Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616210307
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616210307.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobkyne : C. X., L..
XX.X.XXXX, J. X, D. L. E. právne zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, Urbánkova 1562/6, Košice proti
žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8701600186 uzavretá medzi žalobkyňou

a žalovaným dňa 13.05.2013 je neplatná.

II. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50€ do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňadoručilatunajšiemusúdudňa07.07.2016žalobu,ktoroužiadala,abysúdurčil,žeDohodao
zrážkachzomzdyazinýchpríjmovč.8701600186zodňa13.05.2013jeneplatná.Svojnávrhodôvodnila
tým, že 13.05.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 1.700,-€, ktorý sa zaviazala uhradiť v 10 mesačných splátkach po 298,-€. Súčasne so
zmluvou o úvere podpísala dňa 13.05.2013 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Jedná sa o

formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené žalovaným. Má za to, že zmluva o úvere bola
uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a úver tak považuje za spotrebiteľský. Vzhľadom na výšku
poplatku za uzavretie zmluvy vo výške 725,37€ ako aj na výšku celkovej sumy, ktorú má žalovanému
vrátiť, považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko úver je úžernícky, odporuje dobrým
mravom a je neplatný podľa § 39 OZ. Žalovaný listom 01.04.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by

žalobkyni uložilo povinnosť plniť. Zamestnávateľ žalobkyne je tak zo zákona povinný vykonávať zrážky
zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom výšku dlhu sám jednostranne diktuje žalovaný bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný
s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto neplatný. Má za to, že ide o
tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,

ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je tak koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva tak poskytuje veriteľovi priamo
právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody, nakoľko deklarovaním neplatnosti stratí žalovaný akúkoľvek legitimitu na použitie

tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú,
a teda neplatnú jednak preto, že zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok ako ajpreto, že spôsobuje hrubú nerovnováhu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a
postihnutie majetku

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe s návrhom v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal
ho zamietnuť. V prvom rade bol toho názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na tom,
aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neplatnú. K samotnej Dohode o zrážkach zo
mzdy poukázal na to, že žalobkyňa bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru veriteľa ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde je taktiež zakotvená možnosť o

uplatnení si dohody. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, kde bola žalobkyňa
informovaná nielen o zmluve, ale i o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpila a kde
si mohla jednotlivé dojednania dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že vplýva na text dohody, a
preto zmluvné podmienky považuje žalovaný za individuálne dojednané. Má za to, že inštitút zrážok
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na
zabezpečenie jeho dlhu. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného

vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou
dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň
prispieva k stabilite týchto vzťahov. Je toho názoru, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť

väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi
zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa
na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť. Bol tiež názoru, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem ani na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy a že žalobkyňa
tento naliehavý právny záujem nepreukázala. Nesúhlasil s tým, že by zmluva o úvere bola uzatvorená

v rozpore so zákonom. So žalobkyňou uzatvorili dňa 13.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť istinu vo výške 1.700,00 EUR s poplatkom 1.280,00 EUR. Výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené že "spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
2.980,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak, do 20.03.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 20.03.2014." Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal
k úhrade jednej splátky vo výške 2.980,00 EUR s termínom splatnosti dňa 20.03.2014. Následne
však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v

splátkach. Dlžník bol dňa 13.05.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal,
a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Celkovú čiastku
sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 298,00 EUR, vždy
k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.06.2013 do 20.03.2014. Ročná percentuálna
miera nákladov ( RPMN ) je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 96.12 % a

je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v
dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený
pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej
zmluve o úvere a žalobkyni tak boli pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy poskytnuté
pravdivé, riadne a úplné informácie. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.05.2013 je odplata pri

poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 725.37 EUR, čo predstavuje RPMN vo výške 96.12 % a
žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 17.65 %. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi

podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá
pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu
nebude aplikovať. Poukázal, že v čase poskytnutia úveru žalobkyni boli na peňažnom trhu stovky iných
subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru a že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere
so spoločnosťou žalovaného slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných

podmienok, čo potvrdila svojim podpisom.

3. Žalobkyňa aj napriek námietkam žalovaného trvala na podanom návrhu a na tom, že má
naliehaný právny záujem na požadovanom určení s tým, že naliehavý právny záujem na určeníneprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona ( §53 a
Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienka v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej
výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať. Mala za to, že v danej veci je nesporné,
že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je stanovená
zákonom č.129/2010 Z.z., nakoľko zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba a žalovaný pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou

či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred
naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Trvala na tom, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva,žespotrebiteľzmluvnépodmienkynedokáževyhodnotiť.PoukázalanazáveryKomisie
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho

zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Trvala tiež na to, že úverová zmluva
neobsahuje všetky náležitosti tak, ako ich definuje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a absencia týchto
náležitostí má v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok to, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. V zmluve o úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkovataktiežjeuvedenánesprávnaročnápercentuálnamieranákladovvneprospechspotrebiteľa.
Podľa výpočtu , by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru vyplatená
žalobkyni v sume 1 700,00 € a 10 dohodnutých splátkach vo výške 298 € predstavovala 279,95 % a
nie v zmluve uvedených 96,12 %. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo

výške 1.700,00 €. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

4. Ako prostriedky procesného úroku použila žalobkyňa skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu
ospotrebiteľskomúvere,Dohoduozrážkachzomzdy,Splátkovýkalendár,Žiadosťovykonávaniezrážok

zo mzdy a uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 2C/233/2016. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany
použil skutkové tvrdenia.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil s tým,
že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie

obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov.

6. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/233/2016 medzi totožnými stranami sporu
v totožnom procesnom postavení ako v tomto konaní súd na návrh žalobkyne nariadil predbežné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmovč.:8701600186uzavretejmedzižalobkyňouažalovanýmzodňa 13.5.2013doprávoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobkyne,
Špeciálna základná škola, Slovenského raja 16, 053 13 Letanovce, IČO: 31 309 674, uložil povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
č.: 8701600186 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13. 5. 2013 do právoplatného skončenia

vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy do 30 dní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach , ktorým bolo na základe odvolania žalovaného
nariadené predbežné opatrenie potvrdené.

7.Žalobkyňatrvalanapodanomnávrhuvcelomrozsahu.Trvalanato,žeuvedenádohodaozrážkachzo
mzdy umožňuje žalovanému plnenie zo zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a pre
rozpor zo zákonom je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nebola individuálne dohodnutá, bola žalobkyni predložená spolu s ďalšími dokumentmi beztoho, aby bola informovaná o následkoch uzavretia takejto dohody. Žalovaný si titulom tejto dohody
uplatňuje svoju pohľadávku, pričom istinu už splatila, preto len určením neplatnosti dohody zabráni
žalovanému uplatňovať si nároky z neprijateľných zmluvných podmienok.

8. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom
dňa 13.05.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 1.700,-€ ,
ktorý mala vrátiť zvýšený o celkové náklady 1.280,-€, t.j. spolu sa zaviazala vrátiť sumu 2.980,-€ do
20.03.2014, čo bol aj termín konečnej splatnosti úveru. Výška RPMN je v zmluve uvedená 96,12%.

Na rubovej strane zmluvy sú uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa bodu 08. týchto všeobecných podmienok za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy
veriteľ požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty. K Zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavrela žalobkyňa
dňa 13.05.2013 aj Splátkový kalendár a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Podľa
Splátkového kalendára mala žalobkyňa splácať 10 mesačných splátok po 298,-€ od 20.06.2013 do

20.013.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je uzavretá podľa § 551 Občianskeho
zákonníka s tým, že žalobkyňa ako dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy / dôchodku vo výške 298,-€ až do
riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I dohody. Podľa čl. I. dlžník ( vystaviteľ zmenky )
vystavil v Spišskej Novej Vsi dňa 13.05.2013 zmenku, v ktorej sa zaviazal na rad veriteľa zaplatiť

zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu
podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný
( sankčný ) úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka, ďalej len " pohľadávka
" v príslušnom gramatickom tvare. Zamestnávateľ mal poukazovať zrazenú sumu na určený účet pod
variabilným symbolom 8901600186 , ktorý predstavoval číslo zmluvy na zmenke. Uvedená dohoda

mala byť podkladom pre vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok aj v prípade zmeny
zamestnávateľa pred uplynutím splatenia celej pohľadávky. Tak Zmluva o spotrebiteľskom úvere so
Splátkovým kalendárom ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, sú formulárové zmluvy
s vopred pripraveným znením, dopisovali sa len osobné údaje a údaje k výške úveru a splátok. Listom
zo dňa 01.04.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na

základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.05.2013, ktorá bola uzatvorená na
zabezpečenie jeho pohľadávky titulom Zmluvy o úvere zo dňa 13.05.2013. V Žiadosti vyčíslil žalovaný
dlžnú sumu vo výške 3.680,-€ , ktorú mal zamestnávateľ zrážať splátkami po 298,-€ pod variabilným
symbolom 8701600186 ( číslo zmluvy ).

9. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia dohody , uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy, ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

12.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva

obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

18. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

20. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

21. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

22. Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

23. Podľa § 137 písmena c) CSP žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe
má súd za to, že v danom prípade naliehavý právny záujem je preukázaný tým, že žalovaný realizoval
uplatnenie zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a aj v budúcnosti môže dochádzať bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféryžalobkyne, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať
zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným
spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Súd má teda za to, že žalobkyňa

preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je.

25. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
uzavretá na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký deň ako zmluva

o spotrebiteľskom úvere. Podľa predmetnej dohody žalobkyňa súhlasila, že veriteľ je oprávnený
predložiť túto dohodu zamestnávateľovi za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov zo zmluvy o
úvere. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov
zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súd v danom
prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 01. 2011 pod

č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a

verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebola individuálne
dohodnutá, žalobkyňa sa jej podpisom podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich
vykonávania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitút zrážok zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu najmä

ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Nakoľko uvedený zabezpečovací
inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si
uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho
názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto

konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za
neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

27. Dôvod vyslovenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vidí súd aj v tom, že

pohľadávkažalovaného,ktorámábyťzabezpečenátoutodohodou,niejevdohodešpecifikovanájasne,
zrozumiteľne a určito, vôbec nie je špecifikovaná jej výška, pričom aj titul pohľadávky uvedený v dohode
je rozdielny od zmluvy o úvere, nakoľko v čl. I dohody je pohľadávka špecifikovaná ako pohľadávka zo
zmenky, ktorú mala žalobkyňa vystaviť, pričom v zmysle bodu 08. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru mala dohoda slúžiť na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda
žalobkyňabolavkonaníúspešnávcelomrozsahuapretojejnáhradatrovkonaniabolapriznanávplnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od
platenia súdnych poplatkov, preto s poukazom na znenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. žalovaný
je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 99,50
eur podľa položky 1 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.