Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203636
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715203636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so
sídlom v Bratislave, na Lamačskej ceste č. 8, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ulici Jozefskej č. 3, proti žalovaným 1/ F. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo X. F., na
ulici U. Č.. XXXX, 2/ R. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo X. F., na ulici U. Č.. XXXX, 3/ P. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo X. F., na ulici U. Č.. XXX, 4/. Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo X.
F., na ulici U. Č.. XXX, právne zastúpených Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom v Poprade na
ulici Štefánikovej č. 882/39, o zaplatenie sumy 10.153,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.04.2017 č. k. 17C177/2015-170 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie istiny 2.989,85 Eur zmluvného úroku
233,82 Eur, úroku z omeškania 257,06 Eur, zmluvnej pokuty 1.113,51 Eur, úroku z omeškania nad rámec
výšky 8% p.a. zo sumy 7.163,58 Eur od 22.08.2016 do 23.03.2017 vo výške 119,13 Eur a zo sumy
7.163,58 Eur od 23.03.2017 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným

priznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 30.10.2002 uzatvorili zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver
vo výške 16.596,96 Eur zabezpečený ručením žalovaných v 3. a 4. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade
nesplácali úver riadne a včas. Dňa 09.03.2015 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania
žalovaných v 1. a 2. rade s úhradou tridsiatich splátok. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným

dňa 26.3.2015. V konaní bolo sporné či sa daný právny vzťah spravuje Občianskym alebo Obchodným
zákonníkom.

3. Vzniknutý právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a k odstúpeniu od zmluvy došlo v súlade s §48
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej právnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa,
keď žalobca je samostatnou právnickou osobou podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.124/1996 Z.z o
Štátnom fonde rozvoja bývania v znení k 30.10.2002. V zmysle ustanovenia §1 ods. 1 tohto právneho

predpisu ma vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s
rozvojom a zveľaďovaním bytového fondu. Ustanovenie § 3 zákona č.124/1996 Z.z. vymedzuje zdroje
fondu. Je zrejme, že žalobca je právnická osoba, ktorá ma charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom
( napr. splátky úrokov z úveru, sankcie za porušenie zmluvných podmienok a iné). Na strane žalobcuide o obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní služieb verejnosti. Žalobca má teda postavanie
dodávateľa.

4. K dátumu uzatvorenia zmluvy dňa 30.10.2002 neboli účinné ustanovenia § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Z článku 6 Smernice Rady č.93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany dodávateľa neboli
záväzné pre spotrebiteľa. Z uvedeného je zrejme, že pokiaľ právny vzťah by sa mal subsumovať

lex generalis pod ustanovenia Obchodného zákonníka, uvedené by bolo v neprospech spotrebiteľa
vzhľadom na znenie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka v ustanoveniach týkajúcich sa
inštitútu odstúpenia od zmluvy. Navyše z článku XII. Zmluvy vyplýva, že vzájomné vzťahy zmluvných
strán sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi najmä Občianskym zákonníkom.

5. Ak žalobca od úverovej zmluvy odstúpil, doručením odstúpenia od zmluvy zmluvnej strane došlo v

zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od začiatku - ex tunc. V
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
zmluvy dostal. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade titulom zmluvy plnili vyššiu sumu ako bola poskytnutá istina
úveru, nie je dôvodné ich zaviazať na akékoľvek plnenie titulom zmluvy.

6. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade žaloba nie je dôvodná s poukazom na nedôvodnosť žaloby voči
žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom z úverového vzťahu a vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy
zaniklo aj zabezpečenie hlavného záväzku ručením.

7. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený §255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti

výroku o trovách konania, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 7.163,58
Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 747,86 Eur, zmluvným úrokom vo výške 3,9 p.a. od 12.08.2016
z istiny vo výške 7.163,58 Eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 17.163,58
Eur od 12.08.2016 do 22.03.2017 vo výške 119,13 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. zo

sumy 17.163,58 Eur od 23.03.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
465,87 Eur. Alternatívne požadoval v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. Ako dôvod uviedol, že žalobca v konaní nevystupuje ani nekoná v rámci svojej činnosti ako

dodávateľ v zmysle zákonnej definície uvedenej v ustanovení §52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník definuje pojem spotrebiteľská zmluva v ustanovení § 52 ods. 1, ktorou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákon teda striktne
určuje aké subjekty môžu uzavrieť zmluvu, ktorá bude mať charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o
poskytnutí podpory vo forme úveru uzatváraná žalobcom nemôže byť označovaná ako spotrebiteľská

zmluva, nakoľko nie je splnená podmienka subjektu na strane žalobcu, ktorý nenapĺňa pojmové znaky
dodávateľa tak ako ich vymedzuje § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dodávateľom a tým aj zmluvnou
stranou spotrebiteľskej zmluvy môže byť len osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní činnosti
žalobcu je potrebné vychádzať zo základných ustanovení Zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania,

podľa ktorých sa financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky
pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu uskutočňuje prostredníctvom fondu. Fond je finančnou
inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu. Výkon činnosti
žalobcu nemá žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia §2 ods.1
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania priamo v

§ 3 definuje, čo sa považuje za príjem fondu a v § 4 upravuje použitie prostriedkov fondu a to výlučne na
štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu. Zo zákonného vymedzenia jednoznačne vyplýva, za akým
účelom je žalobca oprávnený použiť finančné prostriedky ako aj tá skutočnosť, že nevykonáva obchodnúresp. podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by sa následne prerozdeľoval. Finančné
prostriedky,sktorýmižalobcahospodárisúokreminéhoajfinančnéprostriedkyEUadotáciezoštátneho
rozpočtu, ktoré ani na spomínaný účel nemôžu byť použité. Aj samotné hospodárenie žalobcu sa riadi

podľa schváleného rozpočtu, ktorý je navyše zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré je správcom fondu a vykonáva
kontrolu.

11. Pripravovanou novelou zákona má dôjsť k zmene zákona č.150/2013 Z.z o Štátnom fonde

rozvoja bývania v znení neskorších predpisov pričom sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 9 ods. 7,
podľa ktorého podpora poskytnutá vo forme úveru nie je spotrebiteľským úverom podľa osobitného
predpisu.Podporaposkytnutáfondomvoformeúveruniejespotrebiteľskýmúverompodľavšeobecných
predpisov občianskeho práva a osobitných predpisov čo vyplýva z navrhovaného doplnenia ustanovenia
§ 16 ods.5. Ustanovenie § 16 zákona č.150/2013Z.z o Štátnom fonde rozvoja bývania vyslovene
uvádza, že žalobca ako fond poskytuje podporu na základe zmluvy. V ods. 2 uvedeného ustanovenia sú

presne vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva uzatváraná žalobcom za účelom
poskytnutia podpory. Preto nemožno prijať záver o tom, že zmluva o úvere je typovou zmluvou alebo
formulárovou zmluvou.

12. Podľa článku 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č.87/102/EHS účelom tejto smernice je harmonizovať
určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Článok 2 Smernice upravuje rozsah pôsobnosti tejto Smernice a v ods.
1 uvádza, že sa táto Smernica síce vzťahuje na zmluvy o úvere avšak v ods.2 písm. l je uvedené, že sa
nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú pôžičiek poskytovaných obmedzenému okruhu verejnosti

podľa zákonného ustanovenia vo všeobecnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré
prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie
ako tie, ktoré prevládajú na trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce
na trhu. Uvedené znenie Smernice bolo transponované do zákona č.129/2010 Z.z o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov konkrétne do ustanovenia § 1 ods.3 písm. p/.

Žalobca nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk resp., ktorý by bol oprávnený svoje zdroje označené
ako zisk vyplácať svojmu vedeniu alebo zamestnancom, v dôsledku čoho u neho absentuje hlavný účel
podnikateľskej a obchodnej činnosti. V danom fakte spočíva jeden z hlavných rozdielov medzi žalobcom
a subjektom dodávateľa ako ho chápu normy spotrebiteľského práva Slovenskej republiky.

13. Z článku XII. Zmluvy o úvere je zrejme, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere sa riadi
zákonom č.124/1996 Z.z ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ( v danom prípade
Obchodným zákonníkom upravujúcim zmluvu o úvere), najmä Občianskym zákonníkom. Zo samotného
slovanajmägramatickýmanilogickýmvýkladomnevyplýva,žebysamalnadanýprávnyvzťahaplikovať
výlučne len Občiansky zákonník. Tento výklad nie je ani možný keďže zmluva o úvere, ktorú strany sporu

uzavreli je upravená výlučne len v Obchodnom zákonníku. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať
ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré sa odkazuje v odôvodnení rozsudku. Ak by aj malo byť toto zmluvné ustanovenie neplatné, s
čím sa žalobca nestotožňuje, nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy. Podľa dohodnutej Salvatorskej
klauzuly v článku XI. Zmluvy o úvere, ak určité ustanovenie zmluvy je neplatné, táto čiastočná neplatnosť

nemá vplyv na platnosť ostatných ustanovení zmluvy. Uvedené nachádza svoju oporu aj v zákonnom
znení ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka.

14. Vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom, a to konkrétne
vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach § 497 a nasledujúcich

Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k všeobecným
ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného
zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti
úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je

nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie
nielendlžnejsumy,aleajúrokovakocenyposkytnutýchpeňazí.Pretojeopodstatnené,abypoodstúpení
od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako aj
úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. Právna úprava inštitútu odstúpeniaod zmluvy podľa Obchodného zákonníka stanovuje len zmenu splatnosti celého úveru a teda nemá
účinky, s ktorými sa spája zánik záväzkového vzťahu od vzniku teda ex tunc. Tým že veriteľ odstúpi
od úverovej zmluvy, nastane zánik záväzku, pričom ale nezaniká celý právny vzťah medzi stranami.

Zaniknú iba niektoré povinnosti, ale môžu tiež vzniknúť nové povinnosti. Požiadavka vrátiť peňažné
prostriedky (vrátane príslušenstva ako sú úroky, úroky z omeškania, zmluvná pokuta), poskytnuté na
základe úverovej zmluvy nezaniká a nezanikne ani zabezpečenie tejto požiadavky.

15. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade navrhli rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení §379 §380 § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu spochybňujúce spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi ním
a žalovanými dňa 30.10.2002 s týmto sa stotožniť nedá. Žalobca v čase uzatvorenia tohto právneho
úkonu mal postavenie právnickej osoby (§1 ods. 2 zákona č.124/1996 Z.z o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a v súlade s ustanovením § 18 ods.1 Občianskeho
zákonníka disponoval spôsobilosťou mať práva a povinnosti. Mohol teda samostatne vo vlastnom

mene vykonávať činnosti zverené mu zákonnom č.124/1996 Z.z v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Jednou z týchto činností bolo aj uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru.
Uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru má charakter sústavnosti a účelom týchto zmlúv
je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku. Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 Obchodného zákonníka je zmluvou odplatnou a dlžníkovi okrem povinnosti vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky vzniká i povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky. Splátky úrokov z úverov poskytnutých
z fondu pritom bez akýchkoľvek pochybnosti vytvárali časť zdrojov žalobcu (§3 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 124/1996 Z.z v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Poskytnutie podpory vo forme úveru
žalovaným, tak napĺňa definíciu obsiahnutú v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru je potrebné poukázať na znenie článku 2 písm. c/ Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. V zmysle tohto článku na účely smernice ,, predajca alebo dodávateľ´´ znamená akúkoľvek fyzickú
alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či ma verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

21. Právne bezvýznamný je i poukaz žalobcu na článok 2 ods. 2 písm. l Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č.2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady č. 87/102/EHS. Táto Smernica nadobudla účinnosť až po uzatvorení zmluvy dňa 21.6.2008 a v
zmysle článku 30 ods. 1 sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti
vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Rovnako poukaz na zákon č.129/2010 Z.z o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy ešte
neexistoval, je právne bezvýznamný.

22. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

pripravený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalovanými
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia majúce
charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.23. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.150/2004 Z.z s účinnosťou od 01.04.2004
zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola

prebratá i Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je
zrejme z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004
v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
Občianskehozákonníkaazmluvupodľa§55Občianskehozákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných

spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej
úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu
špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným
zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

24. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri

úverovýchzmluváchjepotrebnévychádzaťzustanovení§53a54Občianskehozákonníkaupravujúcich
analgický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch

a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods.1
umožňuje aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvaťajpoukončenízmluvy.Priúverovejzmluveustanovenie§506Obchodnéhozákonníkaumožňovalo

veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel
od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spájal jej
zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákona úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je
tedaprežalovanýchakospotrebiteľovvýhodnejšiaatejtovýhodnejšejúpravysažalovanívzdaťnemohli.

Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na
inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená
ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvu sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
postavenie žalovaných zhoršuje.

26. Ak zmluva upravovala následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy takéto dojednanie

je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže ustanovenie § 54
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§4OaObčianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

27. Možnosť použitia aj Občianskeho zákonníka na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi vyplýva aj z
článku XII. bodu 12.3. zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Ak samotný žalobca v zmluve
umožnil použitie tiež Občianskeho zákonníka, použitie pre žalovaných ako spotrebiteľov nevýhodnejšej
úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné.

28. Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení nemožno, ako to už bolo skôr
konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Nebolo by totiž logické aby pri
spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č.258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy, sa odstúpenie od zmluvy
riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení
Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej

skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou.

29. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatneného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal
sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a

považoval ho za ústavný komfortný a preto sťažnosť odmietol.

30. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,
že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento
záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vo veci
8MCdo13/2014,ktorýmbolozamietnutémimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátoranamietajúceho,
že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od
zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

31. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať

sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
(§ 457 Občianskeho zákonníka).

32. Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zanikol záväzkový vzťah vzniknutý z
tohto právneho úkonu.

33. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku v trovách konania potvrdil.

34. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255
ods.1 a §262 ods. 1,2 CSP sa tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).