Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714212372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714212372.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY v právnej veci žalobcu Y. F., W.. X.XX.XXXX, F.
U. C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom AK Michalovce, ul. Kpt. Nálepku
8, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 14.11.2013 vydaného rozhodcom JUDr.
Michalom Rašlom, sp.zn. SR 09520/11.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata
trovy právneho zastúpenia v sume 490,86 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.7.2014 domáhal proti žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 09520/11 zo dňa 14.11.2013, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 420,00 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 420,00 EUR od 30.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 420,00 EUR od 14.7.2011 do zaplatenia a tiež nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo
výške 166,12 EUR, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,00 EUR splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci

nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Žalobu odôvodnil tým, že mu ako dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. 901700628 zo dňa 16.7.2010
bolposkytnutýúvervovýške350,00EUR.Zároveňsazaviazaltútosumuuhradiťvprospechžalovaného
spolu s poplatkom za poskytnutý úver v sume 322,00 EUR, teda celkovú čiastku 672,00 EUR a to v
dohodnutých 12-tich mesačných splátkach po 56,00 EUR. Pretože si neplnil voči žalovanému povinnosti

vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy, stal sa tak dlh v jeho nesplatenom zvyšku splatný. V zmysle
Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru, bola tiež konštatovaná dohoda o vyplnení
zmeniek, v rámci ktorej bol žalovaný oprávnený vyplniť na zmenke vystavenej žalobcom dňa 16.7.2010
dlžnú sumu v prípade splatnosti dlhu. Pretože žalobca nebol schopný splácať úver žalovanému, došlo k
zosplatneniu poskytnutého úveru, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 2.5.2011. Preto k vyplneniu
zmenky došlo zo strany žalovaného na základe dohody dňa 9.7.2011. Tak žalovaný inicioval svojím

návrhom začatie rozhodcovského konania v zmysle uzavretej úverovej zmluvy v súlade s čl. II., v zmysle
ktorej sú všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, b)
príslušným súdom SR.Dňa 29.9.2011 bola žalobcovi doručená výzva sp.zn. SR 09520/11 od Slovenskej rozhodcovskej, a.s.
podpísaná Y.. Š. F. s výzvou, aby predložil v lehote do 10 dní písomnú žalobnú odpoveď. Žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o predloženie príloh k žalobe. Oznámenie bolo
adresátovi doručené 10.10.2011. Na túto žiadosť Stály rozhodcovský súd reagoval listom pre právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 31.10.2011 s prílohami, ktoré boli doručené 7.11.2011. Po tomto predložení
bolo zaslané vyjadrenie žalobcu pre súd, ktoré bolo doručené 28.11.2011. Dňa 14.11.2013 na základe
predložených listinných dôkazov vydal Stály rozhodcovský súd, rozhodca JUDr. Michal Rašla, vyššie

citovaný rozhodcovský rozsudok, ktorý doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 4.7.2014.

Poukázal na ust. § 52/1 a nasl., § 53/1,2 zák. č. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník - ďalej len
„OZ“ ) s tým, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom a tiež že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

( ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“), podrobnejšie poukázal aj na § 53 ods. 2,3,4,5 OZ,
tiež na rozhodnutie KS Prešov zo dňa 31.5.2011, č.k. 6CoE 69/2011 citujúc: „Tým, že sa dohoda o
vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku ( čl. 50 uznesenia
Súdneho dvora C-76/10; vždy za každých okolností ).“

Tiež uviedol, že bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere, ktorého obsah žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani dojednať, spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, jedná sa o
neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná a z ktorého dôvodu právny titul

žalovaného ako navrhovateľa pred Stálym rozhodcovským súdom zanikol, resp. k vzniku daného
právneho titulu na strane žalovaného ako navrhovateľa vôbec nedošlo. Keďže nedošlo ani k dohode
medzi účastníkmi konania o vypĺňacom práve, žalobca je tak toho názoru, že už samotné vystavenie
zmenky je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Ďalej poukázal na neprimeranosť poplatku za
poskytnutý úver, ktorý mal zaplatiť spolu s istinou úveru a ktorý predstavuje 86,67 % sumy žalovaným

poskytnutého úveru poukazujúc na ust. § 53 ods. 6 OZ. Aj čo sa týka zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne, ktorý predstavuje výšku 91,25 % ročne je tiež v rozpore s ust. § 53b ods. 1 OZ a tiež
v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo bolo ošetrené rozhodnutím KS Trnava zo dňa 9.8.2011, č.k.
10CoE/313/2010 ( znaky „úžerníckeho úroku“ ).

V zmysle bodov 2,7,9,10,12,15,17,19,20,21 Prerokovania zmluvných podmienok MS SR - Komisiou na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
zo dňa 21.1.2011 je žalobca toho názoru, že podmienky uvedené v bodoch 4,5,6,11,13,15,16,19
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sú neprijateľnými podmienkami, a teda absolútne
neplatnými.

V zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 40 ods. 1, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak:

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Preto poukázal na smernicu Rady ES č. 93/13/EHS z 5.4.1993 , článok 6 ods. 1 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, na ktorého podklade sa môže začať
aj exekučné konanie, navrhol tak odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, lebo navrátenie do
predošlého stavu je vylúčené, pokiaľ by došlo k vymoženiu dlžnej sumy, alebo jej časti.

Súd jeho návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovel vydaním uznesenia č.
10C/137/2014-49 zo dňa 16.9.2014, ktorým odložil vykonateľnosť tohto rozsudku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 2.9.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, č. 5Co/1024/2014-64 zo
dňa 13.8.2015 .Žalovanýnavrholžalobuvočinemuvcelomrozsahuzamietnuť,pretožesavovšeobecnostinestotožňuje
s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Podľa jeho názoru, súd by sa v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu
preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia

súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci
rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 335/2010 „Ústavný súd pripomína, že podstata
rozhodcovskéhokonaniaspočívavmimosúdnomriešenísporov,pričomsamotnérozhodcovskékonanie
je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred

všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto
konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti
rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský
rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov,

ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ Zároveň rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd Českej
republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 33Cdo 2675/2007, kde sa uvádza, že „vychádzajúc z povahy
rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu
sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov, pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený, možno
dovoliť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského

nálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava
rozhodcovského konania“.

I. K posúdeniu zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že Zmluva o úvere č. 901700628 má charakter

Zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka a preto ju nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je na mieste vzťahovať na ňu
výlučneustanoveniaOZ.Zmluvabolauzatvorenávzmysle§269ods.2Obchodnéhozákonníka.Žalobca
tak vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použijenavýkonzamestnania,atedanienasvojusúkromnúpotrebu.Zpredmetnejdefiníciespotrebiteľa

jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver
poskytnutý,atedanienaakýúčelboliposkytnutépeňažnéprostriedkydlžníkomnáslednepoužité.Akbol
teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel zamestnania, je jasné, že nepôjde
o spotrebiteľský úver. Toto vyhlásenie z vlastnej vôle potvrdil aj svojím podpisom. Navyše žalobca
podpísal aj dodatok k zmluve o úvere dňa 16.7.2010, v ktorom uviedol, že peňažné prostriedky použije

ako náklady spojené s dochádzaním za prácou. V dodatku sa tiež zaviazal, že finančné prostriedky
sú poskytnuté len za účelom, ktorý uviedol a v prípade, ak ich nevynaloží tak ako napísal, dopúšťa
sa hrubého porušenia zmluvy o úvere. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom.

II. K dôvodom na podanie žaloby žalovaný uviedol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
môže v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa účastník rozhodcovského konania,
len ak
O existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov, ktorých výpočet obsahuje § 40 citovaného zákona.
Ide o nasledovné dôvody :

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebol na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,

O účastník rozhodcovského konania tak musí stihnúť urobiť do uplynutia zákonnej 30-dňovej
prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 vyššie citovaného zákona.

§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy

konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Na to, aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť
ku kumulatívnemu splneniu oboch vyššie uvedených zákonom stanovených požiadaviek. V prípade,

ak absentuje čo len jedna z nich, účinok zmýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nenastane.

III. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalovaný so žalobcom dohodol nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom,

alebo pred príslušným súdom SR. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal
práva na súdnu ochranu a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného
preto táto zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je toho názoru, že rozhodcovská
zmluva, resp. doložka je platná a nie je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ ani v rozpore so
smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ je zrejmé, že

v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho
obmedziť. Prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané.
Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky ( aj v spotrebiteľských sporoch ) bola priznaná rozsudkom
Vrchného súdu v Olomouci z 2.3.2011, sp.zn. 12 Cmo 13/2010. Okrem iného aj rozsudkom Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a
spotrebiteľdobrevedel,žetext,ktorýpodpisuje,obsahujerozhodcovskúdoložku,akoajto,žeajochrana
spotrebiteľamásvojemedzeavžiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnosti
a nezodpovednosti. Použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani
z pohľadu komunitárneho práva. Záver o prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj zo znenia

aktuálneúčinnejsmerniceč.2008/48/ESospotrebiteľskomúvere(čl.24ods.1),ktorázaväzuječlenské
štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú
zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne
aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov.

Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera, môže ale rovnako nemusí byť
uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskúzmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským
a súdnym konaním ( nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku ). V prípade, že
rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou

cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j.
k protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu
ochranu na príslušný orgán, buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo
priamo na súd ( pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva ), alebo priamo
na rozhodcovský orgán ( pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodovská doložka výhradná ). Následky

tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na
vyššie uvedené je toho názoru, že v prípade danej rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku.

Iné k veci neuviedol.

Súd po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi, vyjadreniami
zúčastnených strán vo veci, nariadil pojednávanie, pričom zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 16.7.2010 „Zmluvu o úvere č. 901700628“,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350,00 EUR formou úveru

veriteľom dlžníkovi. Tento sa predmetnou zmluvou tiež zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 322,00 EUR, celkovo čiastku 672,00 EUR v 12-tich mesačných splátkach
po 56,00 EUR počnúc dňom 25.8.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru. K predmetnej zmluve bola tiež uzavretá aj Rozhodcovská zmluva zo dňa 16.7.2010
a tiež pripojená Zmenka č. 901700628 zo dňa 16.7.2010.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 6 OZ, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Súd poukazujúc na vyššie citované ustanovenia dospel k záveru, že označenie zmluvy ako „úverová
zmluva“ ešte neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade s poukazom na

postavenie účastníkov tohto konania, jednoznačne ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa
a spotrebiteľa, ale aj s poukazom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať Občiansky
zákonník a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú

zmluvu ( novela zákonom č. 568/2007 Z.z. ) považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a
inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla

uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená
smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú
ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Súd zistil, že v Zmluve o úvere je síce zaškrtnuté, že finančné
prostriedky sa použijú dlžníkom na výkon zamestnania, avšak dlžník v tom čase nebol podnikateľom, ani

živnostníkom, ale fyzickou osobou, ktorá peniaze použila pre vlastnú potrebu. Aj z predloženého návrhu
na začatie rozhodcovského konania zo dňa 19.9.2011 jasne vyplýva označenie účastníkov, hneď v prvej
vete podanej žaloby : „Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba“. Preto súd nemal pochýb,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah nebol schopný žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť.

Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR
09520/11 zo dňa 14.11.2013, v ktorom konaní bol účastníkom rozhodcovského konania žalobca a kde
mu bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu 420,00 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 420,00 EUR od 30.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6

% ročne zo sumy 420,00 EUR od 14.7.2011 do zaplatenia a tiež nahradiť mu trovy rozhodcovského
konania vo výške 166,12 EUR, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,00 EUR splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to
pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky

riadne a včas.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný podal na predmetný rozhodcovský súd dňa 19.9.2011
návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi (fyzickej osobe), na základe ktorej sa domáhal
voči nemu zaplatenia zmenkovej sumy 420,00 EUR s vyššie označeným príslušenstvom. Uviedol,

že účastníci konania svoj „iný“ záväzkový vzťah ( zmluvu o úvere ) zabezpečili neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 16.7.2010. Pretože žalobca si svoj dlh voči nemu nesplnil, stal
sa dlh splatným vcelku dňa 30.4.2011. Žalovaný tak vyplnil dňa 9.7.2011 zmenku žalobcu v zmysle
dohodnutých podmienok na sumu 420 EUR s dátumom úročenia od 30.4.2011 a táto bola žalobcovi
následne predložená na zaplatenie dňa 14.7.2011. Keďže žalobca dlh neuhradil, ani na pokus o zmier

nijako nereagoval, z uvedeného dôvodu pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich z predloženej
Zmenky cestou rozhodcovského konania.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľskéhoúveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal

súd za preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Platnosť právneho úkonu podľa
§ 39 OZ skúma súd z úradnej povinnosti.

Rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť o žalobe na splnenie povinnosti vrátiť
úver aj s príslušenstvom z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.7.2010. Jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu
s textom vopred pripraveným s tým, že žalobca mohol zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská
zmluva je uzavretá v neprospech žalobcu, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský

súd v Bratislave, čo môže sťažiť povinnému prístup k súdu. Rozhodcovská zmluva síce dáva na výber
zmluvným stranám v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane
však konštatuje, že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd, tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je zrejmé, že žalovaný už od
začiatku sledoval pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o

úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. Súd preto považuje rozhodcovskú zmluvu
za absolútne neplatnú, pretože odporuje dobrým mravom (§ 39 Obč. zákonníka).

Vzhľadomnavyššiezistenéauvedenéskutočnosti,súdpretorozhodol,žezrušilrozhodcovskýrozsudok
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Ich náhradu titulom trov právneho zastúpenia
priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní predstavujú celkovú sumu 490,86 € vypočítanú v zmysle

Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa §
11 ods. 1 písm. b) vo výške 1/13-tiny výpočtového základu, t.j. vo výške 61,87 € za 1 úkon /rok 2014/,
vo výške 66,00 € /r. 2016/.

Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) za úkon :1) príprava, prevzatie vrátane prvej porady s klientom dňa

9.7.2014 patrí odmena v sume 61,87 €, 2) spracovanie a podanie žaloby na súd zo dňa 11.7.2014 v
sume 61,87 €, 3) spracovanie a podanie vyjadrenia zo dňa 12.11.2014 k odvolaniu žalovaného 61,87
€, podľa § 13a ods. 4/ za úkon : 4) účasť na odročenom pojednávaní 26.1.2016 v sume 16,50 €
(vo výške 1-tiny základnej sadzby 66,00 €), podľa § 13a ods. 1 písm. c/ za úkon: 5) spracovanie a
podanie vyjadrenia vo veci zo dňa 4.2.2016 v sume 66,00 €, podľa § 13a ods. 4/ za úkon: 6) účasť

na odročenom pojednávaní 22.3.2016 v sume 16,50 € ( vo výške 1-tiny ), 7) účasť na pojednávaní s
vyhlásením rozhodnutia 24.5.2016 v sume 66,00 €, odmena spolu 350,61 €. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
súd priznal režijný paušál 3x 8,04 € /r. 2014/ + 4x 8,58 € /r.2016/, spolu 58,44 € a tiež podľa § 18 ods.
3 vyhlášky 20 % DPH v sume 81,81 € zo sumy odmeny a režijného paušálu. Preto priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 490,86 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. Jána

Kizivata, vedený v L. L., E..L.., pobočka Y., č.ú. v tvare IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:
N., podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.