Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Brišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/167/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213206736
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213206736.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Martina Holiča a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: V. R., nar. XX. B. XXXX, M.,
N. na Y. XXX, o 88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo 17. októbra 2016 č. k. 12C/110/2013-64 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
88 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, vyčíslený z jednotlivých súm za rozhodné obdobie,
6%-ného ročného úroku z jednotlivých zmenkových súm za rozhodné obdobie, spolu 969,90 eur,
zmenkovej odmeny vo výške 1,23 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uznesením z 29. januára 2016 č. k. 12C/110/2013-48 súd
prvej inštancie konanie čiastočne zastavil o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.
Rozhodnutie odôvodnil článkom 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. b/, čl. 9 ods. 1 - 3 Nariadenia (Naradenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu), ustanovením § 3, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 5 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov, ako i poukazom na článok 6 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok 9, bod 17, 19 Smernice Rady (ES) 87/102/
EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa svoj návrh
odôvodnila tým, že je nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 8. januára
2009, na zmenkovú sumu 368 eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od 23. októbra 2009
(za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25). Hoci si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie pohľadávky zo zmenky,
prioritou bola ochrana práv spotrebiteľa, pričom bolo preukázané, že predmetná zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, písomnej úverovej zmluvy č. 2520327
z 8. januára 2009, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Zmluva bola uzavretá na formulári
veriteľa s predtlačeným textom, do ktorého sa dopisovalo označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať
a ktorú splatiť. Súčasťou zmluvy boli predtlačené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahujúcev čl. 17 Dohodu o vyplnení zmenky, pričom v zmenke neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Veriteľ si práva z úverovej zmluvy uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou
rozhodcovskou a.s. v Bratislave, ktorý vydal rozsudok dňa 13. mája 2010. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá pre nespôsobilosť rozhodcovskej doložky
a teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Pôvodný veriteľ si uplatnil v minulosti na súde
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a po nepovolení exekúcie si uplatňuje v podstate rovnaké
plnenia, postupom podľa Nariadenia. Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú uplatňované
nároky zo zmenky, súd prvej inštancie sa musel zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového
veriteľa (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-419/2011 Česká sporiteľňa a.s. proti
Gerald Feichter). Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov (spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru). Zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť.
Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných úverových podmienkach,
teda vo formulári spracovanom právnou predchodkyňou žalobkyne, ktoré žalovaná nemala možnosť
akokoľvek ovplyvniť. Nešlo teda o individuálne zmluvné dojednanie, spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky
súd prvej inštancie preto vyhodnotil za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 5 O. z.. Ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná i samotná zmenka, čo korešponduje s
právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS
SR“ sp. zn. 4 Obo 161/2007. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v rozpore
so zásadami spotrebiteľského práva, preukazoval aj list Európskej komisie č. 2012/4165 adresovaný
Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie s
uvedením praktik obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vymáhajúcej nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sa riadnej justičnej kontrole. Zmenka je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 O.
z.. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, členské
štáty môžu povoliť ich používanie len vtedy, ak súčasne zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa,
pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Nie je
možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, pokiaľ je táto vystavená v rozpore so
zákonom, je neplatná. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Na podporu
uvedeného názoru je možné poukázať na pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/2013. Súdny
dvor Európskej únie vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Tým, že zmenka bola vyplnená v rozopre s § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z., ide o neplatnú zmenku. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku
vystavenú dlžníkom prijať, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne30%istinyposkytnutéhoúveru.PodľazjednocovaciehostanoviskaNSSRzodňa20.októbra
2015, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, a že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci
vyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ. Súd prvej inštancie poukázal i na ustálenú rozhodovaciu prax odvolacích súdov v
obdobných veciach. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255
ods.1,§262ods.1CSP(Civilnýsporovýporiadokzákonč.160/2015Z.z.vzneníneskoršiehoprávneho
predpisu). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná (v časti zamietnutého nároku ako aj čiastočného
zastavenia konania na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou bez zavinenia žalovanej) vznikol nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni v konaní neúspešnej.2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením jej
návrhu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, čo mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené
uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako
i súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 120 ods. 1
O. s. p. síce umožňuje súdu, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, tento postup je však možné použiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd
nemôže rozhodnúť. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V uvedenom smere súd prvej inštancie svoj postup
vôbec nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobkyne. Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Za nesporné považoval to, že žalovaná
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila úverovú zmluvu, pričom zmenka má zabezpečovací
charakter. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdeným ani jedného z účastníkov. Súd
prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako i
nesprávnej interpretácii komunitárneho práva. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu (najmä
ustanovenie § 17). Kto je žalovaný zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky,
je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Pri kauzálnych námietkach nie je
možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobkyňu. Súd prvej inštancie prihliadol na
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. Zmenkový záväzok je celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, ďalej len „NS ČR“ sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Zabezpečovacia zmenka je
samostatným nárokom, nezávislým na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Zmenka uplatňovaná
v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a teda ide o platnú zmenku. Zmenka je
cenným papierom, ktorým vzniká priamy bezpodmienečný nesporne abstraktný záväzok určitej osoby
zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Poukaz na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 nebol dôvodný. Nešlo o prípad indosovanej zmenky, pričom šlo o
konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je
riešená odlišná prejudiciálna otázka než by sa mohla týkať prejednávanej veci. Žalobkyňa poukázala
na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 (v skutkovo a právne zhodnej
veci), podľa ktorých sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej alebo o
neprípustnýnávrh.Pokiaľnámietkazostranydlžníkaniejevznesenáapreukázaná,neexistujedôvodna
základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy
predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala i
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013. Odvolací sú považoval
zmenku predloženú žalobkyňou za platnú a dlžník, i keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový
majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z
konkrétnychzmluvnýchzáväzkov,súzáväzkamisamostatnými.Ďalšiaodvolaciaargumentáciasatýkala
zmenky ako cenného papiera. Žalobkyňa sa vyjadrila ohľadom stanoviska NS SR 93/2015. Uviedla
niekoľko príkladov rozhodnutí Najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach sp. zn. 3Ob 546/81,
poukázala na rakúsku právnu ochranu spotrebiteľa. Stanovisko NS SR č. 93/2015 neprelomilo zásadu
ochrany hodnosti prevodu zmenky rubopisom. Žalobkyňa označila i rozhodnutie Oberster Gerichsthof
sp. zn. 1Ob 602/87, rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky. Zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 75 zákona č. 191/1950 Sb.). Dôkazom
toho, že zmenka vystavená a prijatá veriteľom v spotrebiteľskom vzťahu pri porušení zákazu zaviazať
dlžníka vystavením takejto zmenky, je iba skutočnosť, ktorú musí namietať dlžník, je dôvodová správa k
nemeckému návrhu zákona o spotrebiteľskom úvere, účinného od 1.1.1991 a slovenská úprava zákazu
zabezpečovať zmenkami spotrebiteľské úvery nad určitú sumu je prevzatím tejto nemeckej úpravy.
Skúmaním kauzy ex offo by preto dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a
Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo 7. júna 1930, čím dochádza k budovaniu nedôvery voči
zmenke ako cennému papieru. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť skúmaná aj z pohľadu
neprijateľných zmluvných podmienok, avšak na platnosť zmenky to nemá vplyv. V prípade nadobúdateľa
zmenky je tento chránený a nemožno rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu
zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti.3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
7. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.
8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).
9. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené
zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o. zastupovala žalobkyňu a POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.
10. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobcaako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
11. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
12. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.
13. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.
14. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).
15. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
16. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovanej namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.
17. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).
18. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné posudzovať
prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa jednoznačne odmietala,neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok,
aplikáciou ustanovení Nariadenia.
19. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).
20. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
21. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať
celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.
22. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia.
23. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna
2016), je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v
konaniach s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať
tvrdenia a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej
súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia).
Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo
predmetdokazovaniaapretovzmyslezásadyrovnostistránvkonaní,neboloprípustnénadnávrhaproti
vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných
podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.
24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.
25. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosťspotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).
26. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.
27. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej
forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich
dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniuniejemožnépriznaťprávnuochranu,preznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
28. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
29. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).
30. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),
rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež
za nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa odmietala skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku
ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve na základe dohody
o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v skoršom období
odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť.
31. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,
bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).33. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v ktorom
úspešnejžalovanejvznikolnároknanáhradutrovkonaniavočižalobkynivkonaníneúspešnej(vrozsahu
100%) a preto jej bol uvedený nárok priznaný.
34. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods.
1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná má preto voči žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
35. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.