Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011832
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011832.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného G. A., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2017, č. k. 34PP/131/2017 - 43, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 23.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. A., nar. XX.XX.XXXX,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2017, č. k. 34PP/131/2017 - 43 súd rozhodol,
že podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa žiadosť odsúdeného G. A., nar. XX.XX.XXXX,
t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd
Bratislava I. rozsudkom zo dňa 27.05.2016 pod sp. zn. 9T/4/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17.01.2017 sp. zn. 3To/110/2016, zamieta.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po
jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že v minulosti mal podmienečne odložený
výkon trestu a mal šancu na nápravu, ktorú však nevyužil. Vo výkone trestu odňatia slobody je po
prvýkrát, takže ešte nemal šancu ukázať, že jeho doterajší pobyt v ústave na výkon trestu odňatia
slobody mal na neho prevýchovný účinok. Odsúdený poukázal na pozitívne hodnotenie a odporučenie

pedagóga a riaditeľa ústavu. Odsúdený uviedol, že vo výkone trestu si uvedomil, že toto nie je cesta
ktorou sa chce v budúcnosti uberať. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že v budúcnosti nebude viesť
riadny život, pretože toto tvrdenie zo strany súdu vychádza z nepravdivých informácií. Odsúdený
poukázal, že v minulosti viedol riadny život, t. j. vyrastal v úplnej rodine, zmaturoval, podnikal na živnosť
a pracoval aj v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., je ženatý a chcel poukázať, že trestná činnosť
bola u neho iba krátkodobé vybočenie v jeho živote, ktoré sa už nikdy nezopakuje.

Obhajca odsúdeného zaslal na tunajší ešte doplnenie podanej sťažnosti odsúdeného v ktorej, uviedol,
že súd neskúmal komplexne splnenie druhej materiálnej podmienky, a to že bude odsúdený viesť
na slobode riadny život. Súd pochybil tým, že nedopytoval odsúdeného na jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti, neskúmal zmenu postoja k spoločenským hodnotám odsúdeného, neskúmal zmenu
charakterovýchvlastností,nevysporiadalsavrámciskúmaniaceléhojehodoterajšiehoživota.Poukázal,
že odsúdený je prvý krát v nepodmienečnom výkone trestu odňatia slobody čo je dostatočným

mementom na vnútorný prerod jeho osobnosti a zmenu postoja k spoločenským normám a ich
dodržiavaniu. Ďalej uviedol, že odsúdený je v produktívnom veku, pochádza z riadnej rodiny, je ženatý
a plánuje mať s manželkou dieťa.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.Krajský súd v Trnave na podklade podaných sťažností podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovatelia podali sťažnosti, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosti podali oprávnené osoby, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva odsúdený na základe rozhodnutia

citovaného vo výroku prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci
odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a taktiež spĺňa aj jednu z materiálnych podmienok - riadne správanie sa vo výkone trestu o čom svedčí
pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, avšak nespĺňa druhú materiálnu podmienku a to predpoklad, že
bude viesť na slobode riadny život. Podľa prvostupňového súdu odsúdený nesplnil druhú z materiálnych
podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, a to najmä vzhľadom na to, že odsúdený bol v

minulosti viacnásobne súdne trestaný na podmienečné tresty odňatia slobody a teda mal možnosť
preukázať, že i podmienečné odsúdenie splní u neho svoj účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania
skutkov kvalifikovaných ako trestné činy. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru,
že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody

by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov. Riziko recidívy u odsúdeného vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej
prognóze je príliš veľké a nie je možné konštatovať, že by sa odsúdený v prípade podmienečného
prepustenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania, resp. že by viedol riadny život.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a

sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vyššie uvedená
trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa

v prípade jeho podmienečného prepustenia. Túto obavu odôvodnil prvostupňový súd správne a
vyčerpávajúcimspôsobom,pretotunajšísúdnatútočasťodôvodnenianapadnutéhouznesenianatomto
mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
Úvahaprvostupňovéhosúdupritomvychádzazlogickéhozhodnoteniazistenýchskutočností.Odsúdený
sa bráni tým, že v minulosti síce bol viackrát odsudzovaný, ide však podľa neho o už vykonané tresty

za ktoré bol odsúdený mu nemajú byť na príťaž.
V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že početnosť trestnej činnosti odsúdeného svedčí o tom, že si
z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej
nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Z odpisu registra trestov je možné zistiť,
že odsúdený má 6 záznamov trestnej činnosti, dokonca páchal trestnú činnosť i v čase, keď už bol za

predchádzajúcu trestnú činnosť odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V jeho prípade teda
prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla,
že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Námietky, ktoré
vo svojej sťažnosti uvádza odsúdený a jeho obhajca a ani skutočnosti, ktoré zistil prvostupňový súd

však v prípade odsúdeného neodôvodňujú „skrátenie“ uloženého trestu. Odvolací súd poukazuje, že
prvostupňový súd v dostatočnej miere posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného,
jeho osobné a charakterové vlastnosti, jeho celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom
žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho
páchateľa trestnej činnosti, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Sťažnostný súd poukazuje, že účelom výkonu
trestu odňatia slobody je ochrana spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti, a preto ak je odsúdený
vo výkone trestu odňatia slobody nepredstavuje záťaž pre spoločnosť, pretože ochrana spoločnosti
je jedna zo základných úloh právneho štátu. Sťažnostný súd poukazuje k námietke odsúdeného, že
odsúdenýužvpripredchádzajúcichodsúdeniachmalmožnosťpreukázaťjehoriadnyaskutočnýzáujem

na rodinnom živote a riadnom začlenení sa do spoločnosti na slobode, avšak sám odsúdený sa svojím
protiprávnym konaním dostal do rozporu s trestnoprávnymi normami. Odsúdený sa nevedel riadne
začleniť do spoločnosti na slobode, nerešpektoval morálne a etické pravidlá, a preto je sťažnostný súdtoho názoru, že na odsúdeného je potrebné i naďalej pôsobiť formami a metódami v podmienkach
výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade

s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne
správne a zákonné a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.