Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207613
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213207613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanému: E. F., nar. X.
T. XXXX, trvalo bytom V., B. XX/XX, o zaplatenie 420 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 24. októbra 2016 č. k. 12C/137/2013-77, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 7, čl. 9 ods. 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“); čl. 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; § 3, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods.
5 a § 495 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení nesk. predpisov); § 4 ods. 1, ods.
2 písm. j/, ods. 3 a ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „ZoSÚ“); § 17, § 75 zmenkového a
šekovéhozákonač.191/1950Zb.(ďalejaj„ZZŠ“);§177ods.2písm.a/,§295CSP(Civilnéhosporového
poriadku č. 160/2015 Z.z.) a poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10NCb/6/2013-19
z 25.6.2013, Nález Ústavního soudu ČR IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo 6.5.2008, rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011
zo 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi a pripomienky Európskej

komisie vo veci C-558/2013 z 12.2.2014. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou z 28.3.2013 (po
čiastočnom späťvzatí žaloby v priebehu konania, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením z 18.2.2016 pod
č.k. 12C/137/2013-59 tak, že súd konanie čo do zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 420
eur od 7.6.2010 do zaplatenia zastavil) domáhala aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 420
eur s príslušenstvom (zmenkovým úrokom 0,06% denne za obdobie od 7.6.2010 do zaplatenia, úrokom
6% ročne za obdobie od 23.8.2010 do zaplatenia, zmenkovou odmenou 1/3% zo zmenkovej sumy -
1,40 eur a náhradou trov konania), ktorý nárok si uplatňovala ako právo zo zmenky. Žalobu odôvodnila

tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 1.2.2010,
indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný doposiaľ z nej neuhradil nič, keďže zmenková suma
je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie
zistiť verejnou listinou. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že 1.2.2010 bolauzatvorená písomne úverová zmluva č. 206300058, ktorou veriteľ (obchodná spoločnosť Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava) poskytol žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo
výške 200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť s poplatkom 196 eur, v celkovej sume 496 eur v

12 mesačných splátkach po 33 eur (poplatok za poskytnutie úveru tu predstavuje 98% z poskytnutej
sumy). V zmluve nie je uvedený úrok, údaj o RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Úver prevzal
žalovaný v hotovosti 1.2.2010. Súčasťou zmluvy o úvere sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ“). Zmluva je opatrená podpismi zúčastnených strán, všeobecné podmienky
nepodpísala žiadna zo zmluvných strán. Článok 17 VPPÚ obsahuje „Dohodu“ o vyplnení zmenky, podľa

ktorej „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“. Žalovaný 1.2.2010
vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť „za túto zmenku pri predložení na
rad“ spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od začiatku

úročenia. Pôvodný veriteľ (Pohotovosť, s.r.o.) túto zmenku postupom podľa Dohody o vyplnení zmenky
vyplnil na sumu 420 eur s dátumom začiatku úročenia 7.6.2010 a táto bola žalovanému predložená na
zaplatenie. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka, bola opatrená doložkami „bez protestu“ a
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosácia pôvodného veriteľa („namiesto nás na

rad: ...“) na žalobkyňu, nie je však uvedený dátum jej prevedenia rubopisom. Z predmetnej zmenky
vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami
aj slovom a aj s dátumom začiatku úročenia je do zmenky vpísaná tlačeným písmom, odlišným od
písma vzorového tlačiva. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy - 206300058. Pôvodný majiteľ zmenky

(Pohotovosť, s. r. o.) vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov
a zmenka, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací
charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej
zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasl. O.z., zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by táto mala byť

uzatvorená so žalovaným v rámci podnikateľskej činnosti, na účely podnikania. Keďže dlžníkom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaný mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na
základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa. Na súde prvej inštancie bolo
vedené konanie v exekučnej veci sp. zn. 6Er/141/2011, návrh na vykonanie exekúcie podal pôvodný

veriteľ - Pohotovosť, s. r. o., proti žalovanému, o vymoženie sumy 420 eur s prísl., k návrhu pripojil
exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s.,
vydaný 8.11.2010, nárok bol priznaný práve zo zmluvy o úvere č. 206300058 z 1.2.2010, ktorá bola
v exekučnom konaní predložená. Uznesením z 15.2.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol pre nespôsobilosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, a teda pre nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosovala zmenku
na žalobkyňa. Je tak evidentné, že pôvodný veriteľ si uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok a po nepovolení exekúcie sa tentokrát uplatňujú v podstate tie isté plnenia, len ich
uplatňuje žalobkyňa ako indosatár zo zmenky, postupom podľa Nariadenia. Súd v konaniach o právach z
indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a
poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a
RPMN. Právny inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, táto formálnosť
samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán.

Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická
situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým
subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže
mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály. Nie je možné totiž prehliadať možnézneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej strany. Keďže zmenka bola vystavená
žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné
podmienky a dospel k záveru, že v zmluve o úvere sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v

časti vypĺňacieho práva zmenky a bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani
zmenka samotná. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmenky uzavrel, že predmetná zmenka spĺňa
všetky formálne náležitosti predpokladané § 75 ZZŠ. Z rubovej strany zmenky bolo preukázané, že
žalobkyňatútonadobudlaindosamentomodpôvodnéhoveriteľa,naradktoréhobolazmenkavystavená.
Ďalej dospel k záveru, že zmenka tu slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského

vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať
kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. V súvislosti s poskytovaním úveru,
od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva z §
4 ods. 6 ZoSÚ, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva,
maximálne 30% úverovej istiny. Ak je v rozpore s uvedeným zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom,
veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí
byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo

zmenky a je stále potrebné aplikovať čl. 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o (spotrebiteľskom) úvere totiž nemá
obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 ZSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť
nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 420 eur,

čo je 91,25 % ročne (v danom prípade ku dňu rozhodnutia súdu je to suma viac než 2.498 eur -
pri úvere poskytnutom v sume 200 eur), a čo je v hrubom nepomere s poskytnutým plnením a aj
vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas. Takýto zmenkový úrok je v
rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a
§ 3 O.z.. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená vo VPPÚ, teda vo formulári, ktorý spracoval právny

predchodca žalobkyne a žalovaný ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka
nebolaindividuálnedojednanáanepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia,
ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom. Dohodu o vyplnení zmenky súd vyhodnotil preto za
neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch

strán spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje náležitosti určené ustanovením
§ 4 ods. 2 ZSÚ, teda poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má povinnosť
vrátiť iba istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak, umožňuje
vymáhaťzmenkovýúrokvovýške0,25%denne(91,25%ročne).Žiadaťplnenievtakejvýškejevrozpore

s dobrými mravmi, čo tiež spôsobuje jeho neplatnosť. Keďže súd dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z
dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv
spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v súlade s § 53 ods. 5 O.z.. Z toho dôvodu je neplatná aj samotná

zmenka,čokorešpondujeajsprávnymnázoromvyslovenýmNSSRvrozhodnutísp.zn.4Obo/161/2007
zo 6.5.2008, Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v

rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci

vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch
nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených
zmeniek. Nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, pokiaľ je táto vystavenáv rozpore so zákonom, potom je neplatná v zmysle § 39 O.z., aj na zmenku sa totiž vzťahujú
všeobecné ustanovenia O.z. o platnosti právnych úkonov. Predmetná úverová zmluva a zmenka
vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. (od 1.6.2010 nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch), ktorý v § 4 ods. 6 inak zakazuje splnenie dlhu zmenkou. V tomto prípade
išlo o zabezpečovaciu zmenku, ale k jej vyplneniu došlo v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením,
presahuje najvyššiu ním stanovenú prípustnú výšku, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne
neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 O.z.. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.
Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/2013 z

12.2.2014, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa
zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
Podľa bodu 19 týchto pripomienok rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa

komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla, aby
na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje
právna úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej
zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho

vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho
dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej
zmenka vznikla. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že veriteľ túto zmenku indosoval na rad žalobkyne,
nie je tu však uvedený dátum jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá práve z dôvodu,
či mohol pôvodný veriteľ previesť zmenku rubopisom na indosatára, nakoľko ako súd zistil, právo

zo zmenky už bolo priznané rozhodcovským rozsudkom v prospech indosanta Pohotovosť s.r.o.). V
prípade predloženej zmenky ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva. V danom prípade bol žalovanému poskytnutý úver 200 eur, pričom zmenka

bola vyplnená na zmenkovú sumu 420 eur, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia nemal
byť ani len sčasti úver splatený, ide o navýšenie o viac ako 100%, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore
so zákonom. Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 ZoSÚ, ide o neplatnú zmenku.
Zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
ZoSÚ, kedy na vystavenie a na prijatie zmenky treba aplikovať ustanovenie § 4 ods. 6 ZoSÚ. Podľa

tohtoustanoveniamoholveriteľzmenkuvystavenúdlžníkom,ktorýmalvzáväzkovomvzťahupostavenie
spotrebiteľa, prijať, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Zmenka v

posudzovanom prípade bola vyplnená významne vyššou zmenkovou sumou než zákonné ustanovenie
pripúšťa, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Uvedený zmenkový úrok je v
rozpore aj so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Z dôvodu, že bol úrok (0,25%
denne) na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu. Postup pôvodného

veriteľa v procese uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, jej vyplnenia je možno označiť za
nekalú praktiku, je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu, zmenka je neplatná,
žalobca ako indosatár z neplatnej zmenky nemá vecnú (aktívnu) legitimáciu na uplatňovanie nárokov
voči žalovanému zo zmenky a preto súd žalobu zamietol. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej
obligácie je neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na žalobkyňu ako nadobúdateľa

zmenky práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne nenadobudol. Žalobkyňa si
uplatnila iba práva zo zmenky a takéto práva jej priznať nemožno. V súvislosti s právnym posúdením veci
poukázal na zjednocovacie stanovisko NS SR zo 20.10.2015 a ustálenú rozhodovaciu prax odvolacíchsúdov v obdobných veciach. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne plným úspechom žalovaného v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa
s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365
ods. 1 písm. b/ CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesažerozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli. Žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané ZZŠ, dokázala jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto

neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov strán a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a

vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy a súd svoj postup vôbec neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,

teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem, súd mu túto ochranu prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Za nesporné súd považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril

zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou,
že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani
žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol

dospieť k nespornosti týchto skutočností a ak na nich založil svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie je
nepochybne postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. V súvislosti s tvrdením súdu, že pre rozpor so zákonom
spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 O.z. neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe

ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28.11.2013 sp. zn. 43CoZm/18/2013. Žalobkyňa je majiteľom zmenky, na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v ZZŠ vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobkyňa v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 ZZŠ
dôvodila, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi

zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, tým menej tak môže učiniť súd,
poukázala na rozhodnutie NS SR z 22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008. V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1
O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnostia dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázala na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.
25 Cdo 1839/2000 a usnesení Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 5Cmo 14/97 s tým, že zmenkový

záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý
aj od zabezpečovanej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Nikto v konaní netvrdil, že žalovanému
bol poskytnutý spotrebiteľský úver a nikto túto skutočnosť ani nepreukázal, napriek tomu súd z tejto
skutočnosti vychádzal. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať

pred súdom. Nie je možné vzhliadať ani na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007, v ktorom
nešlo o prípad indosovanej zmenky a išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. K
rozsudku ESD C-419/2011 uviedla, že sa týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v
konaní aplikoval a v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý činí predmetný
rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Poukázala na rozhodnutia podľa nej v skutkovo a
právne zhodných veciach, a to rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a KS

v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013. Žalobkyňa považovala za potrebné obiter
dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázala na to,
že samotný ZoSÚ pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase

jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 ZoSÚ a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil

vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Uviedla tiež dôvody, pre ktoré sa nestotožňuje so
stanoviskom NS SR č. 93/2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v
miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o

alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súdmusí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna

kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých

je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). Už
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ
POHOTOVOSŤ,s.r.o.vpočetnýchprípadochurobilpredmetomsúdnychkonaníplneniazneprijateľných
zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý
jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných

podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri
tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov,
na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O.z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako
zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O.z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú
priamy odkaz na úverové zmluvy (v rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy) a

osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s.r.o. zastupovala
žalobkyňu aj POHOTOVOSŤ, s.r.o.), žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistila
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby zmluvu predložila.
Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca

ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorý

vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie
zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.
Zamietnutímnávrhužalobkynevprejednávanejvecibolapretoodmietnutáakceptáciajejformalistického

prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky), pretože
takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.
Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú

vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ideo vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).
Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné

prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.
V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých

okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).

Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.
Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby
bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa
jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly
zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia.

Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z dôvodu,
že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené
(§ 4 ods. 6 ZoSÚ), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla
2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie
je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový
rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť

zmluvných podmienok.
Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky,
keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným ako pôvodného kauzálneho vzťahu.

Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje
predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl.
5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danej veci a
posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).
K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri

vykonávaní dokazovania (v odvolaní tvrdená aplikácia ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.
júna 2016, ktorá sa z napadnutého rozsudku nepodáva, súd aplikoval CSP), je potrebné uviesť, že
vykonanieajinýchnežstranaminavrhnutýchdôkazovjelegitímnevkonaniachsochranouslabšejstrany
(vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a nepredkladať listiny (v konanípreferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach,
bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru,
týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a preto v zmysle zásady rovnosti strán

v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní
(bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.
V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O.z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.
Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s

ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť

spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvnépodmienky,ktorémajúzásadnýdopadnaprávaapovinnostispotrebiteľa(žalovaného)nemôžu
byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu,
akotomubolovdanomprípadeVPPÚ(obsahujúcichdohoduovyplnenízmenky).Pokiaľtakveriteľ,ktorý
pripravujezmluvuvoformulárovejpodobe,učinil,spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniu
nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán.
Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na

ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo
všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom

na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe

sp. zn. 15C/410/2009).
Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení peňažného
záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou. Princíp
optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovaného ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa

(zmluvné dojednania vo VPPÚ žalovaný nemal možnosť odmietnuť), rešpektujúc tak zásadu rovnosti
subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O.z.. V prípade platnosti dohody o
vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovaného, by od žalovaného ako
spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonal plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vzhľadomna vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú obchodnú
praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy pôvodného
právnehovzťahu,kuktorémupredstavujepredmetnázmenkazabezpečenie,spoliehajúcsa,žeprávena

základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v skoršom
období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia zo zmenky
na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu, odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania (nespochybneného

odvolacími námietkami), v ktorom úspešnému žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov konania
proti žalobkyni.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobkyňa).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)