Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: PRVÁ
SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 36 057 673, zastúpenej spol. IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01
Košice, proti žalovanému: Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so
sídlomŠtefanovičova3,81005Bratislava,opreskúmaniezákonnostipostupuarozhodnutiažalovaného
č. 2015/300/004741/01552 z 13. júla 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/201/2015-28 z 25. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/201/2015-28 z 25.
mája 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 181,89 € na účet
jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/201/2015-28 z 25. mája 2016 podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného
(vo forme oznámenia) č. 2015/300/004741/01552 z 13. júla 2015; ktorým žalovaný oznámil žalobcovi,

že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 4020/600/2015/R z 23.
apríla 2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“); ktorým tento uložil žalobcovi pokutu vo výške 350
€ za porušenie § 19 ods. 1 a § 19 ods. 2 písm. c/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) tým, že v
čase od 16. apríla 2014 do 24. apríla 2014 používal na prevádzke Čerpacia stanica LPG, Čerhov pri
meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt LPG určené meradlo - meraciu zostavu
na skvapalnené plyny Nuovo Pignone SpA, typ FG 90/3, výr. č. 64114 bez platného overenia; podal po

zákonnej lehote a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2015, nakoľko odvolanie žalobcu
bolo na Slovenský metrologický inšpektorát doručené e-mailom 12. mája 2015 a nebolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, teda nebolo urobené v zákonom ustanovenej forme, nemohlo
vyvolať procesné účinky; a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, po tom čo ustálil, že napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že
odvolanie podal oneskorene, bol žalobca ukrátený na zákonom garantovanom práve na preskúmanie

prvostupňového rozhodnutia nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, pretože v dôsledku tohto
oznámenia nedošlo k meritórnemu prejednaniu žalobcovho odvolania a prvostupňové rozhodnutie o
uložení pokuty vyhodnotil žalovaný ako odvolací orgán za právoplatné, teda sa jedná o rozhodnutie,
ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti žalobcu,je spôsobilým predmetom súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve, dospel k záveru, že doslovný
výklad ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia
o tom, že odvolanie urobeného elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu

v posledný deň lehoty na odvolanie 12. mája 2015 a odoslané poštou 13. mája 2015, nebolo urobené
v zákonom ustanovenej forme a nevyvoláva procesné účinky, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď z argumentácie žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní včasnosti podaného
odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vychádzal z doslovného výkladu § 19 ods.
1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého podanie urobené v elektronickej forme bez zaručeného

elektronického podpisu súčasná všeobecná úprava správneho konania nepozná a preto nie je možné
takéto podanie v trojdňovej lehote ani doplniť, pretože by nešlo o doplnenie podania, ale o urobenie
prvého podania vo veci samej. Krajský súd sa s takýmto výkladom zákona nestotožnil a bol toho názoru,
že vo svojich dôsledkoch zasahuje do ústavne garantovaného práva na právnu ochranu.

Uviedol, že v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na

uvedenú špecifickosť, bol povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné
ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi.
Napriek tomu, že „bežné“ elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu Správny
poriadok v predmetnom ustanovení vôbec nespomína, bol krajský súd toho názoru, že pokiaľ takéto
podania obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti (je z nich zrejmé, kto ich robí, komu sú určené,

čoho sa týkajú a čo sa nimi navrhuje), treba ich posudzovať obdobne ako podania urobené telegraficky
alebotelefaxom,tedaústavnekonformnýmvýkladom§19ods.1Správnehoporiadkukrajskýsúddospel
k záveru, že ak účastník konania urobí podanie obsahujúce návrh vo veci elektronickými prostriedkami
bez elektronického podpisu na verejne dostupnú adresu správneho orgánu a doplní ho do troch dní
písomne alebo ústne do zápisnice, nie je možné na takéto podanie hľadieť, akoby nebolo urobené.

Podania urobené elektronickými prostriedkami sú štandardnou súčasťou komunikácie orgánov verejnej
správy s fyzickými a právnickými osobami.

K právnej argumentácii žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/109/2012 zo 17.
septembra 2014 krajský súd uviedol, že považuje za neprípustnú takú interpretáciu zákona, podľa ktorej

by podanie urobené napr. telefaxom (ktorý sa navyše v súčasnosti takmer nepoužíva) bolo možné do
troch dní doplniť a podanie uskutočnené elektronickou poštou (v súčasnosti bežne používanou) nie a s
právnym názorom vysloveným v uvedenom rozsudku sa nestotožnil, keď mal za to, že skutočnosť, že
správnyporiadokpodaniaurobenéelektronickýmiprostriedkamibezzaručenéhoelektronickéhopodpisu
nerozoznáva, je zjavne len legislatívnym nedostatkom (medzerou v práve), ktorý však možno preklenúť

ústavne konformným výkladom predmetného ustanovenia zákona, so zreteľom na jeho účel a tiež s
prihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality vo vzťahu k právam, do ktorých bolo postupom
žalovaného zasiahnuté.

Náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, a to

náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom a DPH
(355,72 €) a náhradu žalobcom uhradeného súdneho poplatku (70 €).

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie zastaví alternatívne

žalobu zamietne. Uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiadny správny orgán, ani žalovaný
nemôže priznať právne účinky podaniu, ktoré nebolo vykonané zákonom predpokladaným spôsobom,
lebo na to nie je oprávnený zo zákona. Odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
nebolo podané zákonom predpokladaným spôsobom, toto nemohlo vyvolať právne účinky, a preto

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2015 o 0:00 hod.,
keď zákonodarca rozlišuje medzi elektronickým podaním (napr. e-mailom) a elektronickým podaním
so zaručeným elektronickým podpisom. Uviedol, že daný rozdiel nie je, ako uvádza krajský súd,
medzerou v zákone, ale zrejmý úmysel zákonodarcu ustanoviť jednotlivé formy podania, tak ako sú
výslovne upravené v § 19 ods. 1 Správneho poriadku. V kontexte uvedeného poukázal na odbornú

literatúru (komentár k Správnemu poriadku z r. 2012 a z r. 2013) a opätovne na závery prijaté Krajským
súdom v Bratislave v rozsudku č. k. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014. Žalovaný v odvolaní ďalej
uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý považuje za neprípustnú takú
interpretáciu zákona, podľa ktorej by podanie urobené napr. telefaxom (ktorý sa navyše v súčasnostitakmer nepoužíva) bolo možné do troch dní doplniť a podanie uskutočnené elektronickou poštou (v
súčasnosti bežne používanou) nie, nakoľko skutočnosť, že časť prvej vety ustanovenia § 19 ods. 1
Správneho poriadku je obsolétna a nie je dôvodom na výklad per analogiam, a svojim významom a

účelom stotožňovať s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. a z uvedeného vyvodiť, že ak O.s.p. umožňuje
urobiť podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu a umožňuje toto
podanie doplniť v predpísanej forme, je možné tak postupovať aj v správnom konaní. Žalovaný má za to,
že O.s.p. je procesný kódex upravujúci vedenie konania pred súdom a správny poriadok sa vzťahuje na
konanie správnych orgánov v oblasti verejnej správy, pričom tieto kódexy sú prispôsobené orgánu, pre

ktoré sú určené, a teda zohľadňujú možnosti, administratívny aparát a i technickú vybavenosť, vrátane
postupu pri prijímaní elektronických podaní. Jedná sa o dva samostatne kódexy, ktoré majú rovnocenné
postavenie a rovnakú právnu silu a nie sú vo vzťahu lex specialis a lex generalis. Žalovaný mal zároveň
za to, že nie je naplnený predpoklad podľa § 247 ods. 2 O.s.p. na postup podľa piatej hlavy O.s.p., a to
z dôvodu, že žalobca nepodal včasné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu,
a teda nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý bol prípustné proti rozhodnutiu Inšpektorátu, preto

je žalovaný toho názoru, že v danom prípade je žaloba neprípustná

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím
krajského súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Nad rámec žalobných bodov poukázal na prezumpciu
harmonického a súdržného právneho poriadku, v ktorom neexistujú neodôvodnené rozdiely identických

inštitútov, na všeobecnú definíciu podania a jeho formy upravené v ust. § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj na legislatívny vývoj, kedy rekodifikované kódexy procesného práva účinné od 1. júla
2016 od faxových podaní upustili, pričom ich nahradila alternatíva podaní v elektronickej podobe, a to
tak v autorizovanej podobe, ako aj bez autorizácie s následným doplnením originálu. Zároveň poukázal
na to, že žalovaný si v odvolaní sám protirečí, keď priznáva, že mu nie je zrejmé, prečo by správny

poriadok nemal pripúšťať podanie jednoduchou elektronickou formou s jeho dodatočným doplnením
písomným originálom. K špekuláciám žalovaného nad dôvodnosťou odchylnej úpravy (na jej obhájenie
ako zámernej) uviedol, že argumenty žalovaného sú neracionálne, nakoľko nereflektujú skutočný stav
elektronizácie verejnej správy a súvisiaci aj nesúvisiaci legislatívny proces. K rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014 uviedol, že tento vychádza iba z formalistického

výkladu zákona bez snahy o poznanie účelu právnej normy, jej kontextu v právnom poriadku SR a
snahy o dosiahnutie reálneho účelu príslušného správneho konania, ako aj, že jeho závery sú ojedinelé.
Navrhol aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny. Žiadal priznať
trovy odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať
úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety

prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok
bol verejne vyhlásený 31. mája 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný

nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve

súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) účinného
do 31. októbra 2017 podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho
urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne

do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím bodom žalovaného
najvyšší súd uvádza:

Z obsahu spisového materiálu krajského súdu a pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že
správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015 uložil žalobcovi pokutu

vo výške 350 € za porušenie povinností vyplývajúcich z § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 142/200
Z. z. o metrológií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov účinných ku dňu vydania
rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcovi (prostredníctvom právneho
zástupcu) doručené 27. apríla 2015, čo má najvyšší súd za preukázané z vrátenej doručenky, ktorá
má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť zákonná 15-dňová lehota

na podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom posledný deň lehoty
pripadol na 12. mája 2015. Na to, aby odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
vyvolalo účinky riadne podaného odvolania bolo nutné, aby toto bolo správnemu orgánu doručené
najneskôr v tento deň, resp. aby bolo v tento deň odovzdané orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť.
Súčasťou správneho spisu je elektronické podanie žalobcu podané e-mailom, ktoré bolo správnemu

orgánu prvého stupňa doručené (správa dorazila na server) 12. mája 2015 o 16:14 hod., a ktoré bolo
doplnené o originál podaním odovzdaným na poštovú prepravu (teda orgánu, ktorý má povinnosť toto
doručiť) nasledujúci deň, t. j. 13. mája 2015.

Takto zistený skutkový stav nebol v priebehu súdneho konania sporný, predmetom súdneho konania

bolo právne posúdenie uvedeného skutkového stavu.
Žalovaný použitím gramatického výkladu ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku účinného ku dňu
vydania preskúmavaného rozhodnutia (vo forme oznámenia) dospel k záveru, že elektronické podaniebez zaručeného elektronického podpisu nie je v tomto ustanovení upravené, a teda nie je možné, aby
boli s takýmto podaním spojené účinky predpokladané zákonom.

V § 19 Správneho poriadku účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia (vo forme
oznámenia) sa ustanovuje, akú formu má mať procesný úkon (podanie), ktorý podávajúca osoba
uskutočňuje voči správnemu orgánu v správnom konaní, aby jej podanie málo sledované procesné
účinky. Zákon rozoznáva písomnú formu (list), ústnu do zápisnice (§ 22) alebo elektronickým podaním
podpísaným zaručene elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona. Tieto formy podania sú

rovnocenné a je len na osobe uskutočňujúcej procesný úkon, ktorú formu si zvolí. Ak osoba uskutoční
podanie telegraficky alebo telefaxom a súčasne ide o podanie obsahujúce návrh vo veci, musí byť takéto
podanie doplnené písomne alebo ústne do zápisnice. Doplnenie je v tomto prípade len „potvrdením“
podania v celom rozsahu a musí byť uskutočnené v lehote troch dní. Na doplnenie podania správny
orgán nevyzýva. Na podania, ktoré neboli doplnené v zákonnej lehote, sa neprihliada (akoby neboli
podané).

Problematikou prípustnosti neautorizovaného elektronického podania, s jeho následným doplnením v
listinnej forme v lehote 3 dní, sa opakovane zaoberal najvyšší súd (napr. rozsudok č. k. 7Sžo/106/2014
z 31. marca 2016 alebo rozsudok č. k. 3Sži/3/2016 z 21. júna 2017), ktorý vychádzajúc z účelu zákona,
historického vývoja súvisiacich noriem a teologickým výkladom s ohľadom na ústavné princípy (ktoré

podrobne rozviedol aj krajský súd v napadnutom rozsudku) ustálil, že v prípade neautorizovaného
elektronického podania doplneného v lehote 3 dní je zachovaná zákonná lehota písomnej formy
právneho úkonu.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon

urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie
osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou
elektronickou pečaťou.

Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zuvedenéhočlánkuústavyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na

ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho
správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať
v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou

obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR)
a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v
súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Podľa názoru
odvolacieho súdu podanie elektronickým prostriedkom - počítačom, ak je v ňom jednoznačne zachytený
obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, spĺňa náležitosti technického podania obdobne ako

podanie uskutočnené telegraficky alebo telefaxom. Správny poriadok v § 19 ods. 1 v druhej vety
podanie elektronickým prostriedkom (počítačom) neuvádza avšak formu právneho úkonu vykonaním
elektronickým prostriedkom pripúšťa Občiansky zákonník v § 40 ods. 4. Odvolací súd pokladá za vecne
správne stanovisko súdu prvého stupňa, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len
z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď text sa môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale

predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Vzhľadom k uvedenému právnu úpravu ustanovenú v
právnej norme § 19 Správneho poriadku nie je možné vykladať dogmaticky, ale v zmysle článku 152
ods. 4 Ústavy SR, keďže nie je možné jej formálnym výkladom zamedziť uplatnenie práv účastníkom
v konaní pred orgánom verejnej správy.Navyše, reagujúc na požiadavku odbornej praxe, zákonodarca zákonom č. 238/2017 Z. z. v snahe
zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so

zákonom o e-Governmente a v snahe vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ
ide o telefax či telegraf, upravil s účinnosťou od 1. novembra 2017 znenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého podanie možno urobiť písomne v
listinnejpodobealebovelektronickejpodobe,aleboústnedozápisnice.Podanievovecisamejurobenév
elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej

moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny
orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

Na základe uvedeného potom možno skonštatovať, že závery odbornej literatúry, na ktoré poukázal

žalovaný (komentár k Správnemu poriadku z r. 2012 a z r. 2013) a závery prijaté Krajským súdom
v Bratislave v rozsudku č. k. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014, sú jednak rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a zároveň legislatívnym procesom prekonané, a preto pre prejednávanú vec
irelevantné.

Je potom evidentné, že žalobca v prejednávanej veci rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015 prostredníctvom právneho zástupcu prevzal 27. apríla 2015,
pätnásťdňová lehota pre podanie odvolania začala plynúť 28. apríla 2015 a skončila 12. mája 2015.
Žalobca podal 12. mája 2015 elektronické podanie počítačom, e-mailom (bez použitia elektronického
podpisu).Zobsahutohtopodaniajednoznačnevyplývaprejavvôleodosielateľa-podanieodvolaniaproti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015, s tým, že súčasne
prílohou tohto podania bol aj text odvolania. Táto písomnosť z 12. mája 2015 bola doplnená písomným
podaním (rovnopisom podania) 13. mája 2015, teda v trojdňovej zákonnej lehote. Vychádzajúc z
ústavných princípov žalobca dodržal zákonnú lehotu písomnej formy právneho úkonu.

V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu na základe podania žalobcu z 11. mája 2015
opätovne podrobiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015
odvolaciemu prieskumu s tým, že správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja
ods. 4 O.s.p.) čo do včasnosti jeho podania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 151 ods. 1 a 8 O.s.p., tak že žalobcovi
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 181,89 €, ktoré tvorí
tarifná odmena advokáta za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov; ďalej len „vyhláška“ (písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného z 20. júla 2016) vo výške 143 € (§ 11 ods. 4 vyhlášky) s paušálnou náhradou (§ 16 ods.
3 vyhlášky) 8,58 €. Nakoľko je advokát žalobcu platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrada o daň z pridanej hodnoty 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu 30,31 €.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491

ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.