Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713010598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. septembra 2014 zo senátu zloženom z

predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Boženy Budziňákovej a Marty Vilčkovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

A. T. G. Z. B. H. Č. Í. E. - nar. XX.XX.XXXX N. Z. F.B., Č. Q.,
trvale bytom S., V.. T.X. XXXX/X, toho času
v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý

v bode I.
- zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1 Trestného zákona,

v bode II.
- zo zločinu pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona,
- zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona
a § 437 ods. 5 Trestného zákona,
- zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Trestného zákona,
- z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/
Trestného zákona,

p r e t o ž e

v bode I.
- v presne nezistený deň mesiaca máj 2012 v Penzióne „ Jakub“ v Poprade ul. Železničná č. 1111/8
sa dohodol s poškodenou B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., V.. Z. XXXX/XX na splácaní dlhu
vo výške 13 000 eur a to tak ,že táto mu bude mesačne tento dlh splácať v splátkach po 100 eur,
pričom mu poškodená dala svoje telefónne číslo 0944 194 884 na ktoré vyvolával od mesiaca máj
2012 do mesiaca júl 2012 a v mesiaci december 2012 najmenej 30 - krát denne, dožadujúc sa plnenia

splátkového kalendára, pretože mu z celkového dlhu uhradila iba 2 splátky, vyhľadával ju v mieste jej
trvalého bydliska, opakovane vyzváňal na jej vchodových dverách a naposledy dňa 9.2.2013 v čase
o 10.00 hod prišiel za ňou do Penziónu “Jakub“ v Poprade ul. Železničná č.1111/8, kde pracovala ako
čašníčka a tam na ňu kričal “ty kurva, ty robíš“ , pričom sa dozvedel, že tu pracuje iba na skúšku a
požadoval od majiteľky Penziónu „Jakub“ vyplatenie jej dennej mzdy a táto mu vyplatila 30.eur, pričom
pri odchode povedal B. C., že „sa chce s ňou dohodnúť aj inak na splatený dlhu a to poskytovaním
sexuálnych služieb, pretože keď nepristúpi na jeho návrhy, tak vie, čoho je schopný, “uvedomujúc si

svoje násilnícke správanie sa k nej v minulosti, keď bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn.
6T 175/04 zo dňa 11.08.2005 uznaný vinným za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231ods.1 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, ktorého sa dopustil voči poškodenej B. C. a na jej následný dotaz , aby sa so svojim
dlhom voči nej obrátil na exekútora, jej povedal, že „nebude čakať do konca života ako kokot“ on si to

vymôže sám a mu je jedno, či zdochne ona alebo jej “decko“,

v bode II.
- v období od presne nezisteného dňa mesiaca január 2013, najneskôr od 16.01.2013, kedy sa
obžalovanývrátilzhospitalizácievNemocnicia.s.Poprad,do18.35hod.dňa11.februára2013, vPorade

na V.. T. XXXX/X v byte Č..XX H. X.S. a po tom, čo sa do tohto bytu dobrovoľne nasťahovala poškodená
H. Č. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E., V. R. XXX/XX, túto v dňoch do dňa 20.01.2013 fyzicky napadol
tak, že ju rukami udieral po tvári, čim jej spôsobil modrinu pod ľavým okom a keď chcela od neho odísť,
bil ju, vyhrážal sa jej fyzickým násilím, prikázal jej, aby ostala u neho, nikam ju nepustil, nedovolil
jej telefonovať a mať pri sebe mobilný telefón, z ktorého by mohla telefonovať, keď odišiel z bytu,
uzamkol ho, bála sa kričať o pomoc, aby ju opäť fyzicky nenapadol a keď aj poškodená z bytu vyšla,

vždy za prítomnosti obžalovaného, aby inej osobe nemohla niečo povedať, pričom s ňou denne 1 až
3 krát vykonával pohlavný styk, orálny styk a análny styk, a keď tento slovne odmietala, nazlostil sa,
vykrikoval jej rôzne vulgárne nadávky, kričal, že je „kurva“, bil ju rukami, kopal do nej, udieral hlavou
aj drevenou palicou, ťahal ju za vlasy, čím jej spôsobil ľahké zranenia - modriny, škrabance po tele,
vypadávanie vlasov, pre ktoré nebola na ošetrení, lebo ju nepustil, v strachu z jeho vulgárnych nadávok

a vyhrážok, že keď ujde, nájde ju a zbije, jeho sexuálne praktiky a pohlavné styky trpela, taktiež dňa
20.01.2013 na internetovej stránke Pokec. sk a portálu Azet.sk, pod nickom „ninusqa999“, proti jej vôli
umiestnilnatýchtostránkachjejfotografievspodnejbielizni,kdeju ponúkalnaposkytovanie sexuálnych
služieb, ktoré takto, aj za jeho ukrytej prítomnosti v spálni tohto bytu poskytla najmenej 15 neznámym
osobám, pričom peniaze za tieto služby mu musela odovzdať a skutku sa dopustil napriek tomu, že

bol potrestaný rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T 50/1984 zo dňa 12.07.1984, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To 227/1984 zo dňa 11.10.1984 okrem iného aj pre
dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov nepodmienečne, so zaradením do výkonu
trestu odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.

zn. 2T 45/1995 zo dňa 20.5.1999, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6To 81/1999
zo dňa 28.03.2000 pre dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
účinného do 01.01.2006 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ rokov nepodmienečne,
so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine a následne rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 45/1995 zo dňa 15.03.2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 6To 64/2001 zo dňa 18.06.2002 pre dokonaný trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 /šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne, so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v
II. nápravnovýchovnej skupine,

t e d a

v bode I.
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

v bode II.
- iného neoprávnene pozbavil osobnej slobody a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
násilím a hrozbou bezprostredného násilia,
- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloží a taký čin spáchal napriek tomu,
že bol v minulosti najmenej dvakrát potrestaný za iné dokonané trestné činy uvedené v ustanovení § 47

ods. 2 Trestného zákona, za čo mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody,
- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku a análnemu styku,
- iného ponúkolnavykonávanieprostitúciezprostitúcievykonávanejinýmkoristilatohtočinusadopustil
závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia.

Za to mu
u k l a d áPodľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného
zákona a § 437 ods. 5 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 /dvadsaťpäť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á trest prepadnutia vecí:
- farebná fotografia zaistená 12.2.2013 v odkladacom priestore prístrojovej dosky OPEL Tigra EČ:S.-

XXX L.,
- baseballová palica,
- 10 ks. farebných fotografii zaistených 12.2.2013 v obývacej izbe na komode v byte č.XX H. V..T. XXXX/
X S.,
- obal od SIM karty O2 Telefonica s tel.č. 0944 555986 v obývacej izby na komode v byte.č.XX H. V..T.
XXXX/X S.,

- poznámkový blok A5 zaistený 12.2.2013 v obyvacej izbe na komode v byte č. XX H. V..T. XXXX/X S.,
- 2ks. prázdnych obalov od SIM kariet spol. Funfón zaistených 12.2.2013 obývacej izbe na komode v
byte č. XX H. V..T. XXXX/X S.,
- mobilný telefón zn.Nokia IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM kartou č.XXXXXXXXXXXXXXXXXX
Funfón zaistených 12.2.2013 obývacej izbe na komode v byte č. XX H. V..T. XXXX/X S.,

- rukou písaný list formátu A4 s oslovením „Ahoj Brácho“ zaistený dňa 18.2.2013 v byte S..C. na ul D.
XXX/XX N. S.,
- parochňa čiernej farby zaistená dňa 18.2.2013 v byte p.C. H. V. D. XXX/XX N. S., tmavomodré
nohavice , športové zaistené dňa 18.2.2013 v byte S..C. H. V. D. XXX/XX N. S.,
- rukou písaný list formátu A4 s oslovením „ Ahoj Zuzka“ zaistený dňa 18.2.2013 v byte p.C. H. V. D.

XXX/XX N. S.,
- dámsky kabát s gombíkmi žltej farby zaistený dňa 18.2.2013 v byte p.C. H. V. D. XXX/XX N. S.,
- dámska šatka vzorovaná krémovo-čierna zaistená dňa 18.2.2013 v byte S..C. H. V. D. XXX/XX v
Poprade.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal na obžalovaného A. T. obžalobu pre skutok v bode I.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň mesiaca máj 2012 v Penzióne „ Jakub“ v Poprade
ul. Železničná č.1111/8 sa dohodol s poškodenou B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., V.. Z. XXXX/XX

na splácaní dlhu vo výške 13 000 eur, a to tak ,že táto mu bude mesačne tento dlh splácať v splátkach
po 100 eur, pričom mu poškodená dala svoje telefónne číslo XXXX XXX XXX na ktoré vyvolával od
mesiaca máj 2012 do mesiaca júl 2012 a v mesiaci december 2012 najmenej 30 - krát denne , dožadujúc
sa plnenia splátkového kalendára, pretože mu z celkového dlhu uhradila iba 2 splátky , vyhľadával ju v
mieste jej trvalého bydliska, opakovane vyzváňal na jej vchodových dverách a naposledy dňa 9.2.2013

v čase o 10.00 hod prišiel za ňou do Penziónu “ Jakub“ v Poprade ul. Železničná č.1111/8 kde pracovala
ako čašníčka a tam na ňu kričal“ ty kurva, ty robíš“ , pričom sa dozvedel .že tu pracuje iba na skúšku a
požadoval od majiteľky Penziónu „Jakub“ vyplatenie jej dennej mzdy a táto mu vyplatila 30.eur, pričom
pri odchode povedal B. C., že „sa chce s ňou dohodnúť aj inak na splatený dlhu a to poskytovaním
sexuálnych služieb, pretože keď nepristúpi na jeho návrhy, tak vie, čoho je schopný, “uvedomujúc si

svoje násilnícke správanie sa k nej v minulosti , keď bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp.
zn. 6T 175/04 zo dňa 11.08.2005 uznaný vinným za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 231 ods.1 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil voči poškodenej B. C. , a na jej následný dotaz , aby
sa so svojim dlhom voči nej obrátil na exekútora, jej povedal, že „nebude čakať do konca života ako

kokot“ on si to vymôže sám a mu je jedno, či zdochne ona alebo jej “decko“ a pre skutok v bode II.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že v období od presne nezisteného dňa začiatku mesiaca január 2013 do
18,35 hod dňa 11. februára 2013 v S. H. V.. T. XXXX/X N. C. Č..XX H. X.S., potom čo sa do tohto
bytu dobrovoľne nasťahovala poškodená H. Č. nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom E., V.. R. XXX/XX, túto
v priebehu dvoch dní fyzicky napadol tak, že ju rukami udieral po tvári, čim jej spôsobil modrinu pod

ľavým okom a keď chcela od neho odísť, vyhrážajúc sa jej fyzickým násilím , prikázal jej, aby ostalau neho, nikam ju nepustil, nemohla mať pri sebe mobilný telefón , sama nemohla ísť na záchod, keď
odišiel z bytu tento zamkol, pričom s ňou denne 1 až 3 krát vykonával pohlavný styk, orálny styk a
análny styk, a keď tento odmietala, tak sa nazlostil, kričal na ňu, že je „kurva“ bil ju asi každý tretí alebo

štvrtý deň rukami, kopal do nej , udieral ju hlavou aj drevenou palicou čím jej spôsobil ľahké zranenia,
modriny, škrabance po tele s ktorými nebola na ošetrení lebo ju nepustil a keď chcela kričať o pomoc
tak ju bil a preto zo strachu jeho sexuálne praktiky a pohlavné styky trpela , taktiež na internetovej
stránke Pokec. sk portálu Azet.sk pod nickou „ninusga999“ proti vôli poškodenej H. Č. umiestnil na tejto
stránke jej fotografie v spodnej bielizni, kde sú ponúkané poskytovanie sexuálnych služieb, ktoré takto

poskytla najmenej 15 neznámym osobám, pričom peniaze za tieto služby mu musela všetky odovzdať
a ktoré v bode I. kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a v bode II. ako
zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. d/ Trestného zákona, zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Trestného zákona, zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona a prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona.

Súd predmetnú obžalobu prijal a k obom žalovaným skutkom vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. T., poškodených B. C., H. Č., K. B. S.E., E. A., S. S., A. Š., S. S., K. Z., F. T., T. E.,
K. N., Z. Č., B. Š., Z. E., Z. S.Ň., A. E., M. Q., Q. E., A. C., Z.. M. M., A. S., O. S., C. L. T., B. C., A.
O., C. F.Á., výsluchom znalcov, znaleckým dokazovaním, listinnými a vecnými dôkazmi tak v zmysle

návrhov obžaloby i obhajoby, ako aj dôkazmi, ktoré si zabezpečil sám a z vykonaných dôkazov zistil
nasledovný stav.
Obžalovaný A. T. v prípravnom konaní ku skutku v bode I. nevypovedal, pred sudcom pre prípravné
konanie uviedol, že poškodenú B. C. nevydieral, na splácaní dlhu sa dohodli, poškodená mu však z
dlhu zaplatila len čiastku 200,--eur ako aj to že mu navrhla sexuálny styk, za ktorý jej mal on odpustiť

po 50,--eur z dlhu.
Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že s poškodenou B. C. sa na návrh manželov S. niekedy v máji 2012
stretol v penzióne Jakub v Poprade za účelom dohody splácania dlhu, menovaná súhlasila, že mu bude
dlh splácať po 100,--eur mesačne.
S poškodenou sa ďalej stretával až do leta 2012, kedy mu navrhla, že dlh splatí vzájomným pohlavným

stykom, za každý pohlavný styk jej mal odpustiť 50,--eur z celkového dlhu.
Návrh poškodenej ho pobúril a prestal sa s ňou stretávať.
Poškodená ich dohodu o splácaní dlhu neplnila, splatila len dve splátky po 100,--eur a preto sa ju v
ďalšom období snažil kontaktovať telefonicky, poškodená mu však telefóny nedvíhala a aj keď jej volal
niekedy aj 30-krát za deň, s poškodenou sa dňa 09.02.2013 stretol v penzióne Jakub náhodou, vtedy

začal kričať, nazval ju „kurvou špinavou“ a povedal jej, že „môže zdochnúť ona i so svojim deckom“,
načo majiteľka penziónu B. S. ich ďalšiu hádku „ukľudňovala“ a upozorňovala ich nato, aby sa nehádali,
poškodená jej navrhla, aby mu dala sumu 30,--eur až 35,--eur a jemu povedala, že ďalej dlh platiť
nebude, že nemá peniaze a aby si to riešil cestou exekútora, čo ho nazlostilo a poškodenej povedal,
že „nebude čakať jak kokot celý život“, „že si to vybaví po svojom“, podá na ňu novú obžalobu, keby sa

však na splatení dlhu dohodli, mohli zostať priateľmi.
Podľa obžalovaného celý incident trval maximálne 15 minút, počas neho sa poškodenej nevyhrážal a
tvrdenia menovanej označil za nepravdivé, vymyslené a použité len preto, aby mu nemusela splatiť svoj
dlh.
Na rozdiel od výpovede obžalovaného, poškodená B. C. pred vyšetrovateľom tvrdila, že sa s

obžalovaným A. T. dohodla na splácaní dlhu mesačne po 100 eur, z čoho mu splatila čiastku 200,--eur,
obžalovanému dala svoje telefónne číslo na ktoré jej v priebehu mesiacov máj 2012 až júl 2012, resp.
v mesiaci december 2012 neustále vyvolával a dožadoval sa platenia ďalších splátok i keď mu tvrdila,
že nie je finančne schopná dlh platiť. Podľa poškodenej dňa 09.02.2013 v čase o 10.00 hod prišiel
za ňou do penziónu Jakub v Poprade, kde pracovala ako čašníčka a začal na ňu kričať „ty kurva, ty

robíš“ a aj keď sa vzápätí dozvedel, že v penzióne pracuje iba „na skúšku“, od majiteľky penziónu B. S.
žiadal vyplatenie jej dennej mzdy, načo mu táto vyplatila čiastku 30,--eur a keď obžalovaný z penziónu
odchádzal navrhol jej, aby s ním „spávala“ a že keď nebude súhlasiť s jeho návrhmi, tak že „vie čoho je
on schopný“, „že si ju môže kedykoľvek odchytiť“, čo u nej vyvolalo strach a obavu z možného násilia a
aj keď obžalovaný pri vyhrážkach nepoužil priame či konkrétne hrozby, len naznačil čo jej v minulosti

urobil a začo bol rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 175/04 zo dňa 11.08.2005 odsúdený
a uznaný vinným za trestný čin obmedzovania osobnej slobody a trestný čin ublíženia na zdraví.Poškodená ďalej uviedla, že keď obžalovanému povedala, aby sa so svojim dlhom obrátil na exekútora,
obžalovaný jej povedal, že „nebude čakať do konca života ako kokot“, „že si to vymôže sám“ a že mu
je jedno, či „zdochne ona alebo jej decko“.

V konaní pred súdom poškodená tieto skutočnosti potvrdila a dodala, že s obžalovaným žila do roku
2004 ako družka a že sa voči nej dopustil násilného konania tým, že ju zadržiaval v ich byte, začo bol
aj vo výkone trestu odňatia slobody a preto mala z obžalovaného strach, vediac čoho je schopný a čo
jej aj sám potvrdil nielen slovami ale aj posunkami. Z tohto dôvodu jeho „nepríčetné“ správanie z tohto
dňa oznámila polícii a oznámenie podala aj preto, že pocítila strach aj o svoju dcéru, strach a obavu z

obžalovaného pociťovala poškodená aj preto, že obžalovaný ju v priebehu roka 2012 niekedy aj 16-krát
za deň telefonicky kontaktoval a že viackrát prišiel aj pred obytný dom, kde toho času býva spoločne
so svojou matkou a maloletou dcérou.
Strach a obavu z obžalovaného poškodená zároveň popisovala ako strach z toho, že ju chytí, zbije,
dobije, ale aj z toho, že ju obžalovaný zabije.
Poškodená poprela tvrdenie obžalovaného, že mu navrhla splatiť dlh sexom s ním alebo inými mužmi i

to, že jej tvrdenia sú účelové alebo použité proti nemu v snahe nesplácať alebo nesplatiť dlh.
Tvrdenia poškodenej, ale aj tvrdenia obžalovaného potvrdzovala svedkyňa B. S., ktorá v prípravnom
konaní uviedla, že aj keď si na presný dátum nepamätá, zo svojej kancelárie penzióna Jakub v Poprade
počula v jeden deň krik a keď vyšla von, počula ako obžalovaný kričí na B. C. a preto ich požiadala, aby
boli ticho a aby si svoje problémy vyriešili inde. Na požiadanie poškodenej B. C. obžalovanému dala

čiastku asi 30,--eur.
Tieto skutočnosti svedkyňa potvrdila aj v konaní pred súdom a dodala, že poškodená v tej chvíli
vyzerala vystrašene a že sa ani jedného z nich nepýtala na dôvod hádky. Na predchádzajúce stretnutia
obžalovaného s poškodenou, na ktoré poukazoval vo svojich tvrdeniach obžalovaný a ku ktorým malo
dôjsť v penzióne Jakub sa svedkyňa nepamätala.

Tvrdenia poškodenej a aj tvrdenia samotného obžalovaného potvrdzovala aj svedkyňa E. A., ktorá v
prípravnom konaní uviedla, že v penzióne Jakub v Poprade pracuje ako chyžná a že v jednom prípade
počulakrik,ktorývychádzalzjedálneakeďsatamšlapozrieť,videlaneznámehomuža,ktorýkričalnaB.
C., požadoval od nej vrátenie peňazí a vulgárne jej pritom nadával. Svedkyňa správanie obžalovaného
popísala slovami - „bol celý bez seba“, „pobehoval sem a tam“ a „bol celý zúrivý“. Správanie poškodenej

svedkyňa popísala slovami - „celý čas sa triasla od strachu“. Svedkyňa dokonca uviedla, že bola
pripravená aj na obranu poškodenej, ak by ju tento muž fyzicky napadol.
Svedkyňatietoskutočnostipotvrdilaajvkonanípredsúdomdodajúc,žeobžalovanýnapoškodenúkričal
vulgarizmy v podobe slov „suka vyjebaná“ a „piča skurvená“. Svedkyňa nepočula, aby sa obžalovaný
poškodenej vyhrážal priamym fyzickým ublížením.

Svedkyňa B. C. - matka poškodenej, v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala, v
prípravnom konaní potvrdzovala výpovede poškodenej v tom, že obžalovaný bol pred ich obytným
domom, pýtal sa na dcéru poškodenej a keď mu povedala, aby sa k ich domu nepribližoval, vulgárne
jej vynadal.
S obžalovaným sa svedkyňa stretla aj vtedy, keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody.

Svedkyňa o žalovanom skutku a konaní obžalovaného zo dňa 09.02.2013 mala len sprostredkované
vedomosti a to priamo od poškodenej.
Aj svedecká výpoveď A. S. - bývalého priateľa poškodenej B. C. potvrdzovala skutočnosti obavy
poškodenej a jej strachu z obžalovaného, keďže svedok upozorňoval poškodenú na jeho osobu s tým,
že obžalovaný chodí okolo obytného domu, kde poškodená býva, osobne ho tam viackrát videl s tým, že

poškodenej aj povedal, „aby si dávala na obžalovaného pozor“. Svedok sa až od poškodenej dozvedel
o následných vyhrážkach obžalovaného a o žalovanom konaní.

Znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológie a výpoveď znalkyne S.. Ľ. S. vyplynulo,
že poškodená B. C. má pamäťové schopnosti v hornej časti priemeru, je orientovaná v realite a

dokáže zreprodukovať podstatu zmysluplného príbehu, s priemerným počtom detailov, bez tendencie
k skresľovaniu.
Poškodená podľa znalkyne nemá tendenciu k vymýšľaniu udalostí a z psychologického hľadiska jej
výpoveď považovala za objektívnu.
Podľa zistenia znalkyne poškodená má až do súčasnosti z obžalovaného strach, napriek tomu, že v

minulosti mala k nemu blízky vzťah.

S okolnosťami žalovaného skutku súviseli aj listinné dôkazy, ktoré zabezpečilo už prípravné konanie ale
aj súd sám a bol to predovšetkým trestný spis Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 175/2004, najmärozsudok zo dňa 11.08.2005, právoplatný dňom 27.04.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 3To 52/2005 zo dňa 27.04.2006 a trestný spis Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T
16/2005, najmä trestný rozkaz zo dňa 24.02.2005, právoplatný dňom 27.10.2005.

Z trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 175/2004, najmä z jeho rozsudku je zrejme, že
obžalovaný A. T. bol právoplatne odsúdený za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231
ods. 1 Trestného zákona, účinného do 01.01.2006 a za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona, účinného do 01.01.2006, ktorých sa dopustil vo vzťahu k poškodenej B. C. tým,
že v dobe po 15.03.2004, kedy sa dobrovoľne nasťahovala do jeho bytu na ul. Záborského č. 2914/3

v Poprade, ju opakovane bil tak, že ju päsťami udieral po celom tele, kopal do prirodzenia, škrtil ju,
udieral jej hlavou o zariadenie bytu, bil ju tĺčikom na mäso, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí
bez posunu úlomkov, pomliaždeniny a krvné výrony po tele a tvári, tržnú ranu ušnice a dlane ľavej ruky a
zlomeninu korunky zuba, čo si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť po dobu najmenej 7 dní, pričom
následky svojho konania sa snažil zakryť tým spôsobom, že sa pohyboval v bezprostrednej blízkosti
poškodenej pri jej kontaktoch s inými osobami, aby sa táto bála rozprávať o tom, že zranenia jej spôsobil

on, z uvedeného dôvodu vybavoval aj prichádzajúce telefonáty poškodenej, prípadne ju zatajoval a jeho
konanie vyústilo dňa 24.03.2004, kedy poškodenú zamkol vo svojom byte, z ktorého ušla tak, že prešla
cez balkón do susedného bytu, začo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/
rokov, s jeho výkonom v II. /druhej/ NVS spolu s ochranným dohľadom na dobu 2 /dvoch/ rokov, pričom
tento ochranný dohľad bol obžalovanému v rámci odvolacieho konania zrušený.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 16/2005, najmä jeho trestného rozkazu
zo dňa 24.02.2005 je zrejme, že poškodená B. C. bola odsúdená za pokračujúci trestný čin sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, účinného do 01.01.2006 a dopustila sa ho vo vzťahu k
obžalovanému A. T., ako poškodenému tým, že od konca roku 2002 do septembra 2003 pokračujúcim
konanímsiprisvojilahotovosťafinančnéprostriedkypatriaceobžalovanémuaktorépoužilananezistený

účel, čím mu celkovo spôsobila škodu vo výške 491 272,--Sk, začo jej bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov, odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 /
dvadsaťštyri/ mesiacov, ktorý bol neskôr zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T
199/2004zodňa25.05.2006apoškodenejboltýmtorozhodnutímuloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobody.
Ďalšie odsúdenie poškodenej, vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad, sp.

zn. 3T 20/2006 zo dňa 07.08.2006 /čl. 1076 až 1078 súdneho spisu/ sa k predmetnému skutku pod
bodom I. nevzťahovali, aj keď ich súd na návrh obžalovaného zabezpečil a ako dôkaz aj vykonal.

Vyššie uvedené dokazovanie súd potom vyhodnocoval v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a
12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú

dôvodné pochybnosti, jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie o predmetnom skutku, že vykonané
dôkazy boli získané zákonným spôsobom a preto ich následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a nezávisle od toho, či boli zaobstarané orgánmi činnými v trestnom konaní, niektorou z procesných
strán alebo súdom a dospel tak k záveru, že žalovaný skutok sa stal, na tom skutkovom základe, ktorý

uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a že ho spáchal obžalovaný A. T.Č. tým, že v presne
nezistený deň mesiaca máj 2012 v Penzióne „ Jakub“ v Poprade ul. Železničná č.1111/8 sa dohodol s
poškodenouB.C.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomS.,V..Z.Ž.XXXX/XXnasplácanídlhuvovýške13000eur
a to tak ,že táto mu bude mesačne tento dlh splácať v splátkach po 100 eur, pričom mu poškodená dala
svoje telefónne číslo XXXX XXX XXX na ktoré vyvolával od mesiaca máj 2012 do mesiaca júl 2012 a v

mesiacidecember2012 najmenej30-krátdenne,dožadujúcsa plneniasplátkovéhokalendára,pretože
mu z celkového dlhu uhradila iba 2 splátky, vyhľadával ju v mieste jej trvalého bydliska, opakovane
vyzváňal na jej vchodových dverách a naposledy dňa 9.2.2013 v čase o 10.00 hod prišiel za ňou do
Penziónu “ Jakub“ v Poprade ul. Železničná č.1111/8 kde pracovala ako čašníčka a tam na ňu kričal “ty
kurva, ty robíš“, pričom sa dozvedel .že tu pracuje iba na skúšku a požadoval od majiteľky Penziónu

„Jakub“ vyplatenie jej dennej mzdy a táto mu vyplatila 30.eur, pričom pri odchode povedal B. C. ,že
„sa chce s ňou dohodnúť aj inak na splatený dlhu a to poskytovaním sexuálnych služieb, pretože keď
nepristúpi na jeho návrhy, tak vie, čoho je schopný, “uvedomujúc si svoje násilnícke správanie sa k nej v
minulosti, keď bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 6T 175/04 zo dňa 11.08.2005 uznaný
vinným za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods.1 Trestného zákona a trestný čin

ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil
voči poškodenej B. C. , a na jej následný dotaz , aby sa so svojim dlhom voči nej obrátil na exekútora, jej
povedal, že „ nebude čakať do konca života ako kokot“ on si to vymôže sám a mu je jedno, či zdochne
ona alebo jej“decko“.Podľa súdu vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aby poškodená B. C. vypovedala proti
obžalovanému účelovo a v snahe obviniť ho len preto, aby mu nemusela vrátiť dlžné peniaze a tak ako
sa bránil obžalovaný a načo poukazoval vo svojich výpovediach on.

Vykonané dôkazy tak v podobe výpovedí poškodenej B. C. a svedeckých výpovedí B. S., A. S., B. C.
P. E. A. ako aj v podobe listinných dôkazov - výpisov z hovorov spoločnosti Telefónica na čl. 176 až
183 vyšetrovacieho spisu i CD nosič na čl. 173 vyšetrovacieho spisu, ktoré súd vykonal ich prečítaním,
jednoznačne a objektívne preukázali žalované konanie a skutkový stav kladený za vinu obžalovanému,
čo obžalovaný nakoniec ani nepoprel, pretože sám priznal, že poškodenú po dlhší čas a niekedy aj 30-

krát za deň telefonicky kontaktoval vo veci splatenia dlhu, že dňa 09.02.2013 jej vulgárne vynadal, že
sa jej vyhrážal smrťou i smrťou jej dieťaťa ďalej tým, že si to vybaví sám a po svojom.
Obžalovaný len bagatelizoval rozsah a dosah svojho verbálneho konania, slov či vyhrážok a brániac sa
len tým, že on sa domáhal svojich práv, čo mu neprispelo.
Podľa súdu poškodená B. C. mala zo žalovaného konania obžalovaného a jeho hrozieb, vyhrážok i
vulgárnych nadávok oprávnený strach a obavu, že ich aj reálne uskutoční, keď si ona svoj dlh voči nemu

nezačne plniť alebo nesplní.
Okrem takéhoto subjektívneho vnímania konania obžalovaného poškodenou to totiž priamo potvrdzuje
aj dôkazy získané z výpovedí svedkyne E. A. B. B. S. a zo svedeckých výpovedí B. C. B. A. S..
Tieto dôkazy spolu s podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T
175/2004, najmä rozsudkom a jeho skutkovou a právnou vetou objektívne preukazujú, že obžalovaný

sa v minulosti dopustil voči poškodenej násilného konania, ktoré ju dokonca poškodilo na zdraví a preto
sa súd dôvodne domnieva, že aj keď obžalovaný vo vzťahu k poškodenej v inkriminovaný deň nepoužil
samotné fyzické násilie, jeho slová, gestá, posunky a vyhrážky je potrebné považovať za takú hrozbu
násilia k núteniu poškodenej niečo konať, ktorá má trestnoprávnu zodpovednosť presahujúcu rámec
konania menšej spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť i rámec akýchkoľvek ich vzájomných

a nevyporiadaných občianskoprávnych vzťahov.
Obžalovaný A. T. mal a má právo i svoj nárok na vrátenie peňazí zabezpečený zákonným spôsobom
- v rámci rozhodnutia súdu a exekučného konania a preto nemal žiadny zákonný dôvod konať proti
poškodenejžalovanýmspôsobom/niktosatotižnemôžedomáhaťsvojichprávaoprávnenínezákonným
spôsobom/ a obžalovaný nie je z tohto zákonom stanoveného pravidla žiadnou výnimkou.

Vzhľadom na tento záver súdu bolo potom konanie obžalovaného z hľadiska jeho trestnoprávnej
zodpovednosti kvalifikované ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný iného hrozbou násilia nútil,
aby niečo konal.
Objektom trestného činu podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona je slobodné rozhodovanie človeka.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ iného núti k tomu, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel.
Prostriedkom na dosiahnutie jeho cieľa je buď samotné násilie alebo hrozba bezprostredného násilia
alebo inej hrozby ťažkej ujmy, v tomto prípade šlo o hrozbu násilia.
Pod hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredným násilím, ale aj hrozba takým násilím,

ktoré má byť vykonané v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti a táto hrozba násilím môže smerovať
priamo voči napadnutému ako aj proti inej osobe a v tomto prípade hrozba násilím bola obžalovaným
smerovaná tak priamo k poškodenej, ako aj proti jej maloletej dcére.
Hrozby násilím môže pociťovať každý človek inak a poškodená ich podľa súdu pociťovala reálne
aj s prihliadnutím na prostriedky použité obžalovaným - intenzita jeho kontaktov voči poškodenej,

jeho dlhodobé a denne mnohopočetné telefonické vyvolávania poškodenej, jeho vulgárne nadávky a
vyhrážky zo dňa 09.02.2013 spočívajúce v tom, že si pri splatení dlhu pomôže sám a že mu nezáleží na
tom, či zomrie poškodená alebo jej dieťa, čo mohla poškodená vnímať ako hrozbu násilia aj vzhľadom
nato, že už v minulosti prišla do kontaktu s násilným správaním sa obžalovaného voči jej osobe /viď
konanie vedené na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 6T 175/2004/, poškodená mala teda osobnú a

tragickú skúsenosť s obžalovaným i osobné poznatky o jeho osobe a jeho násilnej povahe už v čase,
keď s ním žila po určitú dobu v spoločnej domácnosti a vzťahu.
Obžalovaný sa tento krát dokonca vyhrážal smrťou aj jej maloletému dieťaťu, čo muselo u poškodenej
umocniťstrachaobavy,žeobžalovanýtietovyhrážkyajreálneuskutočnívprípade,ženebudevovzťahu
k obžalovanému konať tak, ako to v predmetný deň od nej požadoval a teda keď si voči nemu nebude

alebo nebude môcť splácať dlh.
Obžalovaný mal aj motív konať vo vzťahu k poškodenej žalovaným spôsobom a pohnútkou jeho konania
bola snaha získať a vymôcť si od poškodenej vrátenie dlžných peňazí aj za cenu jeho protiprávneho
konania a spôsobom odporujúcim tomuto zákonu.Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie trestne zodpovednej
osoby a v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z

následku jeho konania tento záujem aj porušil.

Obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal ani ku skutku v bode II., pred sudcom pre prípravné
konanie poprel žalované konanie vo vzťahu k poškodenej H. Č. a týkajúce sa tak pozbavenia jej
osobnej slobody, ako aj násilných pohlavných či iných stykoch s poškodenou, ako aj jej ponúkania na

vykonávanie prostitúcie a koristenie z nej, brániac sa tým, že poškodená bývala v jeho byte dobrovoľne,
mohla sa voľne pohybovať aj mimo bytu a že s poškodenou „spával“ bez násilia, resp. že poškodená
dobrovoľne poskytovala sexuálne služby prostredníctvom internetu.
Vkonanípredsúdomobžalovanýuviedol,žepoškodenúH.Č.spoznalprostredníctvomsvojhokamaráta
K. Z. niekedy v decembri 2012 alebo januári 2013, keď na jeho požiadanie bol pre ňu v meste Kežmarok.
Hoci o nej vedel, že pracovala alebo pracuje v erotických salónoch, že poskytuje sexuálne služby aj

prostredníctvom internetu, resp. že užíva alkohol a pervitín doviezol ju aj s jej dvomi deťmi do svojho
bytu, kde zostala dva až tri dni, počas nich mala pohlavný styk so K. Z. a dokonca ho mala vykonať aj
pred jej deťmi, čo ho nazlostilo a poslal ju z bytu preč, poškodená potom odišla za svojim „frajerom“ A.
Š. do Spišskej Novej Vsi, kde sa zdržala určitý čas, neskôr ho však viackrát žiadala, aby po ňu opäť
prišiel s tým, že chce bývať u neho.

Poškodená potom začala pracovať v erotickom salóne Paris v Poprade, naďalej ho prehovárala k tomu,
aby mohla bývať v jeho byte a aby sexuálne služby poskytovala i ďalej a to prostredníctvom internetu,
obžalovaný s jej návrhmi nakoniec súhlasil aj preto, že poškodená mu prisľúbila prispievať na nájom
domácnosti sumu 150,--eur, pretože v tom čase sám ponúkal možnosť nájmu v jeho byte.
Obžalovaný ďalej uviedol, že v tom čase mal s poškodenou dobrovoľný pohlavný styk, aj keď ho sám

označil za „nedokonaný“, z dôvodu svojich zdravotných problémov súvisiacich s tým, že pohlavný úd
sa mu „nepostavil“.
Obžalovaný ďalej tvrdil, že keď sa poškodená do jeho bytu nasťahovala poskytovala sexuálne služby
prostredníctvom internetu - pod svojim nickom, spoločnosť prevádzkujúca internetový portál Pokec.sk
jej však nick zrušila a tak ho požiadala o inštaláciu nového „nicku“, ktorý jej zriadil za pomoci kamaráta

Q. Y. i to, že spoločne na jej novom „nicku“ zverejnili aj jej fotografie, kde bola buď nahá alebo polonahá.
Obžalovaný ďalej uvádzal, že poškodená mu sama navrhovala pohlavný styk, ktorý najprv odmietal,
neskôr ho však v jednom až troch prípadoch „vykonali“, aj keď ho poškodená mala k pohlavným stykom
donútiť násilím a že v dôsledku jej sexuálnych aktivít musel raz vyhľadať aj lekárske ošetrenie a preto
k ďalším pohlavným stykom už nedošlo.

Obžalovaný priznal, že poškodenú dvakrát počas obdobia, keď u neho bývala, udrel po tvári tak, že mala
„modrinu pod okom“ a ako dôvod napadnutia poškodenej uviedol, že ho nahnevalo keď poškodenej
vyvolávali na jeho mobilný telefón jej známi, rodinní príslušníci či záujemcovia o sexuálne služby.
Obžalovaný poprel, aby poškodenú fyzicky napadol aj iným spôsobom napr. palicou a aby do nej kopal
alebo ju udieral hlavou.

Obžalovaný poprel aj to, aby poškodenú nútil k tomu, aby zostala v jeho byte a aby ju nútil k vzájomným
pohlavným stykom, orálnym a análnym stykom, resp. aby ju nútil k poskytovaniu sexuálnych služieb cez
internetové stránky, priznal však, že so získavaním zákazníkov poškodenej „pomáhal“.
Obžalovaný ďalej tvrdil, že poškodená sa mohla po byte aj mimo neho pohybovať sama a bez jeho
prítomnosti, že mala kľúče od jeho bytu, resp. že náhradné kľúče od bytu boli uložené v zásuvke

kuchynskej linky ako aj to, že poškodená sama chodila nakupovať, zabávať sa do herní a diskoték a že
poskytovala sexuálne služby aj mimo jeho bytu dokonca, že ju na požiadanie doviezol napr. do hotela
Olympia v Poprade, kde tieto služby poskytla.
Obžalovaný súčasne popieral, aby poškodená mala z neho strach a obavu a aby od nej požadoval
peniaze za poskytnuté sexuálne služby.

Poškodená mohla podľa obžalovaného utrpieť svoje zranenia pri poskytovaní sexuálnych služieb,
pretožečastopraktizovalasadomasochistickýspôsobasexuálneslužbyposkytovalaajnanezvyčajných
miestach - vaňa, zem.
Obžalovaný mal aj vysvetlenie vo veci zaistených biologických stôp - jeho spermií a nájdených na deke
v spálni jeho bytu a tvrdil, že pôvod majú v jeho tzv. „mokrom sne“.

Tvrdenia obžalovaného a jeho obranu mu mali potvrdzovať aj svedkovia K. Z., Q. Y., E. S., B. Š., K.
K., A. Š., F. T., H. U., Z. T. a ďalší, mená ktorých uvádzal buď vo svojich výpovediach alebo vo svojich
písomných návrhoch.Na rozdiel od tvrdení obžalovaného, poškodená H. Č. uvádzala, že obžalovaného spoznala niekedy
pred Vianocami roku 2012 prostredníctvom svojho kamaráta K., ktorý ho požiadal, aby ju spolu s jej
deťmi odviezol z Kežmarku do jeho bytu na ul. T. X N. S., na X. S., kde ostala bývať asi 3 dni a že do

bytu obžalovaného sa vrátila na návštevu aj o pár týždňov aj spoločne s kamarátkou E.Í. S..
Obžalovaný ju neskôr opakovane telefonicky kontaktoval v erotickom salóne París, kde pracovala, keď
ju však začal vyhľadávať aj osobne, zmenila SIM kartu s telefónnym číslom, neskôr sa však spolu s jej
kamarátkou F. vrátila do bytu obžalovaného, obžalovaný po pár dňoch kamarátku z bytu vyhodil a ona
tam bývať zostala.

Ich spolužitie bolo zo začiatku „v pohode“, obžalovaný sa k nej správal milo, normálne, spoločne chodili
aj na verejnosť a preto rečiam o tom, že v minulosti týral ženy, bil ich a zašíval im ústa, neverila, keď
sa obžalovaného aj pýtala na tieto skutočnosti, ten jej potvrdil, že síce vo výkone trestu odňatia slobody
bol, nie však preto, že bil ženy.
Obžalovaný sa asi týždeň po jej dobrovoľnom nasťahovaní správal ku nej takýmto „normálnym“
spôsobom, nejavil sa jej ako „psychopat“ a hoci vedela, že užíva lieky „na hlavu“, neprikladala tomu

žiadnu vážnosť.
Obžalovaný ju však potom fyzicky napadol tak, že ju rukami udrel po tvári a spôsobil jej modrinu pod
ľavým okom, čo bol dôvod, pre ktorý z bytu obžalovaného po určitý čas nevychádzala.
Obžalovaný jej však už v tom čase zakazoval vychádzať z bytu, byt uzamkol a keď mu povedala, že
chce ísť domov - „začal zúriť a kričať na ňu“, bol nervózny, vadili mu aj nepodstatné a banálne veci, napr.

to, že fajčila, ale aj veci, ktoré ani nechápala a čo ju zo strachu pred jeho vulgárnymi vyhrážkami a bitím
viedlo k tomu, že obžalovanému povedala, že zostane u neho bývať i naďalej.
Poškodená ďalej uviedla, že keď chcela od obžalovaného odísť, bránil jej v tom - prikázal jej, aby
zostala, nikam ju samu nepustil a stále bol v jej blízkosti, poškodená dokonca uvádzala, že obžalovaný
rozhodoval o tom kam a na ako dlho pôjde a že nemohla mať pri sebe funkčný mobilný telefón, dokonca

že nemohla ísť sama ani na WC a že aj keď počas hospitalizácie obžalovaného v Nemocnici Poprad
mobilný telefón k dispozícii mala, tento bol bez kreditu a volal naň iba obžalovaný, keď sa obžalovaný z
nemocnice vrátil a zistil, že z jeho ďalšieho mobilného telefónu volala domov a že si písala s kamarátmi
na tzv. pokeci, zbil ju a mobilný telefón vzal.
Podľa tvrdenia poškodenej obžalovaný ju celý čas upozorňoval na to, aby sa ani nepokúšala o útek z

bytustým,že„onviedobreutekať“,žesijunájdeažepotomdostanetakú„bitku,žeuvidí“ apreto,ajkeď
o úteku z bytu obžalovaného uvažovala, nikdy sa oň nepokúsila a nikdy nikoho nepožiadala o pomoc.
Poškodená ďalej tvrdila, že od bytu obžalovaného kľúče nemala, a že keď obžalovaný niekedy odišiel,
byt uzamkol, že potraviny kupoval on sám a že ona žiadne vlastné peniaze nemala.
Poškodená nevedela bližšie zdôvodniť prečo nekričala a nežiadala o pomoc v čase, keď bola v

uzamknutom byte sama a ani to, prečo z mobilného telefónu neprivolala aspoň tzv. tiesňové linky.
Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný si denne 1 až 3-krát vynucoval pohlavný styk, orálny a análny
styk a keď to odmietla, nazlostil sa, vulgárne jej nadával - „že je kurva“, fyzicky ju napádal tak, že ju bil
každý 3. až 4. deň rukami po rôznych častiach tela, kopal do nej, udieral ju hlavou i drevenou palicou /
pálkou/, dusil ju a ťahal za vlasy, čím jej spôsobil ďalšie ľahšie zranenia - modriny, škrabance po tele,

bolesti tela - rebier i vypadávanie vlasov, na lekárskom ošetrení však nebola, pretože obžalovaný ju
nepustil.
Poškodená tvrdila, že obžalovaný ju bil aj vtedy, keď chcela kričať o pomoc, keď plakala, mykala sa a
obžalovanému tvrdila, že pohlavný či iný styk nechce, že ju to bolí a že zo strachu z bitky, vyhrážok a
nadávok jeho sexuálne praktiky i pohlavné styky trpela naďalej.

Obžalovaný na internetovej stránke Pokec.sk pod jej nickom „ninusqa999“, od ktorého mal heslo iba
on, proti jej vôli a bez jej súhlasu umiestnil fotografie v spodnej bielizni, prostredníctvom tohto nicku
ju ponúkal zákazníkom na poskytovanie sexuálnych služieb a za polhodinu dohodnutého pohlavného
styku určil aj cenu 40,--eur a za orálny styk cenu 30,--eur.
K poskytovaniu sexuálnych služieb prostredníctvom internetovej stránky, po predchádzajúcej

telefonickej dohode so zákazníkom ju donútil obžalovaný, pričom takto ponúknuté sexuálne služby
vykonala najmenej s 15 neznámymi osobami, všetky peniaze, ktoré jej boli za tieto služby zaplatené
musela odovzdať obžalovanému.
Podľa poškodenej sa obžalovaný počas poskytovania sexuálnych služieb cudzím mužom ukrýval buď
v skrini v spálni alebo v druhej izbe a domnievala sa, že konal tak preto, aby sa uistil či sa nepokúsi o

útek alebo či sa o svojej situácii nezmieni zákazníkovi.
Poškodená ďalej tvrdila, že obžalovaný si „nicky“ zákazníkov či ich telefónne čísla zapisoval a že si
viedol ich evidenciu s uvedením druhu poskytnutej služby a zaplatenej sumy.Poškodená vo svojich výpovediach popisovala aj správanie sa obžalovaného počas tzv. jeho záchvatov,
ku ktorým malo dochádzať každý druhý až tretí deň a to tak, že obžalovaný sa začal triasť - „dostal
nervy“, roztriasli sa mu ruky, zatínal zuby a bil ju, čím rovnako tak vyvolával u nej strach a obavu.

Poškodená ďalej uviedla, že keď dňa 11.02.2013 zabúchal na byt obžalovaného jeho syn, povedala mu,
že obžalovaný ju v byte zamkol, načo on zareagoval tak, že jej povedal o minulosti obžalovaného s tým,
že jeho otec už predtým ženy zamykal, bil ich a že bil aj jeho matku a že preto má o ňu strach a že
keď jej ponúkol pomoc privolaním polície, súhlasila s tým a následne bola hasičmi z bytu obžalovaného
vyslobodená tak, že z ich pomocou prešla na balkón vedľajšieho bytu.

V konaní pred súdom poškodená H. Č. tieto skutočnosti potvrdila a z jej výpovede opäť vyplynulo, že asi
od mesiaca január 2013 do 18.35 hod 11. februára 2013 N. S. na ul. T. XXXX/X N. C. Č..XX H. X.S. keď
sa do bytu obžalovaného dobrovoľne nasťahovala, ju obžalovaný v priebehu dvoch dní fyzicky napadol
tak, že ju rukami udrel po tvári a spôsobil jej modrinu pod ľavým okom, ďalej to, že keď chcela od neho
odísť, tak jej to neumožnil, prikazoval jej aby ostala u neho, nikam ju nepustil, denne si 1 až 3-krát
vynucoval pohlavný styk, orálny a análny styk a keď to odmietala, tak sa nazlostil, kričal na ňu, že je

„kurva“, bil ju asi každý tretí alebo štvrtý deň rukami, kopal do nej, udieral ju hlavou aj drevenou palicou,
čím jej spôsobil ďalšie ľahké zranenia - modriny a škrabance po tele, na lekárskom ošetrení nebola,
pretože ju obžalovaný nepustil a aj keď ju obžalovaný bil a ona chcela kričať o pomoc, zo strachu pred
obžalovaným jeho sexuálne praktiky a pohlavné styky trpela.
Poškodená potvrdzovala, že obžalovaný ju nikde samu nepustil, stále bol s ňou, rozhodoval aj o tom

kam a na ako dlho pôjde, nemohla mať pri sebe mobilný telefón, sama nemohla ísť ani na záchod.
Obžalovaný ju upozorňoval nato, aby sa nepokúsila o útek, lebo vie dobre utekať, nájde si ju a potom
dostane takú bitku, že uvidí. Keď obžalovaný z bytu odišiel, zamkol ho a ona kľúče od bytu nemala,
resp. nevedela či a kde sú náhradné kľúče.
Poškodená potvrdzovala aj to, že na internetovej stránke Pokec. sk bola vytvorená stránka nick

„ninusqa999“, ktorej heslo vedel iba obžalovaný, že proti jej vôli umiestnil na tejto stránke jej fotografie v
spodnej bielizni, ponúkajúc pritom poskytovanie jej sexuálnych služieb, za polhodinu pohlavného styku
s cudzím mužom obžalovaný určil aj cenu a to 40,--eur a cenu za orálny styk v sume 30,--eur, pričom
ona tieto sexuálne služby poskytla najmenej 15 neznámym osobám a že všetky peniaze za poskytnuté
sexuálne služby musela odovzdať obžalovanému.

Poškodená zároveň potvrdzovala, že sa do bytu obžalovaného nasťahovala dobrovoľne, že v začiatku
ich spolužitia či vzťahu mala s obžalovaným dobrovoľný pohlavný a iný styk, resp. že v začiatkoch
súhlasila aj s tým, aby jej fotografie /nahé i v spodnom prádle/ boli zverejnené na jej nicku ako aj to, že
v tom období poskytovala zákazníkom ponúkané sexuálne služby dobrovoľne.
Z vyššie uvedeného je teda zrejme, že poškodená svojimi tvrdeniami vyvracala tvrdenia a obžalovaného

a že ich výpovede a tvrdenia sú rozporuplné a že pre náležité objasnenie skutkového stavu žalovaného
skutku je potrebné tieto rozpory odstrániť vykonaním ďalších dôkazov či už v zmysle návrhov obžaloby,
obžalovaného alebo aj dôkazmi, ktoré si z dôvodu potreby odstránenia zásadných rozporov zabezpečil
súd sám.
V súvislosti s rozpormi vzniknutými medzi výpoveďami obžalovaného a poškodenej je potrebné uviesť aj

to, že samotné protiprávne konanie kladené obžalobou za vinu obžalovanému nemalo podľa obžaloby
okrem obžalovaného a poškodenej žiadnych priamych svedkov, aj keď sa obžalovaný domáhal výsluchu
a svedectva ďalších osôb, ktorí mu mali potvrdiť jeho obhajobu, že sa žalovaného konania vo vzťahu
k poškodenej H. Č. nedopustil.

Z ďalšieho dokazovania vykonaného výsluchom svedkov, znalcov, znaleckým dokazovaním, prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením sa so zaistenými vecnými dôkazmi tak, ako boli zaprotokolované v
zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.09.2014 vyplynuli nasledovné skutočnosti.
Svedok Z. Č. - manžel poškodenej H. Č. nemal priame vedomosti o žalovanom skutku či konaní
obžalovaného a v prípravnom konaní i v konaní pred súdom uviedol, že až od poškodenej sa dozvedel,

že sa v byte obžalovaného zdržiavala nedobrovoľne, že ju obžalovaný A. T. nútil poskytovať sexuálne
služby iným mužom ako „pasák“ a to prostredníctvom internetu, že bol pritom ukrytý v skrini alebo v
inej izbe, že ju nútil k vzájomným pohlavným stykom, že ju v byte, resp. mimo neho strážil, bez jeho
vedomia a prítomnosti sa nemohla od neho vzdialiť, ako aj to, že obžalovaný ju zbil tak, že mala modrinu
pod ľavým okom, čo mu bolo známe aj z jej fotografie na jej „nicku“, keď s ňou komunikoval niekedy

v mesiaci január 2013.
Svedok uviedol aj to, že od januára 2013 do 11.02.2013 síce s poškodenou komunikoval telefonicky aj
prostredníctvom „pokecu“, neskôr sa však dozvedel, že časť komunikácie s ním viedol obžalovaný a
nie jeho manželka.Svedok C. L. T. - syn obžalovaného využil svoje právo a vo veci nevypovedal.
Svedkyňa F. T. /navrhnutá obžalovaným/ - dcéra obžalovaného v konaní pred súdom uviedla, že vedela
o vzťahu jej otca s poškodenou, niekoľkokrát sa s ňou stretla v byte jej otca a že naposledy ju videla asi

deň predtým, „než sa to stalo“, poškodená sa jej pritom nikdy nesťažovala nato, aby ju obžalovaný bil.
Podľa svedkyne mohla poškodená kedykoľvek z bytu obžalovaného odísť, pretože mala kľúč od jeho
bytu, aj keď zároveň tvrdila, že poškodenú mimo bytu obžalovaného samu nestretla.
Svedkyňa priame vedomosti o žalovanom skutku nemala, o žalovanom konaní jej otca sa dozvedela
len z médií.

Svedok S. S. /navrhnutý obžalobou aj obžalovaným/ v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
uviedol, že osobne pozná obžalovaného A. T. aj poškodenú H. Č., vzájomne sa navštevovali, naposledy
niekedy koncom januára 2013 a že sa stretli aj na diskotéke dňa 02.02.2013, svedok si však presnosťou
tohto dátumu nebol istý.
Poškodená sa mu ani pri jednom z ich vzájomných stretnutí nezmienila o konaní, ktoré je predmetom
tejto trestnej veci, svedkovi sa ich vzťah javil byť normálny.

Svedok o žalovanom skutku či konaní obžalovaného priame vedomosti nemal, o všetkom sa dozvedel
až z médií.
Svedkyňa Z. S. /navrhnutá aj obžalobou aj obžalovaným/ v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného
spoznala v septembri 2012 a cez neho aj poškodenú H. Č..
Ani táto svedkyňa priame vedomosti o žalovanom konaní obžalovaného nemala, vyslovila len svoju

pochybnosť o tom, aby sa obžalovaný takéhoto konania dopustil, čo dôvodila tým, že aj keď sa s
poškodenou niekedy po Silvestri 2012, resp. v januári 2013 osobne stretla, poškodená sa jej nikdy na
obžalovaného nesťažovala, pri stretnutiach sa k nemu túlila a stískala ho za ruku.
V konaní pred súdom svedkyňa tieto skutočnosti potvrdila a dodala, že dňa 18.01.2013 zo Slovenska
odcestovala na pracovný dvojtýždňový turnus v Rakúsku.

Svedok A. Š. /navrhnutý obžalobou aj obžalovaným/ v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
uviedol, že aj on dlhšiu dobu pozná obžalovaného, a že pozná aj poškodenú H. Č.Ú. a aj keď sa s nimi
stretol, naposledy niekedy pred dňom 27.01.2013, pôsobili na neho ako pár - „veľká láska“, nič bližšie
o ich súkromnom živote nevedel.
Svedok sa nevedel vyjadriť ani k okolnostiam žalovaného skutku ani k žalovanému konaniu

obžalovaného.
Svedok S. S. - /navrhnutý obžalobou aj obžalovaným/, sa ako jeho sused nevedel vyjadriť k
predmetnému skutku a dodal len to, že dňa 11.02.2013 prišiel za ním C. T. - syn obžalovaného a že
až ten mu oznámil, že v byte obžalovaného je držaná nejaká žena a chcel aby zavolal políciu, čo on
odmietol s tým, že o tom nič nevie, že do celej záležitosti sa nechce „miešať“.

Svedok však potvrdil, že prostredníctvom telefónu, keď syn obžalovaného volal na tiesňovú linku č. 159
požiadal políciu o preverenie celej situácie.
Svedok zároveň dodal, že nič podozrivé si dovtedy nevšimol, že nepočul z bytu obžalovaného žiadny
krik, nevidel aby do bytu chodili cudzí muži, resp. že si na žene, ktorá bola neskôr z bytu obžalovaného
vyslobodená políciou a hasičmi, nevšimol zranenia.

Svedkyňa Z. E., Q.. S. /navrhnutá obžalovaným/ - suseda obžalovaného v konaní pred súdom uviedla,
že z bytu obžalovaného nepočula krik, hluk, či rámus, resp. že nevidela, aby obžalovaného v byte
navštevovali nejaké ženy a že nevidela ani poškodenú H. Č., k okolnostiam žalovaného skutku sa
svedkyňa nevyjadrovala.
Svedkyňa O. S. - suseda obžalovaného sa k okolnostiam skutku a konaniu obžalovaného nevedela

vyjadriť a vo svojej výpovedi uviedla len to, že v priebehu mesiacov január a február 2013 z bytu
obžalovaného nepočula žiadne nadávky, krik, buchot či iné zvuky a že asi dvakrát stretla obžalovaného
v spoločnosti slečny s čiernymi vlasmi, či to bola rómka, resp. poškodená to svedkyňa nepotvrdila.
Svedok K. Z. - /navrhnutý obžalovaným/ známy a kamarát obžalovaného v konaní pred súdom
uviedol, že vzťah obžalovaného a poškodenej považoval za kamarátsky, nie milenecký, resp. že

poškodenúokremjednéhostretnutiavoktóbri2013nikdynestretolsamú,vždyjustretávalzaprítomnosti
obžalovaného.
Svedok tvrdil, že nevie o žiadnych ich „problémoch“ a že s poškodenou pohlavný styk nemal.
O žalovanom skutku či konaní obžalovaného svedok vedomosti nemal.
Svedkyňa T. E. /navrhnutá aj obžalovaným/ v prípravnom konaní využila svoje právo v zmysle

ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku a v snahe si svojou výpoveďou neprivodiť trestné stíhanie
nevypovedala.V konaní pred súdom svedkyňa uviedla, že nemá vedomosti o žalovanom skutku či konaní
obžalovaného, že od konca roku 2012 až do jeho zadržania udržiavala s ním intímny vzťah, stretávali
sa v jeho byte a že nikdy žiadnu ženu, teda ani poškodenú H. Č. v byte obžalovaného nestretla.

Svedkyňa o žalovanom konaní či skutku vedomosť nemala.
Svedkyňa K. N. /navrhnutá obžalovaným/ v konaní pred súdom potvrdzovala, že obžalovaného pozná
dlhší čas, sú dobrí kamaráti, poškodenú H. Č. spoznala prostredníctvom obžalovaného, považovala
ich za milencov, stretávala sa s nimi takmer denne, poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie
obžalovaného a ona sama na nej strach či obavu z obžalovaného nezbadala.

Ani táto svedkyňa sa vo svojej výpovedi k okolnostiam žalovaného skutku či samotnému konaniu
obžalovaného nevedela vyjadriť.
Svedkyňa B. Š. /navrhnutá obžalovaným/ v konaní pred súdom vo svojej výpovedi uviedla len to, že
koncom roka 2012 ako realitná maklérka na požiadanie obžalovaného vykonala ohliadku jeho bytu za
účelom jeho predaja, ohliadku vykonala za prítomnosti jej neznámej ženy a ďalších dvoch osôb.
K okolnostiam žalovaného skutku či konaniu obžalovaného sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedok Q. Y. /navrhnutý obžalovaným/ v konaní pred súdom potvrdil, že pozná obžalovaného,
navštevoval ho v jeho byte, opravoval mu osobný počítač a že na požiadanie obžalovaného ho s
poškodenou H. Č. odfotografoval, ich fotografiu niekedy v januári 2013 zverejnil na internetovej stránke
„pokec“, vytvoril k nej účet a prihlasovacie heslo.
Svedok poprel, aby poškodenú fotil nahú a aj to, aby na účely pornografie jej fotografie umiestnil na

príslušnej internetovej stránke.
Svedok tvrdil, že sa vzájomne navštevovali, k ich poslednému stretnutiu malo dôjsť niekedy v januári
2013 a že obžalovaný s poškodenou mali podľa neho krásny milenecký vzťah.
Svedok o žalovanom skutku či konaní obžalovaného vedomosť nemal.
Svedok A. E. /navrhnutý obžalovaným/ v konaní pred súdom tiež potvrdzoval, že obžalovaného pozná

dlhší čas, resp. že od roku 2012 pozná aj poškodenú, ktorá v tom čase pracovala v erotickom salóne
París, o ich vzťahu sa dozvedel len od iných osôb a o okolnostiach žalovaného skutku len z tlače.
Svedok potvrdil, že po zadržaní obžalovaného mu poškodená povedala, že od neho musela ujsť a že
celú vec rieši polícia, bližšie vedomosti o danej veci svedok nemal.
Svedkyňa C. F. /navrhnutá obžalovaným/ v konaní pred súdom potvrdzovala, že obžalovaného pozná

dlhší čas, do reštaurácie, ktorú vlastní chodil obžalovaný v jesenných mesiacoch roku 2012, vždy s
nejakou slečnou naposledy s rómkou, či to bola poškodená to svedkyňa potvrdiť nevedela.
O žalovanom konaní obžalovaného svedkyňa žiadnu vedomosť nemala a ani sa o ňom vo svojej
výpovedi nezmieňovala.
Svedok A. O. /navrhnutý obžalovaným/ v konaní pred súdom taktiež potvrdil, že obžalovaného pozná

dlhší čas a že niekedy koncom roka 2012 spoločne s poškodenou navštívili nočný klub París, pri stretnutí
pôsobili na svedka „dobrým dojmom“, poškodená sa k obžalovanému správala milo.
Ani tento svedok sa k bližším okolnostiam žalovaného skutku vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť.
Svedkyňa M. Q. /navrhnutá obžalobou aj obžalovaným/ sa vo svojej výpovedi zmienila len o tom, že
dlhší čas pozná obžalovaného, že v jeho byte bola naposledy pred Vianocami roku 2012 a že v čase

jej návštevy žiadna iná osoba prítomná v byte nebola.
Bližšie vedomosti o žalovanom skutku či konaní obžalovaného svedkyňa nemala.
Zo svedeckej výpovede A. C. vyplynulo, že aj tento svedok osobu obžalovaného pozná, do jeho bytu
prišielobžalovanýdňa17.02.2013atedaažpotom,keďsasvedokzmédiídozvedel,žepoobžalovanom
pátra polícia.

Svedok sa k ďalším okolnostiam žalovaného skutku či konaniu obžalovaného nevedel vyjadriť.
Ani svedkyňa Z.. M. M. sa k okolnostiam predmetnej trestnej veci vyjadriť nevedela, dodala len to, že
osobu obžalovaného pozná a že do júna 2013 bola majiteľkou bytu na V.. T. XXXX/X N. S. a že v byte
bola naposledy ešte v lete roku 2012.

Z vyššie vykonaného dokazovania a napriek tvrdeniam obžalovaného, že sa nedopustil žalovaného
skutku a konania a že výpovede poškodenej sú vymyslené, mal súd zato, že objektívnejšie, pravdivejšie
a hodnovernejšie sa javia byť tvrdenia poškodenej H. Č. a preto na rozdiel od tvrdení obžalovaného, jej
výpovediam uveril a uveril jej aj preto, že v tvrdeniach poškodenej neboli zistené relevantné a objektívne
nepravdy, závažné pochybnosti či rozpory a ani žiadny dôkaz o tom, aby poškodená svojimi výpoveďami

chcela obžalovaného úmyselne krivo či nepravdivo obviniť.
Ani jeden z vykonaných dôkazných prostriedkov - svedeckých výpovedí vyššie uvedených osôb
a dokonca navrhovaných priamo obžalovaným nepriniesol relevantný dôkaz o tom, aby výpovedepoškodenej H. Č. boli vymyslené a spochybnené do takej miery, aby ich súd nemohol považovať za
hodnoverné a pravdivé.
Práve naopak, ani jedna z výpovedí svedkov - F. T., S. S., Z. S., A. Š.G., S. S., Z. E., K. Z., T. E., K. N.,

B. Š., Q. Y., A. E., C. F., M. Q. Č. A. O. - svedectiev, ktorých sa obžalovaný domáhal, nesvedčili v jeho
prospech a ani v prospech jeho tvrdení, že sa voči poškodenej H. Č. nedopustil v žalovanom období
žalovaného konania a žalovaným spôsobom, keďže svedkovia potvrdili, že nemajú priame vedomosti o
skutku, čo je preukázateľne zrejme z obsahu ich výpovedí.
Každý jeden z týchto svedkov vypovedal len o konaní obžalovaného a jeho vzťahu s poškodenou,

ktoré predchádzalo žalovanému obdobiu, ich tvrdenia a svedectva vôbec nesúviseli so žalovaným
obdobím a týkali sa obdobia, ktoré predchádzalo obdobiu do 16.01.2013, keďže až týmto dňom došlo k
protiprávnemu konaniu obžalovaného vo vzťahu k poškodenej H. Č..
Aj keď takmer všetci svedkovia súčasne potvrdzovali, že obžalovaný s poškodenou tvorili harmonický
pár, že poškodenú buď samú alebo v spoločnosti obžalovaného stretli aj na verejnosti, resp. že
navštevovali obžalovaného v jeho byte, opäť to nesúviselo so žalovaným obdobím skutku, čo je taktiež

preukázateľne zrejme z obsahu ich výpovedí.
Z obsahu ich výpovedí však jasne dominoval kladný a blízky vzťah k osobe obžalovaného, čo podľa
názoru súdu svedčilo pre ich snahu pomôcť obžalovanému navyše aj preto, že napr. svedkovia M. Q.,
S. S. B. K. N. obžalovaného navštívili vo výkone väzby, čo potvrdzuje správa ÚVV a ÚVTOS Prešov
na čl. 947 trestného spisu a to dokonca ešte pred ich výsluchom na hlavnom pojednávaní a čo taktiež

preukázateľne svedčí o ich vzájomných priateľských vzťahoch a reálnou možnosťou ich ovplyvnenia
obžalovaným.
Sama poškodená potvrdzovala, že pred žalovaným obdobím a na začiatku vzťahu s obžalovaným,
po jej dobrovoľnom nasťahovaní sa do bytu obžalovaného sa tento k nej správal slušne, riadne a
bez akéhokoľvek verbálneho či fyzického násilia týkajúceho sa tak jej slobodného rozhodovania o jej

pohlavnom živote, ako aj o pohlavných či iných stykoch s obžalovaným, ďalej o jej dobrovoľnom spolužití
s obžalovaným v jednej domácnosti a v jeho byte, ale aj o jej prvotnom a dobrovoľnom poskytovaní
sexuálnych služieb iným mužom, čo korešponduje nakoniec aj s výpoveďami týchto svedkov, čo však
nevylučuje pravdivosť a hodnovernosť jej tvrdení a s čím sa súd vyporiadal spôsobom, ktorý vyššie
uviedol.

Súd tvrdeniam poškodenej uveril aj preto, že skutočnosti uvádzané v jej výpovediach a týkajúce sa
konkrétneho žalovaného konania obžalovaného, doby i spôsobu jeho spáchania boli preukázateľne
potvrdené aj ďalšími objektívnymi dôkazmi - znaleckým dokazovaním, výsluchmi znalcov ako aj ďalšími
listinnými a vecnými dôkazmi, pretože
-výpoveďpoškodenejH.Č.ojejfyzickomnapadnutíobžalovanýmvdňochod16.01.2013do20.01.2013

potvrdzovalifotografiepoškodenejzverejnenénainternetovýchstránkachzriadenýchkudňu20.01.2013
ale aj nosič DVD /modrina pod ľavým okom poškodenej/
- výpovede poškodenej H. Č. o fyzickom násilí obžalovaného - kopanie, ťahanie za vlasy a bití rukami
a drevenou palicou v ďalších dňoch až do dňa 11.02.2013 potvrdzovali aj lekárske správy o jej ošetrení
vyhotovené Z.. Š. Q. B. Z.. T. Z. dňa 11.02.2013, kde poškodená uvádza tieto spôsoby fyzického násilia

voči jej osobe zo strany obžalovaného, ako aj zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia /
na čl. 607 vyšetrovacieho spisu - fotografie pod č. 16 až 18/ svedčiace pre nájdenie chumáča vlasov
poškodenej a vecný dôkaz - drevená palica /pálka/ nájdená pri domovej prehliadke bytu obžalovaného
- výpovede poškodenej H. Č. o jej ponúkaní na poskytovanie sexuálnych služieb obžalovaným
preukázateľne potvrdzujú tak listinné ako aj vecné dôkazy - fotografie nájdené v byte i aute

obžalovaného, CD nosiče, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotografie, zaistené biologické stopy /
spermie najmenej od troch osôb mužského pohlavia/, neskôr znalecky preskúmané KEÚ PZ Košice
a jeho znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2013/802, závery ktorého pred súdom
prezentovala znalkyňa P.. B. E., správy portálu AZET, registrácia poškodenej na tomto portáli dňom
20.01.2013 i úradné záznamy na čl. 167 až 169 vyšetrovacieho spisu, či znalecký posudok P.. A. V., S..

na čl. 372 až 391 vyšetrovacieho spisu, závery ktorého znalec potvrdil aj v konaní pred súdom a ktorý
korešpondoval s vecným dôkazom - CD nosičom na čl. 389 vyšetrovacieho spisu
- výpovede poškodenej H. Č. o jej neslobodnom držaní v byte č. 29 na 6. poschodí, na ul. Záborského
č. 2914/3 v Poprade a jej vyslobodení z predmetného bytu políciou a hasičmi po ich privolaní C. L. T.
potvrdzujú aj prepisy hovorov na linku č. 158 zo dňa 11.02.2013, resp. správa o zásahu Hasičského a

záchranného zboru Poprad zo dňa 11.02.2013 /viď čl. 639 až 643 vyšetrovacieho spisu/
-výpovedepoškodenejH.Č.onásilnýchpohlavnýchčiinýchstykochsobžalovanýmpotvrdzujeajvyššie
uvedená lekárska správa Z.. T. Z. - gynekologičky /na čl. 589 vyšetrovacieho spisu/, kde poškodená už
dňa 11.02.2013 popisuje každodenný násilný pohlavný styk s obžalovaným.Pre záver súdu o hodnovernosti a objektivite tvrdení poškodenej svedčí okrem vyššie uvedených
dôkazných prostriedkov aj ďalší z nich - výpoveď znalkyne S.. Ľ. S. a závery jej znaleckého posudku,

podľa ktorého poškodená je síce osobnosťou jednoducho štruktúrovanou a nezrelou, s podpriemernými
intelektovými schopnosťami, avšak bez zistených porúch vnímania v zmysle halucinácií a bez tendencie
skresľovať či vymýšľať udalosti, u poškodenej boli znalkyňou zistené len tendencie zbavovať sa
zodpovednosti.
Poškodená podľa znalkyne je orientovaná v realite, má podpriemerné pamäťové schopnosti, dokáže

však zreprodukovať podstatu zmysluplného príbehu s malým počtom detailov.
Poškodenápodľaznalkyneniejenaobžalovanéhocitovonaviazaná,niejeanebolanaobžalovanomani
finančne či ináč závislá tak, aby to mohlo závažným spôsobom ovplyvniť jej výpoveď, poškodená nemala
k obžalovanému emocionálne vrelý vzťah, imponoval jej však jeho záujem i ponúknutý „jednoduchý“
spôsob života.
Znalkyňa tým potvrdila výpovede poškodenej, že v prvých dňoch z bytu obžalovaného odísť nechcela,

tento spôsob života jej vyhovoval a že poškodená podcenila nebezpečenstvo zo strany obžalovaného.
Výpovede poškodenej H. Č. o tom, že k zmene v správaní sa obžalovaného došlo najneskôr dňom
16.01.2013, kedy sa obžalovaný vrátil z hospitalizácii v Nemocnici, a.s. Poprad potvrdzuje aj správa
Nemocnice, a.s. Poprad zo dňa 20.05.2013 na čl. 645 vyšetrovacieho spisu.
Výpovede poškodenej H. Č. o prchkej, výbušnej, násilnej, agresívnej a ťažko zvládajúcej povahe

obžalovaného korešpondujú aj s ďalším dôkazom - výpoveďou znalkyne S.. M. D. a závermi jej
znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia
sexuality, podľa ktorého je obžalovaný abnormálne štruktúrovanou osobnosťou, s disociálnym
zameraním, poruchou emocionality a sociálnej adaptácie, s pretrvavajúcou afektívnou dráždivosťou,
iritabilitou,popudlivosťou,impulzivitou,bezohľadnosťouvočispoločenskýmnormámapravidlám,nízkou

toleranciou na frustráciu a nízkym prahom k uvoľneniu agresie, vrátane násilia a neschopnosťou udržať
trvalé vzťahy, pri súčasnej schopnosti obžalovaného ľahko tieto vzťahy vytvárať.
Obžalovaný je neschopný pociťovať vinu, ľútosť a poučiť sa z predchádzajúcich skúseností zvlášť z
trestu a znalkyňa vo svojej výpovedi v konaní pred súdom dokonca konštatovala, že emocionálna
poruchovosť u obžalovaného je ťažko napraviteľná aj vzhľadom na jeho celoživotnú anamnézu a

rozsiahly register trestov, ktorý podľa nej poukazuje na to, že obžalovaný nemá dostatočnosť poučiť sa
z predchádzajúcich trestov a že sa opakovane dopúšťa trestných činov.
Obžalovaný je podľa znalkyne afektívne dráždivý, ľahko sa rozčúli a rozruší, je labilný, vznetlivý, v
afektoch sa u neho ľahko aktivuje agresia a v rozčúľení je schopný vyfackať, udrieť, zbiť a ublížiť,
má sklony k dominantnému presadzovaniu sa, agresivite a tvrdohlavosti, je podozrievavý, nedôverčivý,

ostražitý a nenechá sa oklamať.
V interpersonálnych vzťahoch je spočiatku kamarátsky, uhladený, ale vzápätí vypočítavý, prefíkaný,
preferuje vlastné rozhodnutia a spolieha sa sám na seba.
Jeho partnerské vzťahy sú plytké, chýba predpoklad pre spokojnú spolupatričnosť a vzájomnú dôveru
a ide mu o bezstarostný a vnútorne citovo nezávislý vzťah.

Vyššie city u obžalovaného nie sú dostatočne rozvinuté, je citovo plochý, neľudský, výsmešný, necitlivý,
nesúcitný, má rád neobvyklé a výstredné veci, jeho predstavivosť je sýtená sexuálnymi obsahmi.
Obžalovaný je podľa znalkyne introvert, neprispôsobivý a robí ťažkosti, agresivita je jedným z
dominantných rysov jeho osobnosti a to na verbálnej i fyzickej rovine, jeho agresivita je akcentovaná
hostilitou, podozrievavosťou, absentovaním citov ľútosti a viny za vlastné správanie, žije v napätom

vzťahu so sociálnym prostredím a má iné názory a postoje ako väčšina ľudí, neznáša nudu a prázdnotu
v prežívaní.
U obžalovaného znalkyňa nezistila organické zníženia psychických funkcií z hľadiska demencie a
u menovaného neboli zistené narušenia kritičnosti, chápavosti a úsudku, avšak znalkyňa uviedla,
že nedostatočná kritičnosť k jeho vlastnému správaniu a konaniu vyplýva z jeho osobnostného

uspôsobenia, citovej plochosti a absencie pocitov viny a ľútosti.
Znalkyňa Z.. M. L. - Š. vo svojej výpovedi potvrdila závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie /
vypracovaného spoločne s Z.. G. Z./ a konštatovala, že u obžalovaného v čase spáchania skutkov neboli
zistené známky duševnej choroby, ani prechodnej duševnej poruchy.
Znalkyňa zhodne s vyjadreniami poškodenej, aj keď v jej laickom podaní, korešpondujúc pritom aj so

závermi znalkyne S.. M. D. potvrdzovala, že osobnosť obžalovaného je charakterizovaná ako osobnosť
nevyrovnaná, s prvkami emotívnej lability, instability a explozivity.Obžalovaný bol podľa znalkýň schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho správania, svoje
konanie vedel ovládať, chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického
ani sexuologického hľadiska nebezpečný.

Znalkyňa v jeho osobnosti opäť zhodne so znalkyňou psychologičkou konštatovala prítomnosť štruktúr
svedčiacich pre jeho pohotovosť k agresívnemu správaniu, ktorá sa môže u obžalovaného prejaviť aj po
bežnom konflikte, čo opäť korešponduje nielen s výpoveďami poškodenej H. Č. ale aj znalkyne z odboru
psychológie S.. M. D. o agresivite obžalovaného, vzniknutej často bez relevantnej príčiny a dôvodu.
Znalkyňa súčasne uviedla, že sexuologickým vyšetrením obžalovaného nebola zistená prítomnosť

sexuálnej deviácie a jeho sexuálne správanie podľa nej nenesie prvky deviácie ani po stránke obsahovej
ani po stránke aktivity.
Vyšetrenie PPG /phalopletyzmografické vyšetrenie/ potvrdilo prítomnosť čiastočnej erektílnej
dysfunkcie /nedostatočné stoporenie pohlavného údu obžalovaného pri zachovanom libide/ a zároveň
nevylúčilo iné prejavy jeho sexuálneho nátlaku či agresivity.
Znalkyňa síce konštatovala, že je nepravdepodobné, aby muž s poruchou erektílnej dysfunkcie dokázal

ženu znásilniť, u obžalovaného však takáto kompletná porucha erektílnej dysfunkcie zistená nebola.
Znalkyne v znaleckom posudku neodporučili u obžalovaného uloženie niektorého z ochranných liečení a
znalkyňa Z.. L. v konaní pred súdom dodala len to, z medicínsko-psychiatrického hľadiska sa osobnosť
typu obžalovaného liečiť nevie.
Znalkyňa zároveň skonštatovala, že čiastočná erektílna dysfunkcia mohla viesť aj k psychickému

dyskomfortu obžalovaného teda k jeho prejavom zlosti a nervozity pri erotických interakciách.
Obžalovaný sám priznáva, že v žalovanom období mal s poškodenou najmenej dva až tri pohlavné styky
a pohlavné styky s obžalovaným popisuje vo svojej výpovedi aj svedkyňa T. E..

Z vyššie uvedeného je teda zrejme prečo sa súd priklonil k tvrdeniam a výpovediam poškodenej H. Č. a

prečo jej výpovede vyhodnotil ako pravdivé a hodnoverné a prečo sa potom nestotožnil s výpoveďami
obžalovaného A. T., keď jeho obranu vyhodnotil ako účelovú, použitú v snahe vyviniť sa z následkov
trestnoprávnej zodpovednosti.
Súd z vyššie uvedených dôvodov potom neuveril ani obrane obžalovaného a spočívajúcej v tom, že
poškodená ho obvinila účelovo a nepravdivo len preto, že ju „odmietal ako ženu, že ju nechcel pre jej

rómsky pôvod, že ho sexuálne nevzrušovala a odpudzovala preto, že pracovala v erotických salónoch
a poskytovala sexuálne služby iným mužom, resp. že poškodenú chcel vyhnať z jeho bytu späť k
manželovi a deťom“.
Dôkazy v podobe pripojeného trestného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 92/2011 a najmä
jeho trestného rozkazu zo dňa 31.05.2011, právoplatného dňa 16.07.2011 /čl. 1047 súdneho spisu/

rovnako tak nepresvedčili súd o tvrdení obžalovaného, že poškodená H. Č. bola v minulosti odsúdená
za trestnú činnosť krivého obvinenia, keď aj inú osobu /A. B. B. Z. Č./ obvinila z násilného trestného
činu znásilnenia, pretože poškodená síce bola právoplatne odsúdená, ale pre trestný čin krádeže, čo
potvrdzujesprávaORPZSRKežmarok/čl.859súdnehospisu/,podľaktoréhoaninikdyztakejtotrestnej
činnosti obvinená nebola.

Tento dôkaz súčasne vyvracal aj ďalšie tvrdenie obžalovaného spočívajúce v tom, že poškodená H. Č.
bola týraná svojim manželom Z. Č., pretože ako je zrejme z uznesenia povereného príslušníka OR PZ
SR Kežmarok, ČVS: ORP-455/KK-KK-2012 zo dňa 11.09.2012, že Z. Č. sa vo vzťahu k poškodenej ako
svojej manželke dopustil len konania vykazujúceho znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Dôkaz potvrdzuje, že Z. Č.X. sa mal voči svojej

manželke dopustiť tohto konania do dňa 27.08.2012, čo žiadnym spôsobom nesúviselo s okolnosťami
skutku a rovnako tak ani zo žalovaným konaním obžalovaného. So skutkom nesúviseli ani skutočnosti
vyplývajúce zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku /čl. 646 vyšetrovacieho spisu/
o prešetrení pomerov v rodine poškodenej H. Č..

Vykonané dôkazy vyhodnotené tak vyššie uvedeným spôsobom ako aj spôsobom uvedenom pri
zásadách podľa § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku viedli súd k záveru, že predmetnými dôkazmi
bol zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že ich rozsah mu postačuje
na jeho rozhodnutie o predmetnom skutku a preto ďalšie dôkazy v zmysle návrhov obžalovaného na
doplnenie dokazovanie výsluchom svedkov E. S., X. Z. F., A. E., Ľ. S., A. B., A. Š., E. E., A.. Z. C. atď.

zamietol a nevykonal.
Obžalovaným navrhovaní svedkovia mali totiž potvrdiť len tie skutočnosti, ktoré už vyplynuli z iných
svedeckých výpovedí a dôkazov a ako sa súd už v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia zmienil,
netýkali sa žalovaného obdobia ani žalovaného konania či okolnosti žalovaného skutku.Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy v zmysle návrhov procesných strán, predovšetkým však nie
tie ktoré neboli navrhnuté v zmysle § 240 Trestného poriadku, tie ktorých vykonanie by nebolo v súlade
s ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku, resp. nie tie dôkazy ktoré pre náležité zistenie skutkového

stavu nie sú podstatné a potrebné
Súd zároveň dospel k záveru, že všetky dôkazy boli získané aj zákonným spôsobom a že boli
aj vyhodnotené podľa jeho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, či boli zaobstarané orgánmi činnými v
trestnom konaní, niektorou z procesných strán alebo súdom samotným.

Po ich vyhodnotení súd dospel teda k záveru, že žalovaný skutok sa stal a na tom skutkovom základe,
ktorý uviedol v bode II. tohto rozhodnutia a súčasne k záveru, že skutok spáchal obžalovaný A. T.
tým, že v období od presne nezisteného dňa mesiaca január 2013, najneskôr od 16.01.2013, kedy
sa obžalovaný vrátil z hospitalizácie v Nemocnici a.s. Poprad, do 18.35hod. dňa 11.februára 2013, v
Porade na V.. T.D. XXXX/X N. C. Č..XX H. X.S. a po tom, čo sa do tohto bytu dobrovoľne nasťahovala
poškodená H. Č. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E., V. R. XXX/XX, túto v dňoch do dňa 20.01.2013

fyzicky napadol tak, že ju rukami udieral po tvári, čim jej spôsobil modrinu pod ľavým okom a keď chcela
od neho odísť, bil ju, vyhrážal sa jej fyzickým násilím, prikázal jej, aby ostala u neho, nikam ju nepustil,
nedovolil jej telefonovať a mať pri sebe mobilný telefón, z ktorého by mohla telefonovať, keď odišiel z
bytu, uzamkol ho, bála sa kričať o pomoc, aby ju opäť fyzicky nenapadol a keď aj poškodená z bytu
vyšla, vždy za prítomnosti obžalovaného, aby inej osobe nemohla niečo povedať, pričom s ňou denne

1 až 3 krát vykonával pohlavný styk, orálny styk a análny styk, a keď tento slovne odmietala, nazlostil
sa, vykrikoval jej rôzne vulgárne nadávky, kričal, že je „kurva“, bil ju rukami, kopal do nej, udieral hlavou
aj drevenou palicou, ťahal ju za vlasy, čím jej spôsobil ľahké zranenia - modriny, škrabance po tele,
vypadávanie vlasov, pre ktoré nebola na ošetrení, lebo ju nepustil, v strachu z jeho vulgárnych nadávok
a vyhrážok, že keď ujde, nájde ju a zbije, jeho sexuálne praktiky a pohlavné styky trpela, taktiež dňa

20.01.2013 na internetovej stránke Pokec. sk a portálu Azet.sk, pod nickom „ninusqa999“, proti jej vôli
umiestnilnatýchtostránkachjejfotografievspodnejbielizni,kdeju ponúkalnaposkytovanie sexuálnych
služieb, ktoré takto, aj za jeho ukrytej prítomnosti v spálni tohto bytu poskytla najmenej 15 neznámym
osobám, pričom peniaze za tieto služby mu musela odovzdať a skutku sa dopustil napriek tomu, že
bol potrestaný rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T 50/1984 zo dňa 12.07.1984, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To 227/1984 zo dňa 11.10.1984 okrem iného aj pre
dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov nepodmienečne, so zaradením do výkonu
trestu odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 2T 45/1995 zo dňa 20.5.1999, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6To 81/1999

zo dňa 28.03.2000 pre dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
účinného do 01.01.2006 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ rokov nepodmienečne,
so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine a následne rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 45/1995 zo dňa 15.03.2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6To 64/2001 zo dňa 18.06.2002 pre dokonaný trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 /šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne, so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v II.
nápravnovýchovnej skupine, čím súčasne upravil obžalobou pôvodne žalovaný skutkový stav tak, aby
zodpovedal stavu vyplývajúcemu zo súdom vykonaného a vyhodnoteného dokazovania.

Po ustálení skutkového stavu súd zároveň dospel k záveru, že žalovaného konanie obžalovaného A. T.
z trestnoprávneho hľadiska naplnilo po všetkých stránkach znaky skutkovej podstaty zločinu pozbavenia
osobnej slobody podľa § 182 ods.1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/
Trestného zákona, zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 47 ods. 2
Trestného zákona a § 437 ods. 5 Trestného zákona, zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1

Trestného zákona a prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. d/ Trestného zákona, všetko v jednočinnom rôznorodom súbehu, pretože obžalovaný iného
neoprávnene pozbavil osobnej slobody a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, násilím a
hrozbou bezprostredného násilia, násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloží
a taký čin spáchal napriek tomu, že bol v minulosti najmenej dvakrát potrestaný za iné dokonané trestné

činy uvedené v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu boli uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody, násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku
a análnemu styku a iného ponúkol na vykonávanie prostitúcie z prostitúcie vykonávanej iným koristil a
tohto činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia.Z tejto právnej kvalifikácie, predovšetkým však vo vzťahu k zločinu znásilnenia vyplýva, že súd ju upravil
oproti obžalobnému návrhu právne a správne, keďže okolnosť použitia § 47 ods. 2 Trestného zákona a
§ 437 ods. 5 Trestného zákona z vykonaného dokazovania jasne vyplynula, čo však zrejme obžalobe

uniklo aj pretože táto okolnosť jej musela byť známa už po skončení prípravného konania - viď odpis
registra trestov obžalovaného.
Zločinu pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. d/ Trestného zákona sa páchateľ dopustí tým, že iného neoprávnene pozbaví osobnej
slobody a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania, t. j. násilím, hrozbou bezprostredného

násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda v zmysle voľného pohybu človeka a pod osobnom
slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného
rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v pozbavení osobnej slobody iného človeka, pričom
na trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody iného došlo vždy

neoprávnene, t. j. ak páchateľ iného proti jeho vôli pozbaví osobnej slobody tým, že ho uzamkne napr.
v byte a na dlhší čas.
Pozbavenie osobnej slobody si teda vyžaduje páchateľove trvalé alebo aspoň dlhotrvajúce obmedzenie
osobnej slobody iného, ktoré sa približuje uväzneniu /z hľadiska času spravidla na niekoľko dní/ a
oslobodenie takejto osoby je buď sťažené alebo obzvlášť ťažké, pričom spôsob akým k pozbaveniu

dôjde nie je pre trestnú zodpovednosť páchateľa rozhodujúci, môže ísť teda buď o použitie násilia alebo
o hrozbu násilia či hrozbu inej ťažkej ujmy, v tomto prípade šlo o spôsob v podobe použitia násilia a
použitia hrozby bezprostredného násilia.
Vzhľadom na skutkové zistenia súdu v konaní obžalovaného nešlo podľa jeho názoru o menej intenzívny
zásah do osobnej slobody poškodenej, pretože obžalovaný poškodenú pod hrozbou bezprostredného

násilia, ale i za použitia samotného násilia uzavrel a uzamkol na niekoľko dní /najmenej od 16.01.2013
do 11.02.2013/ v byte na X. S. a poškodená jeho hrozby bezprostredného násilia aj reálne vnímala o
to viac, že obžalovaný ju aj preukázateľne fyzicky napádal a nútil zostať v jeho byte.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona sa páchateľ dopustí tým, že násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Objektom tohto trestného činu je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote.
Objektívna stránka trestného činu spočíva buď v násilí páchateľa alebo v hrozbe bezprostredného
násilia.
Trestný čin je spáchaný násilím vtedy, ak použije proti žene násilie za účelom prekonania alebo
zamedzeniavážnemienenéhoodporuženyadosiahnutiesúložeprotijejvôliahrozboubezprostredného

násilia vtedy ak je z tejto hrozby zrejme, že ak sa napadnutá žena nepodrobí vôli páchateľa, okamžite
bude použité násilie.
Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy a teda aj čiastočné vsunutie pohlavného
údu do pošvy.
Donútením na súlož sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy a teda aj situáciu, keď

páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedá žene žiadnu možnosť odpor
prejaviť, alebo ak žena upustí od ďalšieho odporu len pre svoju vyčerpanosť, zrejmú beznádej, či zo
strachu, že páchateľ hrozbu bezprostredného násilia aj vykoná.
Predmetom útoku tohto trestného činu je žena, bez ohľadu na jej povesť a spôsob života a to či páchateľ
mal s touto ženou už v minulosti pohlavný styk.

Je pravdou, že poškodená pred žalovaným obdobím pracovala v erotických salónoch, že poskytovala
sexuálne služby iným osobám ako aj to, že pohlavné styky mala dobrovoľne aj s obžalovaným, tieto
skutočnosti však nič nemenia na trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného.
Vzhľadom na skutkové zistenia súdu v konaní obžalovaného bolo preukázateľne zistené tak násilie
ako aj hrozba bezprostredného násilia voči poškodenej H. Č. v úmysle donútiť ju k súloži, ako aj to,

že poškodená svoj odpor k pohlavným stykom s obžalovaným dala najavo plačom a slovne s tým -
„že nechce a že ju to bolí“ a teda spôsobom, ktorý zodpovedá profilu jej osobnosti ako jednoducho
štruktúrovanej a nezrelej, s podpriemernými intelektovými schopnosťami.
Poškodená bola v žalovanom období v byte obžalovaného navyše uzamknutá, bez možnosti
telefonického či osobného kontaktu s inou osobou než s obžalovaným, obžalovaný ju bil, slovne a fyzicky

atakoval a intenzívnejší odpor objektívne ani prejaviť nemohla, čím sa tak dostala aj do určitej beznádeje
a len v strachu a v obave z ďalších bitiek a vyhrážok s pohlavnými stykmi súhlasila.
Podľa súdu k takémuto skutku a trestnému činu dôjde a v takomto intímnom prostredí uzamknutého,
súkromného bytu, nemožno podľa neho objektívne očakávať prítomnosť iných osôb či svedkov, ktorí bypotvrdili alebo vyvrátili tvrdenia páchateľa alebo poškodenej osoby a pri rozhodovaní o tom či sa skutok
stal a či má znaky trestného činu znásilnenia je potrebné vychádzať z hodnovernosti a objektívnosti
výpovedí obidvoch osôb, v tomto prípade sa súd priklonil k tvrdeniam poškodenej H. Č. a z tých dôvodov,

ktoré uviedol v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákon sa páchateľ dopustí tým, že násilím
alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným
sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.
Objektom tohto trestného činu je právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote.

Objektívna stránka tohto trestného činu má dva varianty v podobe násilia, resp. hrozby bezprostredného
násilia prostredníctvom ktorých dôjde k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym
praktikám.
Násilie či hrozba bezprostredného násilia je v zákone upravená obdobne ako pri trestnom čine
znásilnenia a aj pojem donútenia k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám
je upravený zhodne.

Predmetom útoku tohto trestného činu je ktokoľvek a opäť bez ohľadu na povesť a spôsob života takejto
osoby.
Vzhľadom na skutkové zistenia súdu v konaní obžalovaného bolo preukázateľne zistené tak násilie
ako aj hrozba bezprostredného násilia voči poškodenej H. Č. v úmysle donútiť ju k orálnemu styku a k
análnemu styku, ako aj to, že poškodená svoj odpor k týmto stykom s obžalovaným dala najavo plačom

a slovne s tým - „že nechce a že ju to bolí“ a teda spôsobom, ktorý zodpovedá profilu jej osobnosti ako
jednoducho štruktúrovanej a nezrelej, s podpriemernými intelektovými schopnosťami a objektívne sa iný
spôsob odporu či obrany pred obžalovaným od poškodenej nedali očakávať.
Aj tu súd konštatuje, že poškodená bola v žalovanom období v byte obžalovaného uzamknutá, bez
možnostitelefonickéhočiosobnéhokontaktusinouosobounežsobžalovaným,obžalovanýjubil,slovne

a fyzicky atakoval a intenzívnejší odpor objektívne ani prejaviť nemohla, čím sa tak dostala aj do určitej
beznádeje a len v strachu a v obave z ďalších bitiek a vyhrážok s orálnym a análnym stykom súhlasila.
Prečinukupliarstvapodľa§367ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.d/Trestného
zákona teda závažnejším spôsobom konania v podobe násilia a hrozby bezprostredného násilia sa
páchateľ dopustí tým, že iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie

prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným alebo umožní jej vykonávanie.
Objektom tohto trestného činu je ochrana občianskeho spolužitia na úseku mravne nerušeného vývoja
a slobodného rozhodovania človeka.
Objektívna stránka spočíva v dvoch formách, ktoré sa líšia spôsobom konania a to buď v podobe
zjednania, pohnutia, zvedenia, využitia, získania alebo ponúknutia iného na vykonávanie prostitúcie

alebo v podobe koristenia z prostitúcie vykonávanej iným alebo umožní jej vykonávanie.
Ponúknutím iného na prostitúciu páchateľ dáva popud na vykonávanie prostitúcie alebo vyzýva na túto
činnosť inú osobu.
Koristením páchateľ získava majetkový prospech z prostitúcie vykonávanej inou osobou ako je páchateľ
tohto trestného činu, nevyžaduje sa pritom, aby si vyžadoval alebo vynucoval hmotný prospech z

prostitúcie iného, stačí, že opakovane prijíma odplaty za vykonanie prostitúcie.
Prostitúcia síce sama o sebe nie je trestná, trestná je len skutková podstata trestného činu podľa § 367
Trestného zákona v jej skutkovej podstate.
Vzhľadom na skutkové zistenia súdu obžalovaný poškodenú násilím i hrozbou bezprostredného
násilia ponúkal na vykonávanie prostitúcie prostredníctvom internetových stránok a za poškodenou

vykonávanú prostitúciu opakovane prijímal aj finančné odplaty najmenej od 15-tich osôb.
Aj pri tomto trestnom čine súd konštatuje, že poškodená bola v žalovanom období obžalovaným
násilím i hrozbou bezprostredného násilia donútená k vykonávaniu prostitúcie - obžalovaný ju bil, slovne
a fyzicky atakoval a intenzívnejší odpor objektívne ani prejaviť nemohla, keďže sexuálne služby a
prostitúciu vykonávala v byte obžalovaného a za jeho prítomnosti po jeho predchádzajúcej dohode s

potencionálnym zákazníkom, čím sa poškodená dostala do určitej beznádeje a len v strachu a v obave
z ďalších bitiek a vyhrážok s poskytovaním prostitúcie súhlasila.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného A. T. kvalifikoval ako plne trestnej
zodpovednej osoby a spáchané v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože

obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.
MotívapohnútkakonaniaobžalovanéhoA.T.vyplývalapodľanázorusúdu predovšetkýmzoskutočností
uvádzaných v znaleckých posudkoch a vo výpovediach znalkýň z odboru psychológie a odborupsychiatrie a podľa ktorých obžalovaný trpí emocionálnou poruchovosťou, je afektívne dráždivý, ľahko
sa rozčúli, má sklony k dominantnému presadzovaniu sa, k agresivite a tvrdohlavosti, vo vzťahoch je
spočiatku kamarátsky, uhladený, ale vzápätí vypočítavý a prefíkaný.

Obžalovaný je osobou, u ktorého sú vyššie city rozvinuté nedostatočne - je citovo plochý, neľudský,
necitlivý, nesúcitný a jeho predstavivosť je sýtená sexuálnymi obsahmi, bez absencie citov ľútosti a
viny za vlastné správanie, čo z neho spravilo veľmi nebezpečného človeka mysliaceho si, že môže
manipulovať predovšetkým s osobami opačného pohlavia a pritom ide o jeho celoživotnú anamnézu
svedčiacu pre ťažko napraviteľnú emocionálnu poruchovosť, čo vyplýva aj z ďalších právoplatných

rozhodnutí súdov, ktoré v minulosti rozhodovali o jeho trestnej činnosti a odpisu registra jeho trestov /
viď čl. 1079 až 1080 súdneho spisu/.
Obžalovaný okrem odsúdení uvedených v skutkovej vete pod bodom II. bol napr. odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 236/1999 zo dňa 24.02.2000, právoplatného dňom 24.02.2000 pre
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a pre
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona, resp.

trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin vydierania
podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť opäť vo vzťahu k dvom osobám opačného
pohlavia a s ktorými mal vzťah takým spôsobom, aký je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku /
viď čl. 1082 až 1085 súdneho spisu/, pričom ide o konanie obdobné tejto trestnej veci a vo vzťahu k
poškodenej H. Č., ďalej rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4T 112/2003 zo dňa 24.02.2005,

právoplatného dňom 23.06.2005 pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného
zákonaúčinnéhodo01.01.2006,ktoréhosamaldopustiťvovzťahukmaloletejosobeženskéhopohlavia
takým spôsobom aký je popísaný vo výroku tohto rozhodnutia /viď čl. 1048 až 1056 súdneho spisu/
a naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 32/2008 zo dňa 18.01.2010, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To 7/2010 zo dňa 29.03.2010, okrem iného aj pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a opäť vo vzťahu k osobe opačného
pohlavia s ktorou po určitý čas žil v spoločnej domácnosti a s ktorou mal vzťah, dokonca obdobným
spôsobom ako v tejto trestnej veci /viď čl. 658 až 686 vyšetrovacieho spisu/.

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, má záznamy aj v evidencii priestupkov

a doposiaľ bol 19-krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, prevažujú však trestné činy násilnej
povahy, naposledy bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, sp. zn. 6T 32/2008
zo dňa 18.01.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To 7/2010 zo dňa
29.03.2010 pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, zločin
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol Krajským súdom
v Prešove uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a z ktorého bol dňa 15.03.2012 na základe
rozhodnutia Okresného súdu Košice I., sp. zn. 8Pp 17/2012 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu
5 /päť/ rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzajúc pritom zo všeobecných i individuálnych zásad
platných pri ukladaní trestov a upravených v ustanovení § 34 Trestného zákona súd vzal do úvahy, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, že vytvorí podmienku na jeho výchovu k vedeniu riadneho života a že trest má súčasne iných

páchateľov odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na spôsob spáchania činov, ich následky,
zavinenie, pohnútky, ale aj na možnú existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nato, že
obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe jeho podmienečného prepustenia z
posledného výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že obžalovaný je v tomto konaní stíhaný za dva

skutky - prvý skutok za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a druhý skutok za štyri
trestné činy, z toho tri zločiny - zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods.1, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona a § 437 ods. 5 Trestného zákona a
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Trestného zákona a jeden prečin kupliarstva podľa § 367

ods. 1, ods. 2, Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona.
Najprísnejším z nich je síce zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods.1, ods. 2 písm. c/
Trestnéhozákona,pretožejehokvalifikovanáskutkovápodstatastanovujevzmyslezákonatrestodňatia
slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov až 12 /dvanásť/ rokov, obžalovaný však je stíhaný aj za zločinznásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorý má v základnej skutkovej podstate stanovenú
trestnú sadzbu vo výmere 5 /päť/ rokov až 10 /desať/ rokov, pričom tento trestný čin je zaradený v
ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona a tak ako to vyplýva zo skutkovej vety pod bodom II. tohto

rozhodnutia, odpisu registra trestov ale aj obsahu pripojených trestných spisov obžalovaný bol už v
minulosti potrestaný rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T 50/1984 zo dňa 12.07.1984, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To 227/1984 zo dňa 11.10.1984 okrem
iného aj pre dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov

nepodmienečne, so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine a
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 45/1995 zo dňa 20.5.1999, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6To 81/1999 zo dňa 28.03.2000 pre dokonaný trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, za ktorý mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ rokov nepodmienečne, so zaradením do výkonu trestu
odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine ale aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

2T 45/1995 zo dňa 15.03.2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6To 64/2001 zo
dňa 18.06.2002 pre dokonaný trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona účinného do 01.01.2006, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 /
šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne, so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody v II.
nápravnovýchovnej skupine a preto obžalovanému uložil trest podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného

zákona a teda podľa zločinu znásilnenia, pretože z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný bol
v minulosti už dvakrát potrestaný pre niektorý z trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Trestného
zákona nepodmienečným trestom odňatia slobody a preto bolo potrebné, aby súd pri ukladaní trestu
obžalovanému A. T. aplikoval aj tzv. zásadu „trikrát a dosť“ upravenú v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného
zákona, v spojení s ustanovením § 437 ods. 5 Trestného zákona a nie ustanovenia § 41 ods. 1, resp.

ods. 2 Trestného zákona a ustanovenie § 182 ods. 2 Trestného zákona a aby obžalovanému uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 /dvadsaťpäť/ rokov s výkonom trestu v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.
U obžalovaného totiž neboli zistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu uložil
trest odňatia slobody pod 20 /dvadsať/ rokov, resp. pre ktoré by ho na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do iného stupňa stráženia.
Súd má totiž zato, že obžalovaný je osobnosťou hlboko narušenou tak v zmysle druhu a charakteru
páchania tejto trestnej činnosti, pre ktorú je v súčasnosti stíhaný i charakteru trestnej činnosti, pre ktorú
bol už v minulosti 19-krát právoplatne odsúdený, ale aj v zmysle jeho občianskomorálneho narušenia
a že len jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia

bude jeho náprava zaručená.
Pobyt na slobode takto vážne narušeného páchateľa bude v budúcnosti znamenať nebezpečenstvo pre
iné a ďalšie osoby opačného pohlavia a pre spoločnosť ako takú, keďže ani predchádzajúce tresty
odňatia slobody spolu s výkonmi väzieb absolútne neviedli ani k čo najmenšej zmene v jeho správaní,
obžalovaný opakovane pácha typovo najzávažnejšie trestnú činnosť a preto sa súd domnieva, že

resocializácia prognózy možnosti jeho nápravy je veľmi nepatrná a obžalovaný predstavuje mimoriadne
vysoký stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť.
Súd týmto rozhodnutím zároveň obžalovanému uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona aj
trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie tejto trestnej činnosti a uvedených vo výrokových častí
tohto rozhodnutia.

v bode I.
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

v bode II.
- iného neoprávnene pozbavil osobnej slobody a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

násilím a hrozbou bezprostredného násilia,
- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloží a taký čin spáchal napriek tomu,
že bol v minulosti najmenej dvakrát potrestaný za iné dokonané trestné činy uvedené v ustanovení § 47
ods. 2 Trestného zákona, za čo mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody,
- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku a análnemu styku,

- iného ponúkolnavykonávanieprostitúciezprostitúcievykonávanejinýmkoristilatohtočinusadopustil
závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.