Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219841
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314219841.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci

žalobcu: Accounting Partners, s.r.o., Cyrilova 9, Bratislava, IČO: 44 368 437, zastúpený: Mgr. Martin
Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: TENDER PARTNER s.r.o., Kukučínova
4, Bratislava, IČO: 46 422 803, zastúpený: JUDr. N. Q., nar. XX.X.XXXX, O. XX, W., o zaplatenie 100,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 100,- eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od
21.4.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 2.9.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 100,- eur s
príslušenstvom titulom neuhradenia splatnej faktúry č. 2014029, ktorou žalobca vyúčtoval poskytnuté
služby - účtovnícke práce za obdobie mesiacov 9-12/2013.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 27.11.2014 platobným rozkazom č.k. 50Rob 596/2014-21, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore namietal nárok žalobcu, uviedol,

že účtovnícke práce za obdobie 9-12/2013 boli zo strany žalovaného už raz vyúčtované nasledovnými
faktúrami:
- č. 2013158 vo výške 25,- eur za mesiac september,
- č. 2013159 vo výške 25,- eur za mesiac október,
- č. 2013173 vo výške 25,- eur za mesiac november,
- č. 2013184 vo výške 25,- eur za mesiac december,
všetky 4 faktúry boli žalovaným riadne uhradené a to prevodnými príkazmi na účet žalobcu. Žalovaný

následne účtovnícke práce reklamoval, nakoľko tieto neboli poskytnuté v súlade s právnymi predpismi
a na základe uvedenej reklamácie vyhotovil žalobca dňa 21.12.2013 dobropis č. 2013191 na sumu
100,- eur, ktorú dňa 27.12.2013 poukázal späť na účet žalovaného. Ďalej v odpore žalovaný uvádzal,
že dňa 16.5.2014 boli žalovanému vrátené všetky doklady, avšak faktúra č. 2014029 sa medzi nimi
nenachádzala. Žalovaný už dňa 10.2.2014 odstúpil od Zmluvy a súčasťou odstúpenia bola aj výzva na
odstránenie protiprávneho stavu a poskytnutie primeraného odškodnenia za všetky pochybenia, ako aj
časové a finančné straty a ostatné komplikácie spôsobené zo strany žalobcu. Je zrejmé, že faktúra č.

2014029 bola vyhotovená zo špekulatívnych dôvodov až následne po tom, ako sa žalobca oboznámil
s obsahom odstúpenia od Zmluvy.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že mzdová a účtovná evidencia
za mesiace 9-12/2013 bola spracovaná a žalovanému riadne odovzdaná, za čo prislúcha žalobcovi
dohodnuté finančné protiplnenie vo výške 100,- eur. K dobropisovaniu pôvodne uhradených mesačných

faktúr žalobca pristúpil na základe neštandardného správania sa konateľky žalovaného, ktorá neustále
neodôvodnene spochybňovala prácu pracovníčok žalobcu a vyžadovala si opakované konzultácie k
domnelým problémom, čo malo charakter šikanovania pracovníčok žalobcu. Zo strany žalobcu sa
jednalo o prejav dobrej vôle tak, aby spolupráca so žalovaným bola ukončená ku koncu roka 2013
bez ďalších komplikácií, avšak toto gesto sa nestretlo s pochopením, keďže konateľka žalovaného

pokračovala v kladení neodôvodnených podmienok pre ukončenie spolupráce a odovzdanie mzdovej
a účtovnej agendy. Práve z uvedeného dôvodu sa žalobca rozhodol opätovne uplatniť si odmenu za
vykonané účtovné a mzdové služby.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu Q. X., konateľky žalovaného U.. P. Q.
F.. a oboznámením sa písomnými dokladmi založenými v spise: faktúry č. 2013191, 2013184, 2013173,

2013159,2013158,Listžalobcu-Oznámeniezodňa27.12.2013,mailovákomunikáciamedzisporovými
stranami zo dňa 29.7.2013, 14.8.2013, 15.8.2013, 16.8.2013, 21.10.2013, 29.10.2013, 4.12.2013,
5.12.2013, 17.12.2013, 10.12.2013, 19.12.2013, 21.1.2014, 22.12.2013, 23.12.2013, 7.2.2014, mailová
komunikácia právnych zástupcov sporových strán zo dňa 7.4.2014, 9.4.2014, 17.4.2014, 25.4.2014,
29.4.2014, 6.5.2014, 7.5.2014, 13.5.2014, 14.5.2014, 16.5.2014, Odstúpenie od Zmluvy - výzva na

odstránenie protiprávneho stavu a poskytnutie primeraného odškodnenia zo dňa 10.2.2014 a 6.5.2014,
Výzva na vrátenie dokladov zo dňa 9.5.2014, Odvolanie plnomocenstva udeleného konateľke žalobcu
Q. X. zo dňa 14.1.2014, faktúra č. 140100532, 2013093021, Splnomocnenie udelené pani Q. X. dňa
10.10.2013, Záznam o priebehu doručenia zásielky č. 421474559, Svedectvo pracovníka spoločnosti
DHL Express zo dňa 16.5.2014, doklad o doručení zásielky, prehlásenie spoločnosti X. s.r.o., mesačný

výkaz poistného a príspevkov spolu s prílohami, Podanie elektronického dokumentu, Výkaz preddavkov
na poistné na verejné zdravotné poistenie, Záznam telefonických hovorov, výpisy z obchodného registra
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Faktúrou č. 2014029 vyúčtoval žalobca žalovanému sumou 100,- eur účtovnícke práce od 8-12/2013

a vyúčtované od 9-12/2013 sumou 25,- eur mesačne. Faktúra bola vyhotovená 24.2.2014 a splatná
6.3.2014.

6. Konateľka žalobcu Q. Synáková vo svojej výpovedi uviedla, že bola uzatvorená ústna dohoda so
žalovanou, že bude pre ňu vykonávať od augusta 2013 účtovníctvo s tým, že na základe požiadavky

žalovanej spracuje účtovníctvo už od januára 2013 a to bez nároku na odmenu. Žalobca vyšiel takejto
požiadavke žalovaného v ústrety z dôvodu možnosti dobrej spolupráce, počnúc mesiacom september
2013 začal na základe vzájomnej dohody žalobca účtovať sumu 25,- eur mesačne; uvedená suma
je nízka z toho dôvodu, že žalovaná na počiatku spolupráce deklarovala, že má málo dokladíkov.
Dňa 19.12.2013 mala konateľka žalobcu dohodnuté stretnutie s konateľkou žalovaného, avšak z

dôvodu náhlych zdravotných problémov rodinného príslušníka musela stretnutie telefonicky odvolať,
s čím konateľka žalovaného prejavila pochopenie, avšak na druhý deň, t.j. 20.12.2013 jej konateľka
žalovaného vynadala, že ona sama musela zmeniť svoj program a vzhľadom na takéto správanie
konateľky žalovaného Q. X. navrhla ukončenie spolupráce. Dňa 21.12.2013 v sobotu prišla konateľka
žalovaného o 15,15 hod. do firmy žalobcu a odišla o 20,30 hod. a ako uviedla p. X. vo svojej výpovedi to,

čo sa udialo počas jej návštevy vo firme nikdy doposiaľ nezažila, pričom mala na mysli krik, plač, smiech
a hystériu. Dobropis vystavila z toho dôvodu, lebo konateľka žalovaného jej telefonicky oznámila, že v
prípade, ak s ňou ukončí spoluprácu, vybaví jej kontrolu tak, ako to vybavila predchádzajúcej účtovníčke,
čo bolo možné považovať za vyhrážky z jej strany. Spolupráca so žalovanou bola veľmi náročná, avšak
reklamácia na vykonanú prácu nebola žiadna, svedčí o tom napr. mail z 10.12.2013 (č.l. 143), v ktorom

vyjadrila žalovaná veľkú spokojnosť s poskytovanými službami. Pokiaľ ide o odovzdanie dokladov, tak
tieto doručila konateľke žalovaného prostredníctvom expresnej kuriérnej služby dňa 16.5.2014, pričom
založila do spisu aj písomný záznam o priebehu doručenia zásielky a písomné svedectvo pracovníka
spoločnosti DHL, ktorý doručenie vykonal a z obsahu ktorých je zrejmé, že konateľka žalovaného
doručujúceho pracovníka legitimovala, odfotila ho samého ako aj spolu s balíkom, vyžiadala si jeho

telefónne číslo, nakoľko bez splnenia týchto požiadaviek odmietla prevziať doručovaný balík s dokladmi.
Konateľka žalobcu pristúpila k takémuto riešeniu z dôvodu nemožnosti doručiť doklady iným spôsobom,
osobné stretnutie uskutočnené dňa 10.2.2014 medzi konateľkou žalobcu a žalovaného bolo popísané
vo Výzve právneho zástupcu žalobcu adresovanej žalovanému dňa 3.3.2014 a z jeho obsahu vyplýva,že medzi zúčastnenými osobami došlo až k fyzickému násiliu. K odovzdaniu dokladov nedošlo skôr aj
z toho dôvodu, že žalobca ešte v januári 2014 mal vôľu spracovať účtovné doklady za december 2013
(doklady na DPH za 12/2013 a prehľad dochádzky). Konateľka žalobcu nespochybnila tú skutočnosť,

že faktúry za poskytovanie účtovných služieb v mesiacoch september - december 2013 boli žalovanou
uhradené.

7. Išlo o nasledovné faktúry: č. 2013158 na sumu 25,- eur splatná 31.10.2013, za práce v septembri
2013, č. 2013159 na sumu 25,- eur, splatná 31.10.2013, za práce v októbri 2013, č. 2013173 na

sumu 25,- eur splatná 12.11.2013, za práce v novembri 2013, č. 2013184 na sumu 25,- eur splatná
12.12.2013, za práce v decembri 2013.

8. Všetky 4 faktúry boli dobropisované faktúrou č. 2013191 na sumu - 100,- eur so splatnosťou dobropisu
31.12.2013.

9. Konateľka žalovaného U.. P. Q. F.. vo svojej výpovedi uviedla, že sa k obom konateľkám a ich
manželovi a otcovi správala mimoriadne slušne a to aj vtedy, keď existovali dôvody na opačné správanie.
Na otázku, kedy po prvý krát reklamovala poskytované služby uviedla, že si presne nepamätá, kedy to
bolo prvý krát, ale 21.12.2013 o 20,32 hod. volala pani X. a upozornila ju, že zabudla na výkazy a DPH.
Vlastne stretnutie dňa 21.12.2013 sa týkalo práve tejto otázky, ale keďže to nestihli odkomunikovať, tak

jej po ukončení stretnutia volala. Vo svojich rozsiahlych písomných vyjadreniach, na ktoré sa vo svojej
výpovedi odkazovala poprela nasledovné tvrdenia konateľky žalobcu:
- poskytovanie účtovníckych služieb za celý rok 2013, keďže toto účtovníctvo bolo poskytované inými
subjektmi, napr. ešte v mesiaci august pani O., na ktorú sa konateľka žalobcu vo svojej výpovedi
odvolávala, a s ktorou bez súhlasu žalovaného komunikovala v rozpore s požiadavkou mlčanlivosti a

nezneužívania dôverných či inak citlivých údajov.
- vedenie účtovníctva za december 2013, nakoľko tieto služby poskytovala iná spoločnosť,
- že sa mali konateľky žalobcu a žalovaného osobne stretnúť 19.12.2013, keď v skutočnosti to malo
byť dňa 20.12.2013,
- popis priebehu stretnutia zo dňa 21.12.2013 konateľkou žalobcu,

- popis spôsobu odovzdania účtovných dokladov.
Na preukázanie nesprávne vykonávaného účtovníctva žalovaný založil do spisu mesačný výkaz
poistného a príspevkov za obdobie 11/2013, podanie elektronického dokumentu ako aj Výkaz
preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, na ktorých demonštroval chyby, či už v dátume
vyplnenia formulára, alebo v dátume výplatného dňa, resp. za účelom demonštrovania, že žalovaný v

dokumentoch uvádzal rodné čísla zamestnancov.

10. Žalovaná však nepoprela dohodu ohľadne sumy 25,- eur mesačne za poskytované účtovnícke
služby, keď vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2015 uviedla, že „navrhovateľ výšku odmeny
dobrovoľne odsúhlasil a pokiaľ k nej mal akékoľvek výhrady pred odporcom sa o tom nezmienil až do

dňa 10.2.2014, keď sa na jej výšku začal sťažovať ...“

11. Listom zo dňa 10.2.2014, nazvaným Odstúpenie od zmluvy, výzva na odstránenie protiprávneho
stavu a poskytnutie primeraného odškodnenia žalovaná odstúpila od Zmluvy ku dňu 10.2.2014 v súlade
s § 567 ods. 1, 348 ods. 2 a 356 ods. 2 Obchodného zákonníka a to vzhľadom na závažné pochybenia

a právne porušenia ku ktorým zo strany žalobcu došlo. Zároveň vyzvala žalobcu na prípravu
odovzdávacieho a preberacieho protokolu, obsahujúceho zoznam všetkých dokladov a dokumentov
a to do 14.2.2014 a súčasného odovzdania týchto dokladov. Odstúpenie od Zmluvy, výzva na
odstránenie protiprávneho stavu a poskytnutie primeraného odškodnenia bolo prílohou listu žalovaného
zo dňa 6.5.2014. Listom zo dňa 9.5.2014 vyzvala žalovaná žalobcu na vrátenie dokladov patriacich

žalovanému.

12. Dňom 14.1.2014 žalovaný odvolal splnomocnenia zo dňa 10.10.2013 udelené Q. X. na komunikáciu
so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, Finančnou správou SR ako aj Sociálnou poisťovňou.

13. Spoločnosť X. s.r.o., ktorá viedla externe účtovníctvo pre žalovaného v období január - november
2013 na základe požiadavky konateľky žalobcu vypracovala písomné Prehlásenie, v ktorom uviedla,
že od konateľky žalovaného prevzali účtovné doklady spoločnosti za január - november 2013 s tým,
že naviažu na predchádzajúce účtovanie, doúčtujú december 2013, urobia účtovnú závierku a Daňovépriznanie za uvedený rok. Ďalej mali zrekonštruovať celé obdobie účtovania od januára 2013 a v
rámci toho zistiť chyby, ktoré sa tam vyskytli. Účtovníctvo tak, ako ho prevzali a ktoré opätovne
zaúčtovali od januára do novembra bolo vedené v zmysle Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým

sa ustanovujú podrobnosti o postupoch a rámcovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva a v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zmien. Ďalej uviedli,
že správanie JUDr. Q. PhD. sa nezlučovalo s dobrými mravmi a z toho dôvodu jej vypovedali spoluprácu.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorú nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto
zmluva, je zmluvou nepomenovanou.

16. Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení
zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania, žalobca ako poskytovateľ

a žalovaný ako objednávateľ uzavreli konkludentným spôsobom Zmluvu podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, v rámci ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať služby vedenia
účtovnej a mzdovej agendy za sumu 25,- eur mesačne tak ako to vyplynulo z totožných tvrdení
účastníkov konania. Uvedená čiastka bola žalobcom fakturovaná za mesiac september 2013 faktúrou č.
2013158,zamesiacoktóber20123159,zamesiacnovemberfaktúrouč.2013173azamesiacdecember

faktúrou č. 2013184. Taktiež je nepochybná tá skutočnosť, že všetky 4 faktúry boli žalovaným riadne
uhradené. Ďalej je nesporné to, že 4 spomínané faktúry boli dobropisované faktúrou č. 2013191 a suma
100,- eur bola vrátená žalovanému, čo potvrdila žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu. Sporným
bol medzi stranami sporu dôvod pre ktorý došlo k vystaveniu dobropisu a vráteniu zaplatenej sumy
100,- eur, keď žalobca tvrdil, že k takémuto kroku pristúpil z dôvodu snahy o nekonfliktné ukončenie

spolupráce so žalovaným ku koncu roku 2013 a žalovaná tvrdila, že žalobca k takémuto kroku pristúpil
ako dôsledok reklamácie poskytovaných služieb ústne vyjadrených na stretnutí dňa 21.12.2013. Obidve
stranydospisuzaložilivzájomnúmailovúkomunikáciuzobdobiaodpočiatkuspolupráce,resp.užodjúla
2013 až do februára 2014, z ktorej je zrejmé, že obsahom mailov za rok 2013 žiadne reklamácie neboli
a ústnu reklamáciu služieb, ktorá mala byť vyjadrená na osobnom stretnutí dňa 21.12.2013 konateľka

žalobcu poprela, tvrdeniu konateľky žalovaného nenasvedčuje ani obsah mailov po uvedenom stretnutí
zo dňa 22.12.2013 a 23.12.2013, z čoho je zrejmé, že žalovaná dôkazné bremeno v tomto smere
neuniesla a súdu nepreukázala, že vykonané práce reklamovala. Tomuto záveru nasvedčuje aj písomné
Prehlásenie spoločnosti X. s.r.o., ktorá na požiadanie konateľky žalobcu prehlásila, že mala vykonať
rekonštrukciu účtovníctva za celý rok 2013, do ktorého spadá aj obdobie vedenia účtovníctva zo strany

žalobcu a pri tejto rekonštrukcii bolo zistené, že účtovníctvo bolo žalobcom vedené v súlade so zákonom
a žiadne chyby zistené neboli. Je preto nepochybné, že žalobca účtovné práce v mesiacoch september
- december 2013 pre žalovaného vykonal, žalovaný tým, že faktúry zaplatil, nespochybnil vykonanie
účtovníctva, žalovaný nepreukázal, že vykonané práce reklamoval, a teda žalobcovi vzniklo právo na
dohodnutú odmenu za vykonané práce, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 2014029 súhrnnou sumou 100,- eur

za 4 mesiace september - december 2013 po 25,- eur. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že už
skôr došlo k dobropisovaniu sumy 100,- eur faktúrou č. 2013191. Žalobca nikdy nemal vôľu vykonávať
služby bezplatne, je podnikateľom a jeho cieľom je dosahovať zisk. K dobropisovaniu pristúpil z dôvodu
snahyobezkonfliktnéukončeniespoluprácesožalovanou,čosavšaknestalo,konfliktypokračovaliajpo
ukončeníspoluprácevroku2014apretosažalobcarozhodolopätovnesiuplatniťodmenuzaúčtovnícke

práce a to vystavením faktúry pričom samotná faktúra je vlastne len výzvou na zaplatenie, keďže nárok
žalobcu vznikol už samotným vykonaným prác. Zmluva o vedení účtovníctva bola uzatvorená ústne,
súdu nebolo preukázané, či a akým spôsobom boli dohodnuté spôsoby ukončenia tejto zmluvy, avšak
z výpovede konateľky žalobcu jednoznačne vyplynulo, že bola vôľa ukončiť zmluvnú spoluprácu
so žalovaným ku koncu roku 2013 a na tejto skutočnosti nič nemenilo to, že ešte v januári 2014

požadovala od žalovaného dodanie dokladov, aby mohol dokončiť účtovanie za december 2013. Z
listinných dôkazov, ako aj z výsluchov konateliek strán sporu má súd za to, že k ukončeniu spolupráce
fakticky došlo už ku koncu roku 2013 a teda odstúpenie od zmluvy žalovanou listom zo dňa 10.2.2014
je v tomto prípade pre posúdenie nároku žalobcu právne irelevantné.18. Z vykonaného dokazovania, teda zhodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd za preukázané, že žalobca na základe ústne uzatvorenej zmluvy poskytoval

služby vedenia účtovníctva žalovanému v mesiacoch september - december 2013, tieto mu riadne
vyfakturoval dohodnutou sumou 25,- eur mesačne, spolu 4 faktúrami, ktoré žalovaný riadne uhradil,
služby nereklamoval, avšak na základe zlých vzájomných vzťahov a snahe ukončiť bezproblémovo
spoluprácu žalobca faktúry dobropisoval a vrátil žalovanému sumu 100,- eur, avšak z vyššie uvedených
dôvodov opätovne pristúpil k vyúčtovaniu odmeny za 4 mesiace poskytovania služieb. Svoj nárok súdu

dostatočným spôsobom preukázal a preto súd žalobe vyhovel.

19.Keďžežalovanýsadostaldoomeškaniasozaplatenímsvojhopeňažnéhozáväzku,žalobcasiokrem
istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy
a to odo dňa 21.4.2014, nakoľko faktúra mala byť žalovanému doručená dňa 21.3.2014 (č.l. 6).

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

21. Podľa čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku.

22. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková
sadzba v rozhodujúcom období, t.j. k 21.4.2014 0,25% ročne a preto súd priznal žalobcovi 8,25% úrok
z omeškania ročne z dlžnej sumy.

23.Žalobcasiuplatnilpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eur.

24. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom
sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolateľ domáha.