Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705206965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8705206965.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej 25 proti povinnému: L. Y., bytom F. XXX, o vymoženie 645,29 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 28.12.2011 č.k. 17Er/202/2005-21 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice N 1032/2005, NZ 8652/2005, NCRls 8558/2005 spísanej na
Notárskom úrade JUDr Ondreja Ďuriača dňa 26.2.2005.

V priebehu exekúcie doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie nakoľko exekučný titul je v

rozpore s dobrými mravmi.

Opätovne preskúmal formálne a materiálne predpoklady na vedenie exekúcie a zistil, že boli porušené
zákonnépodmienkyprivydávaníexekučnéhotitulu-notárskejzápisnice.Notárskazápisnicajevrozpore
so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, keďže bola spísaná na základe neplatnej a
neúčinnej plnej moci, a preto nie sú splnené základné podmienky na vedenie exekúcie. Pri zastupovaní

povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného
uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). To vyplýva
už z toho, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o
výber zástupcu zo strany povinného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným
uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň
svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a
vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil
do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s

tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal
na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskejzápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho
názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon práva

vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že
povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania exekučný
súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv

z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému
nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Uviedol, že exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za
neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať

právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal na to,
že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že
mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.
2 OSP a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa

ktorej účastníci dňa 13.08.2004 uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol
uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru
v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť
nedá a preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej

zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v
tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice

zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si
nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. § 22 ods. 2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať

z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22
ods. 2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš
Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Notárskazápisnicapredloženáoprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe

absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku.V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov

Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ

čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ust. §57 ods.1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. §219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie, s výnimkou nenapadnutého výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust.§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že oprávnený na ich náhradu nemá právo a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada

nepriznáva, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné