Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208781
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816208781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: K. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. - S., J. č. XXX, právne zastúpenej X. kancelária JUDr. M. U., s.r.o., Y.: XX XXX XXX, so sídlom
I., I. č. XX, proti žalovanému: M., s.r.o., Y.: XX XXX XXX, so sídlom M. č. XX, S., o zaplatenie 700
eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. januára 2017, č.k.
13Csp/1/2016-57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku na
zaplatenie sumy predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa ako dlžník
zaplatila žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, i keď bolo potrebné predmetný úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Okrem
nepatrného nároku na úrok z omeškania žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej
istiny s úrokom z omeškania 5,05 % p.a. a k náhrade 100% trov konania žalobkyni. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver, pričom v

úverovej zmluve neuviedol údaj vyžadované príslušnými ustanoveniami § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
v dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.)
a plnenie uhradené žalobkyňou nad poskytnutú istinu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného, k vydaniu ktorého súd prvej inštancie žalovaného zaviazal podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Okrem iného namietal
premlčanie uplatneného práva s odôvodnením odkazom na rozhodnutie KS v Trenčíne č.k. 17Co 372
2015 zo dňa 27.4.2016, podľa ktorého vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v
platbách na úroky a poplatky bezúročného a bezpoplatkového úveru vzniká v zásade v okamihu prvej
platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. V
otázke premlčania práva v subjektívnej premlčacej dobe zdôraznila nevyhnutnosť skutočnej vedomosti
osoby, na úkor ktorej k obohateniu došlo a poukázala na viaceré rozhodnutia vyšších súdov. Premlčaciu
dobu považovala za neuplynutú. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa dozvedela o vznikubezdôvodného obohatenia pred dňom udelenia plnomocenstva svojmu právnemu zástupcovi, ktorý ju o
vzniku bezdôvodného obohatenia informoval. Podľa žalobkyne by bolo nelogické, aby uhradila splátku v
čase, v ktorom vedela, že žalovaný na ňu nemá nárok. Prístup prezentovaný žalovaným by zotrel rozdiel

medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou. Pre vznik vedomosti o bezdôvodnom obohatení
z neplatného právneho úkonu považovala žalobkyňa za významný okamih skutočnej vedomosti o
neplatnosti právneho úkonu, a to bez ohľadu na právne povedomie dotknutej osoby (rozsudok NS ČR z
27.3.20107 sp. zn. 33 Odo 306/2005). Názor o vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení pri porade
s advokátom podporila žalobkyňa rozhodnutím KS BB sp. zn. 17Co/1008/2014 zo dňa 24.02.2016.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a vzhľadom na vyjadrenie sa oboch strán sporu k otázke premlčania v
odvolacom konaní aj bez postupu podľa 382 CSP. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Napriek viacerým odvolacím dôvodom sa odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou právneho
posúdenia otázky premlčania a dospel k záveru, že uplatnené právo je premlčané pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby. V dôsledku toho nemožno žalobe vyhovieť.

6. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom takto: Dňa 10.09.2012

uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ (žalovaný) pri podpise
zmluvy zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi (žalobkyni) bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800,- eur a
spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o príslušný poplatok 700,- eur, t.j.
zaplatiť celkom 1500,- eur v 12 mesačných splátkach po 125,- eur počnúc dňom 26.10.2012. Žalobkyňa
zaplatila na splatenie zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 29.10.2012 sumu 125,- eur, dňa 20.12.2012 sumu

130,- eur, dňa 04.01.2013 sumu 250,- eur, dňa 17.05.2013 sumu 120,- eur, dňa 28.06.2013 sumu 125,-
eur, dňa 17.07.2013 sumu 150,- eur, dňa 19.08.2013 sumu 100,- eur a dňa 27.08.2013 sumu 500,- eur,
t. j. celkom sumu 1500,- eur. Žaloba bola podaná 1.7.2016.

7. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8. Odvolací súd nespochybňuje, že pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je
významná skutočná vedomosť oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného
obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného, je však skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného

obohatenia potrebné vidieť v inom okamžiku ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva
nie je v súlade s právom, s ktorou skutočnosťou mala byť žalobkyňa oboznámená zo strany svojho
právneho zástupcu keď došlo k prevzatiu zastúpenia.

9. Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú

podstatné tri zložky, o ktorých musela žalobkyňa vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na
vedomosť o bezdôvodnom obohatení:

1. Vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva.

2. Vedomosť o obsahu zmluvy, teda že zmluva niektoré údaje podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
neobsahuje.

3. Vedomosť o tom, že zo strany žalobkyne došlo pri splácaní úveru k plneniu nad rámec poskytnutej

istiny.

Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť
práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade
posudzovaniajehoznalostiakovýchodiskaprevedomosťobezdôvodnomobohatení.Zaokamžikvzniku

skutočnej vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Pre
uvedenú zložku vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z
normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené považovať za danýaj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. V prípade právnej domnienky, akou je znalosť práva
dokonca nevyvrátiteľne.

Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné
na strane žalobkyne viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným
právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu.

Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby nad

rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe
ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy
presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza
sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine
urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou je plnené nad

poskytnutú istinu. V danom prípade zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že
to bolo dňa 17.7.2013, 19.8.2013 a 27.8.2013.

10. Neakceptovať uvedené by znamenalo pripustiť porušenie zásady, že neznalosť práva
neospravedlňuje, pripustiť, že podpis platnej písomnej zmluvy neznamená znalosť jej obsahu a napokon

pripustiť, že subjekt vykonávajúci úhradu platby nevie čo platí.

11. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať za správny názor, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom
obohatení na strane žalovaného dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. To spochybňuje už
samotná skutočnosť, že sa pre takúto návštevu rozhodla, pretože pre toto rozhodnutie musela mať

východiská založené práve v možnej existencii svojho práva voči žalovanému.

12. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že by bolo nelogické, aby uhradila splátku v čase, v ktorom
vedela, že žalovaný na ňu nemá nárok, nemožno tomuto argumentu uprieť logiku. Ako však bolo
uvedené, znalosť práva ako nevyvrátiteľná právna domnienka sa uplatní aj v prípade vedomosti o vzniku

bezdôvodnéhoobohatenia.Akjepretonedostatokskutočnejvedomostiobezdôvodnomplnenízaložený
na nevedomosti o obsahu práva, nemožno na túto nevedomosť nijako prihliadať. Znalosť o obsahu
práva je potrebné nevyvrátiteľne predpokladať a vychádzať z nej aj pri závere o vedomosti o vzniku
bezdôvodného obohatenia.

13.Uvedenéjeodpoveďouajnaargumentžalobkyne,žeprevznikvedomostiobezdôvodnomobohatení
z neplatného právneho úkonu je významný okamih skutočnej vedomosti o neplatnosti právneho úkonu.
Tomuto záveru neodporuje, že znalosť práva sa nevyvrátiteľne predpokladá aj pri posúdení okamžiku
vznikuvedomostiobezdôvodnomobohatení.Rozhodujúcajetutotižvedomosťskutkováanievedomosť
o obsahu práva. Tak napríklad v prípade neplatného právneho úkonu pre nedostatok formy bude

postačovať zistenie okamžiku, kedy sa konajúca osoba dozvedela o forme právneho úkonu (čo je
prakticky bezprostredne) a nie je potrebné, aby výslovne vedela akú formu právo pre daný právny úkon
vyžaduje. Vedomosť o právom stanovenej forme právneho úkonu sa aj tu nevyvrátiteľne predpokladá
u každého. Napokon, každé bezdôvodné obohatenie ( ako každý právny nárok) vychádza z nejakého
obsahu práva, a tak by argument žalobkyne o získaní vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia

od advokáta bol použiteľný na posúdenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vždy. Odvolací
súd si nie je vedomý, že by sa v dlhodobej tradícii inštitútu bezdôvodného obohatenia uvedený argument
vyskytoval a tobôž považoval za správny.

14. Je potrebné uzavrieť, že otázku znalosti práva v zásade nemožno podrobiť skúmaniu z hľadiska

skutočnej vedomosti, ale vždy je zodpovedaná nevyvrátiteľnou právnou domnienkou, že znalosť práva
je u každého daná.

15. Pokiaľ sa s uvedeným princípom spojí vyššie uvedená jednoznačnosť znalosti o obsahu zmluvy
preukázaná jej podpisom a jednoznačnosť znalosti o vlastnom konaní, v tomto prípade o úhrade platby,

nemožno prijať iný záver, ako ten, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v
platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v
právnejúpravespotrebiteľskýchúverov,vznikávzásadevokamihuplatbydlžníkanadrámecposkytnutej
istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017. Vzhľadom na argumenty uvedené odvolacím súdom
v tomto rozhodnutí sa odvolací súd nestotožňuje s rozhodnutiami iných súdov založenými na vzniku
vedomosti o bezdôvodnom obohatení v okamžiku porady s advokátom.

16. Vychádzajúc v posudzovanom prípade zo skutočnosti, že žalobkyňa platbami zo dňa 17.7.2013,
19.8.2013 a 27.8.2013 platila žalovanému nad rámec poskytnutej istiny, je zrejmé, že dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 OZ ku dňu podania žaloby 1.7.2016 uplynula.

17. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo osebe dostatočným dôvodom,
pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, nezaoberal sa odvolací súd danosťou ďalších odvolacích
dôvodov a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1 CSP a 257 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v konaní by mu patril voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vznesenie námietky premlčania až v odvolacom konaní
však považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnému žalovanému
nároknanáhradutrovkonanianepriznal.Takýtopostupvkonaníjetotižneefektívnyazbytočnenavyšuje
trovy konania, keď námietku premlčania možno vzniesť pri prvom úkone a súd sa s ňou zaoberá medzi
prvými. V prípade jej dôvodnosti je potom konanie podstatne jednoduchšie, kratšie a menej nákladné.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).