Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200604
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716200604.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcov: 1/ W. V., nar.

XX. XX. XXXX, bytom D., Ľ. H. XXXX/XX, 2/ D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Ľ. H. XXXX/XX, právne
zast. JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Námestie SNP 17/29,
proti žalovanému: SEKIER, s.r.o., IČO: 31 692 885, so sídlom vo Zvolen, Námestie SNP 41, právne zast.
Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, v konaní o uloženie
povinnosti žalovanému vykonať ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vykonať pre žalobcov v I. a II. rade ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované
s užívaním bytu za obdobia:

- od 1.1.2012 do 31.12.2012,
- od 1.1.2013 do 31.12.2013,
- od 1.1.2014 do 31.12.2014 v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v I. a II. rade m a j ú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v I. a II. rade sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 19.1.2016
domáhali toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie vykonať

pre žalobcov v I. a II. rade ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu, za obdobie od
1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014, ako aj na náhradu
trov konania a to na tom základe, že žalobcovia v I. a II. rade sú nájomníkmi bytu č. 2, na 2. poschodí,
vo vchode č. 15, zapísanom na LV č. 2250, pre k.ú. Banská Bystrica, správa katastra Zvolen, pre okres
Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie Môťová, pod A „majetková podstata“ KN-C parcela č. 1326 o
výmere 214 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba súpisné číslo 1968 na parcele č. 1326-obytná
budova Ľ. Fullu, pod B „ vlastníci a iné oprávnené osoby“ na Sekier, s.r.o. v podiele 1/1 vrátane podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku v podiele 6209/132520, pod C „ ťarchy „ okrem záložného práva zo zákona v
prospech Spoločenstva vlastníkov bytom Ľ. Fullu 1968/15.

2. Vyššie označený byt užívajú žalobcovia v I. a II. rade na základe zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej
na dobu neurčitú. Podľa zmluvy o nájme bytu, časť ročné úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, bod 2, prenajímateľ vykoná ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do

5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka, a to spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci.
Žalovaný ako prenajímateľ predmetného bytu, ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012,
od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 nevykonal. Žalobcovia v I. a II. radeprostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali listom zo dňa 30.11.2015 žalovaného, aby v zmysle
zmluvyonájmebytuvykonalročnévyúčtovaniezaplneniaposkytovanésužívanímpredmetnéhobytuza
obdobia od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014. Žalovaný

na túto výzvu nereagoval. Žalovaný ako prenajímateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o
nájme bytu nesplnil, a preto sa žalobcovia v I. a II. rade touto cestou domáhali plnenia od žalovaného,
a to vykonania ročného vyúčtovania za plnenia poskytovaným s užívaním predmetného bytu za vyššie
uvedené obdobia.

3. Žalovaný po doručení predmetnej žaloby sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe
písomne vyjadril podaním zo dňa 6.4.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobu žalobcov žalovaný
považuje v celom rozsahu za zjavne nedôvodnú, zmätočnú, bez právneho základu a navyše aj za
účelovú. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov v žalobe, že si žalovaný voči nim svoju povinnosť
vykonať a doručiť ročné vyúčtovania za roky 2012, 2013, 2014 riadne nesplnil, pretože toto tvrdenie

nevychádza z existujúceho skutkového a právneho stavu medzi stranami sporu. Žalovaný uvádza,
že z právneho hľadiska žalobcom, ako nájomcom bytu ani z existujúcej nájomnej zmluvy, ani zo
žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva právo, ani právny nárok žiadať, aby vlastník bytu ako
prenajímateľ doručoval, či oznamoval vykonanie ročného zúčtovania v akejkoľvek forme. Žalovaný je
toho názoru, že to, čo žiadajú žalobcovia v žalobe, ako aj to, čo žiadali výzvou zo dňa 30.11.2015 nie

je taký typ nároku, či práva, ktoré možno vymáhať súdnou cestou od žalovaného v zmysle ústavnej
zásady, že každý môže konať, čo nie je zákonom prikázané a nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá. Navyše žalovaný napriek uvedenému vykonal ročné zúčtovanie pre každý rok trvania nájmu
a nemá vedomosť o žiadnej ďalšej povinnosti, najmä o povinnosti oznamovať akýmkoľvek spôsobom
vykonanie, či výsledky tohto každoročného zúčtovania žalobcom. Pokiaľ to nie je v nájomnej zmluve

zakotvené ako povinnosť, tak ide len o právo prenajímateľa oznámiť vykonanie ročného zúčtovania
nájomcom. Vzhľadom na všetko uvedené, je nárok žalobcov uplatnený žalobou a vyjadrený v žalobe
absolútne bez akéhokoľvek právneho základu a nedôvodný, t.j. objektívny nepriznateľný zo strany súdu.
V prípade, ak by sa konajúci súd nestotožnil so stanoviskom žalovaného a popisom právneho stavu
uvedeného, tak žalovaný z dôvodu právnej istoty zniesol aj námietku premlčania žalobného nároku

žalobcov uplatneného predmetnou žalobou na súde.

4. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrili k predmetnému
vyjadreniu žalovaného dňa 23.5.2017 vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedli. Medzi
žalobcami I. a II. rade ako nájomníkmi a právnym predchodcom žalovaného bola dňa 1.9.1996

uzatvorená zmluva o nájme bytu. Dňa 1.3.2000 bola uzatvorená medzi žalobcami v I. a II. rade a
žalovaným ďalšie zmluva o nájme bytu.

5.Podľačlánku„ročnéúhradyzaplneniaaposkytovanésužívanímbytu“ods.2/Zmluvyonájme bytuzo
dňa 1.3.2000, prenajímateľ vykoná ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do

5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka a to spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci.

6. V zmysle ods. 1/ ročnú výšku úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a o odplate za ústredné
(diaľkové)vykurovanieazadodávkuteplejvodyprenajímateľurčívzneníplatnýchpredpisovasmerníc.

7. Žalovaný za roky 2012, 2013, a 2014 pre žalobcov v I. a II. rade ako nájomníkov vyúčtovanie
nevykonal a výsledok vyúčtovania im žiadnym spôsobom neoznámil, teda žalobcovia v I. a II. rade
nemajú vedomosť o tom, či za uvedené obdobia im vznikol preplatok, alebo nedoplatok na službách
spojených s bývaním a v akej výške.

8. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého „ žalovaný napriek uvedenému vykonal ročné zúčtovanie pre
každý rok trvania nájmu a nemá vedomosť o žiadnej ďalšej povinnosti, najmä o povinnosti oznamovať
akýmkoľvek spôsobom vykonanie, či výsledky každoročného zúčtovania žalobcom“ je tvrdenie, ktoré
nemá oporu ani v platnej nájomnej zmluve, ani v zákonnom ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

9. K námietke premlčania uvedenej v bode III vyjadrenia žalovaného sa žalobcovia v I. a II. rade bez
uvedenia ďalšej skutočnosti vyjadriť nevedia, tým skôr, že žalovaný vôbec neuviedol, na základe čoho
by ich nárok mal byť premlčaný, kedy začala premlčacia doba plynúť a kedy sa mala skončiť.10.Žalovanýsaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupísomnevyjadrilkpredmetnémuvyjadreniu,
podaním zo dňa 30.6.2017, v ktorom okrem iného uviedol. Žalobcovia ako vyplýva už zo samotného

žalobného návrhu ako aj spomínaného vyjadrenia túto jednostrannú povinnosť vnímajú ako povinnosť,
ktorú vykonáva žalovaný ako prenajímateľ vyslovene pre žalobcov ako nájomcov, a z tohto si odvodzujú
ajtvrdenéprávo,príp.nárokdomáhaťsasúdnoucestouoznámeniavýsledkovtaktovykonanýchročných
zúčtovaní žalovaného ako prenajímateľa. V danom prípade však predmetná nájomná zmluva v žiadnom
z jej ustanovení, ani len nepriamo, nezakotvuje predmetnú povinnosť žalovaného - ako aj povinnosť

smerujúcu voči samotným nájomcom v podobe povinnosti akýmkoľvek spôsobom oznamovať žalobcom
výsledky vykonaných ročných zúčtovaní. Podľa názoru žalovaného ide výlučne o povinnosť žalovaného
voči sebe samému ako prenajímateľovi, za účelom zistenia existencie príp. nedoplatkov / preplatkov
na nájomnom a platbách spojených s užívaním predmetu nájmu a tomu korešpondujúce právo ( nie
povinnosť!) oznámiť zistené skutočnosti žalobcom ako nájomcom.

11. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že vzťah žalobcov a žalovaného sa spravuje výlučne nájomnou
zmluvou a subsidiárne ustanoveniami platného Občianskeho zákonníka upravujúcich nájom bytu a za
existujúcej judikatúry súdov prevláda právny názor, že pokiaľ si zmluvné strany nedôsledne upravia svoj
zmluvný nájomný vzťah, tak nemožnosť preukázať existenciu zmluvnej povinnosti alebo práva ide na
ich vlastnú ťarchu. V danom prípade je dôkazné bremeno o tom, že žalobcovia majú zmluvne zakotvené

právo a právny nárok požadovať od žalovaného oznámenie výsledkov ročných zúčtovaní výlučne na
strane žalobcov. Títo toto dôkazné bremeno podľa žalovaného neuniesli. Treba však aj doplniť, že
vzhľadom k tomu, že predmetná nájomná zmluva nebola nijakým spôsobom menená, či upravovaná až
od roku 2000, a to pre prejavenú neochotu zo strany samotných žalobcov zmeniť ju ( napr. aj v podobe
nimi iniciovaných viacerých súdnych konaní ), ako aj vzhľadom k tomu, že v spoločnosti žalovaného

bola do roku 2008 úplne iná riadiaca a vlastnícka štruktúra a súčasné vedenie spoločnosti (majiteľ a
konateľ) vstúpili už do existujúcich vzťahov podľa § 680 Občianskeho zákonníka (čiže neboli ani prítomní
pri uzatváraní nájomnej zmluvy a dodatku k nej, ani nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť jej znenie),
tak z existujúceho znenia nájomnej zmluvy nevyplýva žiadne právo či nárok žalobcov ako nájomcov sa
domáhať plnenia, ktorého sa domáhajú v zmysle žalobného návrhu v tomto konaní. Na druhej strane

z nej nevyplýva ani žiadna povinnosť žalovaného ako prenajímateľa výsledky vykonaných zúčtovaní
akýmkoľvek spôsobom žalobcom ako nájomcom oznamovať. Len pre dodatočné upresnenie uvedených
tvrdení žalovaného je treba uviesť, že jednotlivé na seba časovo, logicky a ekonomicky nadväzujúce
ročné vyúčtovania boli žalovaným riadne vykonané v súlade s nájomnou zmluvou v jej platnom znení,
avšak tieto žalovaný nemá žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť žalobcom doručovať, či ich obsah

im nejako oznamovať.

12.V neposlednom rade, žalovaný zdôrazňuje, že predmetná povinnosť žalovaného - vykonať ročné
zúčtovania podľa nájomnej zmluvy bola riadne a včas splnená a žalobcovia z existujúcich nájomných
zmlúv nemajú právny nárok na žalobou požadované plnenie. Navyše žalobcovia majú de facto voči

žalovanému nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním predmetu nájmu, preto je len
na žalovanom, či si ho bude alebo nebude na základe vyúčtovaní od žalobcov uplatňovať a vymáhať,
pretože ide o jeho právo a nie povinnosť, navyše zmeny dotknutej nájomnej zmluvy sa nemožno v tomto
konaní domáhať a súd nemôže v tomto konaní neexistujúce právo a povinnosť priznať rozsudkom.

13.Záverom žalovaný poukazuje aj napr. na Uznesenie NS ČR, sp. zn. 26Cdo/79/2005, ktorým
Najvyšší súd ČR stanovil, že súd nemôže vytvárať/nahrádzať svojím rozhodnutím neexistujúcu zmluvnú
povinnosť medzi sporovými stranami pokiaľ taká nevyplýva zo zmluvy medzi nimi uzavretej a/alebo zo
zákona dokonca aj v spojení s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené žiadali, aby konajúci súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu

trov konania.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.9.2017, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcov
v I. a v II. rade, za prítomnosti ich právneho zástupcu, ako aj neprítomnosti žalovaného za prítomnosti
jeho právnej zástupkyne.

15. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti žalobcov v I. a II. rade, ako aj v neprítomnosti žalovaného.16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcov v I.
a II. rade, s prednesom právnej zástupkyne žalovaného, s výpisom z listu vlastníctva č. 2250, zmluvou
o nájme bytu, s výzvou, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

17. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcov v I. a II. rade zistil, že sa pridržiava písomne podaného
návrhu, ďalej k veci uviedol, že samotný žalovaný im doručil vyúčtovanie dodávky tepla a vodného
stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008, o čom
predložil súdu toto vyúčtovanie. Tak isto predložil súdu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu

od 1.1.2009 do 31.12.2009. Ďalej k veci uviedol, že žalovaný doteraz im nepredložil ďalšie vyúčtovania
za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, a to ani za obdobie roku 2011, ani za ďalšie
obdobie a dokonca nepredložil vyúčtovanie ani za rok 2015 a za rok 2016. Z týchto dôvodov podali
žalobu na súd. V prípade úspechu v spore si uplatňoval náhradu trov konania.

18. Súd z prednesu právnej zástupkyne zistil, že sa v plnom rozsahu pripájajú k ich vyjadreniam a na

základe vyššie uvedeného žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej k veci uviedla, že medzi
žalovaným a žalobcami je pravda, že nie sú dobré vzťahy. Žalovaný má snahu dlhodobo uzavrieť novú
nájomnú zmluvu s novým obsahom, čo žalobcovia v I. a II. rade odmietajú. Dokonca odmietajú umožniť
vstup žalovaného do predmetu nájmu a to zdôraznila z toho dôvodu, aby bolo jasné, že vzťahy medzi
stranami nie sú dobré. Ďalej poukázala na samotný petit tak, ako je uvedený v žalobnom návrhu s tým,

že podľa ich názoru v tejto forme nie je vykonateľný. Niektorí nájomcovia majú uzatvorené samostatné
zmluvy o správe bytu a z toho dôvodu nevedia, čo má byť obsahom takéhoto vyúčtovania. V ostatnom
sa pridržiavajú ich písomných vyjadrení, poukazujú aj na predložený judikát. Z týchto dôvodov žiadala
žalobu zamietnuť, v prípade úspechu v spore si uplatňovala trovy konania. Je pravda, že boli doručované
jednotlivé vyúčtovania tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcov, avšak k tomu uviedla, že to robil

žalovaný ešte v čase, keď spoločníkom spoločnosti žalovaného boli iné osoby a po vstupe súčasného
spoločníka, resp. spoločníkov už nebolo pristupované k predmetnej zmluve o nájme bytu tým spôsobom,
ako predchádzajúce vedenie pre odlišný právny výklad, a preto už ďalšie vyúčtovania neboli žalobcom
zasielané. Právna zástupkyňa žalovaného viac k veci neuviedla.

19. Súd zo zmluvy o nájme bytu zistil, že táto bola uzatvorená dňa 1.3.2000 medzi prenajímateľom, t.j.
žalovaným a nájomcom, t.j. žalobcom v I. rade. V časti nazvanej „ Predmet prenájmu“ bolo dohodnuté,
že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania byt č. 4, dom 1968/15 na ulici Ľ. Fullu, vo Zvolene,
na dobu neurčitú. V bode 1.) v časti „Predmet nájmu“ bolo dohodnuté: predmet a rozsah užívania, výška
nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, je špecifikovaný evidenčným listom,

ktorý je prílohou tejto zmluvy. V časti „výška a spôsob platby nájomného“ v bode 1.) bolo dohodnuté,
dňom uzavretia nájomnej zmluvy vzniká nájomcovi povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné za byt a
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V bode 2.) bolo dohodnuté, že výška nájomného je
určená podľa opatrenia MFSR z 21.12.1999, č. R-11/1999. V časti „ročné úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu“ v bode 1.) bolo dohodnuté: ročnú výšku úhrad za plnenia poskytované s užívaním

bytu a odplate za ústredné ( diaľkové) vykurovanie a za dodávku teplej vody prenajímateľ určí v znení
platnýchprávnychpredpisovasmerníc.Vbode2.)tejtočastibolodohodnuté:prenajímateľvykonáročné
vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho
roka, a to spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci.

20. Súd z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 2250 pre okres Zvolen, obec Zvolen, k.ú. Môťová
zistil, že vlastníkom bytu vo vchode č. 15, 4. poschodie, byt č. 12 je žalovaný v podiele 1/1. Tak isto
žalovaný je vlastníkom stavby súp. č. 1968, na parcele č. 1326, obytná budova Ľ. Fullu. Súd z listinného
dôkazu, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009
zistil, že toto vyúčtovanie bolo vystavené zo strany konateľa spoločnosti Mgr. Radoslava Ulianka a

vystavil ho žalovaný pre žalobcu v I. rade. Vyúčtovanie bolo vypracované v zmysle mandátnej zmluvy,
uzatvorenej dňa 30.6.2009 medzi mandantom, t.j. žalovaným a mandantárom Stavebným bytovým
družstvom Zvolen, Nográdyho 1455/24 vo Zvolene. Výsledok vyúčtovania: stav konta z 31.5.2010 je
116,30€,akopreplatokanedoplatok:93,90€,Zostávakvráteniuveurách22,40Eur.Vtomtovyúčtovaní
je uvedené, že nedoplatok alebo preplatok je splatný do 15 dní od doručenia vyúčtovania.

21. Súd ďalej z listinného dôkazu, označeného Vyúčtovanie dodávky tepla a vodné a stočného a
ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 zistil, že toto
vyúčtovanie je opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného, pre žalobcu v I. rade, výsledok vyúčtovania :159,93€,stavkontak30.6.2009:181,05€,zostávakvráteniu:340,98€.Vyúčtovanienákladovzaslužby
spojené s užívaním bytu za rok 2008 bolo vypracované podľa vyúčtovania predloženého spoločnosťou
SEKIER, spracované spoločnosťou vlastníkov bytov. Preplatok, príp. nedoplatok je splatný do 30 dní

od obdržania vyúčtovania.

22. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

23. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

24. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

28. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov je v celom
rozsahu dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia a to z týchto dôvodov: Záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého jedna strana
( dlžník) je povinná druhej strane ( veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa držať,
alebo niečo trpieť a táto je oprávnená to požadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť nazýva

dlhom, záväzkom, povinnosťou a z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávkou
právom. Záväzkový právny vzťah musia uzatvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom
práva a druhý subjektom povinností. Pri tom však subjekt práva ( veriteľ) má spravidla nie len právo,
ale zároveň aj povinnosť a subjekt povinnosti ( dlžník) má nie len povinnosť, ale súčasne aj právo.
V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné,

t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Záväzkový právny vzťah musí mať
teda nie len dva subjekty, ale aj súčasne dve strany. V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty
práv a povinnosti individuálne určité. K oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť
individuálne určitého dlžníka. Právo aj povinnosť sú tu v určitom pomere, preto sa záväzkové právnevzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy a sú odlišné od vecných práv. Vecné práva ( nazývame ich
právami absolútnymi) pôsobia všeobecne voči ostatným subjektom bez danosti osobitného právneho
dôvodu. Subjekty záväzkového právneho vzťahu sú teda vždy individuálne určené a môžu byť nimi

osoby fyzické, právnické i štát. So záväzkami je vo všeobecnosti spojené právo uplatniť ich na súde
žalobou. V danom prípade podľa názoru súdu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný je
vlastníkom bytu č. 12, na 4 poschodí, vo vchode č. 15, zapísanom na LV č. 2250, pre okres Zvolen,
obec Zvolen, k.ú. Môťová. Tak isto v konaní bolo preukázané, že bola uzavretá písomná zmluva o nájme
bytu dňa 1.3.2000, medzi prenajímateľom, t.j. žalovaným a žalobcom v I. rade. Predmetom nájmu bol

byt č. 4, v dome č. 1968/15, na ulici Ľ. Fullu, vo Zvolene s tým, že predmetný byt bol prenechaný
nájomcovi do užívania na dobu neurčitú. V časti predmetnej zmluvy o nájme bytu, „ročné úhrady“ za
plneniaposkytovanésužívanímbytu,vbode1.)bolojednakdohodnuté,žeročnúvýškuúhradzaplnenia
poskytované s užívaním bytu a o odplate za ústredné ( diaľkové) vykurovanie a za dodávku teplej vode,
prenajímateľ určí v znení platných právnych predpisov a smerníc. V bode 2.) v časti „ ročné úhrady“
za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo dohodnuté, že prenajímateľ vykoná ročné vyúčtovanie

úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka a to
spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci.

33. Podľa názoru súdu, na základe tohto ustanovenia, došlo k vzniku záväzku žalovaného vykonať ročné
vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu do 5 mesiacov nasledujúceho

kalendárneho roka a spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci. Teda podľa názoru súdu,
vznikol záväzok žalovaného voči žalobcom na základe zmluvy o nájme bytu a to bodu 2.) v časti :
„ročné úhrady za plnenia a poskytovania s užívaním bytu“, vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia
poskytované s užívaním predmetného bytu. Teda podľa názoru súdu vznikol záväzok na základe zmluvy.
Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný žalovaný v zmysle tejto písomnej zmluvy o nájme

bytu aj postupoval, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to vyúčtovania nákladov spojených
s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, ako aj z vyúčtovania dodávok tepla, vodného a
stočného a ostatných služieb, spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008. Podľa
názoru súdu, týmto bolo preukázané, že samotný žalovaný postupoval v zmysle zmluvy o nájme bytu a
vykonával ročné vyúčtovanie úhrad. Naopak žalovaný, napriek jeho tvrdeniu, že vykonával v súlade s

nájomnou zmluvou, v jej platnom znení, časovo logicky a ekonomicky nadväzujúce ročné vyúčtovania,
tak toto súdu žiadnym spôsobom žalovaný v konaní nepreukázal. Z týchto dôvodov súd teda uložil
žalovanému povinnosť vykonať pre žalobcov v I. a II. rade ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované
s užívaním vyššie uvedeného bytu za obdobia od 1.1.2012 od 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013
a od 1.1.2014 do 31.12.2014 v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže žalovanému

takýto záväzok vyplýva priamo zo zmluvy o nájme bytu a dokonca žalovaný v zmysle tejto nájomnej
zmluvy aj vo vyššie uvedených obdobiach postupoval. Žalovaný má teda vykonať ročné vyúčtovania v
zmysle bodu 1.) v časti „ročné úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu“, čo vyplýva zo samotnej
zmluvy o nájme bytu.

34. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa názoru
súdu, táto námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko žalobcovia podali žalobu na tunajší súd dňa
19.1.2016 a domáhali sa vykonania ročného vyúčtovania z predmetného bytu za obdobia od 1.1.2012
do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.1.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014, pričom v zmysle zmluvy o nájme
bytu, mal žalovaný vykonať ročné vyúčtovanie bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka,

teda prvé vyúčtovanie za rok 2012 mal vykonať do 31.5.2013, a teda podľa názoru súdu, premlčacia
doba by začala plynúť dňa 1.6.2013 a uplynula by dňa 1.6.2016, a keďže žaloba bola podaná dňa
19.1.2016, vznesená námietka premlčania nebola dôvodná, preto súd na ňu neprihliadal.

35. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uznesenie NS ČR, sp. zn. 26Cdo/79/2005, tak súd tu poukazuje,

že predmetné uznesenie sa nedalo aplikovať na predmetný prípad, nakoľko v danom prípade ako
súd vyššie uviedol, záväzok žalovaného vznikol priamo z vyššie uvedenej zmluvy, a preto súd na toto
uznesenie NS ČR nemohol prihliadať.

36. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobcovia
boli v konaní v celom rozsahu úspešní, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).