Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813224636.4

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protiodporcom
v 1.rade Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. Z. 84X/XX, H. a v 2.rade R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX/X, H., t. č. Q. 7, H. 5, M. republika za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Z. združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO:

42362962,zast.JUDr.PatrikomPodhorským,advokátomsosídlomZámocká36,Bratislavaozaplatenie
7.769,85 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 459,30 eur, vrátením ktorého
p o v e r u j e Slovenskú poštu, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 1.228,84 eur,
na účet JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Bratislava, Zámocká 36, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o

vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi od odporcov v 1. a v 2.rade 7.769,85 eur s
príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 11.9.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 11.9.2013 vo výške 551,55 eur.

Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 14.mája 2014 platobný rozkaz sp. zn. 11C 67/2014, ktorý nebolo
možné doručiť odporcovi v 2.rade s poznámkou poštového doručovateľa, adresát neznámy.

Súd zisťoval pobyt odporcu v 2.rade prostredníctvom OO PZ SR Prievidza, ktoré súdu oznámilo,
že odporcovi v 2.rade sa nepodarilo doručiť súdnu zásielku, nakoľko sa na adrese trvalého pobytu
nezdržiaval. Podľa lustrácie registra obyvateľov, odporca v 2.rade mal hlásený trvalý pobyt od 14.4.2008
R. XX, s. č. XXX, H.. Nebol vo výkone trestu ani vo väzbe. Podľa zistení Mestského úradu Prievidza
odporca v 2.rade má hlásený trvalý pobyt na adrese totožnej v registri obyvateľov. Podľa ďalšieho

zistenia OO PZ SR Prievidza, odporca v 2. rade na adrese H., G. XXX/XX označenej v návrhu nebýva
a od roku 2008 má hlásený trvalý pobyt na adrese R. XX/X, Prievidza, ale žije a pracuje v H..

Odporca v 2.rade telefonicky súdu oznámil dňa 11.11.2014, že v súčasnosti žije a pracuje v Českej
republike a oznámil aj adresu, na ktorú mu má súd doručovať zásielky, Q. 7, H. 4.

H. zástupca Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov JUDr. Patrik Podhorský
oznámil súdu dňa 4.11.2014 vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcu.Odporca v 2.rade súdu e-mailovou poštou dňa 3.12.2014 dal súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na stranu odporcu.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 28.1.2015 podal námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva do konania na stranu odporcov.

Okresný súd uznesením zo dňa 18.februára 2015 rozhodol, že pripustil vedľajšie účastníctvo na

strane odporcov Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom
Bratislava, Šafárikovo námestie 7 do konania.

Voči tomuto uzneseniu podal zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie a odvolací súd
uznesením zo dňa 27.januára 2016 sp. zn. 17Co 642/2015 uznesenie okresného súdu o pripustení
vedľajšieho účastníka na strane odporcov potvrdil.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 2.februára 2015 uviedol, že navrhuje súdu,
aby návrh v celom rozsahu zamietol. Uplatnil i trovy konania.
Poukázal na § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákona, § 54 ods.2 cit. zákona, § 6 ods.3, § 23a ods.1,
§ 23a ods. 2, § 2 písm. b/ a § 4 ods.1 z. č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa v čase účinnom

uzavretia zmluvy.
Ďalej poukázalnato,žebanka bola oprávnenávzmyslečlánku7,bod7.6.1.VOP vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, keď klient meškal so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní. Poukázal na § 101 Občianskeho zákona a § 103 cit. zákona a dodal, že Občiansky zákonník
ustanovuje objektívny začiatok plynúcej premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa,

keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý je odôvodnený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. V súvislosti s tým poukázal aj
na rozsudok R 28/1984. Ďalej uviedol, že počet dní omeškania nachádzajúcich sa v Prílohe č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 - aktíva sú dôkazom toho, že
nárok navrhovateľa je premlčaný a žalobu podal žalobca dňa 21.11.2013, teda po trojročnej premlčacej

dobe. Preto vzniesol námietku premlčania celého práva. V čase od postúpenia pohľadávky do podania
žaloby uplynulo ďalších 1479 dní. V čase podania žaloby predstavovalo omeškanie spolu 2682 dní,
čo je viac ako 7 rokov. Je zjavné, že uplynula trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákona.
V konaní nebolo preukázané, či a ako žalovaní úver vyčerpali. Nebolo dokázané, kedy a s ktorou
splátkou sa dostali žalovaní do omeškania, či a ako boli vyzvaní na úhradu dlžných súm a kedy a ako

Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.
Nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. alebo žalobca vyzvali žalovaných na zaplatenie
zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami.

Vedľajší účastník vo svojom ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 15.6.2016 poukázal na § 92 ods.8

z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, v zmysle ktorého, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá

nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.

Odsek 8 charakterizujú nasledovné aspekty :

1. Ppostupiteľnosť bankovej pohľadávky,

2. Predchádzajúca písomná výzva klientovi,
3. Omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní,
4. Postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní,
5. Postupiteľnosť aj tretej osobe,
6. Nevyžaduje sa súhlas klienta.

Z prvej vety ustanovenia § 92 ods.8 cit. zákona však jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Banka tak môže postúpiť iba nesplácanú
časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcomzosplatnení. Záver o tom, že žalobca môže postúpiť iba splatnú časť pohľadávky má za to aj Krajský
súd Prešov a Krajský súd Bratislava. Žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v predmetnom konaní. Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor so zákonom podľa §

39 Občianskeho zákona, lebo na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka
pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Navyše postupca v zmysle § 92
ods.8 zákona o bankách, môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo
preukázané nebolo, preto tiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto

povinnosti. Banka nevyhlásila pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru, resp. ak ju
vyhlásila, tak v rozpore so zákonom (§ 53 ods.9 Občianskeho zákona).

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 24.6.2016 zobral návrh na začatie konania

späť, žiadal vrátiť súdny poplatok a bol toho názoru, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra
viacerých krajských súdov. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co
91/2012, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co 216/2012, rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 17Co 91/2012, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co 435/2012

a rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co 26/2016, tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR Nález II. ÚS 78/2003 a rozhodnutie aj ďalších krajských súdov, ktoré vymenoval v tomto
vyjadrení. Zaslal toto stanovisko aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v písomnom podaní zo dňa 27.6.2016
uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a súhlasí aj so zastavením konania, avšak späťvzatie nebolo
zavinené žalovanými, preto je povinný zniesť trovy konania navrhovateľ, ktoré vyčíslil na sumu 1.228,84

eur.

Navrhovateľ zobral návrh späť pred prvým pojednávaním, preto súd akceptoval toto späťvzatie a
konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas
odporcov.

Súd o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods.3,4 z. č. 71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch
v znení neskorších zmien a doplnkov a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok krátený o 6,70 eur.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorej, ak niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Ustanovenie § 146 ods.2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon
mal za následok zastavenie konania.

Navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto je povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov. Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplynulo, že vzniesol
námietku premlčania a zdôvodnil i prečo je nárok navrhovateľa premlčaný. Až po tomto vyjadrení zobral
navrhovateľ návrh späť. Pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, súd konanie zastavil. Preto je povinný
navrhovateľ zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov.

Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Vo veci bolo vykonaných 5 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava veci, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2.2.2015, vyjadrenie zo dňa 20.5.2015,
vyjadrenie zo dňa 28.5.2015 a stanovisko zo dňa 15.6.2015) po 237,34 eur; 4 x režijný paušál po 8,39
eur a 1 x režijný paušál po 8,58 eur, trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 1.228,84 eur.Súd považoval tieto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené, nakoľko
ku každému podaniu navrhovateľa sa vedľajší účastník vyjadril a vyjadril sa i k veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.