Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202810
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315202810.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a
sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanému: W. T.,
narodený X.X.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 185,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/131/2015-57 zo dňa 31.1.2017 v zamietajúcom výroku,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku
o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie
sumy 40 eur zastavil, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), §
9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/200 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2, § 132 ods. 1, 2, § 150, § 191 Civilného sporového poriadku, §
255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a

zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť
obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane
spotrebiteľa). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a

žalovaným bola dňa 19.9.2011 prijatím oznámenia žalobcu o poskytnutí úveru (návrh na uzavretie
zmluvy) žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške úverového limitu 450 eur. Žalovaný na splatenie úveru poukázal žalobcovi
podľa tabuľky žalobcu sumu 824,07 eur a ďalších 40 eur podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.2.2016.
Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovej výške spotrebiteľského
úveru,anipresnúvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,t.j.výškukaždejsplátky

istiny poskytnutého úveru, výšku každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výšku splátky
prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. Možno konštatovať, žev zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu, ak výška mesačnej splátky závisí od dlžnej čiastky a
nie je možné v peniazoch vyjadriť výšku splátky istiny, úrokov, je potrebné toto vyjadriť aspoň pomerne,

t. j. ktorá časť zo splátky je započítavaná na istinu, ktorá na úroky, príp. poplatky. Pokiaľ sa týka
splatnosti úveru, zmluva obsahuje len termín splatnosti mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. Ktorým
mesiacom však povinnosť splácať úver žalovanému vznikla, z predmetnej zmluvy nevyplýva. Taktiež
uvedenie výšky minimálnej splátky vo všeobecných obchodných podmienkach túto chýbajúcu náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nenahrádza. Nedostatok uvedených obsahových náležitosti zmluvy

o úvere zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje tým, že
takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku absencie už samotného tvrdenia
rozhodných skutočností žalobcu, keď žalobca neuviedol koľko finančných prostriedkov žalovaný čerpal
z poskytnutého úverového limitu, pričom žalobcovi uhradil celkovo sumu 864,07 eur, keď je nepochybné,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, ani neozrejmil ako dospel k záveru, že pohľadávka
uplatnená v žalobe je vo výške 185,73 eur, možno konštatovať, že žalobca si dostatočne nesplnil

povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť, preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 40
eur vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne
preukázateľné trovy v konaní nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podal písomne odvolanie žalobca
prostredníctvom jeho splnomocnenca z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca opiera
svoj žalobný návrh o záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy
o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. 004463422R, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky do výšky úverového limitu 450 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o
úver čerpaný prostredníctvom kreditnej karty, žalovaný mohol ľubovoľne čerpať finančné prostriedky

až do výšky schváleného úverového rámca odo dňa 19.9.2011. Ako žalobca uviedol už vo svojom
vyjadrení zo dňa 9.2.2016, z uvedeného typu úveru, t. j. jedná sa o úver formou kreditnej karty, vyplýva,
že prostredníctvom úveru mohol žalovaný čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane, bez
nutnosti opätovne žiadať o ďalšie čerpanie. Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme
tzv. revolvingového úveru, kedy je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého, ak vyčerpá časť

alebo aj celý rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, bude mať hneď po pripísaní tejto
úhrady späť na úverový účet opäť k dispozícii celý úverový rámec. V prípade, ak dlžník spláca čerpané
finančné prostriedky postupne formou splátok, má aj naďalej k dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá
ostala nevyčerpaná, a ktorá sa zároveň každou splátkou znižuje. Argumenty súdu o absencii údaja o
konečnej splatnosti úveru alebo výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j.

výšku každej splátky istiny poskytnutého úveru, výšku každej splátky úrokov a výšku každej splátky
poplatkov, nemôžu obstáť. Žalobca si dovoľuje poukázať na znenie Obchodných podmienok pre ČSOB
kreditné karty, ktoré tvorili prílohu žalobného návrhu. V zmysle čl. VIII. bod 17 bolo dojednané, že „Úroky
a debetné úroky za uplynulé Mesačné obdobie sa budú účtovať na ťarchu Kartového účtu vždy v deň
nasledujúci po Dni splatnosti. Úrok z omeškania je splatný ihneď a neúčtuje sa na ťarchu Kartového

účtu". Otázkou náležitosti úverovej zmluvy, spočívajúcej v uvedení výšky, počtu a frekvencie splátok
spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia, sa zaoberala aj tretia komora Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa
článku 267 ZFEÚ. Súdny dvor EÚ v Rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 prijal záver, že „článok 10

ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľasodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienkytejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok." V zmysle
uvedeného bol prijatý záver, že cieľom ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je
splatná každá splátka úveru. Žalovaný mal v zmysle Podmienok pre vydanie a používanie kreditnej karty,

ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, povinnosť ľubovoľne, min. však vo výške 5 % z čerpaného úveru
v danom období, úver splácať. Deň splatnosti jednotlivých splátok bol uvedený v úverovej zmluve. Zo
špecifikácie pohľadávky vyplýva, akým spôsobom došlo k započítaniu jednotlivých súm na istinu, riadne
úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatky. Na základe predloženej špecifikácie žalobca považujeza preukázané," kedy a koľko finančných prostriedkov žalovaný čerpal, ako aj to, koľko žalobcovi
uhradil. Nie je teda pravdou, že by žalobca na preukázanie uplatneného nároku neuviedol rozhodné
skutočnosti, ktoré by súd mohol preskúmať. Žalobca má za to, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pri

hodnotení dôkazov pochybnosti, mal vo veci nariadiť pojednávanie a nie rozhodnúť v súlade s ust. §
297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keďže v takomto prípade neboli na rozhodnutie vo
veci bez nariadenia pojednávania splnené zákonné podmienky. Napádané rozhodnutie obsahuje zjavné
nesprávnosti spôsobené najmä nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym
posúdením veci, a preto je nutné opravným prostriedkom žiadať odvolací súd o vykonanie spravodlivej

nápravy. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil druhý výrok rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 31.01.2017, spis. zn. 30C/131/2015 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 162,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 78,65 eur od 26.08.2015
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

9. Už prvým výrokom preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd
prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 40 eur zastavil. Vzhľadom na to, že žalovaný proti
preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v tomto prvom výroku rozsudok súdu prvej inštancie

nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok a
závislý výrok o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie bol dodržaný správny procesný
postup, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a či správne právne posúdil žalobcov nárok.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 185,73 eur s úrokom vo výške 19,50 %
ročne zo sumy 118,65 eur od 10.2.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 118,65 eur od 10.2.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zamietol v časti žalobu dôvodiac,

že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v takomto prípade
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalej z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia, ani

dôkaznú povinnosť. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, tvrdil,
žeargumentysúduprvejinštancieoabsenciiúdajaokonečnejsplatnostiúveruavýšky,počtuatermínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemôžu obstáť, a to i s poukazom na rozsudok tretej komory
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 a mal za to, že uviedol rozhodné skutočnosti na preukázaniesvojhonárokuspoukazomnašpecifikáciupohľadávky,ktorúpredložilsúduprvejinštancie.Ďalejžalobca
namietal, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania neboli splnené zákonné
podmienky.

11. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravujúceho
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny

vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52
a nasl.).

12. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel
správneajsúdprvejinštancie,anespochybnilanižalobca.Žalobcaakoprávnickáosobaposkytolvrámci

svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.
Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných
v úverovej zmluve. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva
obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že
právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon

o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, mimo pojednávania vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie úveru ku kreditnej karte zo dňa 13.9.2011,
žiadosťou o vydanie platobnej karty k účtu ČSOB kreditnej karty pre fyzickú osobu zo dňa 19.9.2011,

potvrdením o prevzatí/odovzdaní platobnej karty zo dňa 28.9.2011, oznámením o poskytnutí úveru
k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti č. 004463422R zo dňa 19.9.2011, výzvou na zaplatenie dlžnej
čiastky zo dňa 26.4.2012, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.8.2012, všeobecnými obchodnými
podmienkami a podmienkami pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty, a bez nariadenia
pojednávania dňa 31.1.2017 rozhodol rozsudkom.

14. V tomto prípade bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné predovšetkým vyriešiť si najskôr
tú procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho
žalobcomnebolipredloženýmilistinamipreukázanévšetkyrozhodujúceskutočnostiasúdprvejinštancie

tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci samej na závere o neunesení bremena tvrdenia i
dôkazného bremena žalobcu.

15. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

16. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

17. Formulácia ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku korešponduje s formuláciou
ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z ustanovenia § 177 ods. 2 v spojení sustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže
vec samú prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

18.Podľa§181ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkupoúkonochpodľaodseku1súdurčí,ktoréskutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak

už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania
môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav
veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné
skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie § 297 písm. b) Civilného

sporového poriadku upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen
požiadavku,abysúdprvejinštancieprizisťovanískutkovéhostavuvecinevychádzal,samozrejmeokrem
zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami
alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp.

nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie
dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila
svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo
povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré

sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia
§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie
(§ 297 veta prvá Civilného sporového poriadku), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle
ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku a informovať o rozsahu sporných a nesporných
skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

20. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských
sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť na
súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu
prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená

tvrdenia a dôkazné bremena a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol
týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav
veci, čo však daný prípad nie je.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

24. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

25. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký
nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré
jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Tátovada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

26. Vady konania vymedzené v ustanovení § 389 ods. 1 písm. a) až c) Civilného sporového poriadku sú
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj citovaný čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie pochybil, ak vo veci
vyhlásil rozsudok dňa 31.1.2017 bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b)
Civilného sporového poriadku, nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosti v zmysle ustanovenia §
181 ods. 2 Civilného sporového poriadku tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové
tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho
procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie

primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv
a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena. Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v
dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než
tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane závislého výroku o

náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu
prvej inštancie v zamietajúcom výroku, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný a postupovať podľa
ustanovenia § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku, opätovne teda vec v zrušenej a vrátenej časti
prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova

rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).