Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512231216
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1512231216.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa:

A. J. - Y. kancelária R., s miestom podnikania W. XX/A, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef
Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, proti odporcovi: D. O., s miestom
podnikania T. XXX, XXX XX D., Z.: XX XXX XXX v 1/rade, T. S. - J., s miestom podnikania W. XX,
XXX XX U., Z.: XX XXX XXX v 2/rade zast. JUDr. Danielou Rakúsovou, advokátkou, Topoľčianska 10,
Bratislava, o zaplatenie 1.872,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2/rade trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 112 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho
zástupcu odporcu v 2/rade.

Odporkyni v 1/rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 14.11.2012 domáhal, aby súd uložil odporcom v 1/ a 2/
rade povinnosť zaplatiť mu sumu 1.872,14 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 2/rade je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý s odporcom v 1/

rade ako fyzickou osobou - podnikateľom uzavrel dňa 01.08.2009 zmluvu o predaji podniku v zmysle
§476 a nasl. zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na základe ktorej odporca v 2/rade previedol
na odporcu v 1/rade všetky veci, práva a majetkové hodnoty slúžiace k prevádzkovaniu podniku, ktoré
boli vo vlastníctve odporcu v 2/rade ako predávajúceho. Odporca v 1/rade sa uzatvorením zmluvy o
predaji podniku zaviazal prevziať všetky práva a záväzky odporcu v 2/rade ako predávajúceho súvisiace
s predávaným podnikom, a tým bola daná pasívna legitimácia odporcu v 1/rade.

Dňa 02.12.2002 uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Iľjušinova č.14 v
Bratislave a navrhovateľ ako správca bytového domu zmluvu o výkone správy č.XXX/XXXX. Dňa
01.03.2004 bola medzi navrhovateľom, splnomocneným vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov
vyššie uvedeného bytového domu, ako prenajímateľom a odporcom v 2/rade ako nájomcom uzatvorená
zmluva o nájme nebytového priestoru č.XX/XXX/XXXX ma dobu určitú, od 01.03.2004 do 01.03.2007.
Predmetom tejto zmluvy bol nájom spoločných častí a spoločných zariadení vyššie uvedeného bytového
domu, ktoré slúžili ako: práčovňa, chodba, WC, žehliareň, predsieň, čakacia hala a sušiareň o celkovej

výmere 52,77 m2. Následne bol nájom na základe dodatku č.1 a dodatku č.2 k zmluve predĺžený až
na obdobie do 01.03.2010. Na základe uvedených skutočností sa odporca v 2/rade stal účastníkom
zmluvného vzťahu s navrhovateľom, z ktorého mu vyplývali určité práva a povinnosti.V rámci vyššie uvedenej zmluvy sa odporca v 2/rade ako nájomca o.i. podľa čl.IV. bod 4.4 zaviazal
uhrádzať dohodnuté nájomné a zálohu za služby spojené s užívaním predmetných nebytových
priestorov, a to mesačne na základe mesačného zálohového predpisu na účet prenajímateľa s lehotou

splatnosti do 15. dňa príslušného mesiaca. V zmysle čl. IV. bod 4.2 písm. j) zmluvy sa odporca v 2/rade
v rámci služieb spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov zaviazal uhrádzať aj náklady
za spotrebovanú elektrickú energiu.

Z dôvodu podozrenia odporcu z neoprávneného odberu elektrickej energie sa dňa 04.11.2009

uskutočnila revízna kontrola na premeranie odberu elektrickej energie v predmetných nebytových
priestoroch prenajatých odporcovi v 2/rade, vykonaná zhotoviteľom: G. J. - G., Z.: XX XXX XXX, miesto
podnikania S. XX, XXX XX U.. Uvedená revízna kontrola v závere potvrdila oprávnenosť podozrenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, a to že zo strany odporcu
dochádzalo dlhodobo k neoprávnenému odberu elektrickej energie.

Následne na základe uvedených výsledkov revíznej kontroly a po vyúčtovaní nákladov evidoval
navrhovateľ ku dňu 31.08.2010 nedoplatok odporcu ako užívateľa predmetných nebytových priestorov,
v súvislosti s ktorými došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie vo výške 1.872,14 Eur, ktorý
vznikol z neuhradenia nákladov za spotrebu elektrickej energie v rámci vyššie uvedených nebytových
priestorov, a to za obdobie od 01.01.2006 do 28.02.2009. Dňa 09.12.2009 navrhovateľ na predmetnú

sumu vystavil faktúru č.XXXXX, pričom dátum splatnosti tejto faktúry bol stanovený na 23.12.2009, no
napriek tomu odporca dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, a to ani z časti.

Dňa 24.03.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, na základe ktorého sa mala odporcovi poskytnúť dodatočná lehota na splnenie jeho

záväzku pod hrozbou súdneho konania, avšak odporca napriek tejto skutočnosti svoj dlh nesplnil.

Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podali v zákonnej lehote odporcovia odpor.
V jeho odôvodnení uviedli, že ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ vo
svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzal faktúru č.XXXXX vystavenú dňa 09.12.2009 bez

žiadneho relevantného odpočtu elektrickej energie za uvedené obdobie za prítomnosti navrhovateľa
a bez prítomnosti odporcu na faktúre. Po doručení uvedenej faktúry bolo zaslané navrhovateľovi
vyjadrenie zo dňa 22.12.2009 a následne aj opätovné vrátenie faktúry.
Keďže navrhovateľ podľa zmluvy o nájme nebytového priestoru č.XX/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2004 bol
povinný podľa č. V. bodu 4.7 vykonať vyúčtovanie nákladov energií spojených s užívaním nebytového

priestoru do 31.05. nasledujúceho roku uvedeného v nájomnej zmluve tak ako dôkaz prikladáme
jednotlivé vyúčtovania za uplynulé roky.

Podľa priložených vyúčtovaní bolo zrejmé, že odporca v 2/rade ako nájomca mal vždy preplatok a svoje
platby riadne platil počas zmluvného vzťahu. Nakoľko došlo k predaju podniku navrhovateľ zanechal

po roku v rukách dohodu o ukončení nájmu bez akýchkoľvek informácii o prípadnom nedoplatku zo
strany odporcu ďalšiemu nájomcovi - odporcovi v 1/rade. Dohodou o ukončení nájmu považoval odporca
v 2/rade celý zmluvný vzťah za ukončený a bez ďalších finančných nárokov zo strany navrhovateľa
vysporiadaný.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zdôrazňoval, že elektrina spoločných priestorov bola
elektrina, ktorá bola spotrebovaná napr. na osvetlenie chodby, resp. haly v bytovom dome a pod., teda
elektrina, na ktorej úhrade sa podieľali podľa veľkosti podlahovej plochy bytu, resp. nebytového priestoru
všetci vlastníci. V prípade, že by bola sadzba za spotrebovanú elektrickú energiu uvedená v mesačnom
zálohovom predpise, mal by tento prenajatý priestor už namontovaný elektromer, aby bolo možné v

rámci ročného vyúčtovania vyhodnotiť spotrebu na základe vykonaných odpisov elektromeru, teda stav
takéhoto elektromeru by bol uvedený aj v prílohe č.1 k zmluve o nájme nebytového priestoru a následne
by takáto položka bola uvedená aj v mesačnom zálohovom predpise.

Navrhovateľ až dodatočne zistil, že odporca v 2/rade nemal uzavretú osobitnú zmluvu s dodávateľom

elektrickej energie, ale že nebytový priestor bol napojený na rozvody v spoločných priestoroch z
rozvodnice SN-R H na prízemí bytového domu, pričom z RM bol napojený svetelný aj zásuvkový obvod,
avšak bez fakturačného elektromeru, preto vystavil navrhovateľ faktúru za spotrebovanú elektrickú
energiu.Nakoľko šlo o spätnú fakturáciu bez konkrétnych jednoznačných záverov ohľadom spotrebovanej
elektrickej energie, navrhovateľ vychádzal z vypočítaného denného priemeru na základe odpočtov

merača č.XXXXXXXX/XXXX, pričom dňa 22.11.2009 bol stav 16.857 kWh a dňa 30.11.2009 bol stav
16.918,4kWh,tedapriemernáspotrebazajedendeňbola6,822kWh.Uvedenéodpočtybolivykonávané
za prítomnosti odporcu v 1/rade, avšak nakoľko odporca v 2/rade vykonával rovnakú činnosť ako
odporca v 1/rade, dokonca zmluvou o predaji podniku previedol na odporcu v 1/rade všetky svoje práva a
povinnosti z toho vyplývajúce, ako aj majetok. Odporca v 2/rade ukončil nájomný vzťah s navrhovateľom,

resp. odovzdal prenajatý priestor dňa 28.02.2009.

Odporca v 2/rade nepreukázal, že by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom elektrickej energie a zároveň
nevykonával žiadne úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v prospech navrhovateľa ani v prospech
iný subjekt, nakoľko v priestore mal byť namontovaný osobitný fakturačný elektromer, z ktorého sa mali
vykonávaťodpočty.Akobolouvedenéužvpredošlýchpodaniach,vprípade,žeodporcovianevykonávali

žiadne úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú vzhľadom na aktívne užívanie nebytového
priestoru bezpochyby využívali, došlo by z ich strany k bezdôvodnému obohateniu, ktoré boli povinní
vrátiť.

Odporca v 2/rade sa vo svojom vyjadrení odvolával na dvojročnú premlčaciu lehotu, preto považoval

navrhovateľ za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia
ide o premlčaciu lehotu 10 rokov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov K. F. a G. J., Meracím protokolom
vystaveným svedkom G. J. a zistil nasledujúci skutkový stav.

Účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

Svedkyňa K. F., zástupkyňa vlastníkov bytov uviedla, že s odporcom v 2/rade uzatvárali zmluvu na tri
miestnosti, halu a WC, tieto priestory nemali samostatný elektromer, bol tam len podružný a odporca

v 2/rade chcel uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny a zabezpečiť vlastný elektromer. Táto požiadavka
v zmluve o nájme zahrnutá nebola. Hlavný elektromer sa nachádza v dome a podružný bol súčasťou
nebytových priestorov a bol umiestnený v hale. Odporca v 2/rade prenajal priestor tretej osobe v rozpore
so zmluvou, elektrinu zistili po prenájme priestoru odporkyni v 1/rade, keď mali na elektromere vyšší
odber elektriny.

Svedok G. J. po nahliadnutí do spisového materiálu uviedol, že merací protokol podpísal, avšak
konkrétne si na to nepamätá. Dôvodom na to, aby tam prišiel, bolo preverenie odberu v nebytovom
priestore, avšak vzhľadom na hodnoty, ktoré nameral, keď vstupné a výstupné hodnoty sú zhodné, tak
podozrenie na čierny odber sa v čase merania nepotvrdilo.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a

pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcom v 1/ a 2/rade,

ktoré im malo vzniknúť tým, že odoberali elektrickú energiu na úkor vlastníkov bytov. Predpokladom pre
úspech takejto žaloby je jednoznačné a nespochybniteľné preukázanie existenciu vzniku bezdôvodného
obohatenia a jeho výšku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že prípadný zvýšený odber elektrickej
energie v bytovom dome bol spôsobený práve odporcom v 1/ alebo 2/rade. Túto skutočnosť
nepreukázal ani meracím protokolom vyhotoveným svedkom G.., ktorý preukazuje práve naopak, že

neoprávnený odber v čase merania zistený nebol. Zvýšený odber elektriny mohol nastať aj napr.
zvýšeným odberom niektorého z vlastníkov bytov a nie odporcov. Ak by aj odporcovia odoberali
elektrickú energiu na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov, navrhovateľ nepreukázal v
konaní množstvo takto odobratej energie a jej cenu. Jeho spôsob výpočtu, keď vychádzal z
vypočítaného denného priemeru spotreby elektriny celého bytového domu, nepreukazuje skutočnú

výšku spotrebovanej elektriny odporcami, resp. odporcom v 2/rade a teda ani výšku prípadného
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik ani
výšku bezdôvodného obohatenia, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd jeho návrh
zamietol.

Súd sa v konaní nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
existenciu žalovaného nároku. Z tohto dôvodu taktiež nevykonal dôkazy navrhované odporcom v 2/rade.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v 2/rade priznal
náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 112 Eur.

Odporkyni v 1/rade súd náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Právna
zástupkyňa odporcu v 2/ rade trovy právneho zastúpenia neuplatnila a ani nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom
rovnopisovaprílohamitak,abyjedenrovnopiszostalnasúdeaabykaždýúčastníkdostaljedenrovnopis
s prílohami, ak je to potrebné, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.