 EUR s tým, že posledná splátka bola 22,13
EUR. Termín konečnej splatnosti bol vyjadrený 7. dňom 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Po
uzavretí zmluvy o úvere zmluvné strany uzavreli dňa 23. 10. 2014 aj zmluvu o poskytnutí doplnkovej

služby komfort (č. l. 84, 85), za ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť celkovú odmenu v sume
892,50 EUR, ktorú mal zákazník splácať v hotovosti, v 100 pravidelných splátkach po 8,93 EUR a
poslednú splátku 8,43 EUR s tým, že splatnosť prvej splátky bola 7. dňom po uzavretí zmluvy. Odmena
vyjadrovala odplatu za to, že dlžník odovzdával sumu, použitú na úhradu splátky spotrebiteľského úverupriamo na mieste, ktoré mu vyhovuje. Poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a zodpovedajúce
úhrady splátky spotrebiteľského úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Celková suma odmeny
slúži poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné,

telekomunikačné výdavky, odmena pre poverených pracovníkov. Spolu s oboch zmlúv uzavretých 23.
10. 2014 sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému 3.147,08 EUR. Žalobkyňa uviedla, že ak chcela
dostať úver ihneď, bolo jej zo strany dodávateľa služby oznámené, že musí mať uzavretú aj zmluvu
o službe komfort. Obe zmluvy podpísala naraz, fakticky ich nerozlišovala a nevedela, akú sumu bude
platiť v súvislosti s poskytovaním úveru a v súvislosti s poskytnutím služby. Obe zmluvy považovala za

súčasť zmluvy o úvere, ktoré spolu súvisia .

3.Následnedňa27.07.2015uzavrelistranysporuďalšiuzmluvuospotrebiteľskomúvereč.612769436,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver 600 EUR (č. l. 87). Úrok bol vyjadrený
úrokovou sadzbou 24,3 % ročne t. j. vo výške 93,20 EUR, poplatok za garantovanú službu sumou 97,62
EUR, odplata spolu 190,82 EUR, RPMN vo výške 63,97 % a priemerná hodnota RPMN bola uvedená

vo výške 37,67 %. Uvedenou zmluvou vznikol žalobkyni záväzok zaplatiť žalovanému celkovú sumu
790,82 EUR v 60 týždenných splátkach po 13,19 EUR a poslednú splátku 12,61 EUR. Termín konečnej
splatnosti bol vyjadrený 7. dňom 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zmluvné stany znova uzavreli aj
zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby komfort (č. l. 89), za ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť celkovú
odmenu v sume 338,04 EUR, ktorú mala žalobkyňa splácať v hotovosti, v 60 pravidelných splátkach

po 5,63 EUR a poslednú splátku 5,87 EUR s tým, že splatnosť prvej splátky bola 7. dňom po uzavretí
zmluvy.

4. Okresný súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610801202 zo dňa 23. 10. 2014
bola žalobkyni poskytnutá sumy 1.500 EUR a za poskytnuté finančné prostriedky zaplatila 3.147,08

EUR, s tým, že suma 356,56 EUR predstavuje úrok, suma 398,02 EUR administratívny poplatok a sumu
892,50 EUR uhradila za poskytnutie služby komfort. Popri vrátení poskytnutej sumy úveru žalobkyňa
navyše zaplatila sumu 1.647,08 EUR. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612769436, zo
dňa 27. 07. 2015 bola žalobkyni poskytnutá sumy 600 EUR a žalovanému zaplatila 1.128,86 EUR s
tým, že suma 93,20 EUR predstavuje úrok, suma 97,62 EUR administratívny poplatok a suma 338,04

EUR odplata za poskytnutie služby komfort. Žalobkyňa zaplatila o 528,86 EUR viac, ako bola suma
poskytnutého úveru.

5. Okresný súd zistil, že pokiaľ si žalobkyňa, ktorá v posudzovanom zmluvnom vzťahu so žalovaným
vystupovala ako spotrebiteľ požiadala o úver tak, aby dostala peniaze v hotovosti po podpísaní zmluvy,

resp. do 24 hodín na účet, musela uzavrieť aj zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, ktorá bola v
posudzovanom prípade označená ako služba komfort. Za doplnkovú službu komfort bola žalobkyňa
povinná platiť odmenu osobitne, ale platba bola zahrnutá do jednotlivých splátok úveru. Zmluva o službe
komfortbolapodmienkouposkytnutiaúveruvprípade,žeklient malzáujemookamžitévyplatenieúveru.
Žalobkyni v procese uzatvárania zmluvy nebola daná iná možnosť, ako splácať úver aj doplnkovú službu

komfort. Z povahy zmluvy o službe komfort vyplýva, že spolu s úverovou zmluvou boli na sebe vzájomne
závislé. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o službe komfort bola uzavretá samostatne a že túto službu
si žalobkyňa vyžiadala boli vyvrátené tým, že žalobkyňa mala zriadený účet a bývala v meste Lučenec.
Žalovaný poskytovateľ úveru úhrady za službu komfort do RPMN nezahrnul, hoci tieto platby náklady
na úver zvyšujú, čo je v rozpore s § 2 písm. g) a § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Z toho dôvodu bola v úverovej zmluve nesprávne uvedená hodnota RPMN, čo je v zmysle §
11 os. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch dôvodom, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Rovnaké zistenia boli konštatované aj na pojednávaniach v ďalších súdnych
konaniachvedených naokresnomsúdeprotižalovanémuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia, ktorých
zápisnice pripojil do súdneho spisu (č. l. 105 - 186).

6. Uvedený postup žalovaného pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bol aj v rozpore s dobrými mravmi,
lebo obchodný zástupca žalovaného pri uzavretí zmluvy nemal záujem klientovi vysvetliť nepomer
odmenyzaslužbukomfort,ktoráspočívalavtom,žežalobkyňunavštívilivjejdomácnosti,napracovisku,
resp. inom dohodnutom mieste, aby prevzal príslušné splátky, ktoré mohla žalobkyňa zaplatiť aj

prostredníctvomsvojhoúčtuvbanke.Žalobkyňa platilazato,čobolonaprospechžalovaného,ktorýmal
splácanie pod kontrolou. Navyše obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný v závislosti od výšky
sumy výberu splátok od klientov a na uzavretí a podmienkach služby komfort mal vlastný ekonomický
záujem. Zmluva o doplnkovej službe je v zmysle § 39 Obchodného zákonníka absolútne neplatnápre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo žalovaný
doplnkovú službu spotrebiteľovi nanútil.

7. Okresný súd na základe uvedených zistení vysporiadal plnenia zo zmluvného vzťahu, ktoré žalobkyňa
uhradila nad rámec poskytnutého úveru ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Mal
preukázané, že spolu žalobkyňa prijala sumu 2.100 EUR a zaplatila 4.275,94 EUR. Teda zaplatila
o 2.175,94 EUR viac ako bola poskytnutá suma, na ktorú mal žalovaný právny nárok. Žalovaný
bol v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie v sume 2.175,94 EUR od prvého dňa

nasledujúceho po doručení žaloby, preto mu uložil povinnosť od 04. 08. 2017 platiť zo sumy 2.175,94
EUR aj 5 % ročný úrok z omeškania.

8. Žalobkyňa žiadala priznať 5 % úrok z omeškania od 30. 04. 2017, ale keďže doručenie výzvy na
plnenie k uvedenému dňu nepreukázala, súd žalobu v časti uplatnených úrokov od 30. 04. 2017 do
03. 08. 2017 zamietol.

9. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 39, § 52, § 52a, § 53, § 451, § 456, § 517 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. g), § 19 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. d), zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Žalobkyni, ktorá bola
v konaní úspešná priznal v zmysle § 255 CSP náhradu trov v celom rozsahu. Žalobkyňa bola ako

spotrebiteľ oslobodená od platenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, v konaní úspešná,
preto poplatkovú povinnosť v sume 130,50 EUR okresný súd uložil žalovanému.

10. Žalovaný podal včas odvolanie zo dňa 13. 04. 2018 (č. l. 213 n) proti výrokom I., III. a IV.
Napadol skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, nesprávny procesný postup a arbitrárnosť

rozhodnutia, v ktorom recykloval odôvodnenie z iného rozsudku. Súd si mal ustáliť, ktoré zmluvy sú
predmetom konania, lebo predmetom konania bola len zmluva o spotrebiteľskom úvere a žiadna zmluva
o garantovanej službe zabezpečenia splátok úveru. Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu, že zmluvy so
žalovaným uzavrel. Predmetom sporu nebolo posudzovanie, či nejaké poplatky majú alebo nemajú byť
zahrnuté do RPMN. Tvrdenie, že žalobca zaplatil žalovanému 2.175,94 EUR nemá oporu v dokazovaní,

preto súd nemohol správne rozhodnúť o výške bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd vychádzal z listinných dôkazov vykonaných v iných súdnych konaniach, čím porušil
zásadu ústnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe
považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a súčasne konštatuje, že odmena za
túto službu nie je zahrnutá do RPMN, preto sa v zmysle § 11 ods.1 písm. d) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch uver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tieto dve alternatívy
odôvodnenia uvádzané okresným súdom sa vzájomne vylučujú. Žalovaný nenachádza v rozhodnutí
také okolnosti, pre ktoré by zmluva o doplnkovej službe zakladala dôvody pre použite § 3 ods. 1 v spojení
s§39Občianskehozákonníka.Zmluvaodoplnkovejslužbejesamostatná,akcesorickázmluvakzmluve
o úvere, no nebola podmienkou získania úveru. Výška odmeny podľa doplnkovej zmluvy nepodlieha

súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odmena za dojednanú
službu je v doplnkovej zmluve hlavným zmluvným dojednaním, nejde o vedľajšie zmluvné dojednanie.
Skutočnosť, že služba poskytovaná na základe zmluvy o doplnkovej službe je dobrovoľná a zákazník
ju nemusí využiť bola preukázaná aj v iných súdnych konaniach. Záver o rozpore zmluvy o doplnkovej
službe s dobrými mravmi nebol zo strany okresného súdu vykonaný na základe starostlivej úvahy,

v rámci ktorej by súd zohľadnil všetky okolnosti danej veci. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť, žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zaplatenie sumy 4.275,94 EUR preukázala knižkami

splátok ako dôkazmi o tom, že oba úvery splatila v plnom rozsahu. Ak chcela žalobkyňa úvery na
platobnú kartu, ku každému úveru si musela zakúpiť službu Komfort a inú možnosť ako jej uzavretie
nemala. Služba Komfort bola vysoko spoplatnená. Žalovaný sa medzičasom premenoval na Endepro
s. r. o., a podaním odvolania naťahuje čas, aby sa ocitol v likvidácii. Navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je
vecne správne.

13. Krajský súd zistil z obchodného registra a z vyjadrenia žalovaného že v priebehu odvolacieho
konania žalovaný zmenil obchodné meno a vstúpil do likvidácie.

14. Podľa § 11 ods. 1, písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný mal nárok
len na vrátenie poskytnutého úveru a žalovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Okresný súd založil

svoje rozhodnutie na správnom skutkovom zistení, že žalovaný úhrady za službu komfort do hodnoty
RPMN úverovej zmluvy nezahrnul, hoci platby za službu poskytnutý pri splácaní úveru náklady na úver
zvyšujú. Z toho dôvodu bola v úverovej zmluve nesprávne uvedená hodnota RPMN, čo je v zmysle
§ 11 os. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch dôvodom, že oba posudzované spotrebiteľské
úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Za správny považuje odvolací súd aj záver, že zmluva

o doplnkovej službe komfort je v zmysle § 39 Obchodného zákonníka absolútne neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo žalovaný doplnkovú
službu spotrebiteľovi nanútil a žalobkyňa platila za to, čo bolo výlučne v prospech žalovaného, pričom
zástupcažalovanéhobolodmeňovanývzávislostiodvýškysumyvýberusplátokanaslužbekomfortmal
vlastnýekonomickýzáujem.Skutkovézisteniaaprávneposúdenierozhodnutiasavzájomnenevylučujú.

Žalovaný nespochybnil skutkový záver, že odplata za doplnkovú službu nebola zahrnutá do hodnoty
RPMN zmluvy o úvere, čo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch robí zmluvu bezúročnou a bez
poplatkov. Zo záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o doplnkovej službe komfort nemožno vyvodiť, že
údaj o RPMN bol v úverovej zmluve uvedený správne. Žalovaný má v dôsledku porušenia zmluvných
povinností nárok len na vrátenie úveru bez úrokov a poplatkov. Žalovaný nevyvrátil zistenie, že úverová

zmluva a zmluva o službe komfort boli na sebe vzájomne závislé, čo je preukázané tým, že úverové
zmluvy aj súvisiace zmluvy o poskytnutí služby komfort so žalobkyňou uzavrel žalovaný a nie finančný
sprostredkovateľ, ktorý konal za žalovaného. Za doplnkovú službu komfort bola žalobkyňa povinná
platiť odmenu osobitne, hoci platba bola zahrnutá do jednotlivých splátok úveru a zástupca žalovaného
mal pri uzavretí zmluvy aj pri výbere splátok vlastný ekonomický záujem. Je nelogické, keď žalovaný

ako poskytovateľ úveru odôvodňuje vyšší úrok rizikovosťou splácania úveru, ale súčasne spotrebiteľovi
nanucuje službu, s ktorou vznikajú spotrebiteľovi dodatočné náklady, ktoré zvyšujú rizikovosť splácania
úveru a teda odôvodnenie vyššieho úroku za poskytnutie peňažných prostriedkov.

16. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie bol povinný podrobiť preskúmaniu úverovú zmluvu z

hľadiska predpísaných náležitosti, medzi ktoré patrí aj posúdenie správnosti hodnoty RPMN v úverovej
zmluve. Okresný súd vysvetlil, že uvedená hodnota RPMN nebola uvedená správne, lebo nezohľadnila
odplatu za doplnkovú službu, hoci zmluva o službe komfort bola podmienkou poskytnutia úveru v
prípade, že klient mal záujem o okamžité vyplatenie úveru. Vzhľadom na podmienky, za ktorých bolochotný poskytnúť žalobkyni úver, žalovanému nič nebránilo zahrnúť náklady týkajúce sa podmienok
splátok úveru do RPMN správne.

17. Okresný súd neporušil ani zásadu ústnosti a bezprostrednosti, lebo na prejednanie sporu nariadil
pojednávanie. Uvedením zápisníc o pojednávaní z iných konaní toho istého okresného súdu, ktoré
pripojil do súdneho spisu (č. l. 105 - 186) odôvodnil rozhodnutie z hľadiska skutočností, ktoré sú známe
z jeho rozhodovacej činnosti. Bolo na ťarchu žalovaného, že sa pojednávania na súde prvej inštancie
nezúčastnil. Okresnému súdu možno vytknúť iba zbytočnú rozsiahlosť odôvodnenia rozhodnutia, ktoré

však nezakladalo nejasnosť či nepreskúmateľnosť skutkových zistení a právnych záverov. Skutkové a
právne závery v odôvodnení rozsudku okresného súdu považuje odvolací súd za správne

18. Okresný súd správne zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.175,94
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorého výška sa riadi § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01. 02. 2013.

19. Výrok, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo
sumy 2.175,94 EUR za čas od 30. 04. 2017 do 03. 08. 2017 (II. výrok) nebol odvolaním dotknutý.

20. Vecne správne sú aj oba výroky, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvostupňového

konania. Žalovaný nebol v konaní úspešný, preto je povinný podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1
CSP nahradiť trovy žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech. Žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku
splatného pri podaní žaloby v spotrebiteľskom spore oslobodená, čo okresný súd správne odôvodnil §
2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. u) Zákona o súdnych poplatkoch, a táto povinnosť vzhľadom na
výsledok sporu prešla na žalovaného.

21. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní

náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.