Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206707
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118206707.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne M. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D.
XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829
48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o neplatnosť zmluvy a nariadenia neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 14Csp/111/2018-57 zo dňa 06. júla 2018, takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie tak, že u k l a d á žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Csp/111/2018 zdržal výkonu záložného práva na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 23.04.2015 uzavretej medzi
stranami sporu.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „z a m
i e t a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia."

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329

ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa návrhom podaným dňa 13.06.2018 navrhla, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej

dražbe priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj
prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
zo dňa 23.04.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uviedol, že z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín vyplýva, že žalobkyňa ako záložca uzatvorila
so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou je zabezpečená
pohľadávka žalovaného ako veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako

veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Keďže žalobkyňa riadne a včas nesplácala poskytnutý úver,
žalovaný oznámil žalobkyni, že pristúpi k výkonu záložného práva. Žalobkyňa nerozporuje, že uzavrela
zmluvu o zriadení záložného práva, pričom platnosť tejto zmluvy žiadnym spôsobom nespochybnila
(podľa obsahu jej podania, skôr spochybňuje zmluvu o úvere, resp. medziúvere). Skutočnosť, že
žalobkyňa ako dlžníčka prestala splácať úver, pričom ani neuviedla z akého dôvodu, nie je zákonnou
prekážkou, ktorá bráni výkonu záložného práva. Súd zároveň poukazuje na to, že zriadenie záložného

práva pri poskytnutí úveru na účely bývania, je štandardným zákonným spôsobom zabezpečenie úveru
a prípadná realizácia záložného práva, pri výške dlhu v danom prípade cca 70.000,- Eur, je podľa názorusúdu legitímny a zákonný spôsob výkonu práv žalovaného. Teda ani výška dlhu nie je v nepomere k
hodnote založených nehnuteľností (podľa výmery sa jedná o jeden 1-izbový (44m2) a jeden 2-izbový
(61m2) byt).

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie právne odôvodnila ust.
§ 365 ods. 1 psím. h) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.").
Namietala, že sudca sa nevysporiadal s jej dôvodmi presne popísanými v podrobnom podaní. Uviedla,
že spornú pohľadávku neuznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj do výšky. Uviedla, že v predmetnej

veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo voči spotrebiteľovi. Mala za to, že z preukázateľne
neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právna účinky. Podľa jej názoru okresný súd
neidentifikoval ani pochybenia žalovaného v procese pres a po podpise zmluvy so žalobcom do času
jeho dražobných aktivít. Ďalej mala za t, že súd svojim nedbalým konaním ohrozil priebeh spravodlivého
konania v tejto právnej veci a poškodil dobré meno súdnictva na príslušnom okresnom súde. Namietala,
že v závere bodu 10 sudca porovnáva výšku tzv. dlhu s tržnou hodnotou dvoch bytov v meste Prešov

založených v prospech veriteľa s tým, že podľa preukázaného názoru sudcu výška tzv. dlhu 70.000,-
Eur nie je v nepomere k hodnote založených nehnuteľností. Podľa internetových portálov je cena 1-
izbového bytu v Prešove cca 46.000,- Eur a viac a cena 2-izbového bytu v Prešove cca 63.000,- Eur a
viac, spolu teda cca 109.000,- Eur a viac. Pre doplnenie uviedla, že sa snažila o reálny predaj jedného
zo založených bytov, aby uhradila reálny dlh veriteľovi, ale nakoľko sú založené byty zaťažené zápismi

o ťarchách veriteľovi a o dražobnom konaní, tak kupujúci odstupujú od záujmu kúpiť byt. Uviedla, že
má naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve
podpísanej medzi spotrebiteľom a veriteľom absentujú náležitosti v súlade s Ústavou SR a so zákonmi
účinnými v čase podpisu zmluvy. Preto finančné nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho titulu a
sú bezdôvodným obohacovaním sa žalovaného/veriteľa vo finančný neprospech žalobcu. Navrhla, aby

odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k
realizácii dobrovoľnej dražby a tiež, aby súd z úradnej moci a úradnej povinnosti podrobil predmetnú
spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným súdnej kontrole; určil a vyhlásil
zmluvnépodmienkyveriteľazaneprijateľnéazanekaléobchodnépraktiky;vykonaldôkazyauznesením
uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručné vyčíslenie vzájomných plnení istiny,

úrokov ako aj poplatkov medzi spornými stranami; trval na predložení originálu splnomocnenia veriteľa
k podpisu predmetnej zmluvy splnomocnencom.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p., bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník a žalobca uzavreli Zmluvu o úvere č. 0031096308,
ktorá bola žalovaným podpísaná dňa 23.04.2015 a žalobkyňou dňa 05.05.2015 (ďalej len „Zmluva
o úvere"), predmetom ktorej bolo na preklenutie obdobia, kým žalobkyňa ako dlžník splní všetky
podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru sumu vo výške 84.600,00,-
Eur pod č. 0031096009 ako medziúver, ktorý sa po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj

Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby zmení na stavebný úver pod číslom
0031096308 vo výške cca 50.120,72,- Eur. Ďalej bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená
Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 23.04.2015, EČU 0758339601 (ďalej
len „Zmluva o zriadení záložného práva"), ktorá mala slúžiť na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky
a jej príslušenstva. Záložné právo bolo zriadené na nehnuteľný majetok zapísaný na LV XXXX, k.ú.

C., parcely v C KN XXX/XX, súpisné číslo stavby XXXX, byt č. XX na X. p. vo vchode č. X v bytovom
dome na D. ulici v C. so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku č. parcely reg. C KN XXX/XX o výmere XXX m2, druh zastavané plochy
a nádvoria (evid. na LV č. XXXX) a na nehnuteľný majetok zapísaný na LV XXXXX. k.ú. C., č. parcely v
C KN XXXX/XX, súpisné č. stavby XXXX, byt č. XX na X p. vo vchode č. XX, v bytovom dome na I. ulici

v C., so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
bez pozemku. V spise sa ďalej nachádzalo Oznámenie veriteľa o začatí výkonu záložného práva zo dňa
03.04.2018 (č.l. 42), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.03.2018 (č.l. 45),
list žalobkyne označený ako Nesúhlas s tzv. dobrovoľnou dražbou zo dňa 08.06.2018 (č.l. 47 a nasl.),Výzva žalobkyne k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní zo dňa 02.03.2018 (č.l. 48), Výpis z
účtu žalobkyne v Poštovej banke od 13.05..2015 do 29.05.2015 (č.l. 52), Posledná výzva žalovaného
na úhradu zo dňa 02.02.2018 (č.l. 53).

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

13. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

je rozsah „dokazovania" (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

14. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu" treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho
postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež
musíprihliadnuťnaochranutoho,protikomumánavrhovanéneodkladnéopatreniesmerovať,ajkeďtáto
ochrananemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilanariadenieneodkladnéhoopatrenia.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,

ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo

alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podaním žaloby spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha určenia neplatnosti zmluvných dojednaní v Zmluvy o úvere a v

Zmluve o zriadení záložného práva uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným. Z podanej žaloby
vyplýva, že žalobkyňa má v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva veriteľa trvalé bydlisko
(nehnuteľnosť nachádzajúca sa na ul. D. v C.). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z registra
obyvateľov SR.17. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 03.04.2018 (č.l. 42), ktorého odosielateľom bol žalovaný ako veriteľ a adresátom žalobkyňa ako

dlžníčka vyplýva, že žalovaný začal s výkonom záložného práva viaznuceho na zálohoch - nehnuteľných
majetkoch (bytoch), ktoré sú vlastníctvom žalobkyne, čo vyplýva z LV 9356 a LV XXXXX, oba sa
nachádzajúcich v k.ú. C..

18. Odvolací súd uvádza, že v uvedenom prípade potreba dočasnej úpravy pomerov priamo súvisí s

ochranou jej vlastníckeho práva a s tým, aby žalobkyňa neprišla o domov. Z uvedeného dôvodu je
žalobkyňou osvedčená dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže je zrejmé, že žalovaný
započal s výkonom záložného práva, pričom platnosť zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere ako aj
samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva je sporná. V takomto prípade je teda neodkladné opatrenie
jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred pozbavením vlastníckeho práva žalobkyne k
predmetným nehnuteľnostiam.

19. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. V tejto
súvislosti nemožno opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej
republiky realizuje bez ingerencie súdu.

20. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovanému žiadna
ujma, avšak naproti tomu, ak by odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v takom prípade by žalobkyni reálne hrozila strata jej obydlia.
V takom prípade by napravenie takého následku a návrat do pôvodného stavu bol následne možný

len podaním žaloby o neplatnosť dražby, resp. iného úkonu, ktorým by žalobkyňa stratila vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo by následne spôsobilo žalobkyni len ďalšie trovy a výdavky,
nehovoriac o čase, ktorým by sa dostala k svojmu právu. Na druhej strane, ak by bol v konaní vo veci
samej predsa len úspešný žalovaný ako veriteľ, môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od
žalobkyne zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daná a osvedčený naliehavý

právny záujme a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je
jediný možný spôsob ako sa môže žalobkyňa brániť pred pozbavením jej vlastníckeho práva k obydliu.

21. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.09.2015
vo veci C 34ú13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., kde podľa článkov 60-67 uvedeného

rozhodnutia: „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré
Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom
výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 Občiasnkho
súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon

č. 160/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné
na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou

stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva

spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do
osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez
Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť

takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č.
19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť
pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jehorodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil
dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi
prerušenie,prípadnezmarenieprotiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnosti

zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity
ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).
(67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako
je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na
zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd."

22. Vzhľadom na to, že zo správania žalovaného ako veriteľa je zrejmé, že začal postupne realizovať
výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, kde v jednom z nich má žalobkyňa trvalý pobyt a teda je
jej obydlím, je tu dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda aj dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia. Odvolací súd považoval vyššie uvedené skutočnosti za osvedčené, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť.

23. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že žalovaný sa nachádza v postavení dodávateľa
v rámci spotrebiteľského vzťahu so žalobkyňou. V predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah,
pretože Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená síce podľa ustanovení Obchodného zákonníka spĺňa
základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv. Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou

spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalovaný v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej
obchodnej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného

zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).