Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211286
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115211286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Rastislava Kresla v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Bratislava, Pribinova 25, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865
141, Bratislava, Pribinova 25, a tiež AK Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova
4, konajúcou doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L.

U. XXX/X, V. I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, na
uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 562,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod č.k. 54Er/868/2015-12 zo dňa 26. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Oprávneného zaviazal

nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie vo výške 23,64
Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil pomocou ust. § 36 ods. 3, § 44 ods. 2, § 196, § 199, § 200 ods. 5,
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2, § 202 ods. 2,
§ 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 21a, § 22 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v prejednávanej veci sa oprávnený domáha
vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý
predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18Er/36/2010, v ktorom
bola právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda preukázané, že v prejednávanej

veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v
inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže v tomto exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 54Er/868/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Trnava vo svojom
skoršom rozhodnutí č.k. 18Er/36/2010-38 zo dňa 6.9.2012 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného súdu predstavuje prekážku

res iudicata. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že v prejednávanej veci existuje
neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej
veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni
tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto exekučné konanie v zmysle § 104 ods. 1
O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade

nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného oprávnený
tým, že podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako vexekučnom konaní sp. zn. 18Er/36/2010, pričom predmetné exekučné konanie sp. zn. 54Er/868/2015
sa začalo neskôr ako exekučné konanie sp. zn. 18Er/36/2010, zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu
prekážky už začatej veci, a preto ho súd zaviazal k úhrade trov exekúcie. Súd prvej inštancie súdnemu

exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,64 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal
v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil právne použitím ust. § 205 ods.
2 písm. a/, b/ a f/ ako i § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom do 30. júna 2016). Vo svojom podaní uvádza, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd v prejednávanej veci bez zákonného oprávnenia rozhodol

uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012
z 23.1.2013, podľa ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné
konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú
štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov
oprávnenej a súdneho exekútora. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,

§ 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E.p. v spojení s
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Vo veci nejde ani o vec
právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“,

pretože je len vykonávacím konaním. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom

rozhodol o zastavení exekučného konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 355 C.s.p. a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 C.s.p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 230 C.s.p., ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex,
t. j. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V súvislosti s touto zmenou boli zákonom č.
125/2016 Z. z. zaradené nové ustanovenia § 9a a § 9b, ktoré riešia vzťah Exekučného poriadku ako

právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného konania ku kódexu upravujúcemu
sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah riešený v ust. § 251 ods. 4 O.s.p.,
v zmysle ktorého sa ustanovenia O.s.p. aplikovali aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku,
pokiaľ to tento priamo nevylučoval. Civilný sporový poriadok však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah
Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku je upravený priamo v Exekučnom poriadku v ust.

§ 9a a § 9b.. Podľa tejto úpravy sa ustanovenia C.s.p. primerane aplikujú aj na exekučné konanie podľa
Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie
platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho)

konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o
neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a
to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 C.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať
ustanovenie§ 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.

16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu
tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach C.s.p., pretože takýto záver nie je v priamom rozpore s

výslovným znením ust. § 9a a § 9b E.p.. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E.p. upravuje osobitne
len tzv. prekážku litispedencie v § 36 ods. 3, pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. § 9a a
§ 9b E.p., ktorý predpokladá subsidiárne použitie C.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný
poriadok určité aspekty konania neupravuje.

17.Oprávnenývodvolanínenamietavočizáveromsúduprvejinštancie,ževkonanívedenompodsp.zn.
18Er/36/2010 (t.j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa
toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie. Táto skutočnosť
je jasne preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v
rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/36/2010
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 15824/09 z 16. novembra 2009, exekučný súd právoplatne rozhodol o zastavení
exekúcie.

19. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.20. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský

rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,

v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

21. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o
ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú

istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré
však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

22. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).