Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010092
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112010092.21

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava 1, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rolanda Keményho a
prísediacich Ladislava Potoczkého a Mgr. Andreja Bonka v trestnej veci obžalovaných A. D. a spol., ktorí
sú trestne stíhaní pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.
11. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Tr. por. sa obžalovaní :

A. D., narodený XX. XX. XXXX R. Ž. F. U.,
bytom T., J. X

E. J., narodený XX. XX. XXXX R. T.,

bytom Š. T. XXX

E. Q., narodený XX. XX. XXXX R. T. T.,
bytom R. XXX

M. T., narodený XX. XX. XXXX R. T.,
bytom H., A.na XX/X

S. Q., narodený XX. XX. XXXX R. P.,
bytom T., M.U. X

o s l o b o d z u j ú

pre skutky, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba podľa, ktorej sa mali dopustiť

1.) obžalovaný M. T.S.

v bodoch 1 a 2 obžaloby
dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

2.) obžalovaný A. D.

v bodoch 1 a 2 obžaloby
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 3 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona,v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písmeno i) Trestného zákona,

3.) obžalovaný E. J.

v bode 2 obžaloby:

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno i) Trestného zákona,

v bode 5 obžaloby.
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

4.) obžalovaný E. Q.

v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno i) Trestného zákona,

5.) obžalovaný S. Q.

v bode 4 obžaloby:

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno i) Trestného zákona

na skutkovom základe, že:

1. obžalovaní A. D. a M. T.

11. júna 2008 v čase od 20,30 hodiny do 22,00 hodiny v Bratislave na P. K. prišli A. D. a M. T. k ateliéru
O.. O. W. za účelom zistenia stavu vykonania dohodnutých prác; A. D. pred ateliérom na O.. O. W. kričal,
gestikuloval pravou rukou zovretou do päste, že čo si to dovoľuje, že mu nezdvíha telefón, že či mu

má rozbiť hubu, že si nerobí svoju robotu na reštaurácii, že či chce dostať bitku a pri tom mu vulgárne
nadával; M. T. sa pri tom pýtal, že čím pracuje a keď mu O.. O. W. odpovedal, že hlavou a rukami, tak
mu povedal, že mu dolámu ruky a rozbijú hlavu; po tom ako im O.. O. W. povedal, že má prácu hotovú
v počítači, ktorý im odmietol vydať, prikázal mu A. D., aby doniesol papier a pero, potom mu A. D. kázal
napísať na papier osobné údaje a papier podpísať, čo O.. O. W. zo strachu urobil; A. D. podpísaný papier

zobral a keď si ho poškodený pýtal späť, odmietol mu ho vrátiť dovtedy, pokiaľ poškodený neurobí svoju
prácu; konanie A. D. a M. T. vyvolalo u O.. O. W. obavy, že svoje hrozby uskutočnia,
2. obžalovaní A. D., M. T. a E. J.Á.
v presne nezistený deň v mesiaci máj 2009 asi o 15,00 hodine v mestskej časti Bratislava - Jarovce
v reštaurácii Jarovský dvor v priestoroch pivnice, v súvislosti s predajom pozemkov vo Zvolene, ktoré

vlastnil R. U. a predal ich tretej osobe, A. D. vulgárne kričal na R. U., že ich oklamal, skončilo sa ich
priateľstvo, nebude mať z čoho splácať úver, zruinujú ho a že skočí z mosta do Hrona, peniaze za
pozemky nedostane a musí plniť jeho príkazy a vybavovať veci, keď budú niečo potrebovať, M. T. sa
zahnal rukou na poškodeného so slovami, že mu rozbije papuľu a E. J. poškodenému povedal, že môže
byť rád, že to takto dobre dopadlo, lebo že odtiaľto odchádzajú dolámaní, pričom svojim konaním vzbudili

u R. U. dôvodnú obavu o život a majetok,
3. obžalovaný A. D. a obžalovaný E. J.
08. novembra 2009 asi o 12,00 hodine v Bratislave na Cikkerovej ulici pri reštaurácii Green Cafe
Restaurant s pôvodným názvom Alfredo, žiadali od O.. O. W. vrátiť polovicu vyplateného honoráru A.D., v sume 1 991,60 € (60 000,- Sk), ktoré dostal za prácu súvisiacu s rekonštrukciou reštaurácie Green
Cafe, restaurant tak, že A. D. na neho kričal, že čo to má znamenať, prečo sa mu neozval a aby mu vrátil
polovicu honoráru a keď mu poškodený povedal, že nevidí na takýto postup dôvod, A. D. na neho kričal,

že ak mu nevráti polovicu honoráru, donúti ho vrátiť celý honorár v sume 3 983,27 € (120 000,- Sk),
vyhodí mu auto, podpáli ateliér a pošle za ním ľudí, pričom ukázal otvorenou dlaňou pohyb medzi bradou
a krkom, napíše na bianko papier, ktorý mu poškodený v minulosti podpísal takú sumu, že bude musieť
predať všetok majetok, aby sa vykúpil; E.F. J., ktorý stál pri aute asi tri metre od O.. O. W., u ktorého
svojimi telesnými parametrami vzbudzoval strach, hovoril poškodenému, aby vrátil A. D. peniaze, pričom

A. D. prikázal O.. O. W., aby mu peniaze odovzdal 11. novembra 2009 o 17,00 hodine pred jeho bytom;
k odovzdaniu peňazí nedošlo,
4. obžalovaní A. D., E. J., S. Q., E. Q.,
v presne nezistený deň E. J. po vzájomnej dohode s A. D. zavolal S. Q., E. Q. a ďalšie doposiaľ
neustálené osoby mužského pohlavia do reštaurácie Jarovský dvor v Jarovciach - mestská časť
Bratislava, Mandľová ulica 48, kde 09. apríla 2010 v čase medzi 20,30 hodinou a 22,00 hodinou v

priestoroch reštaurácie Jarovský dvor oslovil A. D. M.Š. U., ktorý bol pozvaný na
oslavu ako hosť, a zavolal ho do priestorov pivnice v reštaurácii; za A. D.Š. a M. U. vošli do pivnice aj
E. J., S. Q., E. Q. a ďalší zatiaľ nestotožnení muži, v pivnici sedel M. U. oproti A. D. a ostatní muži sa
rozostavali tak, že S. Q. sa postavil za chrbát M. U., E.
J. sa postavil k barovému pultu nachádzajúcemu sa vľavo od schodiska, E. Q. sa postavil napravo k

stene pri schodisku a ďalší doposiaľ nestotožnení muži sa postavili na schodisko vedúce do pivnice;
následne vo vzniknutej situácii v pivnici vyjadrujúcej fyzickú prevahu A. D. a ostatných mužov nad M.
U., A. D. sa
zvýšeným hlasom opýtal M. U. na čierne motorové vozidlo značky BMW X6, že čo to malo s vozidlom
znamenať, pritom sa dvaja muži priblížili k M. U., a keď sa M. U. opýtal A. D., čo tým myslí, A. D. ho

otvorenou dlaňou udrel do ľavej časti tváre a na ľavé ucho, potom sa ho A. D.P. opakovane pýtal kto
odcudzil čierne
motorové vozidlo značky BMW X6 a pri tom ako mu M. U. opakoval, že nevie, A. D. ho otvorenou dlaňou
udrel najmenej osem krát do ľavej časti tváre a na ľavé ucho; po fyzickom ataku A. D. vytiahol papier s
textom a prikázal M.P. U., aby do textu doplnil svoje osobné údaje a sumu 15 000 € (pätnásťtisíc eur) a

keď M. U. neposlúchol a napísal sumu 10 000 € (desaťtisíc eur), tak sa prítomní muži bez slov približovali
k poškodenému; A. D. pôvodný papier roztrhal a prikázal M. U., aby napísal sumu 15 000 € (pätnásťtisíc
eur) s tým, že suma 5 000 € (päťtisíc eur) predstavuje „pokutu" pre poškodeného za to, že mal uviesť
osoby, ktoré ho požiadali o nájdenie odcudzeného motorového vozidla značky BMW X6 do omylu v tom,
že si ponechal sumu 10 000 € (desaťtisíc eur) a neodovzdal ju osobe, ktorá mu odcudzené motorové

vozidlo vrátila; M. U. do predloženého textu, na ktorom bolo uvedené „uznanie dlhu" alebo „zmluva o
pôžičke" a dátum,, doplnil svoje osobné údaje, sumu 15.000 € (pätnásťtisíc eur) a svoj podpis, načo
mu A. D. povedal, aby si nerobili hanbu, lebo ho „rozbije na lečo" a následne podal A. D. podpísaný
dokument po celý čas prítomnému E. J. so slovami, že to má na starosti a má to vybaviť.

M. U. pri fyzickom útoku A. D. utrpel pomliaždenie ušnice a ľavého ucha, pomliaždenie ľavej strany tváre
s následnou liečbou a práceneschopnosťou v trvaní 10 (desať) dní.

5. obžalovaný E. J.

24. júna 2010 v čase o 18,15 hodine v Bratislave - Karlovej Vsi na Matejkovej ulici 1 E. J. oslovil O..
O. W. a povedal mu, že mu tečie do topánok zo všetkých strán, má problémy s mnohými ľuďmi, a keď
nedonesie sumu 1 991,60 € (tisícdeväťstodeväťdesiatjeden eur a šesťdesiat centov) do baru Alfredo,
bude mať „ďalekonásobne" väčšiu škodu ako sú tieto peniaze a má na to krátky čas; počas rozhovoru
s poškodeným zavolal E. J. slovami „S., poďte sem" na dvoch vyšportovaných mužov, ktorí svojimi

telesnými parametrami vzbudzovali strach, všetci traja sa postavili do polkruhu pred poškodeného a vo
vytvorenom postavení pokračoval E. J. v rozhovore s poškodeným O.. O. W.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por. sa poškodený O.. O. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom T., E. XXXX/X so
svojím nárokom na náhradu škodu odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

K bodom 1), 3), 5) - obžalovaní T., D., J.S. - poškodený O.. W.
Všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní prehlásili, že sú nevinní vo všetkých troch bodoch.

Obžalovaný M. T. na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2012 vypovedal, že:
Je bratranec A. D., nemá ho rád, majú dlhoročné rodinné spory. K samotnému skutku v bode 1) uviedol,
žehoobžalovanýD.zavolal,ženechhoodvezie,žesajednáonejakéhoarchitektaO..W..Niejepravda,
že by on niečo poškodenému povedal, keď sa obžalovaný D.Š. rozprával s poškodeným, on stál od nich
asi 2-3 metre. Vie, že sa hádali ohľadne nejakej prerábky reštaurácie Green Café. Obžalovaný D. keď

je nervózny kričí, gestikuluje, nadáva. Spoluobžalovaný voči poškodenému nepoužil žiadne vyhrážky,
nekričal naňho iba, že „ako to dá teda do poriadku". Poškodený bol ticho a len počúval, správal sa
čudne,podľaobžalovanéhojepsychickynespôsobilý.Razodišielpoškodenýdovnútraprenejakýpapier,
niečo tam napísal a dal to potom spoluobžalovanému D.. Celé to trvalo asi 30 minút. V prípravnom
konaní obžalovaný tvrdil, že obžalovaný D. nútil poškodeného podpísať prázdny papier, poškodený

ho musel podpísať, lebo sa bál, že by bol od A. D. zbitý. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď z
prípravného konania vysvetlil tým, že vypovedal v návale zlosti za to, čo mali so spoluobžalovaným
medzi sebou. Povymýšľal si a nerozmýšľal, či je to pravda alebo nie, z časti mu vyhovovalo, že bol
navigovaný vyšetrovateľom, aby mu čo najviac uškodil. S odstupom času si uvedomil, že to bola chyba
a teraz mu je to úprimne ľúto, veľmi ho to mrzí.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutku sa nedopustil, nakoľko bol na nočnej smene, k čomu založil
príslušný pracovný výkaz a výplatnú pásku. Čo sa týka jeho výpovede na polícií povedal, že vravel len
to, čo chceli policajti, poškodeného nikdy nevidel.
Obžalovaný A. D. sa na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2012 vyjadril
najprv, k svojej osobe s tým, že je bezúhonný, netrestaný podnikateľ, nemá dôvod páchať trestnú

činnosť. Vlastní sieť reštaurácií a iných pohostinských zariadení v Bratislave, od roku 2003 rozšíril
svoje podnikateľské aktivity do USA, kde vlastní niekoľko nehnuteľností a trávi tam minimálne 6
mesiacov do roka. Svoju prácu si robí svedomite voči zamestnancom aj voči zákazníkom. Za 20 rokov
vybudoval minimálne 15 prevádzok, ktoré treba každé dva roky obnovovať, každých 5-7 rokov robiť
rozsiahlu rekonštrukciu. Na vlastné náklady vybudoval športovorekreačný areál, detské ihrisko, pre jeho

bezpečnosť dal v okolí namontovať spomaľovače. Nie je odkázaný, aby od niekoho pýtal peniaze, taktiež
nemá čas robiť takúto činnosť a už nie organizovať skupinu ľudí na takéto činnosti.
K poškodenému O.. W. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril iba tak, že poškodený bol jeho firmou najatý
na rekonštrukčné práce, on s ním veci neriešil, všetko riešila prokuristka Edita Sághyová. O.. W. nikdy
nevydieral, nevyhrážal sa mu, naopak, peniaze mu boli vyplatené dopredu. Poukázal aj na to, že skutok

vyšetrovali na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV, kde sa nepreukázalo žiadne protiprávne konanie.
Na záver hlavného pojednávania obžalovaný predložil výpis z osobného účtu, podľa ktorého mal dňa
08.11.2009 uskutočniť platbu svojou platobnou kartou v hoteli Axa v Prahe, v Českej republike.
Obžalovaný E. J. sa na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2012 vyjadril
iba tak, že skutok v bode 5) sa nestal. Čo sa týka skutku v bode 3) v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní a odmietol k veci vypovedať.
Poškodený O.. O. W. opísal skutky v bodoch 1), 3), 5) tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, obžaloba bola vo všetkých troch prípadoch postavená na jeho
výpovediach. Ku vzťahu k obžalovanému D. sa vyjadril, že ich zoznámil E. E., s ktorým býval v dome v
roku 2006 za účelom, že obžalovaný chcel prerábať reštauráciu Alfredo. Dohodli sa na cenovej ponuke

120.000,-Sk s tým, že obžalovaný mu cenu vyplatí dopredu a poškodený sa hneď pustí do projektov.
Peniaze mu vyplatila pani Sághyová a on začal pracovať, urobil viac variant riešenia, čo poslal na
mail obžalovanému aj pani Sághyovej, ale nedostal žiadnu odpoveď. Až v máji 2007 mu obžalovaný
vyčítal, že nič neurobil, on povedal, že urobil, ale nemal žiadnu odozvu. Vtedy mu povedal, že za trest
musí vybaviť stavebné povolenie. V priebehu ďalšieho trvania výsluchu však poškodený uviedol, že sa

sám ponúkol, že pomôže pri vybavení stavebného povolenia. Poškodený vybavil stavebné povolenie
a kontaktoval svedkyňu Sághyovú, aby mu povedala, že kedy sa bude robiť tá rekonštrukcia. Ona mu
mala povedať, že nemôže stratiť letnú sezónu a rekonštrukcia sa stále odkladala. Nič sa nerobilo ani v
máji 2008 a o začiatku rekonštrukcie sa dozvedel, až keď od neho pýtali výkazy. On musel dať bokom
všetku robotu, ktorú mal rozrobenú a začal robiť tú ich vec, čo bolo preňho vyčerpávajúce a dostal

srdcový kolaps.Po udalostiach, ktoré sa mali podľa poškodeného udiať 11.06.2008, sa to po čase obžalovanému D.
rozležalo v hlave, že tú prácu má urobenú a tak povedal, aby si išli všetci traja sadnúť pred reštauráciu
Alfredo. Telefonovali aj svedkyni Sághyovej, ale ona odmietla prísť. Po vzájomnej dohode sa stretli

na druhý deň, poškodený doniesol všetkým papiere, pani Sághyová to odsúhlasila. Obžalovaný D.
mu odmietol vrátiť podpísaný papier s tým, že ho bude držať dovtedy, kým nedorobí rekonštrukciu
Alfredo. Poškodený napísal čestné prehlásenie, kde uviedol, že bol bianko papier vypýtaný od neho pod
hrozbou nátlaku, dal ho overiť u notárky. Po tomto incidente pokračovala rekonštrukcia reštaurácie. Ďalší
konflikt s obžalovaným D. mal mať poškodený niekedy v lete 2008, kedy obžalovaný nebol spokojný s

prácou poškodeného, lebo firma, ktorú doporučil, vyrezala otvory navyše a nezakryla ich. Obžalovaný
bol nervózny, oplzlý, kričal, že nechce mať problémy s úradmi. Vtedy malo dôjsť dokonca k fyzickému
napadnutiu zo strany obžalovaného (ktorá skutočnosť napodiv nebola súčasťou obžaloby). Obžalovaný
sa mal snažiť udrieť poškodeného do brady, ale ten sa uhol, tak došlo iba k ošuchu, a potom ho mal
udierať päsťou do krku. Poškodeného to rozčúlilo a zreval na obžalovaného, že čo si to dovoľuje.
Obžalovaný sa zľakol a začal kričať, že nech si poškodený sadne.

Potom ďalej prebiehali práce na rekonštrukcii, pričom sa s obžalovaným stretol na jeseň, vo februári
2009 poškodený dokončil práce na rekonštrukcii. S obžalovaným sa stretol ešte v máji a potom neskôr,
kedy ho obžalovaný požiadal, aby mu vybavil parkovacie miesta a umiestnenie plagátu na dome,
ktorý poškodený spracoval. V septembri 2009 sa stretli v reštaurácií Alcatraz, obžalovaný bol strašne
rozčúlený a hovoril poškodenému, aby mu vrátil polovičku honoráru a on mu vráti bianko papier. Keď mu

poškodený povedal, že nevidí dôvod na vrátenie polovičky honoráru, lebo svoju prácu urobil, obžalovaný
začal vrieskať a oplzlo nadávať, pobehoval, bol značne rozčúlený a kričal, že keď poškodený nevráti
polovičku, bude chcieť naspäť celý honorár. Poškodený mu povedal, že si musí všetko rozmyslieť,
obžalovaný sa ho opýtal, koľko času na to potrebuje. Poškodený povedal, že dva týždne a odišiel.
Poškodený sa mu neozval po dva a pol týždni a potom mali prísť udalosti z 08.11.2009. Na druhý deň

sa skontaktoval s pánom Z., ktorý mu povedal, že je PN, nech mu zavolá neskôr. Zavolal mu neskôr a
Z. mu povedal, aby prišiel ráno k Dvom levom. Odtiaľ ho dvaja páni odviezli na OR PZ Bratislava IV, kde
ho nechali čakať do 15,30 hod. a potom urobil znovu ďalšie trestné oznámenie. Po tom ako poškodený
súhlasil, aby mu odpočúvali telefón, okolo 17,30 hod. zavolal obžalovanému a povedal mu, že peniaze
nedonesie. Obžalovaný mu povedal, že dobre, dobre, dobre a čau.

Ďalej poškodený opísal konanie obžalovaného J. dňa 24.06.2010.
Na hlavnom pojednávaní poškodený na doplňujúce otázky priznal, že nikdy predtým nerobil podobnú
rekonštrukciu alebo zákazku reštaurácie, ale obžalovaného o tom neinformoval. Zároveň uviedol, že
obžalovanému v priebehu rekonštrukcie povedal, že robí reštauráciu prvýkrát, pripustil, že to nehovoril
obžalovanému, ale svedkyni Sághyovej, ale nevie si spomenúť prečo.

Priznal, že dňa 07.07.2010 (kedy bol obžalovaný v USA) keďže sa mu zdalo, že vidí obžalovaného pred
reštauráciou mu poslal SMS správu „Ahoj A., urobil som chybu, ľutujem to, mám záujem to ukľudniť a
vyriešiť. Dnes som ťa zbadal, ale necítil som sa dobre. Chcel by som sa s tebou stretnúť. O.." Čo myslel
tým, že urobil chybu, poškodený však vysvetliť nevedel.
Na poslednom hlavnom pojednávaní uviedol, že trestné oznámenie nepodal hneď, i keď sa cítil

ohrozujúco a stresujúco, ale išiel na oslavu narodenín svojej mami, preto podal trestné oznámenie až
týždeň po incidente.
Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2017 prečítaný znalecký posudok
znalkyne z odboru psychológia, PhDr. Vlasty Kurucovej, z ktorého vyplýva, že intelektové schopnosti
O.. W. sú v nadpriemernom pásme bežnej populácie, pamäťové schopnosti nevykazujú patologickú

úroveň. Zo psychologického hľadiska je v zásade schopný správne vnímať prežité udalosti a aj neskôr
ich reprodukovať. Prípadné rozdiely v jednotlivých výpovediach s vysokou pravdepodobnosťou vznikajú
dôsledkom katatýmneho prežívania v stresovej situácií a následne s časovým odstupom dochádza k
postupnému vybaveniu spomienok s tým, že katatýmne prežívanie znamená silne emočne prežívaná
situácia. O.. W. trpel aj depresívnou poruchou, čo je emočná porucha kedy môže dochádzať k horším

pamäťovým vybavovaním, a to je katatýmne spracovanie. Správanie poškodeného charakterizovala ako
energické, s potrebou zaujať s vyššími ambíciami, ktoré korigujú s vyššími schopnosťami a intelektovým
výkonom. Má potrebu zaujať, byť úspešný, ak zlyháva pri niektorej z výpovedí, môže tam byť iný dôvod,
ktorý znalkyňa nemôže posúdiť. Poškodený hľadá aktivity, do ktorých rýchlo vstupuje. Chce zaujať a
byť úspešný a chce, aby mu bolo povedané, aký je rýchly, úspešný, chce počuť nadsádzky. Zvýšenými

ambíciami ide do činností, ktoré nemusí zvládnuť.
Svedkyňa MUDr. Alica Lopatníková na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2012 uviedla, že si presne na
okolnosti nespomína. Jedného podvečera niekto klopal na sklo, lebo tam nebol zvonček. Klopanie bolo
normálne. Keď otvorila dvere stál tam jeden muž, pripustila, že ďalej mohli stáť dvaja alebo traja ďalší.Muž jej povedal, že si prosí pána O.. W.. Svedkyňa ho išla zavolať a potom pozerala televíziu. Po nejakej
dobe poškodený prišiel do vnútra, zobral nejaké papiere, nevie aké a zase odišiel. Keď sa vrátil do
vnútra, nepovedal jej čo sa stalo. Keď v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený jej povedal, že na

neho tlačia, aby už urýchlil dokončenie reštaurácie Alfredo, tak na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie
akurát to, že robil nejakú rekonštrukciu. K samotnému poškodenému sa vyjadrila, že je to komplikovaná
povaha.
Svedkyňa Silvia Pauljučoková sa na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2012 vyjadrila k bodu 3) v tom
zmysle,

že keď s vozidlom vychádzala z garáže, zaregistrovala poškodeného s ďalšími 2 alebo 3 mužmi, a to na
pár sekúnd, takže sa ani nevie vyjadriť k správaniu tých mužov. Situáciu si proste všimla hlavne preto,
že pozná poškodeného a zdal sa jej byť v kŕči. Pokračovala ďalej v jazde a napísala poškodenému SMS
správu, či je v poriadku. V ten alebo druhý deň jej poškodený povedal, že má nejaké problémy, ale bližšie
ich nešpecifikoval. Poškodeného poznala čisto ako správcu domu a dopočula sa susedské klebety, že
spreneveril peniaze spoluvlastníkov domu, dokonca ho boli odvolať na zasadnutí.

Na poslednom hlavnom pojednávaní uviedla, že už si nepamätá, či tam boli dokopy tri alebo štyri
osoby. Celú situáciu si všimla preto, lebo poškodený, ktorý je jej sused, je výrazný typ. Tí ďalší boli
väčšieho vzrastu. Nevšimla si žiadnu vyostrenú situáciu, nevidela im do tvárí a vôbec nepočula, o čom
sa rozprávajú. Celú situáciu sledovala len keď sedela v aute a niečo evidovala po ľavej strane. Osoby,
ktoré stáli s poškodeným, by vôbec nevedela identifikovať.

Svedkyňa Edita Sághyová - prokuristka spoločností obžalovaného D. uviedla na hlavnom pojednávaní,
že poškodeného O.. W. pozná od roku 2007, kedy sa začala spolupráca na rekonštrukcii reštaurácií
Alfredo. Poškodený vystupoval ako renomovaný architekt, tváril sa, že má absolútne veľa skúseností
a vie im poskytnúť plnohodnotné služby počnúc stavebným konaním, až ako sa povie, do posledného
klinca. Pri vzájomnom stretnutí svedkyne, poškodeného a obžalovaného D. sa dohodli, že poškodenému

bude dopredu vyplatená suma 120.000,-Sk. To sa aj stalo, poškodený podpísal prevzatie peňazí,
ale nedodal účtovný doklad, svedkyňa ho musela kvôli tomu naháňať, a poškodený doklad dodal
až po ukončení spolupráce. Rekonštrukcia sa nezačala v roku 2007 z toho dôvodu, že poškodený
nespolupracoval ako mal. Svedkyňa ho častokrát musela kontaktovať, naháňať, nech už niečo
vyprodukuje, lebo potrebuje začať s rekonštrukciou v letných mesiacoch. Poškodený si neplnil

svoje povinnosti, ktoré vyplývali z harmonogramu prác. Poškodený potom predložil nejaké výkazy,
ktoré svedkyňa hneď zavrhla, nakoľko to bola absolútna kópia rekonštrukcie nad nimi. Keď mu to
povedala, nevedel to osobnostne uniesť a začali prvé problémy, prejavila sa jeho osobnosť, ješitnosť,
ego. Svedkyňa potom postupne dotláčala poškodeného k dodávaniu výkresov, ktoré dodal vždy s
omeškaním, všetky s chybami. Celý čas mali problémy s osobnosťou poškodeného, nedalo sa s ním

spolupracovať. Keď mu svedkyňa niečo vytkla, vždy to znamenalo výstup z jeho strany, dokonca slovné
ataky na jej osobu, z jeho správania mala niekedy pocit, že má duševné problémy. V jeden deň jej chcel
vrátiť robotu, druhý deň prišiel za ňou, že to tak nemyslel. Postupne sa jej poškodený priznal, že on
rekonštrukciu nikdy nerobil. Keďže svedkyňa mala za sebou niekoľko rekonštrukcií, vedela si pomôcť
sama, alebo to so stavbyvedúcim alebo spolupracujúcimi firmami vyriešila namiesto poškodeného.

Prvotné stretnutie obžalovaného D., poškodeného a svedkyne boli 2 alebo 3, pričom obžalovaný
D. povedal poškodenému, že plánuje byť dlhšie v USA a má komunikovať so svedkyňou. Keď bol
obžalovaný D. v USA, svedkyňa ho neinformovala o problémoch s O.. W., nepovažovala to za potrebné,
ona je zvyknutá na problematické správanie niektorých ľudí, majú veľa obchodných partnerov. Nemá
žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný D. žiadal od poškodeného vrátiť časť vyplatenej sumy.

Svedok Dušan Mišún sa vyjadril iba k spolupráci s O.. W. pri rekonštrukcii reštaurácie. Úlohou
poškodeného bolo urobiť architektonickú zákazku, koordinovať a zabezpečovať realizáciu. Podľa
svedka, čo sa týka časti technického zdokumentovania realizácie, tak tam bol poškodený úplne mimo,
nepoznal základné technické normy. Z toho medzi nimi vznikali rôzne nedorozumenia, keď svedok
potreboval niečo dovysvetľovať, tak poškodený začal kolabovať, chytil sa za srdce, problémy nevedel

riešiť. Svedok vylúčil, že by obžalovaný D.P. mohol vyvíjať nejaký nátlak na poškodeného, väčšinu času
bol mimo republiky.
Svedok Ing. Jozef Ondrkal uviedol, že si nepamätá akým spôsobom sa poškodený dostal do jeho
kancelárie na Krajskom riaditeľstve PZ. Povedal svedkovi o skutočnostiach, ktoré sa týkali jeho
problémov, išlo o skutok vydierania. Bolo zabezpečené, že vyšetrovanie bude vykonávať Okresné

riaditeľstvo PZ Bratislava 4, kde poškodený následne podal u vyšetrovateľa trestné oznámenie.
Poškodeného si pamätá podľa výzoru aj podľa mena, uvádzal mená osôb, ale svedok si pamätá meno
iba A. D., ktorého svedok poznal ako bývalého príslušníka polície.Svedok Igor Valent hrával s poškodeným O.. W. tenis, raz medzi rečou spomenul, že má problém s
pánom D., že dostal od neho nejakú zákazku v rámci rekonštrukcie reštaurácie. Uviedol, že zákazku
neodovzdal k spokojnosti pána D. a že meškal s odovzdávkou. Povedal, že sa D. nebojí a podá naňho

trestné oznámenie.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2012 vykonal aj dôkaz prehratím zvukového záznamu
telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným J. a svedkyňou Sághyovou. Obžalovaný J. sa k nemu
vyjadril, že sa jednalo o nejaké kľúče od domu, kde bývala pani D. a J. ho poprosila ho o dodanie zmluvy
na bilboard a báli sa, že zmluva vyprší. Poškodený O.. W. sa stále zatajoval, neplnil čo mal. Je pravda,

že s poškodeným sa stretol pri jednom podniku, do ktorého chodil aj so synom a tam mu povedal, aby
sa nemusel na nikoho viazať, tak aby mu tie veci nechal v Green Cafe. Obžalovaný D. sa vyjadril, že
on bol v tom čase v USA. Jednalo sa o zmluvu na bilboard, ktorý osadili v roku 2009, zmluva bola na
dobu určitú a do konca júna 2010. Oni preto urgovali prostredníctvom pani Sághyovej správcu objektu -
O.. W., aby im tú zmluvu predĺžil. Na zhotovenie a osadenie bilboardu vynaložili nemalé náklady a ako
firma nechceli mať problémy s jeho demontážou.

Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov k bodom 1) 3) 5) súd dospel k nasledujúcim
záverom:
Čo bolo jednoznačne preukázané, je existencia pracovného vzťahu medzi obžalovaným D.P. a
poškodeným O.. W., ktorý mal pre obžalovaného vykonať rekonštrukciu reštaurácie, za čo dostal
dopredu sumu 120.000,- Sk. Výpoveďou svedkyne Sághyovej, ako aj svedka Mišúna bolo ďalej

preukázané, že poškodený O.. W. si svoje povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu neplnil riadne. K jeho
osobe a k vzťahom s ním vypovedal aj svedok Orgonáš a zároveň znalecký posudok, vypracovaný
znalkyňou z odboru psychológia, PhDr. Vlastou Kurucovou, ktorý bol za súhlasu procesných strán
oboznámenýnahlavnompojednávaní dňa09.11.2017,azktoréhosúdnezistiltakéskutočnosti,ktoréby
boli spôsobilé preukázať skutkové okolnosti, nakoľko vypovedá skôr o osobnosti poškodeného a snaží

sa zdôvodniť vznik rozporov v jeho výpovediach, pričom však súčasne nie je vylúčená ani iná možnosť
motivácie výpovedí poškodeného.
Svedok Orgonáš k osobe poškodeného O.. W. uviedol, že s ním prišiel do kontaktu ako so správcom
objektu na Kresánkovej ul. č. 11 v Bratislave, kde svedok býval s tým, že svedok uviedol, že O.. W.
pri výkone funkcie správcu nepostupoval riadne, a to počnúc koncom roka 2007, čo následne potvrdil

aj ekonomický audit (netransparentné nakladanie s finančnými prostriedkami, neoprávnené vyplatenie
odmeny a pod.), čo dňa 03.03.2010 následne vyústilo do podania trestného oznámenia na O.. W. ako
správcu objektu a vec vyšetrovala polícia. O.. W. sa podľa svedka v tejto súvislosti zatajoval, nezdvíhal
telefón a odmietal vydať vlastníkom bytov potrebné účtovné doklady.
Čo sa týka samotných skutkov, tieto sú postavené na výpovediach poškodeného, pričom jeho tvrdenia

jednoznačne nepotvrdili ani svedkyňa MUDr. Lopatníková a už vôbec nie svedkyňa Pauljučoková.
Za jednoznačne usvedčujúce dôkazy sa nedajú považovať ani zvukový záznam telekomunikačnej
prevádzky a ani analýza údajov o telekomunikačnej prevádzke.
Súd k uvedenému zároveň dodáva, že z výpovede svedka Orgonáša jednoznačne vyplýva, že pracovný
spor, ktorý mal poškodený O.. W. s obžalovaným D., nebol v danom období jediným pracovným sporom

či problémom poškodeného O.. W., nakoľko mal značné problémy ako správca objektu, keďže bol
urgovaný a kontaktovaný vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pred ktorými sa mal zatajovať s tým,
že nie je ani vylúčené, že svedkyňa Pauljučoková mohla práve obdobnú situáciu vidieť, pričom je pre súd
nepochopiteľné, prečo sa poškodený O.. W., v prípade, ak by bol atakovaný a vydieraný obžalovanými
o tomto danej svedkyni nezdôveril, nepožiadal o pomoc, navyše ak mu svedkyňa mala posielať sms

správy, keď vo svojom vyjadrení uviedla, že s poškodeným mala dobrý susedský vzťah.
Čiže okrem výpovede poškodeného nebolo ničím iným dokázané, že by sa obžalovaní mali dopustiť
konaní, ktoré sú opísané v obžalobe. Vo výpovediach poškodeného je veľa nelogických skutočností.
Tvrdí, že dňa 11. júna 2008 musel napísať na papier osobné údaje a podpísať ho, po čom ho odovzdal
obžalovanému D., avšak tento papier sa potom v prípravnom konaní nikdy neobjavil. Poškodený mal

ísť po tom všetkom s obžalovanými do neďalekej reštaurácie, kde sa normálne bavili. Poškodený bol
úplne hotový z toho, že podpísal čistý papier, napriek tomu celú vec neohlásil na polícií. Urobil tak až
skoro po roku a pol. Pritom poškodený normálne komunikoval s obžalovaným D., dokonca mu poslal
SMS správu, v ktorej priznal chybu, čo však na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť.
Na uvedenej úvahe súdu nič nemení ani čestné prehlásenie zo dňa 16.06.2008, vyhotovené

poškodeným O.. W., ktoré súd hodnotil ako dôkaz majúci svoj pôvod v sfére poškodeného a vyhotovené
poškodeným za účelom jeho možnej obrany v pracovno-obchodnom spore s obžalovaným. Pokiaľ by
sa totiž predmetný skutok v bode 1 stal, je potom pre súd ťažko pochopiteľná a prijateľná situácia,
že poškodený v obave o svoj život a zdravie zo strany obžalovaných D.Š. I. T., namiesto okamžitéhokontaktovania orgánov polície, vyhotoví iba čestné prehlásenie a to dokonca s časovo týždenným
omeškaním, bez vykonania akýchkoľvek iných opatrení, oznámení inej osobe a pod.
Ak by totiž dajaký papier podpísaný poškodeným existoval, sú potom nelogické skutky v bodoch 3) a

5), nakoľko si obžalovaný D. mohol naň napísať čo chcel a postupovať ďalej právnymi prostriedkami,
bez rizika možného trestného stíhania. Je nelogické aj to, že by obžalovaní, ktorí mali páchať prečin
nebezpečného vyhrážania, resp. zločin vydierania boli takí veľkorysí a žiadali od poškodeného vrátenie
iba polovice ním prevzatej sumy.
Čo sa týka skutku v bode 3), spáchanie tohto skutku je spochybnené aj výpisom z osobného účtu

obžalovaného D., ktorý predložil na záver hlavného pojednávania, a podľa ktorého mal dňa 08.11.2009
vykonať svojou platobnou kartou platbu v prospech hotela Axa v Prahe, pričom sa však nedá ustáliť
presná hodina tejto transakcie. Práve skutočnosť, že tento dôkaz obžalovaný predložil až na záver
hlavného pojednávania, mu poskytuje hodnovernosť. Ak by si takýmto spôsobom chcel zabezpečiť alibi
s tým, že by v kritickom čase niekto iný uskutočnil platbu jeho platobnou kartou, bol by tento dôkaz
predložil na začiatku trestného stíhania.

NavyšeobžalovanýD.vysvetlil,prečopredložilpredmetnýdôkazažvpriebehuhlavnéhopojednávaniaa
rovnako spôsob, ako i pred odstup času zistil, kde sa v rozhodnom čase nachádzal. Uvedené je zároveň
v súlade s procesným postupom, kedy má obžalovaný právo navrhovať a vykonávať dôkazy na hlavnom
pojednávaní až do momentu ukončenia dokazovania.
Na základe týchto skutočností, hodnotiac vykonané dôkazy vyššie uvedeným spôsobom v zmysle § 2

ods. 12 Trestného poriadku, jednotlivo ako aj v ich súhrne, nemohol súd jednoznačne a bez pochybnosti
vysloviť, že sa stali skutky v bodoch 1), 3), 5), preto obžalovaných spod týchto bodov oslobodil.
V nadväznosti na oslobodzujúci výrok, súd odkázal poškodeného O.. O. W. s jeho nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
K bodu 2 - obžalovaní D., T. I. J. - poškodený U.

Obžalovaní prehlásili, že sú v tomto bode nevinní.
Obžalovaný T. na hlavnom pojednávanie uviedol, že všetko je klamstvo, nevie čo sa tam mohlo stať,
obžalovaný D. vychádzal s poškodeným U. veľmi dobre, chodili spolu na dovolenky, na mieste sa bavili
o nejakých pozemkoch, obžalovaný D. tam nekričal, nič sa tam neudialo, ruku nezdvihol. Ďalej k veci
odmietol vypovedať. Čo sa týka jeho výpovede z prípravného konania, vyjadril sa tak, ako je to opísané

v odôvodnení v bodov 1), 3), 5).
Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného U. vždy považoval za svojho priateľa,
obžalovaný ho pozval na svoju svadbu, spoločne trávili dovolenku na Kanárskych ostrovoch v roku 2009.
Udržiavali kontakty aj po údajnom vyhrážaní v máji 2009, pričom ho kontaktoval poškodený, kedy boli
pozvaní na spoločnú oslavu v Bernolákove a poškodený mu telefonoval, aby na oslavu isto prišiel. V lete

2009 ho obžalovaný aj s rodinou pozval na tri týždne do jeho domu v USA a tak isto poškodený pozval
jeho s rodinou na chatu. V januári 2010 si vzájomne poslali blahoprajné SMS správy k Novému roku.
Stretli sa aj v máji 2010, kde sa dohodli, že sa stretnú v najbližší víkend aj s manželkami v Bratislave.
Nechápe, z čoho by mal mať R. strach.
Obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je

zarážajúce, že k človeku, ktorému sa mal vyhrážať chodil ďalej do jeho firmy. Mal od neho požičané
niekoľko miliónové auto, poškodený mu ďalej telefonoval, riešili spolu jeho rodinné i firemné problémy.
Poškodený R. U. uviedol, že obžalovaného D. pozná od roku 2006, bol mu na svadbe, stretávali sa ako
priatelia, chodili spolu na chatu, v roku 2009 boli na spoločnej dovolenke na Kanárskych ostrovoch a
na plese v Bratislave, kde ho pozval obžalovaný. Obžalovaného J. pozná od roku 2008. Obžalovaný

D. chcel od neho kúpiť pozemky, poškodený mu povedal sumu 1 200,-Sk za štvorec. Obžalovaný od
neho chcel kúpno predajnú zmluvu z roku 2005. Neskôr zmluvy odovzdal obžalovanému J.. Asi o 2-3
týždne mu obžalovaný D.Í. nariadil, aby prišiel do Bratislavy, obžalovaný J. ho čakal na pumpe pri
Auparku, potom ho poškodený nasledoval vo svojom motorovom vozidle do Jarovského dvora. Udalosti
v Jarovskom dvore opísal tak, ako je to uvedené vo výroku v tomto rozsudku. Trestné oznámenie za

tento skutok podal až v roku 2011 a na hlavnom pojednávaní uviedol, že je jeho vec, kedy ho podá.
Priznal, že po skutku bol obžalovaný D.Í. s manželkou, deťmi, obžalovaný J., S. a E. s poškodeným aj s
jeho manželkou na chate poškodeného. Na otázky, či sa stretol s obžalovaným D. v roku 2010, či sa s
ním stretol v hoteli na Trnávke, a či je možné, že sa mohli v tomto období stretnúť, poškodený odpovedal,
že sa nepamätá. Priznal, že s obžalovaným J. sa po skutku stretávali, obžalovaný za nimi chodil niekedy

sám, niekedy s manželkou, ktorej aj vybavoval zubára. Na otázku, ako často po skutku s obžalovaným J.
telefonoval odpovedal, že nevie. Raz keď bol na pumpe, došiel k obžalovanému na toaletu, lebo nerád
chodí na sociálne toalety. Obžalovaný J. sa vyjadril, že s poškodeným boli dobrí priatelia aj po skutku,ktorý sa mal stať, stretávali sa skoro každý víkend, obžalovaný riešil jeho syna v škole, kde mal veľké
problémy, kupoval mu tabletky do bazéna, poškodený mu sám od seba požičal auto.
O osobe poškodeného U. súd zistil, že v čase vyhlásenia rozsudku bol stíhaný pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360/1 Tr.zák. a. zločin vydierania podľa § 189/1 Tr.zák.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 76/2012 zo dňa 13.12.2012, ktorý nebol v čase
vyhlásenia tohto rozsudku právoplatný, bol obžalovaný J.S. podľa § 285 písmeno a/ Tr. por. oslobodený
spod obžaloby, podľa ktorej sa mal dopustiť zločinu hrubého nátlaku podľa § 190/1,3a Tr.zák., pokusu
obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 14 odsek 1, § 189/1,4b Tr.zák. a obzvlášť závažného

zločinu vydierania podľa § 189/1, 3b Tr. zák., pričom skutok sa mal stať v júli 2008, v máji a novembri
alebo decembri 2009 a vo všetkých bol poškodený R. U..
Svedkyňa Augustína Hulinová sa k samostatnému skutku vyjadriť nevedela. Obžalovaných D. a J.
pozná, boli spolu na dovolenke, kde bol aj obžalovaný T., chodili k poškodenému aj s rodinami na
chatu, naposledy v roku 2010 alebo v roku 2009 na Silvestra. Stretnutia vždy prebiehali v priateľskej
atmosfére, vie, že manžel chodieval do Bratislavy za A., nevie, či mali pracovnoprávny vzťah. Keď prišiel

z Bratislavy, vždy sa správal normálne, o stretnutiach a rozhovoroch jej nič nehovoril. Od roku 2009 si
nevšimla na manželovi výrazne zmeny, nikdy sa jej nezdôveril, že by mala byť zo strany obžalovaných
na neho páchaná trestná činnosť.
Svedkyňa Monika Koláriková - družka obžalovaného J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s druhom
mali kamarátske vzťahy s poškodeným U. aj s jeho manželkou. V septembri 2009 ich poškodený pozval

na chatu, staral sa o nich, povtipkoval, bola tam priateľská atmosféra. Keď v roku 2009 zariaďovala pani
Hulinová penzión, tak ju poprosila, či jej nekúpi nejaké doplnky, tak jej ich kúpila. Poškodený vybavil
svedkyni prácu v Kooperatíve v poisťovni, kam 01.04.2009 nastúpila, v júli jej vybavil svojho zubára aj
ortopéda. Keď boli spolu v kontakte v roku 2009, poškodený ani jeho manželka nejavili žiadne známky
strachu alebo napätia.

Po takto vykonanom dokazovaní k tomuto bodu súd dospel k nasledujúcim záverom:
Jediným dôkazom o tom, že sa mal skutok stať je iba výpoveď poškodeného U.. Aj v tomto prípade
je prinajmenej čudná okolnosť, že poškodený podal trestné oznámenie po dlhom čase, pričom na
obžalovaného J. už predtým podával trestné oznámenia a o tomto skutku sa nezmienil. O skutku
nepovedal ani svojej manželke, ktorá na ňom ani nebadala žiadne zmeny správania. Je nepochybné,

že poškodený sa po údajnom skutku minimálne raz stretol s obžalovaným D. aj s jeho rodinou na jeho
chate, na ďalšie stretnutia, ktoré uviedol obžalovaný si nepamätá, tak isto sa stretával s obžalovaným
J.. Tieto stretnutia by boli nelogické vzhľadom na opisovaný strach poškodeného z obžalovaných D. a
J. a obavy o svoj život. O dôveryhodnosti výpovedi poškodeného svedčí aj to, že obžalovaný J.Á. bol,
i keď neprávoplatne, oslobodený spod troch skutkov, ktorými sa mal dopustiť obdobného konania proti

poškodenému U..
Keďže všetci traja obžalovaní spáchanie skutku popierajú, výpovede poškodeného nie sú podopreté
žiadnym iným priamym či nepriamym dôkazom, súd nemohol objektívne vysloviť, že sa skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní stal, a preto ich spod tohto bodu obžaloby oslobodil.
K bodu 4 - obžalovaní D., J.S., Q., Q. - poškodený U.

Všetci obžalovaní prehlásili, že sú v tomto bode nevinní.
Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v jeho firme nebolo nikdy odcudzené motorové
vozidlo, keby tomu tak bolo, tak by to hlásili na políciu, keďže bez relácie z polície by si nemohli
uplatňovaťžiadnepoistnéplnenievočipoisťovni.Nijakázmluvaopôžičkeneexistovala,akbyexistovala,
tak by dal tento podnet (žalobu) na súd tak, ako sa to rieši v bežných prípadoch.

Obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že
s poškodeným nikdy nerozoberal nijaké auto, teda ani autá, pokiaľ má vedomosť, také auto nebolo
ani ukradnuté.
Obžalovaný Q. nevie o tom, že by sa skutok stal.
Obžalovaný Q. nepozná poškodeného U..

Obžalovaného J. pozná od roku 2008-2009, tento ho aj kritického dňa pozval na oslavu, kde bol asi od
21,00 hod. a odchádzal po polnoci. V podniku bol prvýkrát, sedel tam, kde je bar, rozprával sa iba so J..
Obžalovaných D. I. Q. pozná iba z tej oslavy z videnia, obžalovaného D. iba zahliadol, nepredstavovali
sa. Z miestnosti odišiel iba párkrát na toaletu a von telefonovať s kamarátom.
Poškodený M. U. opísal okolnosti skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po skutku išiel

na WC upraviť sa, lebo bol celý taký zbitý, že mu z oka a z ucha tiekla krv. Upravil sa, išiel do reštaurácie,
vážne si sadol k manželke. Došiel k nim E. S., ktorý na neho vážne pozrel, poškodený na neho tiež
vážne pozrel a pripil mu na zdravie. Na to sa poškodený postavil a povedal, že odchádzajú. Sadol doauta, manželka šoférovala a išli domov, kde zavolal MUDr. Sandtnerovú, ktorá ho prišla ošetriť, dala mu
injekciu na ukľudnenie, niečo do ucha, nejaké lieky na ukľudnenie a išiel spať.
Na doplňujúce otázky uviedol, že v Jarovskom dvore bol dňa 09.04.2010 prvýkrát. Keď boli v pivnici,

chcel sa tam dostať E. Z., ktorý videl, že ide do pivnice, ale nedostal sa tam, iba kričal „M., M.". O tom, čo
sa stalo povedal manželke nevie kedy, na rozhovor v aute si nepamätá, ani na to, či manželke povedal
dôvod, prečo odchádzajú z oslavy. Potom o tom hovoril priebežne, nepamätá si komu, lekárke povedal,
že bol zbitý, napadnutý osobami.
Dôkazom proti obžalovaným podľa obžaloby je zápisnica o rekonštrukcii skutku spolu s

fotodokumentáciou a videozáznamom, všetky tieto dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Svedkyňa Katarína Herdová vypovedala, že na oslave sedela s manželom a svedkom Ondrušom.
Manžel potom odišiel s obžalovaným D.. Svedkyňa sedela priamo oproti skleneným dverám, cez ktoré
vyšli a videla ako vošli do plných dverí, ktoré vedú do pivnice, asi po 20 minútach sa manžel vrátil,
bol vážny, nemal náladu na debatu, neskôr povedala, že bol smutný, nervózny. Asi po 5-10 minútach
sa postavil a povedal, že idú domov. V aute si všimla, že má udretú ľavú časť tváre a zakrvavenú. Na

hlavnom pojednávaní uviedla, že manžel jej v aute povedal, že ho napadol obžalovaný D.. Nevedela
vysvetliť prečo v prípravnom konaní vypovedala, že manžel jej až doma povedal, že dostal od bezkrkých
mužov. Po čase jej povedal, že mal podpísať nejaký dlžobný úpis na 10 tis. euro. Keď prišli domov, nevie
kto volal doktorku, ktorá došla asi za dve hodiny. Nevedela vysvetliť prečo v prípravnom konaní uviedli,
že doktorka prišla až na druhý deň ráno. Svedkyňa ešte uviedla, že v Jarovskom dvore bola predtým

na S. svadbe, pričom si všimla priestory reštaurácie.
Svedok Miroslav Ondruš sedel na oslave s poškodeným U. a jeho manželkou. Telefonoval svojmu
známemu Ondrovičovi, že tam stretol U., ktorý bol jeho kamarát. Po nejakom čase, hodina, dve, tri mu
volal Ondrovič, či nevie, kde je U., a svedok povedal, že sa po ňom pozrie. Išiel do vstupnej haly, kde sa
fajčilo, nenašiel ho tam, pozrel sa aj na toalety. Myslí si, že bol ešte v miestnosti kde boli dvere, otvoril

ich na 30 cm a pán mu povedal, že je to súkromný priestor. Svedok poprel, že by v prípravnom konaní
uvádzal, že išiel do pivnice. Tak isto na rozdiel od prípravného konania uviedol na hlavnom pojednávaní,
že poškodeného nevidel odchádzať dolu do miestnosti. Dvere otvoril iba preto, že hľadal poškodeného a
jediný dôvod prečo ho hľadal bol ten, že ho Ondrovič požiadal, aby ho našiel. Svedok sa potom vrátil ku
stolu a ďalej sa bavili. Potom prišiel poškodený U., niečo povedal svojej manželke a odišli. Poškodenému

videl do tváre, nevidel na ňom žiadne zranenia.
Svedok Štefan Ondrovič telefonoval poškodenému U., tak zavolal Ondrušovi, ktorý mu povedal, že sa
pozrie po U., bol na linke asi 30 sekúnd.
Svedok Martin Rác uviedol, že oslava prebiehala normálne, kamarát U., ako prišiel tak aj odišiel.
Poškodený na oslave dosť pil, bol ožratý ako vždy. Pozná ho 20 rokov, chodil na každú oslavu. Na

poškodenom pri odchode nevidel nič, len to, že bol ožratý. Svedok na oslavu pozval obžalovaných D. I.
J., s kým oni prišli neviem. Myslí si, že na oslave videl aj Q., T. I. Q., zdržiavali sa v reštaurácií, boli to
šoféri. Dary, ktoré dostávali s priateľkou odkladali dolu v sklade, alebo v pivnici, on tam nebol, odnášala
ich priateľka. Podľa svedka ide o intrigu zo strany U..
Svedok Ing. Ivan Medveď prišiel na oslavu na požiadanie Martina Ráca, aby mu fotil oslavu. Oslava bola

normálna, kde boli umiestnené dvere, nevie.
Svedkyňa Edita Sághyová sa zúčastnila na oslave, ako pozvaná a zároveň aj pracovne, keďže v
reštaurácií pracuje ako prokuristka. Oslava bola štandardná, bežná, nič výnimočné. Jedna časť pri bare
bola otvorená aj pre verejnosť. Zaregistrovala aj poškodeného U., sedel pri stole s manželkou, ale aj sa
pohyboval. Keď odchádzal o 22,00 hod. alebo 23,00 hod. lúčil sa, podal kamoškinmu priateľovi ruku a

odišiel. Vináreň bola uzamknutá. Niekedy medzi 16,00 hod. až 20,00 hod. ju poprosila Karin Haydu, či
by si mohla do vinárne odložiť darčeky. Svedkyňa jej dala kľúč od vinárne, aby si ho nechala, a potom
nech jej ho vráti. Upozorňovala ju, aby dávala pozor na kľúč, lebo je jediný. Svedkyňa bola pritom, ako
si tam dávala darčeky, pamätá si nejaké darčekové tašky a viac obrazov.
Svedkyňa Natália Gyoriová, manželka obžalovaného D. bola na oslave so svojím manželom, oslava

bola normálna. Videla aj poškodeného U., nevie, či sa jej manžel s ním rozprával. Oslávenkyňa si dary
odkladala k detskému kútiku a keď svedkyňa fajčila, videla ako ich nosila dolu do vinárne a zamykala
si to tam, bolo to 2-3krát.
Svedkyňa Karin Antovská Haydu oslavovala narodeniny spolu s vtedajším priateľom Martinom Rácom,
ktorý pozval na oslavu poškodeného U., tento chodil na všetky oslavy, ktoré Rác robil. U. prišiel na

oslavu s manželkou, vysmiaty, všetkých vybozkával a tak aj odchádzal. Ona je absolútny nealkoholik,
bola triezva, všetko si pamätá. Na oslave si nič nevšimla, keby tam bolo niečo rušivé, tak by si to
všimla a zamedzila by tomu, nakoľko tam boli aj deti. Keď poškodený odchádzal bol vysmiaty, rozlúčil
sa aj s obžalovaným D., ktorého potľapkal ako kamaráta po chrbte, s obžalovaným J. si podali ruky.Nevidela som na ňom žiadne zranenia, určite by som si to všimla na takom človeku, ktorý je stále tip top
nagelovaný a vysmiaty. Keďže dostali aj drahé dary, vypýtala si od Sághyovej nejakú miestnosť, ktorá
sa dá uzamykať, aby si tam dary odložila. Sághyová jej dala kľúč od pivničných priestorov, kam potom

nosila dary. 2-3x jej niekto pomáhal, vbehli tam aj deti, ale tie vyhnala. Kľúč mala stále vo vrecku a ráno
na druhý deň ho odovzdala Sághyovej.
Svedok Patrik Kardoš bol na oslave spolu s priateľkou Sághyovou, nevidel žiadny konflikt ani verbálny,
bola to normálna oslava, bol tam aj poškodený U., ktorého stretáva vždy raz do roka na oslave, je to
kamarát Martina Ráca. Videl ako poškodený odchádza z oslavy aj s manželkou, hlasno, ruku mal hore.

Priestory reštaurácie pozná, vie, že sa miestnosť nachádza aj dolu, on tam počas oslavy nebol, videl
odtiaľ vychádzať iba svedkyňu Haydu.
Svedok Milan Bičan sa na oslave nezúčastnil. V autoservise Martina Ráca počul, ako sa tento bavil s
obžalovaným J.. Potom išiel so J. na obed, tam mu obžalovaný opisoval ako zbili v pivnici U. a dali mu
aj pokutu, nejakú zmenku mu dali podpísať. Túto skutočnosť svedok spomenul prvýkrát pred orgánmi
činnými v trestnom konaní niekedy v roku 2011, keď bol 5 mesiacov vo väzbe. Vyjadril sa, že o tejto

skutočnosti nepovedal hneď ako sa o nej dozvedel na polícií lebo mal strach z obžalovaných D.P. a
J., neskôr uviedol, že mal strach aj z obžalovaného Q. a tiež z Martina Ráca. Z obžalovaného J. mal
strach, aj keď bol s ním na obede, na obed išiel zo strachu. V júni 2010 bol v Jarovskom dvore, o ktorom
vedel, že patrí obžalovanému D., na svadbe sestry Martina Ráca, aj keď sa tam bál ísť. Pripustil, že s
obžalovaným D. sedel 24.08.2010 v kancelárií Martina Ráca.

Svedkyňa Zuzana Šimkovičová sa na hlavnom pojednávaní ku skutku vyjadriť nevedela. Uviedla, že
spolu s Bičanom boli na svadbe Rácovej sestry. Martin Rác pozval Bičana telefonicky a potom im jeho
sestra dala pozvánku. Keď išli na svadbu nemala žiadne obavy, ani Bičan jej nespomínal, že by mal
strach ísť.
SvedokIng.JurajČinčurabolnaoslavupozvanýMartinomRácom,vedľanehopristolesedelpoškodený

U., dobre sa bavil, a hlavne sa hlučne smial, upozorňoval na seba. Keď U. odchádzal, rozlúčil sa so
svedkom, podal mu ruku, mal dobrú náladu, usmieval sa a nebolo na ňom badať žiadne ublíženie,
bol štandardne upravený, nagelovaný. Priestory Jarovského dvora pozná dobre, vo vinárni sa oslava
nekonala. Do haly chodil fajčiť a kontrolovať deti. Dole videl chodiť jedine Karín Haydu, ktorá tam
odnášala darčeky. Bolo mu to smiešne, lebo zamykala, akokeby tam mala zamknutý nejaký poklad.

Svedkyňa Natália Štefková - Rácová bola na oslave s jednoročnou dcérkou, keby tam videla nejakú
skupinku holohlavých, hneď by ju zobrala a išla preč. Poškodený U. sa normálne bavil aj s ňou, pred
odchodom sa s každým rozlúčil, bol vysmiaty. Priestory Jarovského dvora pozná, v podzemnej časti
oslava neprebiehala, Karin Haydu znášala dolu dary a vždy po sebe zamkla, vyjadrila sa aj k svadbe
svojho brata Martina Ráca v roku 2003-2004 v Jarovskom dvore. Bol tam aj poškodený U. s manželkou,

celý podnik bol uzavretý, oslava prebiehala všade, aj v priestore pivnice, je možné, že tam poškodený
bol. Obžalovaný sa po tejto časti vyjadril, že si spomenul, že 100 % sa chlapi zdržiavali vo vinárni.
Svedkyňa spomenula aj svoju svadbu. Jej brat Martin Rác ju prosil, že by bolo vhodné, aby pozvali jeho
kamaráta Milana Bičana, pozvánku mu dala osobne. Na svadbe sa Bičan choval normálne, bavil sa
veľmi dobre, samozrejme sa bavil aj s jej bratom.

Svedkyňa Monika Koláriková - družka obžalovaného J., bola na oslave väčšinou spolu s ním. Videla
poškodeného počas oslavy, bol macherský, hlučnejší. Videla ho aj odchádzať, bol vysmiaty, nevšimla si
na ňom žiadne zranenia. Počas oslavy videla do pivničných priestorov vojsť iba Karin Haydu.
Svedkyňa MUDr. Agnesa Sandtnerová - na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 09.04.2010 asi o 22,00
hod. jej zavolal niekto z U., že pán U. je zranený, stresovaný a, že je na tom psychický zle, aby ho prišla

ošetriť. Keď k ním prišla, otvorila jej manželka poškodeného, tento bol v spálni, vyľakaný, vystresovaný,
na ľavej strane mal opuch, začervenané a z ľavého oka mu tiekla krv, ošetrila ho a odišla. Povedali
jej, nevie kto, že bol zbitý, bližšie okolnosti jej neuviedli, zranenie nikde nenahlásila, lebo to nie je jej
povinnosťou. Podľa svedkyne zranenia poškodeného sú viditeľné po tom ako sa stanú a časom zmiznú
a vyblednú.

Znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Rudolf Sokol vo svojom znaleckom posudku, ktorý
potvrdil aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený U. utrpel stredne ťažkú ujmu na zdraví, dobu
liečby 10 dní považuje za adekvátnu vzniknutým zraneniam. Mechanizmom poranení boli údery tupým
predmetom, bez ostrých hrán, na nechránenú ľavú stranu vľavo a ucha, ktoré spôsobili krvavý výron
v uvedenej oblasti, pomliaždenie ušnice a bolesti hlavy s tým súvisiace. Zranenie zistené ošetrujúcou

lekárkou mohli vzniknúť v takom rozsahu - takým mechanizmom, ako opísal poškodený. Na hlavnom
pojednávaní znalec uviedol, že zranenie ušnice by bolo viditeľné hneď po jeho spôsobení, tvár po facke
sa chová tak, že tam nastane krvácanie pod kožou a potom sa to sfarbuje do modra a žlta, na začiatku
býva opuchlina. Znalec uviedol, že predmetové zranenia môžu vzniknúť pri silnejšom údere, pričomdotyčný má kovový predmet na ruke napr. prsteň, môžu vzniknúť aj palicou, alebo kovovým predmetom
bezostrýchhrán,udretímostenualebočasťnábytku.Popoužitíalkoholujemožnéspôsobenieporanení
ako po údere. Znalec uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisu a z doložených

dokladov.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním svedeckých výpovedi.
Svedok Viktor Štefko prišiel na oslavu s manželkou asi o 17,00 hod., na oslave neboli žiadne náznaky
konfliktu, prebiehala normálne. Obžalovaného D. pozná 3 - 4 roky, zdravia sa, obžalovaného J. pozná
tak, že ho vídava s obžalovaným D., ostatných obžalovaných nepozná. M. U. pozná ako kamaráta

Martina Ráca, je vždy usmievavý, má dobrú náladu, tak to bolo aj na oslave. Neregistroval kedy odišiel.
Svedok Ing. arch. Pavol Kosnáč je kamarát obžalovaného D., obžalovaného J. pozná z videnia,
ostatných obžalovaných ani poškodeného nepozná, tiež potvrdil, že oslava prebiehala normálne, bez
žiadneho incidentu.
Svedok Peter Horník zabezpečoval na oslave hudbu, nevšimol si, že by na oslave došlo k nejakému
konfliktu.

Svedkyňa Hana Horníková prišla na oslavu okolo 19,00 hod. a s manželom odchádzali na konci oslavy.
Nevidela nikoho sa hádať. Videla Karin Haydu, ako si odnášala dary do pivnice.
Svedok Róbert Papp uviedol, že pokiaľ bol on na oslave, videl ako sa poškodený dobre zabával,
odchádzať ho nevidel.
Svedkyňa Diana Mosná bola na oslave s partnerom Jurajom Činčurom a dcérou, počas oslavy nevidela

žiadne známky konfliktu, alebo agresívneho správania. Poškodený U. sedel pri druhom rade stolov
tvárou oproti nej. Keď odchádzal z oslavy, nevidela na ňom zmenu nálady, ani nebolo na ňom vidieť, že
by mu niekto ublížil. S úsmevom na tvári im zakýval a pozdravil.
Svedkyňa Petra Strouhalová pracovala počas oslavy ako čašníčka, v pivnici nebola, nevie koľko kľúčov
je od dverí do pivnice, ale kľúč je bežne za barom, alebo u prevádzkara.

Tak isto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú
obsahom vyšetrovacieho spisu.
Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotením dôkazov súd v tomto bode dospel k nasledujúcim záverom:
Obžaloba je postavená na jedinom priamom dôkaze, a to výpovedi poškodeného U., ktorá má byť
zosilnená vykonanou rekonštrukciou na mieste činu. Dalo by sa to považovať za nevyvrátiteľný dôkaz,

nakoľko podľa svojho tvrdenia poškodený nikdy pred tým v pivnici Jarovského dvora nebol. Tento
dôkaz je však spochybneným a nedôveryhodným z toho dôvodu, že poškodený klame. Preukázateľne
minimálne raz pred tým bol v Jarovskom dvore, a to na svadbe Martina Ráca dňa 08.11.2003, čo
potvrdila manželka poškodeného a svedkyňa Rácová a obhajobou predložené fotografie. Rekonštrukcia
je spochybnená aj tým, že sa pri nej prestavovalo zariadenie vinárne.

Súd ďalej podrobením výpovede poškodeného previerke v kontexte s ďalšími dôkazmi zistil ďalšie
rozpory, nakoľko poškodený U. uvádzal, že do priestorov oslavy mala prísť skupina viacerých mužov,
ktorá sa do danej spoločnosti zjavne nehodila, najmä vonkajším zjavom (oblečením), mali byť v
športovom oblečení, krátkych nohaviciach a táto skupina ho mala následne v pivničných priestoroch
vydierať, avšak ani jeden z množstva vypočutých svedkov, prítomných na oslave v Jarovskom dvore, sa

o takejto skupine mužov, ktorá či už mala byť prítomná na oslave, alebo na oslavu mala prísť, nezmienil.
Súčasne ani na políciou zabezpečenej fotodokumentácii z oslavy (vyhotovenej a vydanej fotografom,
svedkom Medveďom), nie je identifikovaná jediná osoba, ktorá by oblečením zodpovedala popisu
poškodeného, keďže na predmetných záberoch je vidno obžalovaných (Q., Q., J.), ktorí sú oblečení
na danú príležitosť v spoločensky prijateľnom oblečení, ktoré nie je možné hodnotiť ako nevhodné,

nehodiace sa a už vôbec nie ako športové (krátke nohavice), tak ako tvrdil poškodený U..
Rovnako považuje súd okolnosť podania trestného oznámenia v danej veci poškodeným U. až 6
týždňov od skutku za vysvetlené nepresvedčivo a nedostatočne, nakoľko jeho tvrdenia, že chcel podať
oznámenie až na ÚBOK, hoci v čase tvrdeného skutku vedel, kde je takéto pracovisko, resp., že sa
chcel s obžalovanými „nejako dohodnúť“, nepresvedčili v kontexte s ďalšími dôkazmi o hodnovernosti

výpovede poškodeného.
Je nutné poukázať na skutočnosť, že nikto okrem manželky poškodeného nevidel, že by poškodený
vchádzal do pivnice, pričom jej výpoveď je spochybnená najmä tým, že tvrdila, ako jasne videla manžela
s obžalovaným D. vchádzať do plných dverí oproti do WC, čo je však vchod do kuchyne (a nie do pivnice,
ako tvrdil poškodený). Rozpory sú aj v jej výpovediach, keď jej manžel povedal, že je zbitý a kým, tiež

v čase, kedy k ním domov prišla lekárka. Svedok Ondruš na hlavnom pojednávaní poprel, že by videl
poškodeného vchádzať do nejaký dverí.
Naopak všetci ostatní svedkovia tvrdili, že do vinárne vchádzala aj vychádzala z nej iba svedkyňa Karin
Haydu, ktorá si tam odkladala dary.Za dôležité považoval súd v danej veci výsluchy svedkýň Karin Hajdu, Edity Shághyovej a Natálie
Štefkovej - Rácovej, keďže sa nielen v zásadných bodoch zhodujú, ale najmä navzájom potvrdzujú,
keďže svedkyňa Karin Hajdu potvrdila, že disponovala kľúčom od pivničných priestorov (miesto skutku),

ktorý mala k dispozícii už pred oslavou od prokuristky Edity Sághyovej, práve za účelom, aby si tam
mohla prípadne odložiť hodnotnejšie dary s tým, že pivnica bola podľa jej vyjadrenia počas celej oslavy
zamknutá s výnimkou momentov, kedy si tam skutočne niektoré dary odniesť bola. Táto svedkyňa
zároveň uviedla, že po celý čas oslavy mala kľúč pri sebe a to dokonca do nasledujúceho dňa (druhý
deň po oslave), kedy si bola pre dary spolu so svedkyňou Nátaliou Rácovou, ktorá jej výpoveď potvrdila.

V danej veci je zároveň podstatné, že svedkyňa Edita Shághyová (prevádzkarka, prokuristka) tiež
potvrdila, že išlo o jediný kľúč od pivničných priestorov, ktorý pred oslavou odovzdala svedkyni Karin
Hajdu (oslávenkyni) s tým, že tieto dôkazy v spojení s ďalším množstvom svedkov prítomných na
oslave, ktorí videli poškodeného U. spoločne s manželkou odchádzať z oslavy bez zranení a v dobrom
(veselom) stave, považoval súd za kľúčové, a to tiež s poukazom na vyššie uvedené pochybnosti
vo výpovedi poškodeného U. a naznačené rozpory medzi rôznymi výpoveďami svedkyne Herdovej

(manželky poškodeného).
Podľa svedkyne MUDr. Sandtnerovej a znalca, ktorý však vychádzal iba z dokumentácie, poškodený U.
mal kritického dňa utrpieť poranenia, ktoré by podľa oboch mali byť ihneď po ich spôsobení viditeľné.
Tieto zranenia však nevidela ani manželka poškodeného, ani svedok Ondruš a ani všetci ostatní
svedkovia, ktorí navyše tvrdili, že poškodený odchádzal v dobrej nálade a s každým sa lúčil vysmiaty, a

preto je vylúčené, aby si krvácajúce ucho, ktoré by muselo zakrvaviť aj košeľu poškodeného, slziace oko
a následky po 8 fackách na tvárí nikto z prítomných, dokonca ani jeho manželka, s ktorou poškodený
domov odchádzal, nevšimli.
Výpoveď svedka Bičana nemá dôkaznú hodnotu z dôvodu, že svedok, ako i svedkyňa Šimkovičová
vystupujú v inej trestnej vecí proti obžalovanému D. a J. ako poškodení a na druhej strane je to opäť doba

po uplynutí skutku, kedy svedok oznámil jemu známe skutočnosti. Jeho výpoveď je nedôveryhodná aj z
toho dôvodu, že stále uvádzal, ako sa bál obžalovaných D. a J., tiež Martina Ráca, a napriek tvrdenému
strachu, šiel na svadbu Rácovej sestry do reštaurácie, ktorá patrila obžalovanému D., pričom to, že
neprejavil žiadny strach, potvrdila svedkyňa Rácová a dokonca aj družka svedka Bičana.
V danej veci sú dve skupiny dôkazov. Na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných,

ktoré sú však nejednoznačné a vo veľa bodoch vyvrátené. Na druhej strane je väčšina dôkazov, ktorá
nasvedčuje tomu, že sa skutok, pre ktorý sú obžalovaní trestne stíhaní, vôbec nestal.
Z týchto dôvodov súd pri použití zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného", všetkých
obžalovaných oslobodil spod obžaloby aj v tomto bode.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na podpísanom súde.