Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117261431.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci navrhovateľa Cryomed s. r. o., Budovateľská 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 248 820, zastúpeného
advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 833 533, proti strane Cryoniq s. r. o., Veľké Lovce č. 384, 941 42 Veľké Lovce, IČO: 47 857

021, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/20/2017-134 zo dňa 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/20/2017-134 zo dňa 11. januára 2018
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V

odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2017 práva z dizajnu
a domáha sa ochrany pred nekalou súťažou. Navrhovateľ tvrdil, že dlhoročne od roku 2011 pôsobí na
trhu v oblasti výroby a prevádzkovania kryosáun a kryokomôr, kryosauna E. W. vyvinutá zakladateľmi
navrhovateľa je predmetom dizajnu zapísaného v registri dizajnov Slovenskej republiky pod č. XXXXX,
ktorého výlučným užívateľom je na základe licenčnej zmluvy navrhovateľ. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že
strana vznikla ako obchodná spoločnosť v roku 2014 s pôvodným zámerom vystupovať ako distribútor

navrhovateľa, jeden z konateľov a spoločníkov strany p. C. V. bol v čase založenia spoločnosti žalovanej
strany zamestnancom navrhovateľa. V roku 2016 viacerí zamestnanci navrhovateľa ukončili s ním
pracovný pomer, pričom následne sa stali zamestnancami žalovanej strany. Navrhovateľ tvrdil, že v
tomtoistomrokuobdržalzvýšenýpočetreklamáciínanímvyrábanékryosauny,ktoréinštalovaleštep.C.
V. v rámci spolupráce s navrhovateľom, pričom z charakteru uplatnených reklamácii podľa navrhovateľa
vyplýva, že ich príčinou bolo nesprávne zapojenie kryosáun, resp. ich zapojenie v nevyhovujúcich

priestoroch. Navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku toho stratil dobré meno nielen na nemeckom trhu, ale i
na medzinárodnom trhu, čo žalovaná strana využila v prospech rozvoja vlastnej podnikateľskej činnosti
v tom istom segmente na trhu. Navrhovateľ má za to, že p. C. V., ako zamestnanec navrhovateľa
využil vedomosti o výrobe kryosáun, a následne zahájil výrobu kryosáun, pričom sa snaží profitovať z
tradície a známosti navrhovateľa, dokonca si prisvojuje podnikateľské aktivity navrhovateľa a prezentuje
ich ako vlastné. Navrhovateľ tvrdí, že považuje za spornú výrobu kryosauny s názvom E. E., pretože

podľa jeho názoru kopíruje zapísaný dizajn, čiže zasahuje do jeho práv. Konanie žalovanej strany
je tiež v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a napĺňa znaky nekalej súťaže. Z týchto
dôvodov si navrhovateľ uplatnil nárok na ochranu práv zo zapísaného dizajnu, ako aj náhradu škody
voči žalovanej strane. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodnil tým, že žalovaná
strana preukázateľne vyrába a predáva jeho kryosaunu s názvom E. E., ktorá je podľa navrhovateľa
totožná s navrhovateľom vyrábanou a dizajnom chránenou kryosaunou, čím porušuje jeho práva zo

zapísaného dizajnu. Navrhovateľ taktiež uviedol, že žalovaná strana vo vzťahu k navrhovateľovi koná
nekalosúťažne, postupne preberá miesto navrhovateľa na trhu, čím navrhovateľovi vzniká nemaláškoda v podobe ušlého zisku, ako aj škoda na postavení navrhovateľa na relevantnom trhu. Preto sa
navrhovateľdomáhal,abysúdnariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmbyuložilžalovanejstranepovinnosť
zdržať sa porušovania práv navrhovateľa zo zapísaného dizajnu, teda zdržať sa výroby, propagácie,

predaja a iného uvádzania na trh ním vyrábanej kryosauny s názvom E. E., a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ osvedčil, že je výrobcom a predajcom kryosáun a
kryokomôr,pričomvonkajšítvarkryosaunysnázvomE.W.jechránenýzapísanýmdizajnom,oprávnenie
na využívanie ktorého získal navrhovateľ licenčnou zmluvou. Súd tiež uviedol, že z predložených

dôkazov ďalej vyplýva, že na trhu s kryosaunami pôsobí aj žalovaná strana, hoci v tejto súvislosti je
potrebné dodať, že forma jeho pôsobenia bude ešte predmetom dokazovania, pretože žalovaná strana
ako obchodná spoločnosť nemá v predmete činnosti výrobu kryosáun a z predložených dôkazov vyplýva
prepojenie strany s inou spoločnosťou so sídlom vo Veľkej Británii.

3. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že obchodnú spoluprácu navrhovateľa a žalovanej strany

( prebiehajúcu minimálne od roku 2014 ) a spočívajúcu v distribučnej činnosti žalovanej strany pre
navrhovateľa, ukončil navrhovateľ listom zo dňa 13.6.2017, v ktorom žalovanú stranu upozornil, že jeho
konanie vníma ako vedomé a cielené ohrozovanie svojich obchodných aktivít. Vedomosť o aktivitách
žalovanej strany na trhu s kryosaunami nadobudol navrhovateľ ešte pred týmto dátumom ( 13.6.2017 ),
pričom zo spisu vyplýva, že už vo februári 2017 mal navrhovateľ vedomosť, že žalovaná strana odoberá

súčiastky na výrobu kryosáun od dodávateľov navrhovateľa, ďalej z e-mailov od klientov zo dňa 6. a 8.
6. 2017 sa navrhovateľ dozvedel, že žalovaná strana oslovila klientov navrhovateľa s ponukou kryosáun
a obchodnú činnosť žalovanej strany mal navrhovateľ preukázanú aj z internetovej stránky žalovanej
strany. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že ku skutkovému stavu opísanému navrhovateľom,
ktorému navrhol poskytnúť bezodkladnú ochranu, nedošlo bezprostredne pred podaním návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ani že by sa jednalo o stav bezprostredného nebezpečenstva, ktorý
vznikol pred podaním návrhu. Súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu doručenom súdu 29.12.2017
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by osvedčovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov - jednu
zo zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal za to, že vzhľadom na
uvedené nemôže poskytnúť ochranu okamžite, ani bezprostredne. Súd tiež konštatoval, že v danom

prípade sa navrhovateľ vo veci samej domáha, aby súd uložil žalovanej strane obsahovo identickú
povinnosť, ako v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľom zvolený prostriedok
ochrany jeho práv má osobitný charakter, pri ktorom vzhľadom na jeho povahu, kedy postačuje aj
osvedčenie skutkových tvrdení a ktoré je nariadené spravidla bez vedomostí žalovanej strany, sa
vyžaduje rešpektovanie práv subjektu, ktorému je povinnosť ukladaná. S prihliadnutím na skutočnosť, že

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
nariadením neodkladného opatrenia v terajšom čase by išlo v podstate o nahrádzanie konania vo veci
samej, čo nie je žiadúce. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Súd uviedol, že o nároku na náhradu trov bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s
napadnutým uznesením, považuje ho nesprávne a napáda uznesenie v celom rozsahu. Navrhovateľ
má za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na základe toho, že k vzniku skutočností, resp. skutkového stavu, v
zmysle ktorého sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, nedošlo bezprostredne pred podaním
návrhu, v dôsledku čoho takémuto stavu nie je možné poskytnúť ochranu. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal aj na to, že obsah navrhovaného neodkladného
opatrenia je totožný s obsahom žalobného návrhu, v dôsledku čoho by v prípade nariadenia

neodkladného opatrenia išlo o nahrádzanie konania vo veci samej, čo je nežiadúce. Odvolateľ nesúhlasí
s argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Navrhovateľ tiež v odvolaní uviedol, že ani
jedno z ustanovení CSP, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal,
a na základe ktorých návrh zamietol, neupravuje to, akým stavom sa má konajúci súd riadiť pri jeho
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Túto úlohu plní ustanovenie § 329 ods. 2

CSP, v zmysle ktorého: „ Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie“. Zo samotného znenia citovaného ustanovenia CSP je pritom už na prvý pohľad zrejmé
to, že pre súd prvej inštancie rozhodujúci o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vôbec nie je relevantný stav, ktorý existoval pred jeho rozhodovaním, ale iba stav, ktorý vo veci existujepriamo v čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie sa preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia obmedzí iba na skúmanie toho, či v čase jeho rozhodovania je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery alebo obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Odvolateľ v tejto súvislosti

poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v ktorom sa uvádza: „ Právne pomery a ich
relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP ).
Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný
atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba
upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávajúca aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto

nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie“. Navrhovateľ má za to, že je zrejmé, že konajúci súd v zmysle platnej a účinnej
právnej úpravy nemôže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť iba na základe toho, že
potreba bezodkladne upraviť pomery trvala už určité obdobie pred samotným podaním návrhu tak, ako

to v tomto prípade urobil súd prvej inštancie. Navrhovateľ tiež zdôraznil skutočnosť, že v rámci Civilného
sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh. To, či dôjde k podaniu
návrhu, na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj, kedy dôjde k podaniu tohto návrhu je preto vo
výlučnej dispozícii navrhovateľa a konajúcemu súdu tieto jeho kroky neprislúcha hodnotiť. Navrhovateľ
je toho názoru, že uvedené skutočnosti o to viac platia v sporoch z priemyselného vlastníctva a z

nekalého súťažného konania, nakoľko sa jedná o spory skutkovo a právne komplikované. Je bežné, že
navrhovateľovi v tomto type sporov trvá podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trocha
dlhšie, nakoľko je nevyhnutné, aby navrhovateľ nazbieral dostatočný počet dôkazov, odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj vzhľadom na to, že v sporoch z priemyselného vlastníctva
a z nekalého súťažného konania je dôkazná núdza bežným javom. Navrhovateľ je toho názoru, že v

podanom návrhu riadne odôvodnil splnenie všetkých podmienok a nariadenie neodkladného opatrenia
v danej veci má preto svoje opodstatnenie. Konanie žalovanej strany považuje navrhovateľ za natoľko
závažné,žetotomujevprípadenenariadenianeodkladnéhoopatreniaspôsobiléprivodiťzhoršeniejeho
právnej pozície až v takej miere, že ani konečné rozhodnutie súdu vo veci smerujúce v jeho prospech
mu už nebude schopné poskytnúť žiadnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ tvrdí,

že súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby na vec
aplikoval ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, a vo veci rozhodoval na základe použitia nesprávnych právnych
noriem, t.j. výlučne ustanovení § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP a § 328 ods. 1 CSP. Súd prvej
inštancie týmto postupom bez akýchkoľvek pochybností naplnil odvolací dôvod v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko jeho napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

6.Kukonštatovaniusúduprvejinštancieototožnostiobsahunávrhusobsahomžalobyodvolateľuviedol,
žezustanovenia§330ods.2CSPvyplýva,žeaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zo znenia tohto ustanovenia celkom

zjavne vyplýva, že zákon umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s
obsahom žalobného návrhu a to v prípade, ak to povaha veci pripúšťa. Súd teda nesmie bez ďalšieho
rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením
prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery strán predčasne. Navrhovateľ tiež poukázal
na ustanovenie § 341 ods. 1 CSP upravujúce neodkladné opatrenia vo veciach práva duševného

vlastníctva, ktoré priamo vymedzuje obsah neodkladných opatrení nariaďovaných v daných veciach
tak, že súd môže nariadiť strane iba to, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje
právo duševného vlastníctva. Je preto zrejmé, že obsah neodkladných opatrení nariadených vo veciach
práva duševného vlastníctva môže smerovať výlučne k nariadeniu strane, aby sa zdržala protiprávneho
konania vo vzťahu k právu duševného vlastníctva a nemôže sa jednať o obsah iný. Súd prvej inštancie

však v napadnutom uznesení vôbec nepoukázal na ustanovenie § 330 ods. 2 CSP a ani na ustanovenie
§ 341 ods. 1 CSP, ale navyše neprípustnosť vydania neodkladného opatrenia v rovnakom rozsahu ako
je žalobný návrh, konštatoval bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. vysvetlenia, prečo by to povaha
prejednávanej veci nemala pripúšťať, a to aj napriek tomu, že totožnosť obsahu neodkladného opatrenia
s obsahom žalobného návrhu je pre spory z priemyselného vlastníctva nekalého súťažného konania

typická. Navrhovateľ je teda toho názoru, že súd prvej inštancie aj pri konštatácii toho, že nariadením
neodkladného opatrenia na základe jeho návrhu by nahrádzal konanie vo veci samej, vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane tak dochádza k naplneniu odvolacieho dôvodu v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal,aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaná strana sa vyjadrila k žalobe vo veci samej, ako aj k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a k odvolaniu proti uzneseniu, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.3.2018, pričom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že celú žalobu považuje za nedôvodnú. Tvrdí, že v
žalobe sa uvádza početné množstvo nepresných informácií, poloprávd a domnienok, ktoré sú v rozpore

s reálnym skutkovým stavom veci a nezakladajú žiaden z nárokov, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatňuje.

8. Ku skutkovému stavu opísanému v žalobe uviedol, že je pravdou, že konateľ žalovaného C. V.
pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2013. Pracovnou pozíciou bola práca
servisného technika s mesačnou mzdou 472,78 Eur brutto. Pracovnou náplňou bolo pomáhať s

problémami, ktoré sa vyskytovali na zariadeniach žalobcu a zároveň vykonával montáž týchto zariadení
u zákazníkov v rôznych krajinách. Počas výkonu práce pre žalobcu vznikali medzi zamestnancom a
zamestnávateľom konflikty, ktoré súviseli s nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami, ktoré pociťoval C.
V. a neprimeraným mzdovým ohodnotením. Keďže montáže si vyžadovali pomerne veľkú zodpovednosť
a boli aj časovo náročné, zamestnanec od zamestnávateľa požadoval zvýšenie mzdy. Vzhľadom k tomu,

že žalobca, ako zamestnávateľ toto odmietol, C. V. sa rozhodol, že nechce pre žalobcu ďalej pracovať
a dňa 31.7.2015 bol pracovný pomer ukončený Dohodou o skončení pracovného pomeru. Následne
sa však žalobca s C. V., už prostredníctvom spoločnosti žalovaného dohodli, že žalovaný bude pre
žalobcu vykonávať dočasne montáže a servis aj naďalej. Tiež sa dohodli, že žalovaný bude distribúciu
výrobkov žalobcu na trhu vo Veľkej Británii naďalej vykonávať, nakoľko aj v tejto lokalite v tom čase

nepôsobil žiaden distribútor kryosáun. Na anglickom trhu následne žalovaný robil žalobcovi reklamu,
chodil po mestách do rôznych podnikov za účelom predstaviť produkt žalobcu, ktorý bol v tom čase
na danom trhu dosť netypický. Žalovaný si vykonával svoju prácu dobre, avšak následne so zvýšeným
predajom nastal aj zvýšený problém s kryosaunami. Všetky problémy s kryosaunami boli pripisované
žalovanému, čo však nebola pravda. Väčšina problémov súvisela s elektrickými súčiastkami alebo

sušením kryosauny, na čo nemala vplyv montáž. Žalobca však žalovaného obviňovať, že kryosauny
umiestnil do malých priestorov, čo však nebolo pravdou, o čom bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
Následne bola spolupráca medzi žalobcom a žalovaným ukončená. Keďže obviňovanie žalovaného už
bolo za hranicou slušnosti, žalovaný už nemal záujem o ďalšiu spoluprácu, tak sa konateľ žalovaného
skontaktoval s bývalým profesorom z univerzity, či by mu nevedel pomôcť s vybudovaním elektroniky na

kryosaunu, keďže to je srdce celého zariadenia a bol to hlavným problém kryosáun žalobcu. V dôsledku
tejto spolupráce postupne vznikol prototyp kryosauny, ktorý žalovaný začal skúšať. Keďže testy prebehli
úspešne, tak rozmýšľali, ako s touto elektronikou vynaložiť. Rozhodli sa, že skúsia predávať vlastné
kryosauny. Žalovaný pri vývoji a následnej skúšobnej výrobe kryosauny využil výlučne vlastné poznatky
a skúsenosti. Nepoužil žiadne informácie, ktoré by mohli byť predmetom obchodného tajomstva žalobcu

alebo kohokoľvek iného.

9. Skončením pracovného pomeru na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, sú skončenia pracovného
pomeru dohodou. Pokiaľ by žalobca s odchodom zamestnancov nesúhlasil, nemusel podpisovať
dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný uvádza, že celkom skončilo pracovný pomer

12 zamestnancov, pričom podľa jeho informácii išlo o skončenie pracovných pomerov z dôvodov,
že zamestnanci žiadali zvýšenie mzdy. Teda k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe
konfliktu a nie na podklade akýchkoľvek činností žalovaného. Žalovaný má za to, že nešlo o žiadne
úmyselné preberanie alebo burcovanie zamestnancov, ale o nespokojnosť zamestnancov s pracovnými
podmienkami u žalobcu a jeho neschopnosť konštruktívne tento problém riešiť. Skutočnosť, že sa

niektorí s takto odídených zamestnancov následne zamestnali u žalovaného vyplýva jednoducho z toho,
že v danej oblasti mali skúsenosti, a keď žalovaný obsadzoval jednotlivé pracovné pozície, stali sa
vhodnými kandidátmi.

10. Žalovaný považuje za zarážajúce, že žalobca sa nekvalitu vlastných produktov snaží pričítať na

ťarchu žalovaného, pričom si zjavne neuvedomuje, že práve táto nekvalita bola jedným z hlavných
dôvodov ukončenia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Je pravdou, že v roku 2016 sa zvýšil
počet reklamácii na produkty žalobcu, nejednalo sa však len o reklamácie kvôli problémom so sušením,
ale aj o rôzne iné reklamácie, ktoré však žalobca neriešil tak, ako si to zákazník vyžadoval. Ako dôkazžalovaný predložil dôkazy - komunikáciu so zákazníkmi. Zvýšený počet reklamácií súvisel so zvýšením
predaja, pričom rok 2016 bol pre žalobcu úspešným rokom a problém vznikol predovšetkým s neochotou
riešenia reklamácií zo strany žalobcu. Problémy s kryosaunami žalobcu boli všade vo svete, a to bez

ohľadu, kto vykonával montáž. Žalobca vynakladal veľmi málo prostriedkov na zdokonaľovanie svojho
zariadenia a hlavne nekládol dôraz na eliminovanie problémov, ktoré pravidelne nastávali. Problémy boli
aj s kryosaunami, ktoré sa posielali priamo z Ukrajiny. Žalovaný úplne odmieta, že by zvýšený počet
reklamácii produktov žalobcu bol v akejkoľvej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

11. Žalovaný sa netají tým, že sa venuje aj výrobnej činnosti ohľadom kryosáun a žalobca o tejto
skutočnosti vedel už viac ako šesť mesiacov pred podaním žaloby. Je síce pravdou, že nemá tento
predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri, jedná sa však len o administratívny nedostatok,
ktorý bude v krátkej dobe odstránený. Žalovaný poukázal na to, že zo žiadnych zmluvných vzťahov,
ktoré mal uzavreté so žalobcom, rovnako ako ani z pracovnej zmluvy, ktorú mal konateľ žalovaného u
žalobcu mu nevyplýval zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti kryosáun. V danom prípade

sa jedná z pohľadu žalobcu len o nespokojnosť so vznikom konkurencie na trhu. Konkurencia je však
bežný jav v trhovej ekonomike a nie je protiprávnym konaním.

12. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by bolo v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom mať sídlo
spoločnosti v blízkosti konkurenčného trhového subjektu. Konatelia žalovaného žijú a pôsobia v okrese

N. D., preto je prirodzené, že sídlo svojej spoločnosti umiestnili práve tu. Okrem toho predaj kryosáun sa
nerealizuje náhodným okolitým zákazníkom, ale prostredníctvom distribútorov a ďalších kontaktov, preto
je nereálne, aby blízkosť priestorov žalobcu a žalovaného mala akýkoľvek vplyv na predaj produktov
ktorejkoľvek zo strán sporu. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu ohľadom miesta prevádzky žalovaného
právne irelevantná.

13. Žalovaný tiež popiera, že by dizajn ním vyrobenej kryokomory akýmkoľvek spôsobom kopíroval
dizajn kryosauny žalobcu. V konečnom dôsledku to, že sa nejedná o zameniteľné produkty vyplýva aj z
fotodokumentácie, ktorú predložil žalobca. Rozdiel je evidentný na prvý pohľad. V prípade, že by boli obe
kryosaunypostavenévedľaseba,nebolbyžiadenproblémrozlíšiť,ktorázkryosáunjevýrobkomžalobcu

a ktorá žalovaného. Žalovaný doplnil, že v danom prípade nie je najpodstatnejšie u týchto produktov,
aký majú dizajn, ale funkčnosť a výkon kryosauny, ktorá je pre zákazníka podstatná. Žalovaný má za
to, že svojím konaním nemohol zasiahnuť do práv z dizajnu.

14. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by boli naplnené podmienky generálnej klauzuly

nekalej súťaže. Žalobca v podanej žalobe nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
nekalosúťažné konanie žalovaného. Žalovaný v žiadnom bode neprekročil hranice zdravej hospodárskej
súťaže a už vôbec nemožno jeho konanie považovať za nekalosúťažné. Naopak práve žalobca je ten,
ktorý sa nevie vysporiadať s prirodzene rastúcou konkurenciou a koná v rozpore s dobrými mravmi.
K skutkovej podstate parazitovania na povesti podniku žalovaný uviedol, že žalobca nemá v danom

segmente dobrú povesť, a to práve pre kazivosť jeho produktov. Faktom je, že práve spoločná minulosť
žalobcu a konateľov žalovaného je v mnohých prípadoch problémom pre potenciálnych zákazníkov
žalovaného, keď práve problémy s funkčnosťou výrobkov žalobcu si potencionálni zákazníci spájajú aj
so žalovaným, a preto sa žalovaný snaží dištancovať od akéhokoľvek spojenia so žalobcom. Žalovaný
žiadnym svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania.

15. Žalovaný tiež popiera, že by porušil obchodné tajomstvo žalobcu, pričom z podanej žaloby ani nie
je zrejmé, ktoré informácie žalobca považuje sa svoje obchodné tajomstvo. Žalovaný tým, že začal
vyvíjať vlastné kryosauny nezneužil žiadne informácie, ktoré by boli predmetom obchodného tajomstva
žalobcu. Pri svojej činnosti využil výlučne vlastné skúsenosti, hoci ich čiastočne získal aj pri práci pre

žalobcu,avšaklenvrozsahuvlastnýchnadobudnutýchschopností.Žalovanýtiežuviedol,žeprežalobcu
pracoval konateľ žalovaného len ako servisný technik, mal teda vedomosti a skúsenosti s montážou a
technickou obsluhou kryosáun, avšak žiadne ďalšie informácie obchodného, či riadiaceho charakteru,
ako informácie súvisiace s vývojom kryosáun mu žalobca nesprístupňoval, nakoľko pri výkone jeho
pracovnej pozície to nebolo potrebné, preto v skutočnosti konateľ žalovaného ani citlivými informáciami,

ktoré by mohli byť predmetom obchodného tajomstva žalobcu nedisponoval a nedisponuje ani dodnes.

16. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody uviedol, že k vzniku nároku na náhrady škody
musia byť splnené všetky predpoklady vzniku nároku, a to protiprávne konanie, škoda a príčinnásúvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. V danom prípade nebola splnená ani jedna z
uvedených podmienok, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nároku na náhradu škody zaťažuje
výlučne žalobcu. Žalovaný tiež namietol vyčíslenú sumu, keď podľa neho je zrejmé, že každoročne

očakávať medziročný nárast zisku o 196 % je nereálne. Žalovaný tvrdí, že z podanej žaloby, ako celku
zjavne vyplýva, že žalobca sa snaží svoj podnikateľský neúspech pričítať žalovanému. Žalobca bol dlhé
roky jediným výrobcom kryosáun pôsobiacim v tomto regióne a skutočnosť, že mu vznikla konkurencia
mu zjavne prekáža, avšak práve početné problémy, ktoré boli s výrobkami žalobcu a nespohľahlivý
prístup k riešeniu týchto problémov primäl žalovaného k tomu, že sa pokúsil ponúknuť na trh vlastný

a funkčne lepší výrobok, ako je ten, ktorý ponúka žalobca. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval
a najmä nepreukázal žiadne konanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako nekalosúťažné. Z týchto
dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. K odvolaniu navrhovateľa proti napadnutému uzneseniu žalovaná strana uviedla, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. V danom prípade absentuje potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov,
keďže činnosť žalovanej strany v skutočnosti žiadnym spôsobom neohrozuje navrhovateľa. Naopak,
je potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v tomto štádiu pre žalovanú stranu
likvidačné. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné.

19.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žedňa29.12.2017bolOkresnémusúduBanskáBystricadoručený
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej. Súd prvej
inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že
ku skutkovému stavu opísanému navrhovateľom, ktorému navrhol poskytnúť bezodkladnú ochranu,

nedošlo bezprostredne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani že by sa
jednalo o stav bezprostredného nebezpečenstva, ktorý vznikol pred podaním návrhu a tiež z dôvodu, že
navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia tých istých povinností,
ako je predmetom žaloby vo veci samej.

20. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa ustanovenia § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

25. Podľa ustanovenia § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa
zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

26. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie

aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiťna základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v
zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a
nasl. CSP.

27. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie ( § 329 ods. 2 CSP ). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo
zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho
neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a
pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za

nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne
kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla

opodstatnené,aknavrhovateľovihrozívznikaleborozšírenieškody,čiinejujmy,dochádzakporušovaniu
alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením
potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

28. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľa vznesené v odvolaní sú dôvodné,
nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávajúca
aj po určité dlhšie časové obdobie, preto nemôže súd považovať danú podmienku za nesplnenú

iba z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď
po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Zároveň skutočnosť, že petit návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je totožný s petitom žaloby vo veci samej, nie je bez ďalšieho
dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zo znenia ustanovenia
§ 330 ods. 2 CSP táto možnosť výslovne vyplýva. Súd prvej inštancie sa však vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal s ďalšími navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami, nezdôvodnil, prečo navrhovateľom
tvrdené skutočnosti nepovažuje za hodnoverné a akým myšlienkovým postupom sa riadil pri rozhodnutí
vo veci.

29. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto

odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievzmysle§389ods.1písm.c)CSPzrušilapodľa
ustanovenia§391ods.1CSPmuvecvrátilnaďalšiekonanie,nakoľkoniejeúčelnédoplniťdokazovanie
odvolacím súdom, keďže súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal osvedčením, resp.
neosvedčením navrhovateľom tvrdených skutočností.

30. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

32. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).